Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/242/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114224118
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114224118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: Q. D., narodená XX. X.
XXXX, bytom T. Q. XXX, E., o zaplatenie 1202,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 982,44 eur, úrok z omeškania vo výške 131,84 eur,
úrok z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 982,44 eur od 7. 9. 2014 do zaplatenia a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 52,16 eur a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19. 9. 2014 domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 1202,17
eur, úroku z omeškania vo výške 161,86 eur, úroku z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 1202,17 eur od
7. 9. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca návrh odôvodnil skutkovo odôvodnil tým, že so
žalovanouuzavrelúverovúzmluvuč.4204093817zodňa24.4.2012,predmetomktorejboloposkytnutie
peňažných prostriedkov v sume 1066 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť

v pravidelných mesačných splátkach po 41,78 eur v počte 36. Žalovaná sa dostala do omeškania so
splácaním viacerých splátok úveru, stal sa splatný celý zostatok čerpaného úveru, splatnosť nastala ku
dňu 27. 12. 2012, keď žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní od odoslania
výzvy. Žalovaná uhradila sumu 83,56 eur. Žalovaná suma 1202,17 eur pozostáva zo sumy istiny 111,93
eur (neuhradená istina 3.-7. mesačnej splátky pred zosplatnením), zo sumy 916,27 eur (zosplatnená
istina 8. - 36. mesačnej splátky po zosplatení), z úroku 108,97 eur (z čiastočne neuhradeného úroku 2.
mesačnej splátky a z neuhradeného úroku 3. - 7. splátky pred zosplatnením), z upomienky II. 48 eur

(12 + 12 + 12 + 12), zmluvnej pokuty 17 eur. Vyčíslený úrok z omeškania 161,86 eur vyčíslený od 12.
1. 2013 (28. 12. 2012 ako deň odoslania výzvy + 15 dní lehota na zaplatenie) do 6. 9. 2014 zo sumy
1202,17 eur (15,071 + 14,672 +6,463 + 2,289 + 123,369) x 8,15 % ročne.

Žalobca k návrhu pripojil fotokópiu úverovej zmluvy zo dňa 24. 4. 2012, spolu s Úverovými zmluvnými
podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výpis čerpania, splátok a úhrad, výzvu k splateniu
celého úveru zo dňa 1. 7. 2013, s poštovým podacím lístkom.

Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.Súd vo veci dokazovania oboznámením sa obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 6.
9. 2014, úverovou zmluvou zo dňa 24. 4. 2012, podaním žalobcu zo dňa 16. 12. 2015, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 27. 12. 2012, s obsahom

celého spisového materiálu, keď pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle
ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná suma sa týka úveru v zmysle úverovej zmluvy zo
dňa 24. 4. 2012, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1066 eur. Účastníci sa dohodli

na splátkach vo výške 41,78 eur, počte 36 splátok, prvá splátke splatnej dňa 24. 5. 2012, nasledujúce
splátky splatné vždy do 30. dňa v kalendárnom mesiaci, RPMN 26,40 %, celkovej čiastke splatnej
spotrebiteľom 1504,08 eur, lehote splatnosti 30. 4. 2015. Žalovaná zaplatila 83,56 eur. Žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru dňa 27. 12. 2012. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaná
neuhradila žalobcovi žiadnu dlžnú sumu. Súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 24. 4. 2012 bolo prehlásenie
klienta, že sa oboznámil s Úverovými podmienkami a svojím podpisom uvedeným potvrdil.

Žalovaná suma pozostáva pozostáva zo sumy istiny 111,93 eur (neuhradená istina 3.-7. mesačnej
splátky pred zosplatnením), zo sumy 916,27 eur (zosplatnená istina 8. - 36. mesačnej splátky po
zosplatnení), z úroku 108,97 eur (z čiastočne neuhradeného úroku 2. mesačnej splátky a z
neuhradeného úroku 3. - 7. splátky pred zosplatnením), z upomienky II. 48 eur (12 + 12 + 12 + 12),
zmluvnej pokuty 17 eur.

Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý
úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ,
§ 6 splátka je uhradená v deň jej pripísania na účet spoločnosti.

Podľa Hlavy 7 § 3 Úverových zmluvných podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na

požiadanie spoločnosti v prípade, že a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril
s platením jednej splátky pod dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Pokiaľ ide o zmluvu o úvere zo dňa 24. 4. 2012 súd považoval za nesporné tvrdenie žalobcu aj s
poukazom na predložený splátkový kalendár, že žalobca žalovanej poskytol sumu 1066 eur. Zároveň
skutočnosť, že žalovaná zaplatila žalobcovi celkom sumu 83,56 eur. Žalobca vyhlásil mimoriadnu

splatnosť listom zo dňa 27. 12. 2012.

Zvýzvynasplatenieceléhoúveruzodňa27.12.2012vyplýva,žežalobcavyzvalžalovanúnazaplatenie
celého úveru v sume 1202,17 eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy.

Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona
č. 616/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ustanovenia § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č.
616/2004 Z. z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až
60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretie zmluvy spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy na účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §

9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,

ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.

4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané., ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie,ods.2 vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502, ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 503, ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vi?as Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len

ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľaustanoveniačl.3ods.3SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,prílohaobsahujeindikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu
k postaveniu žalovanej ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
Občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany žalobcu ako

dodávateľa - podnikateľa a žalovanej ako spotrebiteľa - nepodnikateľa, navyše bola predtlačená a v
tomto zmysle hromadne predložená. Uzavretú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže
žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému ako fyzickej osobe,
ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská zmluva nesmieobsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere
ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny
obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc
zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom

prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah
posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák.

č. 129/2010 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok
úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky.

Nie je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý
úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.
Súd dospel k záveru, že žalobca sa mohol domáhať zaplatenia sumy 982,44 eur ako rozdiel sumy úveru
1066 eur a sumy zaplatenej žalovanou vo výške 83,56 eur (v zmysle prehľadu splátok a úhrad) a v tejto
časti návrhu vyhovel. V časti sumy 219,73 eur ako rozdiel sumy 1202,17 eur a priznanej sumy 982,44

eur vrátane príslušenstva súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa Hlavy 18 bod 2 Všeobecných obchodných podmienok, v prípade omeškania klienta je Spoločnosť
oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti
zmluvnú pokutu vo výške 17 eur. Táto zmluvná pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne

jedenkrát za dobu trvania zmluvy.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno

dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že text zmluvy a Všeobecných obchodných
podmienok bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola
pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom

do zmluvy a sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa ako schválenie výšky pôžičky,
výška splátky, počet splátok. Žalovaná ako spotrebiteľka mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa
s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť
ich obsah. Napriek prehláseniu žalovanej o tom, že sa s Všeobecnými obchodnými podmienkami
oboznámila, súd má pochybnosť o tom, že oboznámenie zo strany žalovanej bolo ešte pred podpisom

samotnej zmluvy, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných obchodných podmienok, ťažko
čitateľné, ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami pri uzatváraní zmluvy, na
ktoré už existujú rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré považujú takéto zmluvy za neplatné.
Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve, súd
návrh aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty spolu s príslušenstvom zamietol pre nesplnenie podmienok

stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné podmienky
žalovaná nepodpísala.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného od 1. 2. 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.
Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania vo výške 161,86 eur vyčíslený vo výške 8,15 % ročne zo sumy
1202,17 eur od 12. 1. 2013 (28. 12. 2012 ako deň odoslania výzvy + 15 dní lehota na zaplatenie) do
6. 9. 2014, s ktorým sa súd nestotožnil, keď mal preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania s
úhradou sumy 982,44 eur od 13. 1. 2013 (deň 28. 12. 2012 ako deň odoslania výzvy + 15 dní lehota

na zaplatenie) do 6. 9. 2014 a súd vyčíslil úrok vo výške 131,84 eur, keď sa stotožnil s výškou úrokovej
sadzby 8,15 % ročne. Vo zvyšku 30,02 eur (161,86-131,84) súd návrh ako nedôvodný zamietol. Ďalej
súd priznal úrok z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 982,44 eur od 7. 9. 2014 do zaplatenia, keď sa
stotožnil s výškou požadovaného úroku z omeškania 8,15 % ročne, výška základnej úrokovej sadzby k
13. 1. 2013 vo výške 0,15 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,15 % + 8 bodov spolu

výška 8,15 % ročne.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdvzmysleustanovenia§142ods.2Občianskehosúdnehoporiadku,

keď žalobca bol v konaní úspešný 64 % (úspech 82 % - neúspech 18 %), a preto mu súd priznal náhradu
trov konania za súdnych poplatok 52,16 eur ako 64 % z 81,50 eur.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.