Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/605/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214229192
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214229192.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska ul. č. 1,
Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Nám. Martina Benku č. 9-C1, Bratislava, proti
žalovanej: S. G., J. W. XXXX/XX, J., v konaní o zaplatenie 70,70 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. septembra 2015, č. k. 11C/168/2015-37, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. septembra 2015,

č. k. 11C/168/2015-37, v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy
konania 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 29,57 eur, všetko k rukám právneho zástupcu žalobcu,
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eur a
nahradiť mu na účet jeho právneho zástupcu trovy konania 16,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 15.05.2014 cestovala vo verejnom
hromadnom dopravnom prostriedku v Bratislave na linke č. 201 a pri kontrole sa nepreukázala platným

cestovným lístkom. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná,
keďže žalovaná sa pri kontrole nepreukázala platným cestovným lístkom, je povinná zaplatiť cestovné
0,70 eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 70,- eur v zmysle § 8 ods. 5, 6 zákona
č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel
a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eur. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že náhradu trov konania znížil v zmysle § 150 ods. 2 O. s.

p. na sumu 16,50 eur, ktorá predstavuje súdny poplatok za žalobu zaplatený žalobcom. Celkové trovy
konania uplatnené žalobcom vo výške 106,46 eur súd prvého stupňa považoval za neprimerané voči
pohľadávke 70,70 eur. V tejto súvislosti zároveň uviedol, že žalobca obdobné nároky uplatňuje vzorovou
žalobou a príprava týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj
napriek tomu žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, takýto postup je podľa súdu prvého
stupňa neúčelný, a teda neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách konania. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej uloží
povinnosť zaplatiť mu súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
88,70 eur, pozostávajúce z troch úkonov po 16,60 eur + DPH + režijný paušál s DPH. Uviedol, že
z dôvodovej správy k § 150 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že toto ustanovenie možno použiť v drobných

sporoch za predpokladu, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, najmä ak predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Niekoľkonásobne vyššiu sumu je podľažalobcu potrebné chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v prejednávanej
veci nebolo splnené. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto považoval za nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Správne mal súd prvého stupňa o trovách konania podľa žalobcu rozhodnúť podľa

§ 142 ods. 1 O. s. p. a priznať mu ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených
trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu a v minimálnej tarifnej odmene
advokáta za právne služby v občianskom konaní podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. Žalobca ďalej poukázal
na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je jeho obligatórnou povinnosťou, a preto nemožno
podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku

súdneho poplatku. Podotkol tiež, že úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho
zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu na začatie konania, príprave návrhu na
začatie konania a podaní návrhu na príslušnom súde je náročný a zložitý proces vyžadujúci si primeranú
časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania i dôkazných
prostriedkov predkladaných spolu s návrhmi na začatie konania. Žiadne ustanovenie hmotných či
procesných noriem na území SR podľa žalobcu neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v

súdnom procese advokátom. Právo účastníka konania na zastupovanie advokátom nie je obmedzené
anivtzv.drobnýchsporochažalobca,ktorýbolvdrobnomsporezastúpenýadvokátom,máakoúspešný
účastník právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia. Mal za to, že rozsah zníženia trov v danom
prípade odporuje dobrým mravom a je nespravodlivý, neodôvodnený a neprimeraný.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.

Podľa § 150 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. 10. 2008, ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

Zo znenia tohto citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, akým spôsobom sa má daná

neprimeranosť posudzovať. Je pravdou, že z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu § 150 ods.
2 O. s. p. vyplýva, že by v danom prípade malo ísť o neprimeranosť niekoľkonásobne vyššiu, avšak
z doslovného znenia citovaného ustanovenia táto neprimeranosť nevyplýva. Preto je vecou súdu, aby
pri postupe podľa § 150 ods. 2 O. s. p. vychádzal pri aplikácii uvedeného ustanovenia individuálne, na
základe preukázaných skutočností toho konkrétneho konania.

K námietke žalobcu, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu a z tohto
dôvodu nemožno podľa správneho úsudku znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na

výšku súdneho poplatku odvolací súd uvádza, že poplatková povinnosť pri podaní návrhu (okrem
prípadu oslobodenia od súdneho poplatku) je povinnosťou každého účastníka, ktorému v zmysle zákona
o súdnych poplatkoch vznikla poplatková povinnosť. Ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. dáva možnosť
súdu nepriznať trovy konania v žiadanej výške. Toto zákonné ustanovenie nehovorí len o znížení, ale
dáva možnosť rozhodnúť i tak, že vôbec súd neprizná náhradu trov konania, a teda v odôvodnených

prípadoch nebude účastníkovi, ktorý má vo veci úspech, nahradený ani súdny poplatok, pretože i tento
tvorí súčasť rozhodnutia o trovách konania a ustanovenie § 150 O. s. p. nerozlišuje trovy konania,
spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch a trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho
zastúpenia. Odvolací súd preto námietku žalobcu v tomto smere považuje za irelevantnú.

Napriek vyššie uvedenému však odvolací súd prihliadol k námietke žalobcu a priznal mu náhradu trov
konania nielen za súdny poplatok vo výške 16,50 eur, ale aj za jeden úkon vo výške 16,60 eur a jedenkrát
režijný paušál 8,04 eur a 20 % DPH z tohto úkonu a režijného paušálu v sume 4,93 eur, keď odvolací
súd považuje priznanie náhrady trov konania v plnej výške za neprimerané voči pohľadávke.

Je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 13a vyhlášky 655/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že
odmena právnemu zástupcovi patrí za úkony pred začatím konania vo veci samej, iba za
prevzatie a prípravu zastúpenia alebo obhajoby, vrátane prvej porady s klientom a ďalšia porada alebo
rokovanie s klientom, ako aj písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane, týkajúce sa vecisamej. Odmena za všetky ďalšie úkony patrí právnemu zástupcovi až po podaní návrhu na súd, a teda
až po začatí konania vo veci samej. Pokiaľ si teda právny zástupca žalobcu uplatňoval ako jeden z troch
úkonov právnej služby pokus o zmier - výzva na zaplatenie, odmena za tento úkon právnemu zástupcovi

v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nepatrí. Takýto úkon totiž nie je úkonom právnej
služby v zmysle citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Z dvoch ďalších úkonov právneho
zástupcu žalobcu (prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu) odvolací súd
priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, tak ako je to vyššie uvedené.
Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku, ktoré

trovy považoval odvolací súd za účelné trovy konania, pretože zaplatenie súdneho poplatku je vecnou
podmienkou konania na strane účastníka podľa § 103 O. s. p.

V drobných sporoch s typovým vymáhaním pohľadávok, sa jedná o účelné právne zastúpenie v
prípade, ak nastanú okolnosti, ktoré zjavne vybočujú z obvyklého priebehu konania daného typu. V
danom prípade žalobca uplatnil svoj nárok vzorovým návrhom, v ktorom menil len identifikačné údaje

žalovanej, dátumy jazdy bez platného cestovného lístka, linku MHD a celkovú výšku dlhu či začiatok
omeškania. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 220 O. s. p.
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a žalovanej uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania celkom vo výške 46,07 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
za žalobu 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia 29,57 eur (16,60 + 8,04 + 4,93 DPH = 29,57 eur).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p., keďže obaja účastníci mali v odvolacom konaní čiastočný úspech.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.