Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 2, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311011063
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4311011063.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.
a sudcov JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému U. V.
a spol., pre prečin sprenevery vo forme účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ k § 213 ods. 1 Tr. zák. a
iné, o odvolaní obžalovaného U. V., proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 08.07.2015 sp. zn.
2T/217/2011, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 02.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. V. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného U. V. (ďalej
len obžalovaný) vinným zo spáchania v bode 1/ prečinu sprenevery vo forme účastníctva podľa § 21
ods.1 písm. b/ Tr. zák. k § 213 ods.1 Tr. zák. a v bode 2/ zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že:
1/ Obžalovaní U. V., Z. V. a M. X.:
po predchádzajúcej vzájomnej dohode uzavretej dňa 26.01.2011 v čase medzi 08.00 a 11.00 hod., na
návrh obvineného U. V. v pohostinstve u K. v Leviciach si obvinení Z. V. a M. X. v ten istý deň asi o
11.00 hod. v požičovni náradia v železiarstve K-Mat, na ul. Z. v Leviciach, vypožičali búracie kladivo
modrej farby značky Makyta, výrobné číslo 11337, ktoré následne predali tretej osobe za sumu 100,--

Eur, pričom obvinený U. V. ich čakal pred požičovňou a takto získané finančné prostriedky po rozdelí
použili pre vlastnú potrebu, čím poškodenému C.. U. N. spôsobili škodu vo výške 430,--Eur,
2/ Obžalovaný U. V.:
dňa 17.03.2011 asi o 19.00 hod., na začiatku mestského parku, pri rodinnom dome č. X, na ulici Z.
v Leviciach, vyskočil pred po chodníku idúceho poškodeného X. F., ktorého chytil rukami za koženú
bundu pod krkom, ťahal ho, čomu sa poškodený bránil tak, že chytil obvineného rukami za bundu pod

krkom a pri vzájomnom naťahovaní obvinený zhodil z tváre okuliare poškodenému a rukou vybral z
vnútorného vrecka koženej bundy poškodenému koženú peňaženku, v ktorej sa nachádzala finančná
hotovosť vo výške 85,- Eur, občiansky prekaz, preukaz poistenca zdravotnej poisťovne Union, klubová
karta Quatro a karta Quatro na zľavy na meno poškodeného, ktorého následne zhodil na zem a z miesta
činu ušiel, čím poškodenému X. F. spôsobil škodu vo výške 95,-Eur.

Súd I. stupňa I. podľa § 44 Tr. zák. u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu podľa §
42 Tr. zák., nakoľko trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/127/2010 zo
dňa 16.02.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3To/17/2011 zo dňa 10.05.2011
považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočnú.
II.podľa§188ods.1Tr.zák.zapoužitia§38ods.2,ods.7Tr.zák.,sprihliadnutímnapriťažujúceokolnosti
uvedené v § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 42 ods.1 Tr. zák. v zmysle zásad § 41

ods.2 Tr. zák. uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 8 mesiacov, s tým, žena výkon uvedeného trestu zaradil obžalovaného podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Keďže obžalovanému ukladal súd I. stupňa súhrnný trest, zároveň zrušoval výrok o treste uložený

obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/56/2013 zo dňa 28.06.2013, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej
došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr. zák. obžalovanému ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky.

Po vyhlásení rozsudku dňa 08.07.2015 obžalovaný uviedol, že si ponecháva lehotu na podanie
opravného prostriedku. Rozsudok súdu I. stupňa bol obžalovanému doručený dňa 14.09.2015.
Prostredníctvom obhajkyne podal odvolanie voči rozsudku súdu I. stupňa, ktoré súdu I. stupňa bolo
doručené dňa 29.09.2015. Keďže obžalovaný bol nesprávne poučený súdom I. stupňa o možnosti podať
odvolanie do 15-tich dní, pričom nebol poučený od akej doby táto lehota plynie, odvolací súd lehotu na

podanie odvolania počítal odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku obžalovanému, teda v
jeho prospech.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré obžalovaný zaslal prostredníctvom svojej obhajkyne, namietal
rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o vine a treste v bode 1/, 2/ napadnutého rozsudku a to aj čo do
konania, ktoré rozsudku predchádzalo.

Ohľadom bodu 1/ uviedol, že sa nestotožnil s názorom súdu I. stupňa, ktorým ho uznal vinným v bode
1/ z toho dôvodu, že výpovede Z. V. a M. X. považoval za tendenčné a nepravdivé, evokujúce až akési
spriahnutie sa proti nemu s cieľom mu poškodiť a hodiť na neho vinu. Uviedol, že oboch obžalovaných
poznal iba z videnia a nerozumel tomu, prečo niečo také proti nemu tvrdili.
Ohľadom bodu 2/ poukázal na svedeckú výpoveď poškodeného X. F., ktorý pri rekognícii dňa 18.03.2011

v prvej časti po prezretí reálnych figurantov najskôr označil za osobu páchateľa osobu pod poradovým
číslom 4, teda nie jeho, a až neskôr po preskupení figurantov označil za osobou páchateľa osobu
pod poradovým číslom 5, teda jeho osobu. Rovnako poukázal na výpoveď svedka L. X., ktorý pred
prepadnutím poškodeného mal vidieť, že obžalovaný, teda jeho osoba, mal možnosť vidieť finančnú
hotovosť, ktorú mal pri sebe poškodený. Táto skutočnosť nepreukazovala jeho vinu.

Vyslovil názor, že súd I. stupňa nepostupoval správne pri hodnotení dôkazov, pretože na základe
vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že skutkov uvedených pod bodmi 1/ a 2/ rozsudku sa dopustil.
V zmysle zásady in dubio pro reo mali byť vyhodnotené dôkazy a pochybnosti o jeho vine mali byť
vyhodnotené tak, že mal byť oslobodený spod obžaloby v bode 1/ a 2/ napadnutého rozsudku.
Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. b/, písm. c/ Tr.

por. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne navrhol, aby odvolací
súd rozhodol vo veci sám tak, že ho podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodí spod obžaloby.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného podľa § 293 ods.7
Tr. por., keďže obžalovaný požiadal, aby bolo vykonané v jeho neprítomnosti.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch odvolania a navrhla
zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. a vec vrátiť tomuto
súdu, aby prehodnotil vykonané dôkazy. V prípade, ak by sa odvolací súd s týmto návrhom nestotožnil
navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby v bode 1/,

ako aj v bode 2/ napadnutého rozsudku podľa § 285 písm. c/ Tr. por.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa považuje za zákonný a správny. Súd I. stupňa správne zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil a dospel k správnemu právnemu názoru. Vina obžalovaného

bola tak v bode 1/, ako aj v bode 2/ preukázaná. V bode 1/ nielen výpoveďami spoluobžalovaných, ale
aj svedeckými výpoveďami, ktorými bolo jednoznačne preukázané, že sa podieľal na konaní uvedenom
v bode 1/. Čo sa týka konania v bode 2/ napadnutého rozsudku, súd I. stupňa správne vychádzal z
výpovede poškodeného a vykonanej rekognícii. Následne správne dospel k záveru o treste, keď za
konanie pod bodom 1/ upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie a

za skutok pod bodom 2/ správne ukladal súhrnný trest, pričom tento trest nie je možné považovať za
neprimerane prísny, skôr za veľmi mierny a to vzhľadom na to, že išlo o trest súhrnný. Navrhla preto
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania,

ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože
odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktorésvedčiavjehoprospech, avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúduspravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por..
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa

v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.
Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa plne stotožnil so závermi súdu I.
stupňa tak ohľadom viny, ako aj uloženého trestu. Orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd vykonávali

dôkazy zákonným spôsobom v súlade s Trestným poriadkom. Aj keď obžalovaný popieral, že by sa
dopustil tak konania v bode 1/ ako aj v bode 2/ napadnutého rozsudku, súd I. stupňa správne poukázal
na vykonané dôkazy, tieto správne vyhodnotil tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne a správne dospel k
právnemu záveru.
Ohľadom skutku pod bodom 1/ aj odvolací súd bol toho názoru, že vina obžalovaného bola preukázaná

predovšetkým výpoveďou obžalovaných Z. V. a M. X., ktorí presne popísali ako k tomuto skutku došlo
a čo mu predchádzalo. Tu odvolací súd poukazuje na podrobne rozobrané výpovede hore uvedených
spoluobžalovaných, pričom nemal dôvod spochybňovať tieto výpovede a to aj z toho dôvodu, že
korešpondovali so svedeckými výpoveďami svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí.
Súd I. stupňa správne ustálil vinu obžalovaného pod bodom 2/ napadnutého rozsudku predovšetkým

na základe výpovede poškodeného X. F., ktorý obžalovaného jednoznačne opoznal ako páchateľa
trestného činu. Pokiaľ obžalovaný namietal vykonanú rekogníciu a poukazoval na to, že poškodený
ho v rámci prvej časti vykonávanej rekognícii neoznačil ako páchateľa, tu odvolací súd poukazuje
na závery súdu I. stupňa o tom, že poškodený sa pri vykonávanej rekognícii zľakol a nemal odvahu
označiť obžalovaného ako páchateľa trestného činu. Súd I. stupňa sa dostatočne vysporiadal s danou

skutočnosťou, keď aj v odôvodnení napadnutého rozsudku rozobral tieto námietky obžalovaného
uvádzané v odvolaní.
Súd I. stupňa po vykonaní dokazovania a vyhodnotení dôkazov následne správne právne kvalifikoval
konanie obžalovaného v bode 1/ ako prečin sprenevery vo forme účastníctva podľa § 21 ods.1 písm. b/
Tr. zák. k § 213 ods.1 Tr. zák., pretože úmyselne naviedol spoluobžalovaných Z. V. a M. X. na spáchanie

trestného činu tým, že si prisvojili cudziu vec, ktorá bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu
malú. V bode 2/ napadnutého rozsudku súd I. stupňa správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného
ako zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák., pretože proti poškodenému X. F. použil násilie v úmysle
zmocniť sa cudzej veci - koženej peňaženky, v ktorej sa nachádzal finančná hotovosť a rôzne preukazy
poškodeného.

Pri ukladaní trestu súd I. stupňa správne vyhodnotil, že je potrebné, vzhľadom na ďalšie odsúdenia
obžalovaného ukladať dva tresty. Za konanie pod bodom 1/ napadnutého rozsudku súd I. stupňa upustil
podľa § 44 Tr. zák. od uloženia súhrnného trestu, s poukazom na uložený trest rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 4T/127/2010 zo dňa 16.02.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.
3To/17/2011 zo dňa 10.05.2011, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 4 mesiace

s tým, že tento uložený trest považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Za konanie pod bodom 2/ napadnutého rozsudku súd I. stupňa ukladal obžalovanému súhrnný trest
za použitia ustanovenia § 38 ods.2, ods.7 Tr. zák., s prihliadnutím na priťažujúce okolnosti uvedené v
§ 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., teda spáchania viacero trestných činov a predchádzajúce odsúdenieobžalovaného.PokiaľsúdI.stupňaukladalobžalovanémunepodmienečnýsúhrnnýtrestvtrvaní3rokya
8 mesiacov, tak ako poukázal prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, nemožno považovať
za neprimerane prísny a to vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie trestným rozkazom Okresného

súdu Levice sp. zn. 0T/56/2013 zo dňa 28.06.2013. Súd I. stupňa správne prevzal trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky z trestného rozkazu Okresného súdu Levice
sp. zn. 0T/56/2013 zo dňa 28.06.2013, keďže obžalovanému tak ako je hore uvedené ukladal súhrnný
trest k tomuto trestnému rozkazu.
Odvolací súd tu však poukazuje, že súd I. stupňa mal výraznejšie oddeliť, ktorý výrok o treste resp.

o upustení od uloženia súhrnného trestu, sa týka ktorého skutku uvedeného v napadnutom rozsudku.
Nebolo to však pochybením, ktoré by viedlo odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku, pretože
súd I. stupňa túto skutočnosť vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.