Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/514/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200915
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815200915.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Mgr. Lenka Zichová, LL.M., advokátka, so
sídlom Stropkovská 3, Bratislava, proti povinnému: T. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. C. XXX, R., o vymoženie
2.009,25 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava č. k. 8Er/61/2015-20 zo dňa 13.02.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného
spoločnosťou Slovak arbitration court sp. zn. 36/09/14 zo dňa 12.11.2014, doručil súdny exekútor súdu
prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie 2.009,25 Eur s
príslušenstvom.

Súd prvého stupňa následne citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d/ a § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ust. § 52 ods. 1 až 4, §
53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pričom z predložených
dôkazov zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 19.10.2012 uzatvorená Zmluva o revolvingovom
úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.500,- Eur. Túto zmluvu posúdil

ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Rozhodcovský súd založil svoju právomoc rozhodnúť o spore na základe Rozhodcovskej zmluvy
č. 8500016541 uzavretej medzi účastníkmi dňa 19.10.2012. Praktickým dôsledkom ustanovenia o
rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 5. Rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi je
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá

žalobu na rozhodcovský súd. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplýva, že
ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o
zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli
ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinným
ako dlžníkom je teda typizovanou formulárovou zmluvou, v ktorej sa doplnili len údaje povinného, číslo
a dátum uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť

alternatívu riešenia sporu. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým,
že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikovanévysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu
na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi sa za primeraných okolností rozhodnúť vo vzťahu k
rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnený

povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným a že spor môže byť
rozhodovanýajvsúdnomkonaníavneposlednomrade,ževýberjenažalobcovi.Rozhodcovskázmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Dôsledkom takto

uzavretej rozhodcovskej zmluvy však je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Podľa názoru prvostupňového súdu predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím napĺňa znaky neprijateľnej
podmienky podľa ust. § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda je podľa ust. § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka neplatná.

Keďže rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je
neprijateľnou a absolútne neplatnou, rozhodnutie vydané na jej základe nemá legitimitu a nie je
spôsobilým exekučným titulom. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania v celkovej výške 107,36 Eur.

Namietal, že súd prvého stupňa poprel základnú zásadu procesného práva, a to „zásadu prekážky
zahájenej veci“. Zastával názor, že súd prvého stupňa použil nesprávny výklad ust. § 53 ods. 4 písm.

r/ Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva bola dohodnutá alternatívne tak, že v prípade sporu
majú obe zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane. Právo povinného je
z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované, a to až do okamihu podania žaloby na jednu z
rozhodovacích autorít. Poukázal na skutočnosť, že povinný sa v konaní nijako nebránil a voči nárokom
oprávneného nenamietal tak v rovine hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej. Argumentom v prospech

prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom je dôvodová správa k ust. § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka. Namietal, že súd prvého stupňa sa neúplne zaoberal rozhodcovskou
zmluvou, dôsledkom čoho je nedostatočne zistený skutkový stav a neobstojí ani jeho následné
právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Zastával názor, že spotrebiteľovi bolo umožnené odstúpiť

od rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený uzavrel s povinným rozhodcovskú zmluvu, ktorá nepodmieňuje
uzavretie zmluvy o úvere, zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, nestanoví žiadne sankcie ani
podmienky pre odstúpenie, obsahuje poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach,
právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní Poukázal pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 a zdôraznil, že povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej

zmluvy a mohol od nej odstúpiť. Záver súdu prvého stupňa, že rozhodcovská zmluva je formulárovou
zmluvou uzatvorenou jednostranne a bez možnosti zmeniť jej obsah považoval za nesprávny. Exekučný
súd nedal odpoveď na otázku, aká rozhodcovská zmluva by bola individuálne dojednaná. V tejto
súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012. V
prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej

zmluvy, súčasne mal povinný pri odmietnutí ju uzavrieť možnosť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť
súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Zdôraznil, že povinný nebol nútený pochopiť text zmlúv a ich
zmysel v krátkej dobe alebo ich hneď podpísať, ale mal možnosť vopred si vyžiadať rozhodcovskú
zmluvu ako aj ostatné dokumenty potrebné k uzavretiu zmluvy. K okamžitému podpisu zmluvy nebol
nútený. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov: uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/445/2014 zo dňa 20.11.2014, uznesenia Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014, sp. zn. 3CoE/203/2014 a uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 22CoE/137/2014 zo dňa 28.01.2015.Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10

ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len
„O.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn. 36/09/14 zo dňa 12.11.2014,
vydaný rozhodcom JUDr. Tamarou Piškovou. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
01.12.2014 a vykonateľnosť dňa 05.12.2014. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať

predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v Rozhodcovskej zmluve č. 8500016541
zo dňa 19.10.2012 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016541 uzavretej taktiež dňa 19.10.2012
medzi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a povinným. V zmysle tejto zmluvy spoločnosť PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. poskytla povinnému úver vo výške 1.500,- Eur.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol

vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného
poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania

predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012, sp. zn. 6 Cdo
135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej

zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,
zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva
bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení
zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy

podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu.

V posudzovanom prípade bola rozhodcovská doložka uzatvorená dňa 19.10.2012 vo forme
rozhodcovskej zmluvy č. 8500016541. Podľa bodu 5. tejto zmluvy sa strany dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych

rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B,
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,

so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a

vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka
absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka
znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá
ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi

štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa preto stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako
neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je
skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal

žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani

o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve,
resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný

nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že
nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže
obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Z týchto dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskej zmluve vecne správny.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnýmistranami,atovneprospechspotrebiteľa(dlžníka).Spotrebiteľsapodpisomzmluvy,obsahom
ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom

- podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná

rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.

K námietke oprávneného týkajúcej sa rozhodnutí iných krajských súdov odvolací súd uvádza, že v
daných veciach bola prejednávaná konkrétna rozhodcovská doložka, ktorá nie je predmetom súdneho
prieskumu v rámci tohto konania. Zároveň v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.
z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov je sudca pri výkone svojej
funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom,

medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom, a teda
rozhodnutia iných súdov nie sú pre tunajší súd právne záväzné.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolvsúladesustanovením§224ods.1vspojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal,lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania
nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.