Uznesenie Judgement was issued on Friday, October 9, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/155/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204120
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8515204120.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: S. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. W. XX o
vymoženie 223,38 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava

zo dňa 26.1.2015 o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp.
zn. EX 1949/2015.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 26.1.2015 exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 223,38
eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn.
SR 03451/14, ktorý dňa 27.8.2014 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý, PhD. požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
exekučného titulu, priloženej zmluvy o úvere zo dňa 6.12.2011, Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru a rozhodcovskej zmluvy zo dňa 6.12.2011 zistil, že oprávnený uzavrel s povinným dňa 6.12.2011

zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky. Túto zmluvu
vyhodnotil rozhodcovský súd ako zmluvu o úvere, ktorá mala spotrebiteľský charakter. Dňa 6.12.2011
oprávnený s povinným uzavreli tiež rozhodcovskú zmluvu pozostávajúcu z troch článkov, ktoré sú ďalej
členené na jednotlivé body. V zmysle rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o
úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených vyššie, vrátane sporu o platnosť,
výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,

ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, vktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu (čl. II body 1 a 2 rozhodcovskej zmluvy).

Keďže povinný neplatil riadne a včas dlžnú sumu, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd
zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na
zaplatenie 228,38 eur, úroku z omeškania vo výške 92,16 eur, trov mediačného konania vo výške 225,45
eur a poplatku za upomienky vo výške 32,- eur a trov konania. Uvedený súd návrhu oprávneného v
celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 243d ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie

exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru

2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktorévyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného zaoberá
tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho

vykonateľnosti, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či je z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisov vykonateľný tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu
upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia
uloženejpovinnosti,ktorásamánútenevykonať).Vychádzasapritomztvrdeníoprávnenéhouvedených

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, prípadne predložených dôkazov.

V prvom rade súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či má v danom prípade zmluva o úvere
uzavretá medzi účastníkmi konania spotrebiteľský charakter. Je nepochybné, že oprávnený s povinným
uzavreli zmluvu o úvere, pričom tento typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi

tzv. absolútne obchody. Na druhej strane súd vzhľadom na nižšie uvedené skutočnosti dospel k záveru,
že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby,
teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda
ako dodávateľ.

Podľa názoru súdu ustanovenie v predmetnej zmluve, že dlžník (teda povinný) prehlasuje, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania nevylučuje skutočnosť, že sa jedná o zmluvu
spotrebiteľského charakteru. Uvedené ustanovenie by mohlo zakladať úvahu o tom, že povinný pri
uzavretí zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Toto zamestnanie však
nijako nie je v zmluve špecifikované. „Zamestnanie, povolanie a podnikanie“ v zmysle § 2 písm. a)

zákona č. 129/2010 Z. z. je podľa názoru súdu potrebné vykladať v tom smere, že ide o výkon určitej
hospodárskej alebo obchodnej činnosti, ktorá slúži na zabezpečenie príjmu osoby, ktorá požaduje úver,
ako napr. podnikanie podľa živnostenského zákona, výkon slobodných povolaní (napr. výkon advokácie,
autorizovaných architektov) a podobne. Uvedenému názoru a výkladu nasvedčuje aj § 2 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z. účinného od 1.12.2011, ktorý pri definícii spotrebiteľa odkazuje pri podnikaní alebo

povolaní na zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a na zákon
o živnostenskom podnikaní. Súd však lustráciou v registri organizácií Štatistického úradu Slovenskej
republiky, na základe údajov o povinnom vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a z ďalšieho obsahu spisu,
nezistil, že by povinný vykonával pred uzavretím zmluvy o úvere, alebo v krátkom čase po jej uzavretí,
činnosť spadajúcu pod určité zamestnanie, povolanie alebo podnikanie. Okrem toho je súdu z iných

obdobných konaní známe, že oprávnený subjekty podnikajúce alebo vykonávajúce činnosť na základe
živnostenského alebo iného oprávnenia, špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a
prideleným identifikačným číslom, čo v danom prípade v zmluve o úvere taktiež absentuje. Na základe
týchto skutočností má súd za to, že úver nebol poskytovaný podľa vyššie uvedenej zmluvy reálne na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale týmto vyhlásením malo ísť s prihliadnutím na všetky

okolnosti o obídenie zákonnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľského práva.

Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že sa jedná o typovú (adhéznu, formulárovú) zmluvu, ktorú nemohol
povinný ako spotrebiteľ ovplyvniť a ktorú oprávnený používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti vprípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podobne i rozhodcovská zmluva
má povahu formulárovej zmluvy, ktorej obsah druhá strana nemá možnosť meniť a ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a

neurčitého počtu. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy, ktorá
bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská zmluva nespôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Slovenská
republika má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov

v záujme zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a
ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s inými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože v prípade vzniku sporu

rozhodne o právach a právom chránených záujmoch účastníkov zmluvného vzťahu s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy súkromná osoba.

Znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi tohto konania (citované vyššie) sa na prvý
pohľad nejaví ako neprijateľné, keďže umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom alebo

pred príslušným všeobecným súdom s tým, že výber jednej z alternatív je na žalobcovi; rozhodcovská
zmluva teda zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je
spísaná na samostatnom liste papiera, teda má formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí
súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Napriek tomu súd túto rozhodcovskú zmluvu považuje za

neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania.

Pri posudzovaní individuálnosti dojednania zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu súd vychádza
z citovaného § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva bola oprávneným vopred
pripravená a povinný sa s ňou síce mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť jej

obsah. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských
veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá
so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne
dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-

ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa
poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní a aké sú jeho dôsledky. Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve je uvedené vyhlásenie, že
povinný bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch rozhodcovskej zmluvy, avšak nie
je z nej zrejmé, či bol povinný poučený práve o skutočne podstatných okolnostiach a následkoch

rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou
veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný
prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými
súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd;
súd za opravný prostriedok nepovažuje žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že

touto dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom
procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom
rozhodcovskom konaní. Je len ťažké predstaviť si rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej zmluve, ak
spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom.
Spotrebiteľ tak síce formálne v rámci rozhodcovskej zmluvy podpísal vyhlásenie, že bol osobitne

poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, avšak v skutočnosti mu boli zrejme (ak vôbec)
podané iba formálne informácie, že na základe rozhodcovskej zmluvy môže v prípade sporu konať
rozhodcovský súd, ale nie podrobnejšie informácie o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy so zameraním na potenciálne zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa
vporovnanísosúdnymkonaním.Zúradnejčinnostisúdusajaví,žepredkladanierozhodcovskýchzmlúv,

či doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a
prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom
vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za nekalé
obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp.doložiek - t.j. buď inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera, ani skutočnosť, že by
spotrebiteľovi bolo umožnené v určitej krátkej lehote odstúpiť od takéhoto zmluvného dojednania. Všetky

tieto okolnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy navodzujú dojem, ktorý hraničí až s presvedčením, že
oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané (v dôsledku
čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný), sa správa síce podľa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (t.j. obídenie
kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom). Za tohto stavu súd teda uvedenú rozhodcovskú

zmluvu nepovažoval za individuálne dojednanú.

Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spôsobuje, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor
medzi účastníkmi konania, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.