Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/203/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611203781
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8611203781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: M. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I. XXXX/XX, A., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku,
ul. Sov.hrdinov 163/66 proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31
690 904, právne zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej,
22, v konaní o určenie neplatnosti zrušenia poistnej zmluvy s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Svidník, č. k. 5C/54/2011-336 zo dňa 18. 02. 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom určil, že list žalovanej zo
dňa 23. 06. 2008, značka sp.: XXXXX XXXXX, ktorým oznamuje žalobkyni zánik poistenia a zrušenie
poistnej zmluvy č. XXXXX XXXXX, nemá za následok zánik poistenia, ani zrušenie poistnej zmluvy č.
XXXXX XXXXX. Určil, že poistná zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou č. XXXXX XXXXX
dňa 15.04.1999 so začiatkom poistenia dňa 08.04.1999 a s dátumom konca poistenia dňa 08.04.2019,
s poistnou sumou smrti 1 659,70 Eur (50 000 Sk), s poistnou sumou dožitia 2 887,21 Eur (86 980

Sk) a pripoistenie k poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou č. XXXXX XXXXX dňa
15.04.1999 s poistnou sumou trvalých následkov úrazu 1 659,70 Eur (50 000 Sk) a s poistnou sumou
plnej invalidity úrazom 1 659,70 Eur (50 000 Sk) sú naďalej platné a účinné. Zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi trovy konania v sume 368,18 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 Eur na účet
tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vec právne posúdil podľa ust. § § 788 ods. 1, 4, § 790 písm. b), § 798, § 800 ods. 1, 3, § 801 ods. 1,
2, 3, § 802 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, 2, 3, § 39, § 40a, § 49a, § 50a ods. 1, 3, § 3 ods. 1, § 493, § 575
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 48 ods. 2, 3, 4, § 35 ods. 1, § 67 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z. z . o
poisťovníctve, § 6, § 7 ods. 1, 4, § 8 ods. 1, 3, § 12 ods. 1, § 17 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve
v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil, cit.: „Účastníci konania dňa 15. 04. 1999 uzavreli

poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, typ poistnej zmluvy UDP - K plus úraz, ktorou bolo dojednané
poistenie na dobu 20 rokov s dobou platenia poistného 15 rokov, so začiatkom poistenia 08. 04. 1999
a koncom poistenia 08. 04. 2019. Bolo dojednané mesačné poistné v sume 227 Sk. Pre prípad smrti
výška poistného predstavovala 50 000 Sk, pre prípad dožitia výška poistného predstavovala 86 980Sk. Zároveň bolo dojedanné úrazové pripoistenie pre prípad trvalých následkoch úrazu vo výške 50
000 Sk a pre prípad plnej invalidity úrazom vo výške 50 000 Sk. Žalobkyňa pri uzavretí poistnej zmluvy
pristúpila aj na všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, ktoré sú platné pre poistné zmluvy

uzavreté od 01. 06. 1995, ako aj na všeobecné poistné podmienky, pre úrazové poistenie, ktoré boli
platné pre poistné zmluvy uzavreté od 07. 10. 1997. Listom zo dňa 23. 06. 2008 žalovaná oznámila
žalobkyni,žedošlokzánikupoisteniavzmyslečl.11ods.2všeobecnýchpoistnýchpodmienok,zdôvodu
nemožnosti pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované. Žalobkyňa so zrušením poistenia
nesúhlasila, poukázala, že postup žalovanej nemá oporu v zákone; nie je známe a z komunikácie

žalovanej nevyplýva, o ktoré ustanovenie Občianskeho zákonníka žalovaná svoj postup opiera.

Obrana žalovanej spočívala v tom, že orgány štátnej správy nad poisťovníctvom v roku 1995 schválili a
neskôr v roku 1999, resp. 2003 vo vzťahu k poisťovni kontrolovali a vynucovali matematicky nesprávne
poistné kalkulácie obsiahnuté v právne záväznom obchodom pláne. Na základe chybných štátom
vynucovaných kalkulácií, poisťovňa v rámci svojho podnikania inkasovala neadekvátne nižšie vstupné

poistné oproti skutočne vyplácaným výstupným poistným plneniam. Príčinou nižšie inkasovaného
poistného boli záväzné nesprávne kalkulácie aprobované štátom. V roku 2008 orgán dohľadu nariadil
žalovanej odstrániť nedostatky v kalkuláciách poistného produktu, poistnej sadzby UDP - K. Dôsledné
dodržiavanie aplikácie tejto záväznej kalkulácie v činnosti poisťovne, ktorá uzavretiu konkrétnej poistnej
zmluvy predchádzala, viedlo k ukončeniu poistného vzťahu z právnych dôvodov podľa § 575 ods. 1

Občianskeho zákonníka.

Žalovaná zánik poistenia v zmysle ust. § 575 Občianskeho zákonníka odvíja od skutočností, ktoré u
nej nastali po vykonanom dohľade v roku 2007, resp. začiatkom roku 2008 zo strany Národnej banky
Slovenska a v dôsledku jej konštatovaní, že inkasované poistné je matematicky nízke voči niektorým

nárokom z poistenia, čo odporuje ustanovenie § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. (predtým § 31a zákona č.
95/2002 Z.z.). Podľa žalovanej ide objektívnu právnu nemožnosť plnenia na jej strane. Zotrvávanie v
tomto právnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu v súladne so zákonom by na jej strane znamenalo jasné
porušenie kogentných ustanovení zákona o poisťovníctve a nevyhnutne by viedlo k uloženiu sankcií zo
strany orgánu dohľadu, ktoré by mohli pre ňu v extrémnom prípade predstavovať zásah do povolenia

na výkon poisťovacej činnosti, či dokonca úplné ukončenie jej činnosti. Žalovaná poukázala aj na to, že
dôvodom zrušenia poistnej zmluvy bola skutočnosť, že poistné, ktoré bolo uvedené v poistnej zmluve,
bolo nesprávne kalkulované, resp. kalkulačné vzorce pre výpočet poistného nie sú v súlade s poistno-
matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny
záujem na žiadanom určení, ktorý spočíva v tom, že týmto určením sa odstráni stav právnej neistoty
žalobkyne ohľadne jej právneho postavenia vyplývajúceho z poistnej zmluvy. Jednostranným zrušením
poistnej zmluvy zo strany žalovanej je žalobkyňa v neistote, či v prípade akejkoľvek poistnej udalosti
môže zo strany žalovanej očakávať poistné plnenie, teda či jej osoba je pred poistnými udalosťami

krytá alebo nie. Žalovaná v konaní nepreukázala, žeby došlo k dohode o zmene poistnej zmluvy,
pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, ani žeby bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúca
neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy. V oznámení o zániku poistenia žalovaná oznámila, že k zániku
poistenia došlo v zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie. Podľa
uvedeného ustanovenia však mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ. Uvedené oznámenie

žalovanej teda nemohlo spôsobiť deklarované účinky zániku poistenia vzniknutého na základe poistnej
zmluvy uzavretej so žalobkyňou.

Nemožno ani konštatovať, žeby uzavretie poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v písaní a v počítaní,
nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. Dojednaná výška poistných súm bola

jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobkyňu viedli k uzavretiu zmluvy so žalovanou. Taktiež nemožno
hovoriť o tom, žeby zmluva bola obsahom alebo účelom odporujúca zákonu alebo ho obchádzala, ani
žeby bola v rozpore s dobrými mravmi. Poisťovňa, ako aj iní podnikatelia museli rátať s určitým rizikom
z podnikania. Nebola to žalobkyňa, ktorá ponúkla produkt UDP - K, ale žalovaná. Ani skutočnosť, že
zmluva mohla byť uzatvorená v dôsledku omylu, nezakladá povinnosť zmluvných strán meniť zmluvu,

lebo nie každý omyl je dôvodom neplatnosti zmluvy. Zmluva by mohla byť pomýlenou stranou úspešne
napadnutá iba v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle musela vedieť alebo ho vyvolala. Okrem
toho neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Zmluvný partner teda spravidla nemá
niesť následky omylu konajúceho.V zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť len, ak je
to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Predmetná poistná zmluva neupravuje zrušenie

alebo výpoveď poistnej zmluvy. Všeobecné poistné podmienky, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy,
uvádzajúvčl.5dôvodyzánikupoisteniaatovods.1.,akpoisťovňaodmietneplniťprevedoméporušenie
povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistné zanikne dňom odmietnutia
plnenia. Podľa čl. 5 ods. 2, ak poisťovňa odstúpi od poistnej zmluvy z dôvodu vedomého nepravdivého a
neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzatvorila, vráti

zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. V čl. 9 všeobecných
poistných podmienok sú uvedené dôsledky neplatenia poistného. Poistenie zanikne, ak poistné nebolo
zaplatené tak, ako je uvedené v čl. 9, iné dôvody zániku poistenia nie sú dohodnuté a zo zákona ani
iné dôvody nemôžu nastať. V Občianskom zákonníku je zánik poistenia upravený v ustanovení § 800
- 802. Podľa § 800 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia.
V tomto prípade takáto situácia nenastala. Ustanovenie § 801 Občianskeho zákonníka hovorí o zániku

poistenia pre neplatenie poistného. V danom prípade žalobca poistné plnil riadne a včas, čo preukázal.
Ustanovenie § 802 Občianskeho zákonníka hovorí o zániku poistenia z dôvodu, že ten, s kým je poistná
zmluva uzatvorená, musí odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa
dojednávaného poistenia. Ak by žalovaná zistila vedomé porušenie tejto povinnosti, má právo od zmluvy
odstúpiť a to do troch mesiacov odo dňa, keď takúto skutočnosť zistila, inak jej právo zanikne. V tomto

prípade sa však ani takáto skutočnosť nezistila.

Súd skonštatoval, že ak záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu strán, pokiaľ zákon neustanovuje
inak (§ 493 Občianskeho zákonníka), záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania
uzatvorením poistnej zmluvy UDP - K + úraz, č. XXXXXXXXXX dňa 15.4.1999 naďalej trvá. K zániku

poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovanej
dňom 16.5.2008 nemohlo dôjsť, a to z dôvodu, že k takémuto zrušeniu poistenia môže v zmysle
Všeobecných poistných podmienok dôjsť len na žiadosť poistníka, teda žalobkyne. Žalobkyňa takúto
žiadosť nepodala. K zániku poistenia nedošlo ani podľa § 575 Občianskeho zákonníka a súd nezistil ani
žiaden zákonný dôvod pre zánik poistenia.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,pretoževkonanímalaplnýúspechžalobkyňa.
Súd vychádzal z neurčitej hodnoty sporu, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby do 01.01.2015
odmenu v sume 57 Eur a režijný paušál v sume 7,41 Eur a od 01.01.2015 odmenu v sume 64,54 Eur
a režijný paušál v sume 8,39 Eur. Trovy pozostávajú z odmeny za zastupovanie za tieto úkony právnej

služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 08.05.2011 v sume 57
Eur, podanie žaloby zo dňa 24.5.2011 v sume 57 Eur, účasť na pojednávaní dňa 19.10.2011 v sume 57
Eur, účasť na pojednávaná dňa 4.2.2015 v sume 64,54 Eur, účasť na pojednávaní dňa 18.2.2015, pri
ktorom došlo iba k vyhláseniu rozsudku v sume 32,27 Eur, k tomu patrí 3 x režijný paušál po 7,41 Eur,
2 x po 8,39 Eur a 20 % DPH v sume 61,36 Eur (§ 11 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1, po 1.1.2014 § 13a

ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Náhrada trov konania je spolu v sume
368,18 Eur, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalovanú žalobkyni na účet jej právneho zástupcu JUDr. Igora
Šafranka (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2
písm. za) tohto zákona od poplatku oslobodená a súd jej návrhu vyhovel. Preto súd zaviazal neúspešnú
žalovanú zaplatiť poplatok v sume 99,50 Eur na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku“.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná s odôvodnením podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. a) - f) O. s. p.. Uviedla, že protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za
poistné plnenie v produkte UDP - K vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu na takéto
protiprávne sadzby. Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu (akým nepochybne

je posudzovaná poistná zmluva, a to navyše v podobe jej podstatnej činnosti, plnenie a cena plnenia),
robí celý úkon (dojednanie o cene a adekvátnom plnení, ako i celú poistnú zmluvu), v zmysle ust. §
39 Občianskeho zákonníka neplatným. Poistná zmluva platne nevznikla, lebo nemá všetky podstatné
obsahové náležitosti podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvekzákonom a nie iba s Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v
opačnom prípade by ust. § 39 Občianskeho zákonníka použilo slovné spojenie nie „odporuje zákonu“,
ale „odporuje tomuto zákonu“. Súd opomenul vo svojich úvahách právne významnú skutočnosť,

že orgán dohľadu, ktorý zistil autoritatívnym spôsobom nesprávnosť použitých sadzieb, nezisťuje u
dohliadaných subjektov akékoľvek nedostatky v činnosti, ale len nedostatky podľa zákonných kritérií.
Musí byť zrejmé, že zistené nedostatky sú jednoznačne zo strany dohliadaného subjektu, postupy alebo
úkony protiprávne, odporujúce zákonu. Preto, aj vytknutie nesprávnych sadzieb poistného a kalkulácií
produktu UDP - K v celku bolo zo strany dohliadacieho orgánu vytknutie nielen akejsi matematickej

chyby v počítaní zahrnutej v podnikateľskom riziku poisťovne (ako to posúdil súd), ale vytknutím ich
zrejmej protiprávnosti z hľadiska zákonov o poisťovníctve od doby ich schválenia štátnym orgánom.
Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť
celej poistnej zmluvy. Oznámenie o ukončení poistného vzťahu bolo v dôsledku absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, t. j. neplatnosti poistnej zmluvy, pričom aj tu sa žalovaná dobrovoľne (nad rámec
zákonných povinností) zaväzovala vyplatiť klientovi aspoň dopredu dohodnutú čiastku v podobe

odkúpnej hodnoty. Uvedené kroky však nenašli adekvátnu odozvu u klienta, a preto bolo nutné ukončiť
zmluvný vzťah, ktorý nebol ukončený jednostranne zo strany žalovanej ako sa chybne domnieva súd,
lebo poistná zmluva ako absolútne neplatný právny úkon v dôsledku vyššie uvedeného nikdy ani
nevznikla. Protiprávne stanovené poistné v podstatnom ustanovení poistnej zmluvy zakladá samo o
sebe protiprávnosť celého tohto právneho úkonu. Nie je mysliteľné, aby protiprávny prvok obsiahnutý

v právnom úkone bol v dôsledku uplatnenia princípu zmluvnej autonómie vôle na takýto právny úkon
konvalidovaný. Za žiadnych okolností nemožno považovať prípadnú chybu v rozhodnutí štátu za súčasť
podnikateľského rizika žalovanej. Rozhodnutie štátu požíva prezumpciu správnosti. Z predložených
listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. X/XXXX) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že
poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve.

Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším Ministerstvom
financií SR, konštatovali napokon aj samotní autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska ako
to plynie zo strany 2 - 5 notárskej zápisnice N XX/XXXX zo dňa 02. 06. 2008. Z toho je zrejmé, že ani
jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Žalovaná navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovanej proti rozsudku bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p.
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Prešove dňa 06. 04. 2016 o 09:30 hod. v súlade
s ust. § 156 ods. 1 O. s. p. a verejné vyhlásenie bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v súlade s ust.
§ 156 ods. 3 O. s. p..

Žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a),b), c),

d),f) O. s. p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom
postupom súdu (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods.2 písm.b) O.s.p. by bol naplnený vtedy, keby došlo k
porušeniu procesných predpisov, ktoré by mohli mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Išlo by
predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré by nebolo možné podradiť pod §221 ods.1
O. s. p., ale ich dôsledok by sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku
súdneho rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.
Ktomutoodvolaciemudôvodujepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinnývykonaťvšetkynavrhnutédôkazyúčastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané
iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu

je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,
že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a

uvedieprávnevýznamnéskutočnosti,ktoréhocibolitvrdené,súdprvéhostupňanezisťoval,najmäpreto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už
v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva

na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta postup súdu z

hľadiska procesnoprávnych predpisov, odvolanie nie je dôvodné.

K veci samej odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností bol vyvodený aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a

presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V danom prípade, ako to bolo náležitým spôsobom zistené účastníci dňa 15. 04. 1999 uzatvorili poistnú
zmluvu pre prípad smrti a dožitia s dojednaným mesačným poistením vo výške 227 Sk. Uvedená zmluva
má charakter zmluvy spotrebiteľskej uzatvorenej v súlade s ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V priebehu trvania poistného vzťahu pri kontrole vykonanej Národnou bankou Slovenska u žalovanej
bolo zistené, že použitý poistno-matematický vzorec výpočtu poistného bol nesprávne schválený a
kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaná
zaviazala plniť v prípade poistnej udalosti. Práve v tejto okolnosti žalovaná videla výnimočnosť situácie
umožňujúcej zánik vzniknutého právneho vzťahu na základe ust. § 575 Občianskeho zákonníka. S

konštatovaním a obranou žalovanou tak pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní sa
stotožniť nedá.

Ako vyplýva z obsahu spisu, v čase vydania rozhodnutia o udelení povolenia pre žalovanú dňa
30. 05. 1995 (č. l. 41 - 43 spisu) účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v ust. § 9 ods. 1

vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad
poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky. Citovaný právny predpis v ust. § 11 ods. 1 vyžadoval
okrem iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne.
Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebodožitia (životné poistenie) v zmysle ust. § 11 ods. 3 zákona č.24/1991 Zb. boli tiež údaje o sadzbách
poistného, vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť
úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez akýchkoľvek pochybností musela

vypracovať žalovaná a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení
povolenia vykonať životné poistenie, čo sa v prípade žalovanej stalo rozhodnutím Ministerstva financií
SR zo dňa 30. 05. 1995 ako dozorného orgánu na poisťovníctvo pre územie SR. Súčasťou žiadosti o
udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve, podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli všeobecné
poistné podmienky a obchodný plán žalovanej. Bola to teda samotná žalovaná, ktorá vypracovala

kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno-matematického vzorca. Žalovaná tak nemôže
zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgán dozoru nad poisťovníctvom nakoľko
tento stav vyvolala sama žalovaná predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. Jediným
subjektom, ktorý vôbec nemohol ovplyvniť nijako výpočet poistného, bola iba žalobkyňa. Dodatočne
zistená nevýhodnosť dojednaného poistenia v porovnaní s poistným plnením nie je dôvod spôsobujúci
zánik poistnej zmluvy a v žiadnom prípade nemôže spôsobiť ani absolútnu neplatnosť právneho úkonu,

t. j. neplatnosť posudzovanej poistnej zmluvy.

S prihliadnutím na vyššie uvedené považoval odvolací súd právne závery súdu prvého stupňa o trvaní
poistnejzmluvyzasprávne,pričomvpodrobnostiachpoukazujenapodrobnéodôvodnenienapadnutého
rozsudku súdom prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219
ods. 1 O. s. p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď tento rozhodol správne podľa ust. § 142 ods.
1 O. s. p. i o náhrade trov konania (tento výrok bol síce dotknutý podaným odvolaním, avšak dôvody
odvolania sa osobitne nezmieňujú a nenapadajú výšku priznaných trov konania). Vzhľadom k viazanosti

odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdený.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní žalovaná úspech nemala a žalobkyni v jeho priebehu žiadne

trovy nevznikli, a teda žalobkyňa ani nepodala návrh na priznanie takejto náhrady. V dôsledku toho
odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.