Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Darina Vargová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/409/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208216469
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4208216469.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: F. S., nar. XX. XX. XXXX, Z. XX, E., t. č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníčkou JUDr. Martou Kamonczovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného
súduNovéZámky,ovymoženiesumy689,94eurspríslušenstvom,trovkonaniaatrovexekúcie,vedenej
na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 4Er/816/2008 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 2583/08u, o odvolaní oprávneného zo dňa 20. 04. 2015
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 23. decembra 2014 č. k. 4Er/816/2008-46, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s tým,
že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení. Svoje rozhodnutie
odôvodnil citáciou ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 879f
ods. 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Uviedol, že exekučným titulom v
predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 22. 07. 2008 Rozhodcovským súdom zriadeným
pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. v Košiciach pod sp. zn. TP 2053/08. Právnym základom na
vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere zo dňa 30. 01. 2004 č.
8105136622, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia pôžičky, v ktorých bola
obsiahnutá rozhodcovská doložka.
Uviedol, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo
Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky nemožno považovať za individuálne dojednanú.
Doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne ne vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Doložka nebola dojednaná
v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne
dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný (spotrebiteľ) bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s
povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas
podpisom. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v
rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložkaspôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 03. 2012 sp. zn. 6Cdo 1/2012
súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne.
Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto
neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku
brániacu vykonaniu exekúcie, súd prvého stupňa exekúciu zastavil.
Otrováchexekúcierozhodnesúdosobitnýmuznesenímpopredloženívyčísleniatrovexekúciezostrany
súdneho exekútora.
Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa ako exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a mal za to, že súd
prvého stupňa v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu je zverená
Exekučným poriadkom. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu,
nakoľko skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zdôraznil, že zo žiadneho
ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej
zmluvy, i keď súdy často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému
súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu
nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie
platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Mal za to, že táto
nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v
Úradnom vestníku EÚ. Oprávnený zároveň poukázal zároveň na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom
konaní, ust. § 159 OSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon
exekúcie. Zo žiadneho slovenského ani európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno
vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V podanom odvolaní
oprávnený poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo
dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený
v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom). Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP
potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 05. 12. 2008,
kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozsudok vydaný dňa 22.07.2008 Rozhodcovským
súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s. r.o. rozhodcom JUDr. Jozefom Adamovským
pod sp. zn. TP 2053/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 09. 2008 a vykonateľnosť dňa 09.
09. 2008. Následne dňa 29.12.2008 vydal súd prvého stupňa poverenie na vykonanie exekúcie presúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhonazákladevyššieoznačenéhoexekučnéhotitulu.Súdprvého
stupňa uznesením zo dňa 04. 01. 2010 č. k. 4Er/816/2008-12 odložil výkon exekúcie do právoplatného
rozhodnutia o zastavení exekúcie. Dňa 23. 12. 2014 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym
úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s tým,
že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení z dôvodov uvedených
v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov účinnom
do 30. 06. 2004 (teda v čase uzavretia zmluvy o pôžičke), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 12. 2008 (teda v čase začatia
exekučného konania) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 vyššie citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Podľa § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka (desiata hlava prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. apríla 2004), spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské
zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak
ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto
zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona,
ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového stavu
zisteného súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Z Exekučného poriadku, ako i zo zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2014, vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či
neexistuje prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s
platným právom. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 v spojení s ust. §
44 ods. 2, § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať aj to, či rozhodcovský
rozsudokbolvydanývsúladesvyššiecitovanýmzákonomorozhodcovskomkonaníačiniesúnaplnené
dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskomkonaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil
už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak
by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie (ako
v tomto prípade), musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ust. § 57 ods. 1 a 2
Exekučnéhoporiadkukonštatuje,žesúdrozhodneozastaveníexekúciekedykoľvekvpriebehukonania,
len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Exekučný súd tak v priebehu celého
exekučného konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, pričom je oprávnený a
zároveň i povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ust. § 57 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku, exekúciu zastaviť na základe návrhu alebo aj bez návrhu. Súd prvého stupňa preto vzhľadom
na zistené skutočnosti správne exekúciu zastavil a nekonal tak nad rámec svojej právomoci. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13. 09. 2011 pod č. k. III.
ÚS 372/2011-18 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd
SR konštatoval, že "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať,
či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj
relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR vo svojom
rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku zo dňa 27. 01.
1997 v konaní pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". Uvedené závery sú v súlade aj
s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Cdo 146/2011,
v ktorom je uvedené, že "pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri
postupe podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný".
Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 správne
opätovne v priebehu exekučného konania (po vydaní poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie) preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul, ale aj "zmluvu o pôžičke" č. 1006913 zo dňa 30. 01. 2004 a to v súlade s
ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Predmetná zmluva totiž môže obsahovať
viaceré neprijateľné podmienky.
Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa, z obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa
30. 01. 2004, ako i zo Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytnutej spoločnosťou Quatro,
a.s. (súčasťou ktorých je i rozhodcovská doložka - čl. IX. Záverečné ustanovenia, písm. o/ Všeobecných
obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s.), je zrejmé, že ide o zmluvu
spotrebiteľskú a o právach a povinnostiach spotrebiteľa z tejto zmluvy rozhodol rozhodcovský súd,
ktorý konajúc na základe rozhodcovskej doložky vydal dňa 22. 07. 2008 rozhodcovský rozsudok pod
sp. zn. TP 2053/08. Aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená
vo Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytnutej spoločnosťou Quatro, a.s. spôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je
zmluvnou podmienkou, na základe ktorej sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcovským súdom.
Spotrebiteľ sa takto vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je
dôležité, aby bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu rozhodcovským súdom. Vzhľadom na
obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom, len ťažko možno predpokladať,
že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky
nesie. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka (čl. IX. Záverečné ustanovenia, písm. o/ -
Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s.) nebola v danom
prípade dojednaná individuálne. Z tejto listiny nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť odmietnuť
rozhodcovskú doložku osobitne, bez ohľadu na zvyšný obsah uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 01.2004. Spotrebiteľ teda nemal na výber, mohol zmluvu o pôžičke odmietnuť ako celok, resp. ju ako celok
uzavrieť, vrátane rozhodcovskej doložky, ktorá bola v jeho neprospech.
I podľa judikatúry súdneho dvora EU i rozsudku C-40/08 ASTURCOM, ktorý oprávnený podrobne
rozobral vo svojom odvolaní vyplýva, že základný právny akt ochrany spotrebiteľa Smernica Rady 93/13
EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchz05.04.1993,ktoráboladonášhoprávneho
poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník, sa musí v
prípade neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez
účasti spotrebiteľa musí, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku,
prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva
tak, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok ukladá v niektorých
prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. V prípade,
že zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, niet žiadnych pochybností o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak je takouto neprijateľnou podmienkou samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ ju využije, v takom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi. Súd má povinnosť zastaviť exekúciu (prípadne nevydať poverenie na vykonanie exekúcie) v
celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve
užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti
zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. V predmetnej veci odvolací súd nemal pochybnosť o tom, že zmluva o pôžičke je zmluvou
spotrebiteľskou, nakoľko pôžička nebola poskytnutá dlžníkovi za účelom podnikania alebo obchodnej
činnosti (oprávnený toto netvrdil, ani nepreukazoval), preto oprávnený, resp. jeho predchodca bol
povinný zosúladiť dojednania zmluvy o pôžičke vrátane Všeobecných obchodných podmienok pôžičky
poskytnutej spoločnosťou Quatro, a.s. s ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa ochrany
spotrebiteľa.
V záujme spravodlivého usporiadania vzťahov je potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé
podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je
vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom,výkonprávaapovinnostiztakejtodoložkyodporujedobrýmmravomakeďženazákladetakejto
neplatnej doložky bol vydaný exekučný titul, tento bol vydaný v rozpore so zákonom. Ako nulitný právny
akt je nevykonateľný.
Odvolací súd je toho názoru, že celý postup dodávateľa (veriteľa) od rozhodcovskej doložky až po
rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného
- dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ust. § 45 ods. 1 a 2
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014
v spojení s § 57 ods. 1, písm. g/, ods. 2 a ust. § 58 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor
vykonával exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju a odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne a zákonné
potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedené.
Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami oprávneného v podanom odvolaní, a preto napadnuté
rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.