Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218006
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3812218006.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich
Paľko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Grősslingova4,IČO:36864421,protiodporcovi:Slovenskárepublika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 19.2.2015 z a m i e t a .

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom (označenom navrhovateľom ZE) podaným dňa 27. 9. 2012 domáhal, aby
súd a) medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá in fine O.s.p. rozhodol o základe
veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Prievidza, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3281176 dlžníkom (povinným): D. Y., nar. XX.X.XXXX, vo

veci EX1719/2006, v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a b) rozsudkom rozhodol tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy
sumu 1051,08 eur. Súčasne žiadal priznať trovy súdneho konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úver č. 3281176)
navrhol písomným podaním postupom podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného
poriadku súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla neplnením

záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3281176 dlžníkom (povinným): X Y., nar. XX.X.XXXX.
Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
Okresnému súdu Prievidza a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.
5307*039788. Navrhovateľ spísal dňa 16.9.2010 a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora a legitímne očakával, že súd mu svojou
činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene

exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote.

Navrhovateľ v návrhu poukázal na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci
rozhodovania o zmene súdneho exekútora podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9. 2005 a § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1. 12. 2006. V exekučnom konaní vedenom
podľa týchto procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase. Navrhovateľ tvrdil, že v predmetnom prípade neexistovala a

neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe a postup
exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku,
resp. od 1. 12. 2006 s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.

Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia

nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. O okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa navrhovateľ dozvedel po doručení uznesenia exekučného
súdu zo dňa 12.4.2012 o zmene súdneho exekútora.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutí o ňom vo výške 175 eur.

V tomto období navrhovateľ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému vynaložil sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur,
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné

výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur.

Suma 175 eur by navrhovateľa nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní
o zmene exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu.

Navrhovateľ si ďalej uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ÚstavySRaprávanaprejednanievecivprimeranomčasezaručenéhočl.6ods.1Európskehodohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru
navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa.

Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že nastanú účinky

predpokladané § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k
zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.
Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa riziku zániku
povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného.

Na podporu svojho návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol ako ďalšie dôvody: a. neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,
resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo

a rovnosť v spoločnosti, b. úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní
exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane, ale aj nastrane jeho majiteľov, c. nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské
postupy a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR,
podľa ktorého pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur.

Alikvotný pomer nároku za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu predstavuje sumu

55,32 eur, t. j. 663,88 eur za rok. Náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil v sume rovnajúcej sa súčinu
sumy 55,32 eur a počtu mesiacov zodpovedajúcim zbytočným prieťahom v súdnom konaní. Upozornil,
že v danej exekučnej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 574 dní.

Navrhovateľ uzavrel, že podaným návrhom sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza.

Uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ale odporca do podania návrhu
na žiadosť pozitívne nereagoval. Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody je podľa navrhovateľa založené v súdnom spise Okresného súdu Prievidza účastníkov

POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/a Slovenská republika, zast. MS SR, č. exekučnej veci EX 41/2007.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 26.8.2013 v rámci procesných námietok
poukázal na to, že v jednotlivých návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. sú zmätočne označení
povinní, odlišne sú uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných

konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd,
ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v
jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Celú dôkaznú
povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám.

Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných exekučných konaní,
sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pretože sám navrhovateľ
uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu o zmene exekútora, pričom tieto uznesenia
museli byť v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi náležitosti súdnych rozhodnutí označené

spisovými značkami dotknutých exekučných konaní. Neoznačenie spisových značiek exekučných
konaní,vktorýchmalodôjsťknesprávnemuúradnémupostupuzostranyexekučnéhosúdu,bolojedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp.
zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Podľa názoru odporcu nie je jasný ani titul nároku na

náhradu škody. Navrhovateľ namieta „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov. Z takto formulovaných návrhov nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu
si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhoch sa tieto tituly prelínajú a navrhovateľ jednoznačne
neuvádza, z ktorého titulu /titulov si uplatňuje svoj nárok.

Vo vzťahu k tvrdeným prieťahom odporca poukázal na to, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol
na ich odstránenie. Neuviedol,, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní
predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. V tejto súvislosti poukázal na
Nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 69/2011 - 25 zo dňa 3.5.2011, podľa ktorého sťažovateľ má

predovšetkým postupovať podľa zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak
navrhovateľ nekonal, je možné pripísať iba jemu. Poukázal i na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR.

K podmienke uplatnenia nároku na súde uviedol, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti
navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 4. 2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27. 9. 2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že
navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, v rozpore s § 15 ods. 1 a § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení
neskorších predpisov. Preto odporca má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázal
i na to, že navrhovateľ napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol
ochotný priložiť príslušné návrh na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene
súdneho exekútora, uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú
majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ ústavné sťažnosti,
ani nedoplnil doklady preukazujúce vznik nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ teda neposkytol žiadnu

súčinnosť na predbežné prerokovanie ním podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z týchto dôvodov
odporca nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

K podmienkam úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody uviedol, že všeobecné podmienky, pri
splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci,

ustanovuje zákon č. 514/2003 Z. z. takto: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3
podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
ustanovenej lehote uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť
oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť
pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti
o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na

vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný
súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k
zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom
realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku.
Odporca pripúšťa, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného

na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto
návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť.
V takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú lehotu na rozhodnutie o
návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj
o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému exekútorovi exekučný

spis pôvodného súdneho exekútora. V prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal, navrhovateľovi
nič nebránilo podať sťažnosť predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju
všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 OZ, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode
na jeho majetku. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom

ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred,
resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie
pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za

nesprávny úradný postup. Pôvodný súdny exekútor totiž vykonáva úkony exekučného konania až do
času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho
exekútora pôvodnému exekútorovi. Preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky,
na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

K nesprávnemu úradnému postupu existenciou prieťahov v konaní odporca vo svojom písomnom
vyjadrení poukázal na znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 v
tom zmysle, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy z právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárnehoprevinenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia ESĽP,
ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z
právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že sa porušilo

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je pritom kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR.
Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov a
odporca nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom s poukazom
na§19ods.1zákonač.514/2003Z.z.ktorúzdôvodniltak,ževprípade,akmalanavrhovateľovivzniknúť
škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí súdu o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po 3 rokoch od momentu
uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Odporca tak vznáša
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od

doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy
boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K materiálnej škode, k jej vyčísleniu odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody

ani jej výšku. Nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať hypotetické. Navrhovateľ v návrhoch
neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú
škodu alebo ušlý zisk. Odporcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za
zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať
sa ich náhrady podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.. Poukázal na to, že navrhovateľ by v tomto konaní

na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej
pohľadávke. Odporca má za to, že navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad
poskytnutých úverov. Takýto systém navrhovateľ musel využívať nielen počas domnelých prieťahov,
ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom

exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných
nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikala
navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie odporca považoval za účelové.
Rovnako aj udržiavanie informačného systému je činnosťou, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na
každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za tieto veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne

a znovu účelové. Rovnako za neprimerané čiastky považoval náklady navrhovateľa na administratívne
spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje. Z tohto dôvodu odporca uplatnenie nároku
na majetkovú škodu navrhovateľom považoval za nepodložené, uplatňovanie si paušálnej sumy 175 eur
na každého dlžníka považoval za nadhodnotené a nepreukázané.

K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné
a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, prípadne 660,- eur, ktorá musí byť priznaná za každý
rok prieťahov, je podľa názoru odporcu nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických

osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie,
úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné, pretože nároky uplatňuje právnická osoba. Odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné
vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú,
lebo im priamo nevzniká ujma priamo. Poukázal na to, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané

verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, k čomu ako dôkaz pripojil list
Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D /2010/1360/,
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej
moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé

finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako
aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Odporca považuje konanie navrhovateľa za konanie
v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnenáškoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite
navrhovateľa.

K príčinnej súvislosti odporca uviedol, že v zmysle § 5 ods.1 a § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. je
pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného
postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť
medzi týmito zložkami. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom

okresného súdu.

Záverom odporca zhrnul, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej
nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom

ustanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Návrh žiadal v celom
rozsahu zamietnuť a navrhovateľovi nepriznať náhradu trov konania. Odporca si uplatnil nárok na
náhradu trov konania.

Uznesením č. k. 4NcC/596/2012-25 zo dňa 2.11.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudkyňa

Okresného súdu Prievidza JUDr. Eva Kiššová (sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie)
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 15C/147/2012.
Sudcovia Okresného súdu Prievidza, okrem iného i JUDr. Ľubica Chmelanová, nie sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15C/147/2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením č.k. 8 Cdo 33/2014-103 zo dňa 26.3.2014
dovolaciekonanieodovolanínavrhovateľaprotiuzneseniuKrajskéhosúduvTrenčínez2.11.2012sp.zn.
4 NcC 596/2012 zastavil.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.10.2013, v prípade ktorého splnomocnený zástupca

navrhovateľa podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu a súčasne navrhol, aby súd konanie v tejto veci prerušil a
to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný
súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu

povereného prejednávaním veci. Pojednávanie nariadené na deň 24.10.2013 súd odročil za účelom
rozhodnutia o procesnom návrhu navrhovateľa a následne uznesením č. k. 15C/147/2012 - 73 zo dňa
30.10.2013 návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie
navrhovateľ. Krajský súd v Trenčíne svojím uznesením č. k. 17Co/652/2014 - 109 zo dňa 26. 11. 2014
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie prvostupňového súdu v spojitosti s uznesením

odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2015.

Následne súd nariadil pojednávanie na deň 26.2.2015, v prípade ktorého navrhovateľ opäť podal návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania až do konečného ústavne konformného rozhodnutia o otázke
nestrannosti a otázke zákonného a navrhol, aby súd konanie v tejto veci prerušil (podľa § 109 ods. 1

písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.) a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Toto procesné podanie navrhovateľa
bolo doručené súdu 19.2.2015. Navrhovateľ elektronickým podaním zo dňa 19.2.2015 podal tiež návrh,

aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. s odôvodnením, že pred Okresným
súdom Prešov prebieha pod sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrh dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní
vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu

transpozície smerníc EÚ zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Podľa navrhovateľa
zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov
pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca i žalovaná v tomto konaní, má pre ďalší
priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody máfundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. V
danom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika zastúpená MS SR a

v 2. rade POHOTOVOSŤ, s.r.o., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa
- HOOS. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 7.10.2013 v súlade s § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská republika, zastúpená MS SR. Súd mailom
splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa na jeho elektronickú adresu dňa 23.2.2015 oznámil, že súd

pojednávanie nariadené na deň 26.2.2015 neruší, neodročuje, že vo veci bude pojednávať a že jeho
žiadosť na zrušenie pojednávania neakceptuje.

Navrhovateľ i jeho splnomocnený zástupca mali doručenie na pojednávanie nariadené na deň 26.2.2015
vykázané, na pojednávanie sa napriek oznámeniu súdu nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili a

nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Na pojednávanie sa napriek vykázanému
doručeniu nedostavil ani odporca Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, nepožiadal
o odročenie pojednávania. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov a zástupcu navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listom navrhovateľa zo dňa 10.6.2013, 21.2.2014,
písomným vyjadrením odporcu zo dňa 21.10.2013, listom Európskej komisie Generálneho riaditeľstva
pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D(2010) /1360, sťažnosťou oprávneného (navrhovateľa) na postup
súdu zo dňa 20.3.2012 (Spr 495/12), upovedomením o vybavení sťažnosti zo dňa 17.4.2012,
zoznamom fyzických osôb s údajom o výške majetkovej, nemajetkovej škody a škody celkom v

súvislosti s predbežným prerokovaním nároku navrhovateľa MS SR, úradným záznamom zo dňa
24.10.2013, znaleckým posudkom č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave, obsahom spisu sp.zn.
16Er/2619/2006 tunajšieho súdu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

V liste navrhovateľa zo dňa 10.6.2013 k výzve súdu na predloženie podania (návrhu na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody s vykázaním dátumu podania) navrhovateľ uviedol, že
navrhovateľ nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podaným odporcovi, navrhovateľ podal originál návrhu odporcovi, pričom odporca potvrdil prijatie tohto
návrhu, a že tunajšiemu súdu bola predložená príloha - potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody do konaní o návrhoch súvisiacimi s vecami EX 41/2007, EX

7446/2011, EX 11017/2008 a EX 7446/2011.

Z listu navrhovateľa zo dňa 21.2.2014 (Spr 273/14) v súvislosti s doloženým znaleckým posudkom
č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave vyplýva, že znalecký posudok preukazuje minimálnu
výšku spôsobenej škody, a to v prípade majetkovej škody v každom konkrétnom individuálnom prípade

neskorého rozhodovania súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 30,76 eur a
v prípade majetkovej škody v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o
zmene súdneho exekútora vo výške 31,68 eur.

Z úradného záznamu súdu zo dňa 24.10.2013 vyplýva, že v súvislosti s označeným dôkazom

navrhovateľom v jeho návrhu, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody je založené v súdnom spise vedenom pred tunajším súdom vo veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaného Slovenská republika, zast. MS SR o náhradu škody a nemajetkovú
ujmu zapríčinenú nesprávnym úradným postupom pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1010034 dlžníkom: AXXEr/XX/

XXXXnar.XXC/XXX/XXXX,č. EX 7446/2011, bolo z obsahu spisu sp. zn. 15C/192/2012 tunajšieho súdu
(vec súvisí s vecou č. EX 7446/2011, 16Er/2355/2011), zistené, že ani v spise 16Er/2355/2011 a ani v
spise sp. zn. 15C/192/2012 sa takéto potvrdenie nenachádza. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že
tunajšiemu súdu bola predložená príloha - potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody do konaní o týchto žalobách: 1. ZE-5397-293, B., nar.X/XXXX, EX41/2007,

2. 5817-NZP, C. Y., nar. XX. XX. XXXX, EX 7446/2011, 3. NP - 5570- 253, Y. L., nar. XX. 2. XXXX,
EX 11017/2008, 4. 8305- ISTINA RS, C. Y., nar. XX. XX. XXXX, EX 7446/2011 bolo zistené, že s 1.
súvisia spisy sp. zn. 10C/222/2012, 15Er/99/2007 tunajšieho súdu, že s 2. a 4. súvisia spisy sp. zn.
15C/192/2012, 16Er/2355/2011, 10C/193/2012, 16Er/2355/2011 tunajšieho súdu a s 3. súvisia spisy sp.zn. 5C/158/2012 a 9Er/22/2009 tunajšieho súdu. Ani v jednom z týchto spisov sa horeuvedená príloha
nenachádza.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 21.10.2013 z veci sp. zn. 8C/140/2012 vyplýva, že Ministerstvu
spravodlivosti SR bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 doručených viac ako 43.000 žiadostí
navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. MS SR neviedlo osobitný spis
pre každú podanú žiadosť. Navrhovateľ neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú
súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky

zmarený. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré MS SR adresovalo navrhovateľovi
po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola MS
SR doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil
žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom
doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel
o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané

sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv
zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik
nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu z a škodu, resp. zmaril možnosť splnenie uvedených predpokladov čo i len
posudzovať, žiaden z nárokov uplatnených žiadosťami o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody uspokojený nebol.

V zozname fyzických osôb s údajom o označenom súde (OS Prievidza), výške majetkovej, nemajetkovej
škody a škody celkom v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku navrhovateľa MS SR je pod por.
č. 411 uvedená Y. D..

V súvislosti s navrhovateľom avizovaným zadaním objednávky na spracovanie znaleckého posudku,
ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody, navrhovateľ doložil tunajšiemu súdu Znalecký posudok č. 1/2014
vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave ako znaleckým ústavom. Zo znaleckého posudku

vyplýva, že jeho zadávateľom bol navrhovateľ, ZP bol vypracovaný dňa 17.1.2014 vo veci stanovenia
majetkovej škody navrhovateľa za účelom súdneho konania. Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej
škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných
súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a
nečinnosťou,čizbytočnýmiprieťahmivexekučnomkonaníprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútora

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. Znaleckým
ústavom bola majetková ujma u žalôb označených NZP a NP (podľa navrhovateľa pre prípad neskorého
rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie) ustálená na 30,76 eur a u žalôb
označených ZE (podľa navrhovateľa pre prípad neskorého rozhodovania súdu o zmene exekútora) na
31,68 eur.

Oprávnený (navrhovateľ) podal dňa 28.3.2012 sťažnosť na postup súdu v predmetnej exekučnej veci
adresovanú predsedovi tunajšieho súdu. V sťažnosti uviedol, že v danej exekučnej veci oprávnený podal
návrh na zmenu exekútora, ale od podania návrhu nedošlo k vecnému posunu a uskutočneniu takých
procesných úkonov zo strany súdu, ktoré by smerovali k vydaniu rozhodnutia o tomto návrhu. Žiadal o

efektívny riadiaci zásah, ktorý by odstránil zbytočné prieťahy v danom konaní (Spr 495/12). Predseda
tunajšieho okresného súdu listom zo dňa 17.4.2012 odpovedal, tak, že návrh na zmenu súdneho
exekútora bol podaný 24.9.2010, že uznesením č.k.16Er/2619/2006-23 zo dňa 12.4.2012 súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Z dôvodu, že exekúcia bola zastavená, rozhodovanie o
zmene súdneho exekútora by bolo nedôvodné. Vo veci boli spôsobené prieťahy zo strany súdu, čo bolo

spôsobené zaťaženosťou exekučného oddelenia.

Z obsahu spisu sp. zn. 16Er/2619/2006 (EX 1719/2006) tunajšieho súdu súd zistil, že v tejto veci

boli účastníkmi konania oprávnený - navrhovateľ a povinný D. Y., nar. XX.X.XXXX. Dňa 20.11.2006
podal súdny exekútor JUDr. Viera Kučerová žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného - osoba totožná s navrhovateľom.
Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia doložil návrh na vykonanie exekúcie, Rozsudok Stálehorozhodcovského súdu sp.zn. SR 2635/06 zo dňa 25.7.2006, prehľad práv, povinností a záväzkov
vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. 3281176. Dňa 18.1.2007 tunajší súd poveril súdneho exekútora
JUDr. Vieru Kučerovú vykonaním exekúcie. Dňa 24.9.2010 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal

návrh na zmenu súdneho exekútora. Tunajší súd listom zo dňa 1.2.2011 požiadal JUDr. Vieru Kučerovú
o doručenie exekučného spisu spolu s vyúčtovaním a špecifikáciou trov exekúcie v lehote 10 dní
od doručenia výzvy a súčasne listom zo dňa 1.2.2011 vyzval oprávneného, aby v lehote 10 dní
odo dňa doučenia výzvy predložil súdu úverovú zmluvu uzavretú s povinným pre posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým

mravom, žiadal tiež doložiť všeobecné obchodné podmienky platné v čase uzavretia zmluvy a všetky
dohody, ktoré zakladajú právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Súdny
exekútor reagoval odpoveďou doručenou súdu dňa 14.2.2011 a oprávnený listom doručeným súdu
21.2.2011 zaslaním zmluvy o úvere, súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky a rozhodcovské doložky.
Uznesením č.k. 16Er/2619/2006-23 zo dňa 12.4.2012 tunajší súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavil ju s odôvodnením že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci

rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul. O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením č.k. 3CoE/197/2012-42 zo dňa 6.8.2012 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v časti
výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.10.2012. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 1Oboer 58/2013-83 zo dňa 26.3.2014

dovolanie oprávneného proti uzneseniu KS v Trenčíne č.k. 3CoE/197/2012-42 zo 6.8.2012 odmietol.
Súdny exekútor poverenie na vykonanie exekúcie vrátil súdu dňa 9.10.2014. V exekučnom spise sa
nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí

od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ elektronickým podaním zo dňa 19.2.2015 podal návrh, aby súd konanie prerušil a to do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.

Návrh odôvodnil tým, že už v podanom návrhu na začatie konania označil skutočnosti, pre ktoré
má byť vylúčený sudca poverený systémom súdneho manažmentu prejednaním a rozhodnutím veci.
Tieto skutočnosti sú takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu
z prejednávania a rozhodovania vo veci. Navrhovateľovi bolo doručené uznesenie krajského súdu o
tom, že sudcovia Okresného súdu Prievidza nie sú z veci vylúčení, ale s týmto rozhodnutím navrhovateľ

zásadne nesúhlasí, tvrdí, že sú objektívne dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov tunajšieho súdu.
Z dôvodu dosiahnutia ochrany vymenovaných práv podal navrhovateľ sťažnosť na Ústavný súd SR.
Navrhovateľ trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná a je závažne
podporená tiež tým, že pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj z
právneho záujmu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich

právach, že vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania
na konaní a že do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti.

Toto podanie navrhovateľa (návrh na prerušenie konania) je obsahovo totožné s jeho podaním
zo dňa 16.10.2013, o ktorom návrhu na prerušenie konania tunajší súd rozhodol uznesením

č.k.15C/147/2012-73 zo dňa 30.10.2013 tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.
Toto odvolaním (odvolanie podané navrhovateľom) napadnuté uznesenie odvolací súd potvrdil.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 19.2.2015 zamietol s odôvodnením, že povinnosť
súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku vzniká len vtedy,

ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť súdu prerušiť konanie
podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku vzniká len vtedy, ak prebieha konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Takouto otázkou môže byť
len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na rozhodnutie vo vecisamej a nie vo veci týkajúcej sa ústavnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že sudca nie je
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. V tejto veci bolo pritom rozhodnuté odvolacím súdom o
nevylúčení zákonného sudcu, pričom zákonný sudca je takýmto rozhodnutím viazaný. Preto podanie

sťažnosti navrhovateľa na Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu, ktorým sudca nebol
vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, nemôže byť dôvodom na prerušenie konania, pretože
rozhodnutie vo veci samej nezávisí od tejto skutočnosti, rovnako v uvedenom konaní sa nerieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Samotné podanie ústavnej sťažnosti a
tvrdenie navrhovateľa o porušení jeho základných práv bez ďalšieho nezakladá žiadny právny následok

so začatým súdnym konaním, nespôsobuje automaticky odklad vykonateľnosti uznesenia odvolacieho
súdu, ktorý rozhodoval o nevylúčení zákonného sudcu. Nemožnosť rozhodnúť vo veci samej nastáva
len v prípade podanej námietky zaujatosti, o ktorej nebolo rozhodnuté nadriadeným súdom /§ 16 odst.
3 O.s.p./, pričom o túto situáciu v tomto prípade nejde.

Navrhovateľ elektronickým podaním zo dňa 19.2.2015 podal tiež návrh, aby súd konanie prerušil

podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. s odôvodnením, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod
sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa
žalobného návrh dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameranými

na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V danom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1.
rade Slovenská republika zastúpená MS SR a v 2. rade POHOTOVOSŤ, s.r.o., za účasti vedľajšieho
účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením
zo dňa 7.10.2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská

republika, zastúpená MS SR takto: 1/ Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie
komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky práve prostriedky prislúchajúce
mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, vzhľadom na skutkový
stav veci môže v tomto prípade vzniknúť zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením
konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného

obohatenia? 2/ V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva
konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej
absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy
umožnených právom členského štátu? 3/ Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné poručenie
komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský

štát, možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným
obohatením? 4/ Má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred
náhradou škody? Podľa navrhovateľa zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní
prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca
i žalovaná v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre

vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného
súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný
rozsudok rozhodcovského súdu.

Podľa zistenia tunajšieho súdu Okresný súd Prešov vo veci XV. c/a 1/ Slovenská republika - Ministerstvo

spravodlivosti SR, 2/ POHOTOVOSŤ, s.r.o., o náhradu škody pre porušenie práva EÚ uznesením č. k.
7C/6/2010-269rozhodoltak,žekonaniedorozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnieoprejudiciálnych
otázkach prerušil. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že súd má za to, že v predmetnom konaní je
nevyhnutné požiadať Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežných otázkach predložených žalovanou
1/. Súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. Toto uznesenie Okresného súdu Prešov bolo

uznesením KS v Prešove zrušené uznesením zo dňa 22.12.2014 a ku dňu 26.2.2015 nebolo OS Prešov
o danom procesnom návrhu žalovanej 1/ (na prerušenie konania) rozhodnuté.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 19.2.2015 (odôvodnený vyššie) zamietol s
odôvodnením, že povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho

poriadku vzniká len vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť
súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku vzniká len vtedy,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Takouto
otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv narozhodnutie vo veci samej. V konaní pred Okresným súdom Prešov je navrhovateľ v tomto konaní
(POHOTOVOSŤ, s.r.o.) v opačnom postavení, a to v postavení žalovaného a žalobcom je zrejme
povinný z príslušného exekučného konania. V exekučnej veci pred Okresným súdom Prešov podľa

návrhu na prerušenie konania sa viedlo proti žalobkyni (ako povinnej) exekučné konanie, v ktorom
sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. V danom prípade bol teda postup
Okresného súdu Prešov v príslušnej exekučnej veci iný ako v posudzovanej exekučnej veci pred
tunajším súdom. Tunajší súd totiž vo veci sp.zn. 16Er/2619/2006 predmetnú exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju s odôvodnením, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu

právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul. Navyše súd dodáva, že v tomto konaní sa navrhovateľ domáha
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na nesprávny úradný postup tunajšieho
súdu, pretože tento nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom
konaní, a ďalej, že ku dňu rozhodnutia v tejto veci bolo uznesenie Okresného súdu Prešov č.k.
7C/6/2010-269 zo dňa 7.10.2013 zrušené odvolacím súdom a o danom procesnom návrhu žalovanej 1/

(na prerušenie konania) nebolo ešte rozhodnuté.

Podľa názoru súdu akýkoľvek výsledok prípadného zodpovedania prejudiciálnych otázok Súdnym
dvorom EÚ v danom konaní pred Okresným súdom Prešov podľa názoru súdu nemá žiaden význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ sa v tejto veci domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza v predmetnej exekučnej veci, a to
nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. V návrhu uviedol,
že postupoval podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., za odporcu vo veci označil Slovenskú republiku

(štát).

Právnym predpisom, ktorý upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci, je zákon č. 514/2003 Z.z. Pojem verejná moc zahŕňa v sebe výkon moci
orgánmi zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom

verejnej moci (a teda i súdu) je daná aj pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Vo veci náhrady škody vzniknutej v občianskom súdnom konaní koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do
31.12.2012 (platného v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu) za nesprávny úradný postup
považovalo aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú a) nesprávny úradný
postup, b), vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Zodpovednosť štátu za škodu podľa tohto
zákona je objektívnou zodpovednosťou. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa za nesprávny
úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je
iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe

skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo
priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
navrhovateľa rozhodujúcim, tzn. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa

nezmenšil.

Ku vzneseným procesným námietkam odporcu k návrhu na začatie konania, súd konštatuje, že návrh
navrhovateľa v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. má všetky náležitosti návrhu na začatie konania, pričom
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu zo strany exekučného súdu, nie je podľa názoru súdu takou vadou návrhu, ktorá by bránila
súdu vo veci ďalej konať, i keď súd plne prisvedčuje argumentácii odporcu, že navrhovateľ by mal
jasným spôsobom identifikovať súdne konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda, o to zvlášť, že
v namietanom súdnom konaní bol účastníkom konania.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej okrem iného aj
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v tejto veci bez
doloženia príslušného dôkazu tvrdil, že podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú
odporca pozitívne nereagoval. Pokiaľ navrhol vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný
spis, ktorý sa týka podanej žiadosti o prerokovanie nároku, súd tento dôkaz nevykonal, keďže odporca
vo svojom vyjadrení zo dňa 14.5.2013 nepoprel, že navrhovateľ mu takéto žiadosti predložil, pričom

prvé žiadosti mu boli doručené dňa 23.4.2012. Z vyjadrenia odporcu tiež vyplynulo, že navrhovateľ
mu neposkytol ani napriek opakovaným výzvam v rámci predbežného prerokovania požadovanú
súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky
zmarený. Keďže požadované údaje k žiadosti o predbežné prerokovanie navrhovateľ nedoplnil,
nepovažuje MS SR ako orgán príslušný na prerokovanie žiadosti nárok navrhovateľa za predbežne
prerokovaný. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že predložil prílohu - potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do konaní v žalobách týkajúcich sa exekučných
konaní EX/41/2007, EX/7446/2011, EX/11017/2008, EX/7446/2011, nie je pravdivé, pretože súd tak ako
to vyplýva z úradného záznamu súdu zo dňa 27.11.2013 úradnou činnosťou zistil, že takého potvrdenia
sa v príslušných spisoch nenachádzajú.

Za stavu, keď navrhovateľ tvrdil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podal a odporca
potvrdil, že navrhovateľ takéto žiadosti na MS SR doručil, súd uzavrel, že žiadosti o predbežné
prerokovanie navrhovateľom bolipodanévdeň23.4.2012až25.9.2012,nárokboluplatnenýnazáklade
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a to aj v tejto veci (viď zoznam povinných), a s ohľadom na
skutočnosť, že nárok navrhovateľa uspokojený nebol v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia

žiadosti, súd považoval podmienku predbežného prerokovania nároku za splnenú. Súd nevidel v podaní
predmetného návrhu pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v konaní o nároku navrhovateľa,
pretože uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a v nasledujúcich dňoch a je zrejmé, že
k uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej úpravy § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1
citovaného zákona platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto prípade uprieť navrhovateľovi právo

obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto úpravy nespájal s nedostatkami
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej súčinnosti žiadateľa dôsledok
zániku nároku na náhradu škody.

K tvrdeniam navrhovateľa ku zbytočným prieťahom v konaní exekučného súdu súd uvádza, že

navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s Čl. 127 ods. 1 Ústavy
SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä

z pohľadu troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne a tým
i exekučné konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na
podkladesťažnostinaprieťahyvkonaní.Opačnývýkladbyznamenal,žebyexistovaloniekoľkoorgánov,
ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku

zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by
preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajské súdy, Najvyšší súd SR. V prípade,
ak by sa zbytočných prieťahov dopustil, napr. NS SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť na okresný
súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho
stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a
len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR.

Navrhovateľ sa tiež mohol domáhať nápravy podaním sťažnosti predsedovi súdu proti porušovaniu jeho
práva v exekučnom konaní podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch.
Toto právo navrhovateľ využil (viď Spr 495/12).V kontexte horeuvedeného nebolo preukázané, že by navrhovateľ uplatnil svoje právo podaním
sťažnosti Ústavnému súdu SR pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, práva

vlastniť majetok a práva na ochranu majetku a podobne a to v súvislosti s predmetnou exekučnou vecou.
Navrhovateľ tiež nepreukázal, že by tu existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd z úradnej
činnosti zisťoval, či navrhovateľ podal v predmetnej exekučnej veci sťažnosť predsedovi súdu na

prieťahy v konaní. Z Spr tunajšieho súdu č. 495/2012 súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci bola
podaná sťažnosť na postup súdu, predseda súdu síce konštatoval prieťahy v konaní, ale súčasne
uviedol, že na spôsobené prieťahy bola upozornená vyššia súdna úradníčka, ktorá vo veci rozhodla dňa
12.4.2012, a tým bol nedostatok odstránený a že prieťahy zo strany súdu boli spôsobené zaťaženosťou
exekučného oddelenia.

V predmetnej exekučnej veci súd postupoval podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) (ďalej len „Exekučný poriadok „).

Navrhovateľ v tejto veci namietal, že exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu

exekútora v zákonom stanovenej lehote. Zamietnutie návrhu súd ďalej odôvodňuje takto:

Podľa§44ods.7Exekučnéhoporiadkuvznenízákonač.341/2005Z.z.účinnomod1.9.2005oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z.z. účinnom od 1.9.2005 súd
v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý

bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa prechodných ustanovení účinných od 1.12.2006 konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa

dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú
inak(ods.1).Ustanovenia§44ods.7sapoužijeajnakonaniazačatépred1.decembrom2006,vktorých
súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie.(ods. 2 veta prvá). V danom
prípade bolo exekučné konanie začaté pred 1.12.2006 (návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa
9.11.2006, t.j. pred 1.12.2006) a poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané dňa 18.1.2007,

t.j. po 1.12.2006. Na daný prípad sa tak vzťahuje ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení
zák. č. 341/2005 účinnom od 1.9.2005.

V predmetnej exekučnej veci súd nerozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
ale uznesením zo dňa 12.4.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil s odôvodnením,

že rozhodcovský rozsudok s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2012.

Aj napriek tomu, že v predmetnej exekučnej veci súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol
v zákonnej lehote, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola

navrhovateľovi spôsobená škoda. Navyše v exekučnom konaní v čase, keď bol podaný návrh na zmenu
exekútora, k žiadnej škode dôjsť nemohlo, pretože pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie
i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 30.11.2006 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonalexekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) Exekučného poriadku v znení platnom do 30.11.2006 podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná

osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Faktom je, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáhalo plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy na podklade
rozhodcovského rozsudku. Skutočnosť, že okresným súdom bolo v tejto veci vydané poverenie na

vykonanie exekúcie, neznamená samo o sebe, že súdny exekútor aj pohľadávku reálne vymôže.
Exekučný súd je v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský
rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Toto
zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa
exekučnékonanienachádza.Vydaniepoverenianavykonanieexekúciesúdnemuexekútorovi,prípadne
vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či prípadné vydanie exekučného príkazu a
samotné uskutočňovanie exekúcie sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Znamená to, že aj po
preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a

exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku so zákonom a poverení súdneho exekútora
po tomto preskúmaní, má exekučný súd právo a aj povinnosť exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť
ju, ak sú na to splnené podmienky.

V súvislosti s horeuvedeným súd poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Za tejto situácie účastníkom exekučného konania nemohol a ani nevznikol žiadny stav právnej neistoty,
keďže súd vo veci riadne rozhodol. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez

návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky či priebeh rozhodcovského konania tak, ako to vyplýva i z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010, 5Cdo/291/2010 a rozhodnutí Ústavného súdu
SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002. Súd teda oprávnene preskúmaval exekučný titul v exekučnom konaní
tak, ako mu to vyplýva z platných právnych predpisov a dostupnej judikatúry Najvyššieho súdu SR,

Ústavného súdu SR a stanovísk Súdneho dvora Európskej únie. Napríklad z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ďalej

napríklad rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci ASTURCOM TELECOMUNICACIONES
SL proti Cristina Rodríguez Nogueira (C-40/08) Súdny dvor rozhodol pri riešení prejudiciálnej otázky
v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu v tom zmysle,
že súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatnéhorozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V
takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného

vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Vzhľadom na horeuvedené nemožno nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote
ustanovenej zákonom považovať za nesprávny úradný postup.

Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovednostného právneho vzťahu a
to existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v predmetnej exekučnej veci, súd sa
samotným nárokom na náhradu škody nezaoberal. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že v
prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému
vymoženiu pohľadávky oprávneného a tým k naplneniu účelu exekučného konania. Zmena osoby

súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv.
Nesprávny úradný postup by musel byť podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom
prípade nie je možné konštatovať. Napokon dôvodom nevymoženia pohľadávky oprávneného bolo
vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia
o zmene exekútora v zákonnej lehote potom nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody

navrhovateľovi.

Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej či primeranej

lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd
nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ nepreukázal, že by
povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, pričom zákon i v
takom prípade umožňuje uplatnenie si pohľadávky v dedičskom, konkurznom a inom konaní. Samotné
vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie

kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti
povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase
pred rozhodnutím v základnom konaní a aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere. Tieto
všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe

frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a
nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik
podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto bližšie nekonkretizoval a taktiež navrhovateľ nespresnil, v čom
a ako situácia ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy. Poskytovanie finančného zadosťučinenia
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu. Okolnosti každého prípadu sú

osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný
súd pri svojom rozhodovaní o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy vychádza
aj z významu sporu pre navrhovateľa a aj z toho, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. V
danom prípade predseda súdu síce konštatoval prieťahy v konaní, ale jeho zásahom bol príslušný
nedostatok odstránený. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že

konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedeného návrhu nevyplýva,
pretože navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada
v peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa
a povedomia, ktoré je okolo neho s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Navrhovateľ a jeho

praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európske komisie. Navrhovateľ je
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné zmluvné podmienky, jeho praktiky sa dotýkajú najmä
občanov s nízkymi príjmami (viď vyššie uvedený list EK). S prihliadnutím na popísanú charakteristiku
podnikateľskej činnosti navrhovateľa, považuje súd jeho konanie za rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ si
uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej

a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia
práva navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a
vylučuje možnosť priznania prípadného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.Odporca v písomnom vyjadrení vo veci samej vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora
pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku. Navrhovateľ sa predbežného prerokovania najskôr domáhal dňa 23.4.2009, kedy
boli odporcovi doručené prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
čo potvrdil aj samotný odporca v písomnom vyjadrení vo veci samej. Nárok navrhovateľa na náhradu
škody súd nepovažoval za premlčaný s poukazom na cit. ust. § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa
ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak

je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie. V danom prípade sa navrhovateľ dozvedel o tom, že súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil najskôr doručením tohto rozhodnutia, v tomto
prípade dňa 12.4.2012. Od uvedeného dňa mu začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá v čase
podania návrhu vo veci samej na súd ešte neuplynula, preto jeho právo na náhradu škody nie je možné

považovať za premlčané.

Záverom súd uvádza, že podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené
súčasne. V tomto prípade podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu

v predmetnej veci splnená nie je. Nemôže byť teda splnená ani podmienka existencie príčinnej
súvislosti medzi neprávnym úradným postupom a škodou. Pre nepreukázanie všetkých predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu u odporcu, t.j. nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody a chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému navrhovateľovi nevzniklo
právo na náhradu trov konania. Úspešný odporca nevyčíslil trovy konania, zo spisu nevyplývajú žiadne
jeho iné trovy konania ani trovy právneho zastúpenia, súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2

O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.