Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614208327
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614208327.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO:
XX XXX XXX, proti žalovanému N. O., G. T. D., F. R. XXl/X, o zaplatenie 266,29 € s prísl., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Košice,
Park Angelinum 2, IČO: XX XXX XXX, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 2C/165/2014-78 z 30.10.2014
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku, ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy právneho zast. 59,24 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva a vedľajší účastník nemá právo na ich
náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 17,34 € s
úrokom z omeškania 9,25 % p. a. zo sumy 13,84 € od 10.5.2011 do zaplatenia, 9,25 % p. a. zo sumy 3,50
€ od 10.7.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
právneho zast. 59,24 €, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti, teda v časti o
zaplatenie 248,95 € s 9 % úrokom od 10.4.2012 do zaplatenia, žalobu zamietol.

Žalobca, v zmysle § 201 v spojení s § 204 ods.1 O. s. p., podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie
proti rozsudku v rozsahu priznaných trov právneho zast. vedľajšiemu účastníkovi.
Súd v odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, že o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi
rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. a priznal mu ich vo výške 59,24 €, že predpokladom na priznanie
náhrady trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne
vynaložené, treba interpretovať v súlade s 2 významnými právnymi normami: 1. podľa čl.47 ods.2 Ústavy

(citoval časť jeho znenie), 2. podľa § 3 ods.4 zák.č.250/07 Z. z. (jeho znenie citoval). Vedľajší účastník na
strane žalovaného vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať jeho oprávnené záujmy a priznal
mu trovy konania 59,24 €, vypočítané z tarifnej hodnoty veci 248,95 €, hodnota 1 úkonu právnej služby
21,58 €, režijný paušál za r.2014 8,04 € a to za 2 úkony právnej služby, prevzatie a prípravu zast.,
vyjadrenie vo veci, 2 x po 21,58 € + 2 x režijný paušál po 8,04 € spolu 59,24 €, v súlade s vyhl.č.655/04
Z. z. v znení neskorších predpisov.

Žalobca v odvolaní uviedol: I. Podal proti žalovanému na súd žalobu o zaplatenie 266,29 € s prísl.
z 8.4.2014, z dôvodu nedodržania zmluvných povinností voči jeho právnemu predchodcovi, ktoré mu
vyplývalizoZmluvyopripojení,resp.DodatkukZmluveopripojení.5.12.2014bolmudoručenýrozsudok
súdu z 30.10.2014. Odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu odôvodnil v zmysle § 205 ods.2 písm.
f) O. s. p. (jeho znenie citoval), keďže - podľa jeho názoru - súd priznal náhradu trov právneho zast.
vedľajšiemuúčastníkovi,vychádzajúcznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.II.Neúčelnevynaložené

trovy právneho zast. vedľajšieho účastníka. Dovolil si poukázať na neúčelnosť uplatnených a priznaných
trov právneho zast. vedľajšieho účastníka. Citoval znenie § 142 ods.1 O. s. p. Jedným z predpokladovpotrebných na vznik nároku na náhradu trov konania je aj účelnosť trov vynaložených na uplatnenie
alebo bránenie práva. Účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa
musia vynaložiť na procesné úkony, ako napr. na zaplatenie súdnych poplatkov či hotových výdavkov.

Mal za to, že trovy právneho zast., ktoré sú súčasťou trov konania a, ktoré si uplatňuje vedľajší účastník
neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. V nadväznosti na uvedené si dovolil poukázať
na uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) Banská Bystrica 17Co/91/2012 z 25.4.2012 (citoval z jeho
odôvodnenia). Dovolil si poukázať aj na uznesenie KS v Bratislave 5Co/375/13 z 19.6.2013 a uznesenie
9Co/375/2013 z 25.6.2013 (aj z ich odôvodnenia citoval). III. Vedľajší účastník a jeho odbornosť pri

poskytovaní ochrany spotrebiteľovi. Vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom
ochrany spotrebiteľov. Združenie, ktorého hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má
zák. priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam, už tým, že v konaní
nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu (§ 93 ods.2 O. s. p.). Uvedené procesné právo
zák.viažeibanaobčianskezdruženie,ktoréhohlavnoučinnosťoujeochranaprávspotrebiteľa,zdôvodu
ich odbornej pripravenosti a zákonného splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľov v správnom a

súdnom konaní (§ 25 zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Výkonom ochrany spotrebiteľských
práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo
správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred
ostatnými,boloumožnenie,abymohlivzhľadomnaichodbornúpripravenosťbezpotrebyprávnehozast.
zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľu spotrebiteľského

združenia vyplýva, že dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je
schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak
by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú
ochranu aj iné občianske združenie zastúpené zástupcom rovnako ako spotrebiteľské združenie. Z §
93 ods.2 O. s. p., ako aj z § 25 zák.č.250/07 Z. z. je však zrejmé, že zák. uprednostňuje združenia na

ochranu spotrebiteľa práve pre ich odbornú pripravenosť po právnej aj personálnej stránke. Úmyslom
zákonodarcu bolo poskytnúť spotrebiteľom kvalifikovanú pomoc práve prostredníctvom združení na
ochranu spotrebiteľa. Ak bolo potrebné právne zast. spotrebiteľského združenia, nebol dôvod na jeho
pribratie do konania, nakoľko by nevedelo naplniť svoj hlavný predmet činnosti. Dovolil si v tejto
súvislosti poukázať na uznesenie KS v Bratislave 5Co/375/13 z 19.6.2013 (citoval, čo je v ňom, o.

i., aj uvedené). Nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak
spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zast., ako subjektu odborne spôsobilého, znalého
danej problematiky, a z toho dôvodu aj zák. privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu do konania). IV.
Účel vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho
zast., priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho

základným poslaním. V uvedenom prípade poskytol žalovanému právnu pomoc advokát, za služby
ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zast. Z uvedeného vznikajú pochybnosti o
účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol
zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Sám vedľajší účastník neposkytoval
ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi, na základe čoho mal pri vstupe do konania zák. priznané

favorizované postavenie medzi ostatnými združeniami. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti
existujeveľkýpočetrozhodnutí,ktorésatýkajúobdobnýchkonaníaničnebránivedľajšiemuúčastníkovi,
aby vstúpil do konania bez zástupcu a jednoducho by poukázal na súvisiace rozhodnutia. Nie je
potrebné právne zast. a trovy, ktoré vznikli sú len účelové. Podľa jeho názoru ide len o hromadný
vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú

do sporov automaticky zastúpené zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach
sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z
priznaných trov konania. V tejto súvislosti si dovolil poukázať na uznesenie KS v Bratislave 5Co/375/13
z 19.6.2013 (citoval ďalšiu časť z jeho odôvodnenia). V. Prínos vstupu vedľajšieho účastníka do
konania. Taktiež si dovolil poznamenať, že vedľajší účastník, odborne spôsobilý subjekt, vo svojej

argumentácii poukázal iba na ust. a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd
povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného. Na uvedenú skutočnosť poukázal Okresný súd Banská Bystrica vo
svojom rozhodnutí 13C/54/2012 z 26.6.2012 (citoval z jeho odôvodnenia). Vedľajší účastník, teda do
konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiadal

žalobu zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku, bez vzťahu ku
konkrétnemu prípadu a nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z
úradnej povinnosti. VI. Súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. V zmysle § 93 ods.2 O.
s. p. nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania, ale zák. ustanovujepodmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv o ktoré v konaní
ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka (na ktorého sa vzťahujú § 93 ods.1 a 2 O.
s. p.) je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo

samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Dovolil si v tejto súvislosti poukázať na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 3Cdo 188/212 z 5.2.2013 (citoval z jeho
odôvodnenia). Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní
môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Účastník konania má
právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil konania vedľajší účastník. V

zmysle uvedeného musí súd vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o
procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať
súd vždy jasno či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či
nevyjadril nesúhlas. Súd musí taktiež zák. zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný
procesný úkon účastníka. Na uvedenú skutočnosť poukázal NS SR vo svojom rozhodnutí 3Cdo 188/212
z 5.2.2013. VII. Domnienka podľa § 101 ods.3 O. s. p. Citoval znenie § 101 ods.3 O. s. p. Mal za to, že

uvedená výzva adresovaná účastníkom konania sa použije vtedy, ak súd bude vyzývať účastníkov, aby
sa vyjadrili o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania. V prípade, ak by súd chcel použiť
uvedené ust. na prípad vyjadrenia sa účastníka konania k vstupu vedľajšieho účastníka do konania,
dovolil si uviesť, že použitie § 101 ods.3 O. s. p. neprichádza v tomto prípade do úvahy, nakoľko
by nešlo o vyjadrenie sa k postupu a vedeniu konania. Na vyriešenie otázky procesného postavenia

subjektov, „ktorý“ sa zúčastňujú konania nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods.3 O.
s. p. Na uvedenú skutočnosť poukázal NS SR vo svojom rozhodnutí 3Cdo 188/212 z 5.2.2013. VIII.
Prostriedky poskytované štátom na podporu ochrany spotrebiteľa. Ďalej považoval za potrebné uviesť,
žeMinisterstvohospodárstvaSRpodporuječinnosťspotrebiteľskýchzdruženíajprostredníctvomdotácií
na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi. Napr. Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS

bola 29.2.2012 udelená dotácia MH SR 4 000 €, na základe zmluvy o poskytnutí dotácie na realizáciu
projektu: Zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi, zverejnenej na webovom sídle Centrálneho
registra zmlúv pod registračným č.126/2012-4220-4330. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že
MH SR poskytnutými dotáciami jednak hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje
odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie zo štátneho

rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola 2 x hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní.
Ako vyplýva z uvedeného, vedľajší účastník, ako subjekt zriadený za účelom pomoci a odborného zast.
spotrebiteľov v súdnom konaní, teda spôsobilý na zastupovanie spotrebiteľov si neúčelne uplatnil trovy
vynaložené na jeho právne zast., v rozpore so zámerom zákonodarcu. V predmetnom konaní vzniká
pochybnosť či cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa alebo profit z náhrady trov právneho

zast. IX. Návrh rozhodnutia odvolacieho súdu. Citoval znenie § 220 O. s. p. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhol v zmysle cit. § 220 O. s. p. rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že vedľajšiemu
účastníkovi konania na strane žalovaného sa trovy konania nepriznávajú a vedľajší účastník sa zaväzuje
nahradiťmutrovyodvolaciehokonania(vpríloheichvyčíslil),všetkodo3dníodprávoplatnostirozsudku.
K uvedenému odvolaniu žalobcu vedľajší účastník uviedol (o. i.) nasledovné: Citoval znenie § 93

ods. 1,2 a 3 O. s. p. S účinnosťou od 15.10.2008 O. s. p. zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré
môžu vstupovať ako vedľajší účastník v konaní. Pri tejto skupine ide o iné posudzovanie kritérií na
vedľajšie účastníctvo ako pri prvej skupine vedľajšieho účastníctva. Pokiaľ pri prvej skupine musí ísť
o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, v druhej skupine legitimáciu na
vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zák., v tomto prípade zák.č.250/07 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa. Podľa jeho názoru na jeho vstup do konania postačuje preukázať, že vstupujúci
vedľajší účastník je právnická osoba a jej predmet činnosti spočíva v ochrane zák. stanovených práv. Je
právnickou osobou zriadenou za účelom kolektívnej ochrany spotrebiteľov, na podávanie žalôb podľa
zák. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.250/07 Z. z.), na zastupovanie spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods.2 O.

s. p. /viď stanovy Združenia/. Z jeho elektronického podania z 8.9.2014 vyplýva, že po oznámení vstupu
do konania a oboznámení sa s predmetom konania, vstupuje do konania len čo sa týka uplatňovanej
zmluvnej pokuty (ďalej len pokuta) 248,95 €, ktorú z dôvodov, ktoré uviedol v predmetnom podaní
považuje na neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť.
Zároveň v súvislosti s podaniami žalobcu, ktorým žiada priznať pokutu alternatívne ako náhradu škody

predstavujúcu rozdiel medzi bežnou predajnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou, za ktorú
bol žalovanému odpredaný mobilný telefón právnym predchodcom žalobcu uviedol, že moderácia
neprijateľnej zmluvnej podmienky je neplatná, nakoľko absolútne neplatný právny úkon „nie možné“
moderovať a keďže na žalobcu ako postupníka bola postupcom pohľadávky postúpená pohľadávka ibatitulom pokuty, žalobca tak nie je vo veci aktívne procesne legitimovaný uplatniť nárok na náhradu škody,
ktorý na neho postúpený nebol a poukázal na faktúru č.7203157934. Z dôvodu právnej istoty na základe
uvedeného vzniesol aj námietku premlčania pre prípad, že by žalobca požadoval priznanie žalovanej

sumy 248,95 € titulom náhradu škody. Čo sa týka jeho oprávnenia vzniesť námietku premlčania ako
oprávnenej osoby poukázal v tejto súvislosti na uznesenie KS v Trenčíne 19Co/307/2012 z 12.2.2014
kde súd konštatuje s poukázaním na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo/539/2008 z
19.2.2009 a 21Cdo/2313/2004 zo 7.7.2005, že uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom
účastníka konania a rovnaké právo má v zmysle § 93 ods.3 O. s. p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní

vystupuje na strane žalovaného. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že ako
obrana proti žalobe sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je práve
námietka premlčania), lebo procesné právo tieto námietky uplatniť za konania nemožno zamieňať s tým,
že majú pôvod v hmotnom alebo len procesnom práve. Súd žalobu po vykonaní dokazovania zamietol
v časti o zaplatenie žalovanej pokuty 248,95 €, pričom v odôvodnení rozsudku zároveň poukázal na
aktuálnu judikatúru súdov Slovenskej republiky, ktorými bola pokuta zo zmlúv právneho predchodcu

žalobcu určená ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, pričom žalobca svojim postupom
koná v rozpore s § 53a O. z., keďže na základe uvedeného sa mal používania predmetnej zmluvnej
podmienky zdržať. V zmysle § 93 ods.4 O. s. p. má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania,
teda aj v súlade s § 24 a § 25 ods.1 O. s. p., realizujúc tak ústavné právo na právnu pomoc pred súdmi.
Poukázal na uznesenie KS v Prešove 6Co/219/2012 z 31.7.2013 v zmysle, ktorého aj s poukazom

na § 137 O. s. p. o druhoch trov konania, je služba advokáta u právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv pochopiteľná a logická, pretože úspech v konaní je determinovaný nielen tým,
kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny
aspekt) . Citujúc uvedené rozhodnutie tak, náklady s tým spojené sú v zásade účelné, čo sa v plnej miere
vzťahuje aj na jeho možnosť dať sa zastupovať v konaní advokátom. Čo sa týka právnej hodnoty jeho

vstupu, tak poukazuje na skutočnosť, že má vedomosť o viacerých sporoch kde súdy neprihliadali na
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo a svojimi rozhodnutiami zaviazali
žalovaných plniť v celom rozsahu aj napriek tomu, že časť, resp. celý žalobou uplatnený nárok sa opieral
o neprijateľné zmluvné podmienky zo spotrebiteľských zmlúv a priaznivejší výsledok v súdnom spore
bol z pohľadu spotrebiteľa dosiahnutý až procesnou intervenciou vedľajšieho účastníka na jeho strane.

V zmysle uvedeného tak, naopak stúpa význam a úloha vstupov vedľajšieho účastníka na ochranu
žalovaného spotrebiteľa, ktorého činnosťou a procesnou aktivitou dochádza k naplneniu zákonodarcom
sledovaného cieľa právnej úpravy v oblasti spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľov ako tomu
bolo aj v konkrétnom prípade. Poukázal na prax žalobcu, ktorý dlhodobo a opakovane, tak ako aj
uvádza súd v odôvodnení rozsudku uplatňuje voči spotrebiteľom nároky z neprijateľných podmienok

zo spotrebiteľských zmlúv, resp. premlčané pohľadávky, ktoré na neho boli postúpené Slovak Telekom
a.s. a teda je logické, že voči takýmto nárok žalobcu viď konkrétny prípad, bude opakovane vystupovať
na ochranu spotrebiteľov, využívajúc konkrétne procesné postupy v závislosti od okolností konkrétneho
prípadu. Jeho procesný postup je teda priamo determinovaný konaním žalobcu. Konateľom žalobcu je
JUDr. Peter Štrpka. Advokátska kancelária SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom zhodným so sídlom

žalobcu, t.j. Šoltésovej 14, Bratislava, podáva formulárové hromadné žaloby na vymáhanie nárokov
žalobcu z neprijateľných zmluvných podmienok postúpených na žalobcu Slovak Telekom a.s. (viď
ďalej podania ako námietky voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania a následné odvolania voči
uzneseniam o pripustení vedľajšieho účastníka do konania a nakoniec aj príklad podaného odvolania
vo veci voči jeho trovám konania, všetko štruktúrované do obsahovo identických bodov od bodu I

až IX). V tomto smere by bolo namieste aplikovať § 150 O. s. p. práve voči žalobcovi, nakoľko v
konaniach, v ktorých vystupuje ako žalobca podáva formulárové žaloby a vyjadrenia, čo z hľadiska
právnej a časovej náročnosti úkonov právnej služby ako aj skutočnosti, že samotný JUDr. Štrpka je
konateľom spoločnosti, ktorú zastupuje a, že na druhej strane stojí spotrebiteľ, zakladá otázku účelnosti
a oprávnenosti trov právneho zast. žalobcu, resp. ich nadbytočnosti a vytvára tak priestor pre súdy,

aby tieto žalobcovi minimálne z časti nepriznávali a to ich primeraným krátením. Vo vzťahu k námietke
žalobcu je potrebné uviesť, že jeho kompetencie podľa zák.č.250/07 Z. z. priamo predpokladajú, že
združenie ako vedľajší účastník sa bude v nevyhnutnej miere oboznamovať s osobnými údajmi a je
povinné ich chrániť. Má podľa prvej vety § 93 ods.4 O. s. p. v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník, a teda má právo, o. i., aj nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a

fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov (§ 44 ods.1 O. s.
p.), pričom táto činnosť priamo predpokladá možnosť oboznámenia sa s osobnými údajmi účastníkov
konania a príp. aj s predmetom telekomunikačného tajomstva, ak je aj to obsahom súdneho spisu.
Tým ale nie je dotknutá jeho povinnosť chrániť takto získané osobné údaje (podľa zák.č.428/02 Z. z. oochrane osobných údajov) a zachovávať telekomunikačné tajomstvo (podľa § 63 ods.2 zák.č.351/11 Z.
z. o elektronických komunikáciách) a vyvarovať sa zneužitia svojho postavenia vedľajšieho účastníka
v konaní. Na základe návrhu OS Brezno bolo iniciované konanie o posúdenie súladu § 93 ods.2 O. s.

p. s čl.19 ods.2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len SR), pričom výsledok tohto konania je taký,
že Ústavný súd (ďalej len ÚS) SR na neverejnom zasadnutí pléna 29.1.2014 rozhodol o odmietnutí
tohto návrhu. Skutočnosť, že sa právnické osoby vstupujúce do konania z doručených rovnopisov žalôb
oboznámia s podstatnými okolnosťami prípadov vrátane osobných údajov účastníkov konania, ktorých
rozsah je stanovený v § 79 ods.1 O. s. p., nepredstavuje podľa ÚS SR, vychádzajúc z odôvodnenia

tohto jeho rozhodnutia neospravedlniteľný zásah do základného práva na súkromie podľa čl.19 ods.2 a
3 ústavy, zmyslu a účelu § 93 ods.2 O. s. p., ktoré možno interpretovať a aplikovať v spojitosti s ďalšími
procesnými ust. obsiahnutými v O. s. p. a tiež s prihliadnutím na limity spracúvania osobných údajov
dané aktuálnou právnou úpravou označené ust. O. s. p. nie je možné považovať za spôsobilé zasiahnuť
do základného práva garantovaného čl.19 ods.2 a 3 ústavy. Čo sa týka trov spojených s vyhotovením
kópií podaní pre neho uviedol, že ako združenie pôsobiace na ochranu spotrebiteľov v zmysle § 4 ods.2

z.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch je oslobodené od všetkých súdnych poplatkov, nakoľko sa v danom
prípade jedná o osobné oslobodenie od poplatkov na rozdiel od § 4 ods.1 z.č.71/92 Zb. kde sa jedná
o vecné oslobodenie od poplatkov vzťahujúce sa iba na súdny poplatok za žalobu. Vo vzťahu k bodu
VIII odvolania - Prostriedky poskytované štátom na podporu ochrany spotrebiteľa uviedol, že mu nebola
Ministerstvom hospodárstva SR poskytnutá žiadna dotácia na jeho činnosť. Svojou činnosťou napĺňa

cielepolitikyEÚvoblastiochranyprávspotrebiteľov(čl.169Lisabonskejzmluvy,čl.38Chartyzákladných
práv EÚ, „príslušnosť“ smernice EÚ a rozsudky Súdneho dvora EÚ, ako aj vnútroštátnu právnu úpravu o
ochrane spotrebiteľov). V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, združenie na ochranu
spotrebiteľa má právo na advokáta, ako aj na náhradu trov konania. Nadväzujúc na uvedené považuje
rozsudok súdu v časti napádaného výroku o jeho trovách konania za rozhodnutie, ktoré vychádza zo

správneho skutkového a právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhol
napadnutýrozsudokvčasti,ktorejsatýkaodvolaniežalobcut.j.ojehotrováchkonaniapotvrdiťazároveň
zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania 18,83 € v zmysle ich písomného vyčíslenia, na
účet jeho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozsudok, okrem výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zast.

59,24 €, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v
uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 219)

rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1), čo sa týka výroku o trovách právneho zast. vedľajšieho
účastníka, preto rozsudok v uvedenom výroku, podľa § 220 O. s. p., zmenil tak, že vedľajšiemu
účastníkovi sa náhrada trov právneho zast. nepriznáva.
V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie
sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať

za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj
cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť
záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto
vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo
na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore a

hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl. 47 ods.2 Ústavy SR
majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že
súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a
v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti
so svojim zastúpením v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť

si na svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho
zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania (nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 ÚS SR), nie je porušené jeho základné právo
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl. 47 ods.2 a 3 Ústavy SR. V prejednávanej
veci nemožno urobiť záver, že zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech

vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie §
137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov
právnickej osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby.Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, bez zreteľa na
stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za
dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je

ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to
najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že
musíbyťschopnýpomáhaťtomuúčastníkovikonania,nastranektoréhovstupujedokonania,nemožno-
ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť

známu odvolaciemu súdu z iných vecí, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako
vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje
zastupovanie splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do
konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Podľa § 150 ods.1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vedľajší účastník nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov,

žalovanému žiadne trovy nevznikli a žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150
ods.1 O. s. p. priznaná so zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe
uplatneného nároku.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.