Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/556/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115201780
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115201780.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: C.. G. E., bytom E. Z.. Č.. XXXX, Č., zast. advokátskou
kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., spol. s r. o., Potočná ul. č. 1A, Čadca
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o 2.014,50 eur s prísl.,
na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 8. júna 2015, č. k. 23C/17/2015-
23, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e .
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa opravil výrok uznesenia z 12.03.2015, č. k.
23C/17/2015-17 o trovách konania tak, že tento výrok správne znie: „Odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 358,85 eur na účet právneho zástupcu - spoločnosti

JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., spol. s r. o. so sídlom Potočná ul. č. 2835/1A,
022 01 Čadca na účet vedený v Č., K.. E.. Č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, H. XXXX v lehote do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Ďalej súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyslovil, že
vo zvyšnej časti zostáva uznesenie z 12.03.2015, č. k. 23C/17/2015- 17 nezmenené.
Vodôvodnenínapadnutéhouzneseniasúdprvéhostupňauviedol,ževpísomnomvyhotoveníuznesenia
z12.03.2015,č.k.23C/17/2015-17došlokzrejmejnesprávnosti,keďvovýrokuuvedenéhouzneseniaje

nesprávne uvedené, že trovy právneho zastúpenia je povinný nahradiť žalovanej žalobca, hoci správne
mala byť povinnosť nahradiť trovy konania uložená žalovanej. Túto zrejmú nesprávnosť súd prvého
stupňa opravil postupom podľa § 164 O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania. Uviedla, že žalobca
sa svojou žalobou domáhal zaplatenia 2.014,50 eur s prísl. z titulu zablokovania výplaty invalidného

dôchodku. Keďže následne žalobca vzal žalobu späť, súd prvého stupňa uznesením z 12.03.2015, č.
k. 23C/17/2015- 17 konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho
zastúpenia 358,85 eur. Žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že ku dňu 20.01.2015 mu bol dôchodok
vyplatený. Žaloba však podľa žalovanej nebola podaná dôvodne. Invalidný dôchodok totiž žalovaná
vyplácala od 18.09.2014 na príslušnú poštu, ale žalobca ho nepreberal. Listom z 12.12.2014 žalovaná
vyzvala žalobcu, aby oznámil dôvod nepreberania dôchodku a žalobca listom z 18.12.2014 oznámil,

že dôchodok si nepreberal z osobných dôvodov a súčasne požiadal o vyplatenie dôchodku na D. Č.,
resp. na jeho účet vedený v E. E., K.. E.. výplata invalidného dôchodku bola obnovená v hotovosti
na príslušnej pošte a dôchodok za obdobie od 16.09.2014 do 15.02.2015 vo výške 1.955,90 eur bol
žalobcovi poukázaný dňa 20.01.2015 na výplatu.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.

2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa postupom
podľa § 164 O.s.p. opravil zrejmú nesprávnosť výroku uznesenia z 12.03.2015, č. k. 23C/17/2015- 17
o trovách konania. Odvolací súd sa preto mohol zaoberať iba tým, či výrok spomenutého uznesenia

z 12.03.2015 o trovách konania skutočne trpel zrejmou nesprávnosťou opravenou napadnutým
uznesením.
Žalobca vzal podaním z 27.01.2015 (č. l. 12) žalobu späť a súčasne si uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 358,85 eur. Súd prvého stupňa uznesením z 12.03.2015, č. k. 23C/17/2015-
17 konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo

výške 358,85 eur. Žalovaná však v konaní nebola právne zastúpená a preto jej ani v konaní nevznikli
trovy právneho zastúpenia (nevznikli jej žiadne trovy). Na druhej strane však tento výrok spomenutého
uznesenia treba vykladať v spojitosti s jeho odôvodnením. Súd prvého stupňa v odôvodnení uvedeného
uznesenia výrok o trovách konania odôvodnil nasledovne: „O trovách konania súd rozhodol v súlade s
ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. V predmetnom konaní má súd za to, že navrhovateľ z procesného
hľadiska zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo bez uvedenia

relevantného dôvodu. Odporcovi tak vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi.“
Treba preto vychádzať z toho, že súd prvého stupňa skutočne mienil priznať žalovanej náhradu trov
konania. Jeho pochybenie spočíva v tom, že žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré
jej v skutočnosti nevznikli, keďže omylom jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia, náhradu ktorých
si uplatnil žalobca. Ak súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.,

výrok o trovách konania mal znieť tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. Inými slovami,
keďže žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ale žiadne
trovy jej nevznikli, súd prvého stupňa jej náhradu trov konania nemal priznať. Ak by súd prvého stupňa
mienil priznať náhradu trov konania žalobcovi, musel by o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods.
2 druhá veta O.s.p..

Z toho vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa z 12.03.2015, č. k. 23C/17/2015- 17 nie je postihnuté
zrejmou nesprávnosťou, ktorú napadnutým uznesením opravil súd prvého stupňa, t. j. nesprávnosťou
spočívajúcou v tom, že povinnosť nahradiť trovy konania mala byť uložená žalovanej a nie žalobcovi.
Nesprávnosť uznesenia z 12.03.2015 spočíva iba v tom, že namiesto nepriznania náhrady trov konania
žalovanej jej súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré jej nevznikli (ktoré

vznikli žalobcovi). Túto nesprávnosť však súd prvého stupňa napadnutým uznesením neodstránil. Ako
je to uvedené vyššie, výrok o trovách konania mal znieť tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov
konania. To, že jej súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania namiesto správneho nepriznania trov
konania, nie je zrejmá nesprávnosť, ktorú by bolo možné odstrániť postupom podľa § 164 O.s.p.. Ide
tu totiž o vecnú nesprávnosť.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.. Žalovaná
však nebude môcť od žalobcu exekučne vymáhať zaplatenie sumy 358,85 eur z titulu náhrady trov
právneho zastúpenia, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli a tento výrok uznesenia z 12.03.2015,
č. k. 23C/17/2015- 17 je celkom zjavne zmätočný.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.