Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/935/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212201236
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212201236.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr.
Tomáš Kušnír, proti odporcovi: C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., t. č. na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníkom K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. - D., G. XX/XX, za účasti vedľajšieho

účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42
260 086, zastúpené: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 36,41 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 11. augusta
2015, č. k. 13Ro/34/2012-118, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 11. 08. 2015, č. k.
13Ro/34/2012-118vedľajšiemuúčastníkovinepriznalnáhradutrovkonaniaaonáhradetrovodvolacieho
konania rozhodol tak, že vedľajší účastník nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie právne odôvodnil
s poukazom na ust. § 93 ods. 2, 3 a § 224 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014. V odôvodnení
uznesenia súd poukázal na to, že na Okresnom súde Komárno sa viedlo konanie o zaplatenie

36,41 eura s príslušenstvom. V priebehu konania bol dňa 02. 02. 2012 vydaný platobný rozkaz č. k.
13Ro/34/2012-14. Z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom súd uznesením č. k. 13Ro/34/2012-42
zo dňa 11. 09. 2012 zrušil predmetný platobný rozkaz v celom rozsahu, konanie zastavil a v spojení s
opravným uznesením č. k. 13Ro/34/2012-59 zo dňa 02. 11. 2012 odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu nepriznal náhradu trov konania. Proti uvedenému uzneseniu č. k. 13Ro/34/2012-42
zo dňa 11. 09. 2012 v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal

vedľajší účastník odvolanie. Odvolací súd uznesením č. k. 5Co/364/2013-103 zo dňa 20. 12. 2013
zrušil uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 13Ro/34/2012-42 zo dňa 11. 09. 2012 v spojení s opravným
uznesením č. k. 13Ro/34/2012-59 zo dňa 02. 11. 2012 v napadnutej časti výroku, ktorým vedľajšiemu
účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd
dospel k záveru, že sa súd prvého stupňa nezaoberal posúdením nároku na náhradu trov konania z
hľadiska možného použitia ustanovenia § 150 ods. 1 alebo § 150 ods. 2 OSP s ohľadom na účelnosť trov

konania na strane vedľajšieho účastníka a s ohľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o drobný spor.
Súd prvého stupňa konštatoval, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v
spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.
08. 2014 sp. zn. 6 MCdo 3/2014). V zmysle § 93 ods. 2 a 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014

sa tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie o vstupe do
konania na strane niektorého z účastníkov. Tieto účinky však nenastávajú vždy v každom konaní, resp.v každom štádiu konania. Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v
ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To
však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom)

konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný rozkaz, ako to bolo v posudzovanom
prípade. Skrátené konanie v porovnaní s obvyklým priebehom sporového konania vykazuje výrazné
odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Zdôraznená je
tu rýchlosť a hospodárnosť konania. Vzhľadom na to, že odporca v tomto štádiu konania nevyvíjal žiadnu
procesnú aktivitu (platobný rozkaz bol vydaný bez jeho vypočutia, na základe skutočností uvádzaných

navrhovateľom a nebol mu ani doručený), a teda odporca v tomto štádiu konania neuplatňoval svoje
procesné práva, nemohol tak procesne účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámil súdu, že vstupuje do
konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva,
ktorým je pomoc zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov. Táto pomoc sa môže najskôr prejaviť, až
keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Právna úprava náhrady trov konania (§ 142 a nasl.
OSP) je koncipovaná tak, že iba subjekty participujúce na konaní majú právo na náhradu konania,

resp. sú povinné hradiť trovy konania. Ide predovšetkým o účastníkov konania. Okruh iných osôb,
ktorým môže byť uložená povinnosť hradiť trovy konania, resp. ktorým môže byť náhrada trov priznaná,
výslovne ustanovuje zákon (§ 147, § 148, § 148a OSP). V tomto zmysle nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia OSP nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní, v ktorom
nemal postavenie účastníka konania, resp. vedľajšieho účastníka konania. Súd na základe vyššie

uvedeného opätovne rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a rozhodol
tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov konania. O náhrade trov
odvolacieho konania súd rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže v štádiu skráteného konania nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva.
Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník v časti výroku o

nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Uviedol, že súd mal rozhodnúť o trovách
podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP. Tým, že navrhovateľ zobral návrh späť v celom rozsahu, zavinil
zastavenie konania, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu. Ďalej uviedol, že spotrebiteľské
združenie OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov.
Prejednávaná vec je typickým spotrebiteľským sporom. Stanovisko popierajúce význam právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka považuje za účelové a zjavne nesprávne, odporujúce zákonom SR
a predpisom EÚ. Námietka premlčania pritom nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla
byť daná ani zo strany súdu. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania
zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté,
pričom je možné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný. Považuje za odporujúce zásade rovnosti

podmienok v súdnom spore, zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom, aby
súd priznával navrhovateľovi, ktorý má silné ekonomické zázemie, žaluje spotrebiteľov o zaplatenie
premlčaných záväzkov z neplatných spotrebiteľských zmlúv, náhradu trov konania a občianskemu
združeniu konajúcemu výlučne na prospech spotrebiteľa, ktorý nemá a zväčša si ani nemôže dovoliť
právneho zástupcu, právo na náhradu trov konania nepriznal a tým mu odňal základné procesné právo

na zastúpenie advokátom. Poukázal na rôzne rozhodnutia všeobecných súdov SR, rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09 o práve právnických osôb poradiť sa, obhajovať sa a
nechať sa zastupovať. Bránením práv spotrebiteľov mu vznikli reálne náklady. Žiadal uznesenie súdu
prvého stupňa v časti trov vedľajšieho účastníka zmeniť tak, že navrhovateľa súd zaviaže zaplatiť mu
náhradu trov v sume 77,27 eura a trov odvolacieho konania vo výške 20,03 eura.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhovateľ uviedol, že uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti považuje za vecne správne. Navrhovateľ poznamenal, že v
prípade vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva. Konštatoval, že podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné bez znalosti
prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. V tomto smere

poukázal na Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 24. 03. 2015 pod sp. zn. 7 MCdo 15/2014.
V súvislosti s náhradou trov konania vedľajšieho účastníka poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR uznesením zo dňa 19. 03. 2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Vedľajší účastník - združenie
na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Účelom združení na ochranu spotrebiteľa

je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom
konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v postavení vedľajšieho účastníka. Združenie vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do
konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného jezrejmé, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov
konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe toho, že odporca je spotrebiteľ, bez
akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, nie je možné pripraviť sa na zastupovanie danej

veci, a teda naplniť podstatu právneho úkonu, ktorým je prevzatie a príprava právneho zastúpenia.
Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny
dôvod iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.
Zneužívaniepriebehucivilnéhokonanianazískanienáhradytrovkonaniajevrozporesúčelomcivilného

procesu, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným, subjektívnym hmotným právam
a právom chráneným záujmom. Navrhovateľ poznamenal, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení
vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu
spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc, a ktorá bude v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavená a odborne
kompetentná. Zároveň poukázal na to, že súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť

účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR a v tomto smere poukázal na nález Ústavného
súdu ČR II. ÚS 78/03. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 20,03 eura s DPH
pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96 eura s DPH a režijného paušálu k
právnemu úkonu vo výške 10,07 eura s DPH.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie

procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie v rozsahu náhrady trov konania vedľajšieho účastníka je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdiť.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa§150ods.1OSP,aksútudôvodyosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradutrovcelkom
alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov
konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania

nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V danom prípade odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zdieľa ten názor, že v prípade
vedľajšieho účastníka na strane odporcu sú dané dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1
OSP neumožňujúce tomuto účastníkovi priznať ním vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia spolu
v sume 77,27 eura. Hlavnou a v podstate jedinou príčinou takéhoto postupu odvolacieho súdu je ten

fakt, že uplatňované trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka (77,27 eura) postrádajú v sebe
základný aspekt pre ich priznanie, ktorým je účelnosť takto vynaložených trov právneho zastúpenia.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si nemôže dôvodne
uplatňovať odmenu za ním vyúčtovaný úkon právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia),
pretože v samotnom oznámení o vstupe vedľajšieho účastníka do konania jeho právny zástupca už

automaticky účtuje odmenu za úkony právnej služby, pričom obratom žiada zaslať návrh na začatie
konania, ktorý zatiaľ vôbec nemal k dispozícii, avšak popritom už účtuje odmenu za úkon právnej
služby, ktorým má byť príprava a prevzatie veci. Oznámenie o vstupe do konania je formulované úplne
všeobecne,bezuvedeniavýškypredmetukonania,resp.aspoňjednéhošpecifickéhoprvkuodlišujúceho
tento spotrebiteľský spor od iných. Vedľajší účastník v oznámení o vstupe do konania zo dňa 14.

06. 2012 okrem mena a priezviska odporcu neovládal žiadne iné identifikačné údaje (adresa, dátum
narodenia). V tomto konaní je možné predpokladať, že vedľajší účastník vystupuje na strane odporcu
bez jeho vedomia a odporca nemal možnosť vyjadriť sa k tomu, či vôbec súhlasí so zastupovaním
vedľajšieho účastníka advokátskou kanceláriou. Odvolací súd v žiadnom prípade nepopiera možnosť
vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom, resp. advokátskou kanceláriou, avšak takýto

procesný vzťah medzi týmito dvoma subjektmi musí hodnotiť najmä z pohľadu účelnosti, pretože ak by
musel právny zástupca zastupovať združenia na ochranu spotrebiteľa v každom prípade, v podstate
by nebol dôvod na pribratie združenia do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na stranu odporcu.
Združenie na ochranu spotrebiteľa je profesijným združením, ktorého zmyslom je podľa zákona č.
250/2007 Z. z. a zákona č. 384/2008 Z. z. hájenie záujmov spotrebiteľa. Odvolací súd ďalej zastáva ten

názor, že náhrada trov právneho zastúpenia za určitý advokátom vyúčtovaný úkon právnej služby nie je
možné pre neúčelnosť priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje, a to tak uvedením
nových a procesne významných skutočností, pričom zároveň v sebe neodráža priamy postoj vedľajšieho
účastníka k prejednávanej veci. Odvolací súd v tomto smere považuje právny názor súdu prvého stupňao nepriznaní náhrady trov vedľajšieho účastníka celkovo vo výške 77,27 eura za správny. Úkony právnej
služby, za ktoré žiadal vedľajší účastník priznať náhradu trov konania vo výške 77,27 eura odvolací
súd vyhodnotil ako abstraktné, koncipované príliš všeobecne, bez znalostí špecifík prejednávanej veci

s automaticky uplatňovanou námietkou premlčania, resp. odporu.
Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku. Je
výlučne vecou súdu, aby posudzoval úspech procesných strán v súdnom konaní ako aj účelnosť
vynaložených trov. Pre všetky prípady rozhodovania o náhrade trov konania v občianskoprávnom
konaní platí všeobecný princíp, že možno priznať náhradu iba tých trov, ktoré boli potrebné na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva. Aj keď za takéto náklady je vždy treba považovať odmenu za
profesionálne zastupovanie účastníka advokátom. Odvolací súd vychádza z rozhodovacej praxe súdov,
že rozhodovanie o náhrade trov súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku.
Podľa článku 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.
Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom.
Právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so
zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno ich oddeliť.
Hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je však zásada úspechu vo veci.

Ústavný súd už k tejto otázke judikoval, že pomeriavať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako
bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je treba ho posudzovať v širších súvislostiach. V rozhodnutí
IV. ÚS 1/04 zo dňa 13. 01. 2005 Ústavný súd zdôraznil, že ani rozhodovanie o trovách konania nesmie
byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci.
Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (ÚS

ČR I. ÚS 257/05).
Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho konania,
ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených trov konania
na zastupovanie účastníka či vedľajšieho účastníka advokátom je súd povinný skúmať, či ide o účelné či
dôvodne vynaložené trovy. Vždy je pritom treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. V prípade, že

vedľajším účastníkom na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľom ako fyzická osoba, v konaní, v ktorom je
predmetom sporu problematika ochrany práv spotrebiteľa, je Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova
9, Bratislava, ktoré je právnickou osobou a jeho hlavnou náplňou činnosti je hájiť záujmy a ochrana
spotrebiteľov, vyvstáva otázka, či takýto vedľajší účastník, ak sa nechá zastupovať v súdnom konaní
advokátom, v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, ide o účelne

vynaložené náklady spojené s jeho právnym zastupovaním. Právna problematika tohto sporu teda úzko
súvisí s hlavným predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka. Ak sa takýto vedľajší účastník, ktorý
je zo zákona oprávnený vstupovať ako vedľajší účastník do súdneho konania na strane účastníka, ktorý
je spotrebiteľom, nechá zastupovať v spore advokátom, na čo má plné právo, neznamená to však, že v
prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník v spore vystupuje, má vedľajší účastník

automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu argumentáciu v náleze Ústavného súdu Českej
republiky zo dňa 25. júla 2012 sp. zn. I. ÚS 988/12, s ktorou sa stotožňuje, v ktorom ústavný súd uviedol:
„Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnej procesnej strane priznať náhradu iba účelne vynaložených
trov, sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania, teda aj na trovy spojené so zastupovaním advokátom

(na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej
hodnoty). Za účelne vynaložené trovy v zmysle § 142 ods. 1 OSP možno považovať iba také trovy, ktoré
musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené
subjektívne právo pred súdom. Trovy spojené so zastupovaním advokátom spravidla budú tomuto
vymedzeniu zodpovedať. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýhradnú povahu;

môžu sa vyskytnúť aj situácie, za ktorých trovy spojené so zastupovaním advokátom nebude možné
považovať za nevyhnutné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva pred súdom. O takýto prípad
pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom“.
Z koncepcie zákonne vymedzených cieľov združení podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa vyplýva, že okrem iných čiastkových cieľov upravených v cit. zákone, združenie môže

na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní
jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Uvedeným zákonodarca
rozšíril subjekty, ktoré v špecifických právnych vzťahoch (spotrebiteľské vzťahy) môžu zastupovať
spotrebiteľa pri hájení jeho záujmov. Inými slovami, zákon bez inak želateľnej, ale nie nevyhnutnejkonkretizácie fungovania a náležitého odborného zloženia združenia (personálny substrát združenia)
považuje združenie za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch a na tento účel mu za splnenia
stanovenýchpodmienokposkytujeprostredníctvomministerstvapríslušnúpodporu(§25ods.6cit.zák.).

Teda bez ohľadu na skutočnosť, či personálny substrát združenia, hájaceho záujmy spotrebiteľa má,
alebo nemá odborne zdatných zástupcov (v širšom zmysle slova), alebo či sa združenie dá v konaní
zastúpiť zástupcom (napr. advokátom), považuje ho za subjekt, ktorý je odborníkom vo veci.
Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, vystupovalo v konaní bezpochyby ako vedľajší
účastník a ako taký sa nechal právne zastúpiť advokátom tak, že ho písomne splnomocnil na

zastupovanie v konaní. Vo svojej podstate združenie - odborník, ako subjekt práva, ktorého predmetom
konania je ochrana práv spotrebiteľa sa dal zastúpiť právnym zástupcom - advokátom. Odvolací súd
konštatuje, že napriek tomu, že v konaní sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším práva znalým
odborníkom, dôsledky uvedeného, v rovine náhrady trov konania v súdnom konaní, nerezultujú v
účelnosť takýchto trov konania (konkrétne trov právneho zastupovania), ktoré v konaní vedľajšiemu
účastníkovi mohli vzniknúť. Uvedený záver odvolací súd opiera o vyššie uvedené a zdôrazňuje, že

vedľajší účastník (združenie) je zo svojej podstaty subjektom práva a účastníkom konania, ktorý je
odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie
je možné charakterizovať ako účelné. Ak sú svojím charakterom vznikajúce trovy konania neúčelné,
nemožno takúto neúčelnosť pripisovať na škodu, aj keď neúspešného účastníka konania, v tomto
prípade navrhovateľa. Absurdnosťou, celú vec dokresľujúcou môže byť fakt, že v konaní sa ako vedľajší

intervienti zúčastnia hneď dva alebo viac ochranných spotrebiteľských združení, čo by pri argumentácii
ad absurdum a prístupom prvostupňového súdu spôsobilo, že zo zastupovania by vznikla „živnosť“
združení s napojením na advokátske subjekty.
Paušálny vstup Spotrebiteľského združenia OSA do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako
navrhovatelia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a

účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ
Spotrebiteľského združenia OSA. Všeobecný vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol
žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom
a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Plná moc pre právneho zástupcu

je taktiež paušálna bez bližšej špecifikácie ku konkrétnemu prípadu.
Odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní trov vo výške 77,27 eura potvrdil, pretože
ich rovnako ako súd prvého stupňa považoval za neúčelné a nehospodárne. Odvolací súd sa vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti zaoberal účelnosťou a hospodárnosťou vynaložených trov a zvážil aj
aplikáciu ust. § 150 OSP. Je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že vedľajší účastník - združenie na

ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach spotrebiteľských veciach, keďže má vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické
vzdelanie.Vtomtosmerezastalnázor,žetrovyprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníkajednoznačne
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, a poukazuje na aplikáciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods.
1 a § 150 ods. 1 OSP s tým, že úspešnému navrhovateľovi v tomto konaní náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 20,03 eura s DPH nepriznal, a to s prihliadnutím na existenciu dôvodu hodného
osobitného zreteľa, ktorý odvolací súd primäl inak v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ním
uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania nepriznať. Podstata tohto dôvodu spočíva v tom, že to bol

navrhovateľ, ktorý svojím späťvzatím návrhu na začatie konania zavinil zastavenie konania, z ktorého
výsledku rezultovala potreba odvolacieho súdu v odvolacom konaní sa zaoberať predmetom odvolania.
Vedľajšíúčastníksiuplatnilnáhradutrovodvolaciehokonaniavovýške20,03eurapozostávajúcichztrov
právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - podanie odvolania v sume 9,96 eura + režijný paušál
v sume 8,39 eura a 20 % DPH, ktoré mu odvolací súd s prihliadnutím na existenciu dôvodov hodných

osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP, ktoré sú uvedené vyššie, nepriznal, pretože ich vyhodnotil ako
neúčelne vynaložené na uplatnenie a bránenie práva.
Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.