Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 15, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/258/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915205869
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7915205869.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, právne zastúpenie:
Advokátska kancelária JUDr Andrea Cviková, s.r.o., advokátka a konateľka, so sídlom Pribinova 25, 810
11 Bratislava proti odporcom: 1./ G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. H. XXX/XX, XXX XX U. Ž., toho času na
neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníkom JUDr. Drahomíra Ferková, vyšší súdny úradník
Okresného súdu Michalovce, 2./. T. N., U.. XX.XX.XXXX, N. Ú.: XX.XX.XXXX o zaplatenie 1.357,84 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie v časti proti odporcovi v 2. rade T. N..

II. Návrh navrhovateľa proti odporcovi v 1. rade G. L. zamieta.

III. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcom povinnosť uhradiť pre neho 1. 357,84 Eur, úroky z
omeškania z tejto sumy ako aj trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere
poskytol odporcom úver, odporcovia však riadne a včas tento úver nesplácali a preto sú povinní
navrhovateľovi uhradiť nesplatenú časť úveru.

Z dôvodu úmrtia odporkyne v 2. rade vzal navrhovateľ pred začatím pojednávania späť návrh proti tejto
odporkyni a súd preto podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v späťvzatej časti konanie
zastavil.

Odporkyňa v 1. rade je dlhodobo na neznámom mieste a vo veci sa nevyjadrila, rovnako ani jej
opatrovník.

Z návrhu navrhovateľa ako aj zo Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej 30.3.2009, súd zistil, že
tento poskytol odporcom úver ( pôžičku ) a odporcovia sa zaviazali tento úver splatiť po navýšení
o poplatky, úroky a odmenu veriteľa v mesačných splátkach po 54,34 Eur, s počtom 30 mesačných
splátok. Odporkyne mali povinnosť splatiť dlh do 28.9.2011. Toto zistil súd zo zmluvy o úvere predloženej
navrhovateľom. Navrhovateľ síce v návrhu uvádza, že v súlade s úverovou zmluvou poskytol odporkyni
v 1. rade dňa 30.12.2010 ďalší úver v sume 978,12 Eur s dohodnutou dobou splatnosti 18 mesiacov, ale
ani po výzve súdu na predloženie dôkazov, ktorá mu bola doručená dňa 22.4.2016 a jeho zástupcovi
dňa 24.2.2016, nepredložil žiadne dôkazy o navýšení úveru z 30.9.2009. Navrhovateľ síce pripojil k
návrhu ako prílohu Kartu klienta, ale údaje v nej uvádzané sa zmieňujú iba o počte a úhrade splátok.

Táto príloha neobsahuje žiadny preskúmateľné údaje a výpočty potrebné na preukázanie určitosti a
dôvodnosti nároku navrhovateľa.

Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol
účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh
na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do
vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania nároku
zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd žalovaného poučí
aj o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného predpisu. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne
odošle navrhovateľovi.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť
účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu
zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne
závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv
iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných
závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. u / Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, aby bol
neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno
dosiahnuť v podstatne kratšom čase.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Súd zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu, že navrhovateľ ani po výzve podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
nepreukázal preskúmateľným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, či a aký je zostatok nesplatenej
časti úveru . Na preukázanie výšky nesplatenej časti úveru navrhovateľ v tomto konaní ani nepredložil
taký dôkaz, ktorým by jeho tvrdenie o udávanej výške nesplatenej časti úveru mohlo byť súdom
preskúmateľné. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie citované ustanovenia ohľadne povinnosti
navrhovateľa, ktoré vyplývajú pre neho zo spotrebiteľsko-záväzkového vzťahu voči odporcom. Z týchto
ustanovení jednoznačne vyplýva, že na základe postupu navrhovateľa ohľadne preukázania výšky dlhu
preskúmateľným spôsobom, či už vo vzťahu k odporcovi alebo vo vzťahu k súdu, uvedené povinnosti
splnené neboli.

Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preskúmateľným a nespochybniteľným spôsobom
preukázal uplatnený nárok voči odporcovi na pohľadávku v takej výške, akú uplatnil v návrhu na začatie
konania. Ako je vyššie uvedené, povinnosťou navrhovateľa bolo uviesť všetky skutočnosti, na základe
ktorých bol určený zostatok nesplatnej časti úveru na sumu 1.357,84 Eur. Týmito skutočnosťami sú:
presné uvedenie výšky uhradených splátok a postup pri výpočte výšky nesplatenej istiny, úrokov a
poplatkov, so zohľadnením celkovej sumy uhradených splátok. Navrhovateľ tým, že nepredložil vyššie
uvedené prehľady nepreukázal, či odporca čerpal úver skutočne v takej výške ako sa v zmluve uvádza,
a akú konkrétnu celkovú sumu na splatenie úveru uhradil. Povinnosťou navrhovateľa popri zmluve
o úvere bolo teda predložiť dôkaz o výške skutočne odovzdaných úverových prostriedkov odporcovi
v hotovosti alebo prevodom na jeho účet, aj s prehľadom uhradených splátok, s ich spočítaním a
spôsobom započítania na jednotlivé zložky úveru.

Zo Zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že konečná splatnosť úveru nastala po uplynutím 28.9.2011.
Navrhovateľ však podal návrh na začatie konania až 04.04.2015.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva..

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Nárok na úhradu nesplatenej časti úveru uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Premlčacia 3 - ročná doba
uplynula už v mesiaci september 2014 a navrhovateľ uplatnil nárok na súde až 9.4.2015.

Vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súd na premlčanie nároku navrhovateľa bol
povinný prihliadnuť aj bez námietky odporcu, pretože navrhovateľ uplatňuje nárok zo spotrebiteľsko-
záväzkového vzťahu.

Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Navrhovateľ nemal v konaní úspech a preto súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.