Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114200117
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114200117.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloletého M. C., nar. XX. XX. XXXX, toho času plnoletého, bytom u matky, zastúpeného JUDr. Janou
Kubáňovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 13, Nitra, dieťa rodičov: matky E. C., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom X. XX a otca X. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. Q. XX, F., zastúpeného advokátskou
kanceláriou KOTRUSZ - BENČÍK, s. r. o., so sídlom Štefánikova 57, Nitra, o návrhu otca (navrhovateľa)
na zníženie výživného na medzičasom plnoletého M. C., nar. XX. XX. XXXX (odporcu), o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. mája 2015 č. k. 11P/5/2014-218 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 262,30 eura, na
účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Jany Kubáňovej, advokátky so sídlom Nitra, Štúrova 13, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca dieťaťa na zníženie výživného na maloletého M.
C., nar. XX. XX. XXXX, medzičasom plnoletého, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami §
62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca dieťaťa na zníženie výživného nebol podaný dôvodne, a
preto ho zamietol. Svoje rozhodnutie oprel o výsledky vykonaného dokazovania, ktoré potvrdili stav,
že M. C., nar. XX. XX. XXXX, ktorý medzičasom v priebehu konania dosiahol plnoletosť a stal sa
účastníkom konania bez nutnosti jeho zastúpenia kolíznym opatrovníkom, je dieťaťom rodičov, ktoré
je na výživu zo strany jeho rodičov stále odkázané, keďže sústavným štúdiom na SOŠ sa pripravuje
na jeho budúce povolanie. Preto logicky nie je schopný sám sa živiť. O zabezpečenie odôvodnených
potrieb syna M. sa stará jeho matka a zo strany otca je výchova syna dlhodobo ignorovaná. Otec sa roky
so synom nestretáva a neudržiava s ním žiadny kontakt. Okrem výživného na syna inak neprispieva.
Rastom, vývojom a zvyšovaním kvalifikácie na strane M. dochádzal logicky aj k zvyšovaniu výdavkov
na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, ktoré majú bežný charakter ale súčasne súvisia aj s jeho
zdravotným stavom, zvyšovaním si kvalifikácie s tým, že M. sa prihlásil na kurz autoškoly, nákladmi
na prípravu stužkovej slávnosti, fyzickým rastom a osobnostným vývojom. Matka poskytuje synovi M.
a popritom aj jej ďalším dvom deťom zázemie domova, bývanie, stravovanie a uhrádzanie potrebných
nákladov. Stav na strane matky, ktorá je na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu najmladšieho syna, tejto neumožňuje pracovne sa zaradiť, a preto
jej príjem je obmedzený na poberanie rodičovského príspevku. Na krytie časti odôvodnených potrieb
maloletých detí sú jej vyplácané prídavky na deti. Finančne jej pomáha jej priateľ a otec najmladšieho

syna matky, s ktorým žije matka v jednej domácnosti. V takomto stave sa otec dieťaťa uspokojí v rámci
jeho existencie statusu rodiča so stavom, že je nezamestnaný a nemá príjem, z ktorého by sa na
výžive syna M. dokázal podieľať sumou 150 eur mesačne, ktorá suma mu je ako výživné na jeho syna
určená právoplatným rozhodnutím súdu. Pri posudzovaní návrhu otca v tejto právnej veci súd bral do
úvahy stav pomerov zistený vykonaným dokazovaním na strane dieťaťa i jeho rodičov. U otca dieťaťa
súd skúmal nielen jeho reálny príjem, ale jeho celkové možnosti a schopnosti i majetkové pomery.
Tie sú dané nielen jeho reálnym príjmom z výkonu práce, ktorý aktuálne nemá, ale jeho celkovými
schopnosťami a možnosťami ako sú vzdelanie, praxou získané skúsenosti a zručnosti, doterajším
charakterom jeho práce a získaná odbornosť. Pri sledovaní majetkových pomerov otca súd nemohol
opomenúť prihliadnuť na stav a hodnotu obchodného podielu, ktoré mal otec dieťaťa aj v minulosti v
obchodnej spoločnosti BOMAR SLOVAKIA s. r. o. a ktorý previedol v jeho neprospech na inú osobu
a ekonomicky tak znevýhodnil nielen seba, ale aj ďalšie osoby, na výživu z jeho strany odkázané. V
tomto smere možno konštatovať, že uvedený stav je pre posúdenie návrhu otca na zníženie výživného
aktuálny aj v tomto konaní a možno povedať, že otcovi sa s prihliadnutím naň od poslednej úpravy
výživného nič podstatné nezmenilo. Kým bol v postavení zamestnanca a súčasne konateľa spoločnosti
BOGYA, s. r. o. dosahoval minimálny príjem, ktorý zjavne pri jeho funkcii v spoločnosti a konkrétnom
rozsahu práce, ktorú vykonával, nekorešponduje s príjmom, ktorý dosahujú manažéri v
iných obchodných spoločnostiach. Nie je predsa možné, aby osoba, ktorá sa stará o obchodné aktivity
spoločnosti, rokovania s partnermi, dojednávanie zákaziek, dohliada na súdne spory spoločnosti, bola
ohodnotená minimálnou mzdou. Ani v rámci tarifných tried nemôže zodpovedať začlenenie manažérskej
činnosti v obchodnej spoločnosti pod mzdu minimálnu. Preto ohodnotenie práce v spoločnosti BOGYA,
s. r. o. u otca možno považovať za výrazné podhodnotenie jeho výkonu práce, s ktorým sa však otec
dieťaťa uspokojil, ako aj s tým, že pracovnú pozíciu ako manžel toho času jedinej konateľky i spoločníčky
uvedenej obchodnej spoločnosti stratil, a to zrušením jeho pracovnej pozície. Následne si dokázal nájsť
prácu len na dobu určitú u zamestnávateľa, s ktorým mal nielen vzťah pracovnoprávny, ale aj osobný a
určite bližší, keď mu jeho zamestnávateľ ešte v čase pred jeho prijatím do pracovného pomeru požičal
väčší objem finančných prostriedkov. Manželka otca dieťaťa by sa podľa obsahu jej ospravedlnenia z
neúčasti na pojednávaní pred súdom mala starať o maloletú dcéru, ktorá je dlhodobo chorá a musí
sa jej venovať 24 hodín denne. Týmto v podstate sama spochybňuje stav, že jedine ona vedie a riadi
obchodnú spoločnosť BOGYA, s. r. o. Jej spoločnosť však nemá žiadnych zamestnancov, prevádzkuje
autoumyváreň, do ktorej investovala finančné prostriedky a musí plniť ďalšie činnosti, ktoré s predmetom
podnikania súvisia. Je nemožné, aby takúto činnosť vykonávala sama a popritom zabezpečovala ešte
24 hod. starostlivosť o maloletú dcéru. V tomto smere sa možno domnievať, že v obchodnej spoločnosti
BOGYA, s. r. o naďalej pôsobí otec dieťaťa bez existencie členstva v orgánoch spoločnosti, ale ako
stále manžel konateľky a jedinej spoločníčky spoločnosti BOGYA, s. r. o. Existenciu vážneho narušenia
vzťahov otca dieťaťa a jeho manželky vyvracia stav, že manželka otca dieťaťa jej návrh na rozvod
manželstva vzala späť a následne pred Cirkevným súdom v jeho podaní z roku 2015 otec dieťaťa tvrdí,
že s jeho terajšou manželkou žije v harmonickom manželstve, pričom o zrušenie jeho manželstva s
bývalou manželkou /matkou plnoletého M./ podával z dôvodu, že by chcel uzatvoriť manželstvo pred
orgánmi cirkvi s jeho súčasnou manželkou. Týmto jednoznačne spochybnil jeho ním opísaný vzťah s
terajšou manželkou, ako aj stav, že býva u jeho matky. Stav bývania u jeho matky taktiež spochybnila
aj správa od Mesta Levoča. Zo sociálneho šetrenia u matky otca totiž vyplynula skutočnosť, že táto
býva v byte sama. Samotný stav, že otec má trvalé bydlisko na adrese jeho matky, nezakladá faktický
stav, že tomu tak skutočne je. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa
aj naďalej na výžive jeho syna M. výživným v sume 150 eur mesačne, keďže odôvodnené potreby
plnoletého M. takýto príspevok z jeho strany vyžadujú. Tak isto možno konštatovať, že zdravotný stav
otca, ktorý bol predmetom jeho práceneschopnosti v období, keď konanie v tejto právnej veci bolo
začaté na základe jeho návrhu, nelimituje otca dieťaťa takým spôsobom, že by nemohol byť zaradený v
pracovnom procese. V konečnom dôsledku to preukazuje i stav jeho následného pracovného zaradenia
sa po ukončení práceneschopnosti a jeho pracovná aktivita v období, keď práceneschopný bol a dokázal
vykonávať pracovné aktivity, ktoré v tom čase súviseli s jeho pôsobením vo firme BOGYA, s.
r. o., ako aj to, že ak by dosahoval určitú zákonom predpokladanú intenzitu nespôsobilosti pracovať,
zrejme by otec dieťaťa žiadal o rozhodnutie o jeho invalidite. Vykonané dokazovanie možno zhrnúť do
záveru, že otec dieťaťa svojím konaním, ktoré mal možnosť súd v tejto právnej veci posúdiť, prejavil
svoju maximálnu rodičovskú nezodpovednosť, ktorá sa žiaľ dotýka jeho dieťaťa, na ktoré môže byť otec
v budúcnosti tiež odkázaný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa, ktoré súd môže začať i bez návrhu z jeho úradnej moci.

Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ (otec dieťaťa),
domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, resp.
jeho zmeny tak, že súd jeho návrhu na zníženie výživného v celom rozsahu vyhovie. V podanom
odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako i nesprávne skutkové zistenia
súdu prvého stupňa. Poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa poberal len dávku
v nezamestnanosti, keďže o prácu prišiel nie vlastným zavinením, nakoľko jeho pracovný pomer u
zamestnávateľa Ján Janečko - JAKO sa skončil z dôvodov na strane zamestnávateľa, teda skončeniu
jeho pracovného pomeru predchádzali okolnosti objektívneho charakteru, ktoré mu nemožno pričítať.
Snaží sa zamestnať, avšak bezúspešne a jeho evidencia ako uchádzača o zamestnanie trvá naďalej.
V čase rozhodovania prvostupňového súdu poberal dávku v nezamestnanosti v sume cca 200-218 eur,
pričom po odpočítaní výživného na brata odporcu - plnoletého S. C. v aktuálnej výške 160 eur, mu
mesačne zostáva suma cca 40-58 eur, z ktorej by mal hradiť výživné na odporcu, ako aj maloletú dcéru
N. a v neposlednom rade by mal zabezpečiť aj svoju výživu, strechu nad hlavou, hygienické potreby, lieky
a ďalšie nevyhnutné životné potreby človeka. V súčasnosti je jeho situácia ešte zložitejšia, keďže je bez
akéhokoľvek príjmu. Má za to, že v každom konaní o zníženie výživného je nevyhnutné skúmať aktuálne
odôvodnené potreby na strane dieťaťa a na druhej strane je potrebné skúmať aktuálne schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré sa na jeho strane od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti zmenili - a to v dôsledku straty príjmu z objektívnych dôvodov. Pri posudzovaní jeho pomerov
preto nestačí len úvaha súdu o tom, že na jeho strane je predpoklad lepšie sa zamestnať a zarábať
viac peňazí, ale je nutné vychádzať zo skutočností, ktoré sú zistené v čase vydania rozhodnutia. Má za
to, že suma výživného, ktorú hradí odporcovi, prevyšuje jeho výdavky, pričom sporadické výdavky na
stužkovú a autoškolu je potrebné rozrátať priemerne na celý rok. Navyše, v súčasne dobe je bežné,
že študenti vo veku odporcu si počas školy brigádne privyrábajú, napr. z dôvodu, aby rodičov finančne
odbremenili, a často si tak sami uhrádzajú náklady na voľno-časové aktivity a šport. Prvostupňový
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezohľadnil jeho
aktuálne schopnosti a možnosti prispievať odporcovi na výživu, ani zmenu v príjmovej oblasti, keďže
tieto nepovažoval na dostatočný predpoklad odôvodňujúci zníženie výživného. K prevodu obchodného
podielu vo firme BOMAR SLOVAKIA s. r. o. uviedol, že ak by aj, čisto teoreticky, pripustil možnosť,
že jeho obchodný podiel mal mať hodnotu 45.000 eur, čo však odmieta, po odpočítaní uhradeného
výživného by zo sumy 45.000 eur zostala suma 24.200 eur, ktorá by mala slúžiť okrem jeho výživy,
aj na výživu dcéry N., a to na obdobie šiestich až siedmich rokov. Je preto zrejmé, že odporcom
uvádzaný argument o tom, že sa mal údajne vzdať výhodnejšieho majetkového prospechu, je absolútne
nereálny, a preto ho pri rozhodovaní v danej veci nemal súd zohľadniť. Súd sa však bez vykonania
dokazovania a bez relevantného zdôvodnenia stotožnil s tvrdením odporcu, čo predstavuje vadu konania
podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v podobe odňatia možnosti účastníka konania konať pred
súdom. Súd v napadnutom rozhodnutí uvádzal, že prevod obchodného podielu je pre posúdenie jeho
návrhu aktuálny aj v tomto konaní, avšak bez toho, aby tento svoj právny názor akýmkoľvek spôsobom
zdôvodnil. Skutočnosť, že od prevodu obchodného podielu uplynulo už 7 rokov však súd v predmetnej
veci žiadnym spôsobom nezohľadnil. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna
taká skutočnosť, že by u svojej matky nemal bývať, ale ide len o domnienku súdu a odporcu, ktorá
nemá vo vykonanom dokazovaní žiadnu oporu. K jeho údajnému pôsobeniu vo firme BOGYA s. r. o.
uviedol, že prvostupňový súd vychádzal výlučne z tvrdení odporcu, ktorých pravosť nebola v konaní
žiadnym spôsobom preukázaná. Rovnako súd prvého stupňa vychádzal výlučne z tvrdení odporcu,
ktoré nebolo podložené žiadnymi dôkazmi pri posudzovaní výšky jeho predošlej mzdy. Má za to, že
ním navrhovaná výška výživného zohľadňuje jednak zákonom stanovenú minimálnu výšku výživného,
aktuálne odôvodnené potreby odporcu a v neposlednom rade zodpovedá aj právnym názorom iných
súdov, podľa ktorých treba na výživné počítať so sumou približne 20-25% čistého mesačného príjmu.
Otázku určenia výšky vyživovacej povinnosti a jej podielu na príjme povinného rodiča však v tejto
veci považuje za rozhodujúcu, s ktorou sa mal súd pri rozhodovaní vysporiadať, pričom samotná
skutočnosť, že tak neurobil, má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Má za to,
že súd prvého stupňa sa mal zaoberať aj schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi matky
odporcu, keďže obaja rodičia sa majú na výžive dieťaťa podieľať rovnakým dielom, ako aj použitím
finančných prostriedkov získaných za predaj bytu, ktorý matke odporcu bezodplatne prenechal po
rozvode s jeho zariadením.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ podniká viac ako 20 rokov v oblasti dreva.

Bol spoločníkom a konateľom vo viacerých spoločnostiach: LVF s. r. o., EDON SLOVAKIA s. r. o., BW-
COM s. r. o., BOMAR s. r. o., BOGYA s. r. o, pričom vždy sa snažil spochybniť jeho príjmy, ako i príjmy
jednotlivých spoločností. Tvrdenie navrhovateľa, že ho terajšia manželka vyhodila z postu konateľa, je
účelovým tvrdením, nakoľko samotné rozviazanie pracovného pomeru podľa predloženého listinného
dôkazu a to Dohoda o skončení pracovného pomeru je v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce.
Ďalej uviedol, že práceneschopnosť navrhovateľa považuje za účelovú, nakoľko z jeho strany nebol
produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že by mu zdravotné problémy bránili zamestnať sa a
vykonávať určité činnosti. Tvrdenia navrhovateľa, že sa od terajšej manželky odsťahoval a žije u matky,
sú v príkrom rozpore s jeho návrhom a vyjadreniami pred Cirkevným súdom, kde tvrdí, že so svojou
terajšou manželkou žije v harmonickom vzťahu a návrh na zrušenie manželstva s bývalou manželkou
podával z dôvodu, že by chcel uzavrieť manželstvo pred orgánmi cirkvi so súčasnou manželkou. Keďže
on je dlhoročne ignorovaný svojim biologickým otcom, nezáujem by mal byť kompenzovaný iným
spôsobom a to aspoň vo forme takej, aby sa bez problémov mohol vyvíjať a mohol sa pripravovať
na svoje ďalšie štúdium, ako i na ďalší život. Uviedol, že má za to, že keď spoločnosť manželky
navrhovateľa nemá žiadnych zamestnancov, prevádzkuje autoumývareň, ako i plní ďalšie z predmetov
podnikania, je nemožné, aby toto vykonávala sama, a to s prihliadnutím najmä na stav jej maloletej
dcéry. Je zrejmé, že spoločnosť i napriek všetkému vedie a riadi navrhovateľ. Jeho životná úroveň je
v zjavnom nepomere so životnou úrovňou navrhovateľa, býva u matky spolu s bratom v jednej izbe.
Nechodí na žiadne zahraničné dovolenky, nemôže si dovoliť žiadne luxusné oblečenie ani nič, čo by
vybočovalo z bežných potrieb. Jeho matka mu v rámci vyživovacej povinnosti poskytuje nielen osobnú
starostlivosť, ale aj bývanie a stravovanie, ako i finančné prostriedky na uhrádzanie jeho potrieb. Ďalej
poukázal na to, že na životnú úroveň navrhovateľa sa treba pozrieť komplexne a to v tom smere,
že má možnosť využívať a podieľať sa na životnej úrovni svojej manželky, ktorá vlastní rodinný dom,
niekoľko nehnuteľností, motorových vozidiel, obchodnú spoločnosť. Navrhovateľ do podania návrhu na
zníženie výživného absolvoval niekoľko luxusných dovoleniek, užíval si vysokú životnú úroveň, avšak
nijakým spôsobom to nebolo zohľadnené pri odporcovi, ktorého roky nenavštívil a nedal mu ani cent
navyše oproti určenému výživnému. Pri posudzovaní príjmov navrhovateľa je nevyhnutné prihliadnuť
i na skutočnosť, že v čase, keď ako konateľ spoločnosti BOGYA s. r. o. zarábal v priemere mesačne
280-294 eur, bol schopný platiť výživné a nenamietal svoju finančnú situáciu. Má za to, že jednotlivé
dôkazy, ako i vyjadrenia produkované navrhovateľom v konaní boli účelové.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu odporcu k odvolaniu uviedol, že v prípade,
ak by odvolací súd nevyhovel jeho odvolaniu a potvrdil by napadnutý rozsudok, dostal by sa do
absolútne bezvýchodiskovej situácie s neustále narastajúcimi dlhmi a potrebou ďalšieho zapožičiavania
si finančných prostriedkov.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 odsek 2 písm. a) OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 odsek
2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne podľa § 219 odsek 1, 2 OSP potvrdiť.

Predmetom konania bol návrh navrhovateľa na zníženie výživného na odporcu - syna M. C., nar. XX.
XX. XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne, počnúc od 02. 01. 2014. Z odôvodnenia
návrhu vyplýva, že dôvodom podania návrhu bola výrazná zmena pomerov navrhovateľa, keď bol
jednak koncom augusta 2013 nútený opustiť spoločnú domácnosť s manželkou Z. C. a nasťahovať
sa k matke, kde obýva jednu izbu, ako i skutočnosť, že jeho jediným príjmom v čase podania návrhu
bola dávka nemocenského poistenia, nakoľko od 30. 09. 2013 bol práceneschopný. V podanom návrhu
poukázal i na skutočnosť, že matke odporcu sa podľa jeho úsudku mal zvýšiť príjem, nakoľko jej
mala uplynúť rodičovská dovolenka a je tak predpoklad, že sa zamestnala. Matka odporcu taktiež
predala nehnuteľnosť - byt v katastrálnom území S., čím nevyhnutne došlo k výraznému zlepšeniu jej
majetkových pomerov. Uviedol, že nie je v jeho silách platiť neúmerne vysoké výživné, a to ani po návrate
do zamestnania, kde poberal 285,78 eura mesačne. Taktiež má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru
N. C., ktorá je zdravotne ťažko postihnutá. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd prvého stupňa jeho
návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti voči odporcovi vyhovel, a tak zmenil rozsudok Okresného
súdu v Nitre sp. zn. 35P/105/2012-145 zo dňa 16. 05. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 5Co/47/2013-171 zo dňa 11. 09. 2013.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Pri rozhodovaní o zmene
výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak
i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní
zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých
bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pre trvanie
vyživovacej povinnosti nemá význam dosiahnutie plnoletosti, pretože vyživovacia povinnosť trvá do
doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen
celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov
za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať
zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o
výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu,
fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho
majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami, ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné
potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život
kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby
úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné
pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre
výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby,
tvorba úspor a pod.).

V preskúmavanej veci, po jej prejednaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania, odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa správne a
dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Súd prvého stupňa sa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami
majúcimi vplyv na posúdenie návrhu navrhovateľa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči
odporcovi - synovi M., ktorý v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nadobudol plnoletosť.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa na
odporcu nenastala taká podstatná zmena pomerov na strane navrhovateľa, ktorá by odôvodňovala

zmenu rozhodnutia o výživnom v smere jeho zníženia, tak ako navrhovateľ žiadal. Súd prvého stupňa
správne poukázal na schopnosti a možnosti a majetkové pomery navrhovateľa, keď vychádzajúc
zo stavu jeho pomerov v čase poslednej úpravy výživného je potrebné konštatovať, že i napriek
navrhovateľom prezentovanej zmene pomerov, túto nie je možné konštatovať. Už v návrhu na začatie
konania navrhovateľ primárne poukázal na skutočnosť, že s manželkou Z. C. nežije v spoločnej
domácnosti a bol nútený odsťahovať sa k matke. Súd prvého stupňa, po vykonanom dokazovaní, ustálil
správny právny záver, že tieto tvrdenia navrhovateľa neboli preukázané, keďže z listinných dokladov
tvoriacich súčasť súdneho spisu vyplýva jednak to, že navrhovateľ žije so svojou súčasnou manželkou
v harmonickom zväzku po dobu 15 rokov, ako i nebolo jednoznačne preukázané navrhovateľove
tvrdenie o tom, že býva u matky, keďže súčasťou súdneho spisu sú dve listiny (správy Mesta Levoča)
rozdielneho obsahu. Ďalej navrhovateľ už v návrhu na začatie konania poukazoval na skutočnosť, že
je od 30. 09. 2013 práceneschopný a je poberateľom dávok nemocenského poistenia, ktorú skutočnosť
považoval za podstatnú z hľadiska existencie zmeny pomerov na jeho strane. I z hľadiska posúdenia
zárobkových schopností a možností navrhovateľa súd prvého stupňa ustálil správny právny záver,
keď je potrebné predovšetkým poukázať na to, že navrhovateľom deklarované príjmy z hľadiska ich
výšky sa zásadným smerom nezmenili, keď tento ako konateľ obchodnej spoločnosti BOGYA s. r. o. (v
čase posledného rozhodovania o výživnom) dosahoval priemerný netto príjem vo výške 224,33 eura
(resp. vo výške 262,25 eura - č. l. 54 spisu), pričom ním následne poberané nemocenské dávky v
období od 10/2013-01/2014 (č. l. 16 spisu) v priemernej mesačnej výške 172,68 eura a v období od
01/2014-11/2014 (č. l. 99 spisu) v priemernej mesačnej výške 205,60 eura sa od dosahovaného príjmu
konateľa spoločnosti výrazným spôsobom nelíšia. Rovnako ako krátkodobé zamestnanie navrhovateľa
u Jána Janečka - JAKO, Zvolenská 20/51, Martin, IČO: 37 758 535, na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 06. 03. 2014 u navrhovateľa nepredstavovalo zásadnú zmenu z hľadiska jeho pomerov a
dosahovaného príjmu, ktorá by bola dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom (priemerný mesačný
príjem 354,19 eura). Na posúdenie celkových schopností a možností navrhovateľa nemá vplyv ani
skutočnosť, že od 01. 01. 2015 je navrhovateľ nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce sociálnych
vecí a rodiny Poprad, s nárokom na podporu v nezamestnanosti. S ohľadom na uvedené skutočnosti,
ako i odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdom prvého stupňa, odvolací súd opätovne konštatuje,
že u navrhovateľa nie je možné ustáliť takú zmenu pomerov, ktorá by bola dôvodom na zmenu
rozhodnutia o výživnom v smere jeho zníženia. V tejto súvislosti odvolací súd, rovnako ako súd
prvého stupňa, poukazuje na pomery navrhovateľa v ich komplexnom vnímaní pomerov jeho rodiny,
keď manželka navrhovateľa je vlastníčkou nehnuteľností, ako i motorových vozidiel značnej hodnoty,
ktoré majetkové pomery sa od posledného rozhodnutia súdu žiadnym spôsobom nezmenili a majú
svoj odraz i v pomeroch a životnej úrovni navrhovateľa, ktorý sa podieľa na životnej úrovni svojej
manželky. Rovnako súd prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania ustálil správny právny
záver, keď konštatoval, že napriek navrhovateľom deklarovanej nečinnosti v spoločnosti BOGYA s. r.
o., s takýmto tvrdením navrhovateľa nemožno súhlasiť, a to za situácie, že manželka navrhovateľa
ako jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti prevádzkujúcej autoumývareň, tak podľa jej vyjadrenia,
ako i vyjadrenia navrhovateľa zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú dcéru N. nar. XX. XX.
XXXX s vážnymi zdravotnými problémami, čo súčasne vylučuje fakt, že za situácie, že v spoločnosti
nezamestnáva žiadneho zamestnanca, by bola schopná prevádzkovať sama činnosť autoumývarne a
riadiť chod celej obchodnej spoločnosti. I podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ sa navrhovateľ snaží
v konaní prezentovať ako osoba bez príjmu a takých možností a schopností, ktoré mu neumožňujú
prispievať na výživu odporcu sumou 150 eur mesačne, z okolností tejto veci nemožno uvedený záver
ustáliť, keď je potrebné na možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa prihliadať komplexne,
jednak v kontexte s celkovými majetkovými pomermi jeho rodiny, ako i správne súdom prvého stupňa
skonštatovanými celkovými schopnosťami a možnosťami navrhovateľa, vzhľadom na jeho vzdelanie,
praxou získané skúsenosti a zručnosti, doterajší charakter jeho práce a získanú odbornosť. Rovnako
nemožno ustáliť, že zmena pomerov by nastala na strane matky navrhovateľa, ktorá tak ako v čase
posledného rozhodnutia súdu i aktuálne zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o maloletého
Z. K., nar. XX. XX. XXXX a naďalej je poberateľkou rodičovského príspevku. Tvrdenie navrhovateľa,
že ním navrhovaná výška výživného 40 eur na odporcu zohľadňuje aktuálne odôvodnené potreby
navrhovateľa, odvolací súd považuje za nenáležité, keď už len skutočnosť uplynutia doby je dôvodnou
na konštatovania narastajúcich nákladov odporcu, s ohľadom na jeho vek a úmerne narastajúce potreby
a náklady na život, a to tak náklady na štúdium, ako i na uspokojovanie životných potrieb. Skutočnosť,
že podľa navrhovateľa by si mal odporca brigádnicky privyrábať, a tak finančne pokryť svoje potreby,
je z hľadiska trvania vyživovacej povinnosti navrhovateľa irelevantná a nemôže mať vplyv na ustálenie
výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa, keďže primárnou povinnosťou odporcu je systematickým

štúdiom sa pripraviť na výkon svojho budúceho zamestnania alebo povolania, a nie snažiť sa zabezpečiť
zdroj príjmov formou brigád. K navrhovateľom namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa odvolací súd udáva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom, ako i obranou proti
tomuto nároku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvého stupňa právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Preto nemožno konštatovať, že by pre nedostatočné
odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu bolo konanie pred ním zaťažené vadou znamenajúcou
odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom.

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď posudzujúc možnosti, schopnosti a majetkové pomery
navrhovateľa, ako i odôvodnené potreby odporcu, návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej
povinnosti zamietol. S ohľadom na dôvody uvedené vyššie odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil
skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 262,30 eur, za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie odporcu k odvolaniu
navrhovateľa) vypočítaný v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov
alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia) v sume 253,91 eura
+ režijný paušál 8,39 eura.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.