Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214173
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215214173.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., IČO: 00 492 736,
so sídlom Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom Námestie
Martina Benku č. 9, Bratislava proti odporcovi: F. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. D. C. X/A, B., o zaplatenie
70,70 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa
2.10.2015, č.k. 21C/222/2015-14, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 36,49 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia,
k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra Kána, advokáta so sídlom Námestie Martina
Benku č. 9 v Bratislave.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
70,70 eur a trovy konania vo výške 16,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 8 ods. 5,
6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, keď po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že

odporca dňa 26.1.2015 cestoval na linke MHD č. XXX v Bratislave a pri kontrole cestovných lístkov sa
nepreukázal platným cestovným lístkom. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa návrhu
vyhovel a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 70,70 eur, predstavujúcu
cestovné vo výške 0,70 euro za použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy a úhradu pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 70,- eur. O trovách konania súd prvého stupňa
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (ďalej len „O.s.p.“) , keď náhradu trov konania znížil tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur.
Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že hoci si navrhovateľ uplatnil okrem náhrady trov konania
predstavujúcej zaplatený súdny poplatok aj trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 eur, čo
predstavuje spolu trovy konania vo výške 106,46 eur (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy), sú takéto
trovy neprimerané voči pohľadávke vo výške 70,70 eur. Mal za to, že v uvedenom prípade je

dôvodné náhradu trov konania v uvedenom rozsahu znížiť s poukazom na to, že navrhovateľ obdobné
nároky uplatňuje vzorovou žalobou, príprava týchto žalôb je rutinná činnosť nevyžadujúca si odborné
znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu navrhovateľ splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, takýto postup
je neúčelný, a tým aj vynaložené trovy.
Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť nahradiť

mu trovy konania v uplatňovanej výške. Uviedol, že § 150 ods. 2 O. s. p. možno použiť pri
rozhodovaní o trovách konania iba vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Súd pritommusí posúdiť majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania. Neprimeranosť trov
konania v drobných sporoch treba v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Uviedol, že
prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým,

že sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal vzájomným pomerom výšky trov konania,
trov právneho zastúpenia a istiny.
Konštatoval, že súd môže pristúpiť k zníženiu trov konania podľa § 150 ods. 2 O. s. p. iba v prípade,
ak trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Domnieval
sa, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k

zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený O. s. p. k
§ 150 ods. 2 O. s. p. chápať minimálne ako dvojnásobne vyššiu sumu než samotná istina, čo v
tejto veci nie je. Ďalej v odvolaní vytkol súdu prvého stupňa, že napadnutým rozsudkom mu boli
priznané iba trovy pozostávajúce zo súdneho poplatku za návrh, pričom zaplatenie tohto poplatku
bolo povinnosťou navrhovateľa a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy
právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku.

Uviedol, že všetky uplatňované trovy konania v návrhu na začatie konania vo veci samej sú účelne
vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR. Mal za to, že je nepochybné, že žiadne
ustanovenie hmotných, či procesných noriem platných na území SR neobmedzuje právo účastníka
dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom, to platí aj v prípade občianskeho súdneho konania.
Zdôraznil, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považoval za

nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal trovy procesne plne úspešného
navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p..
Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o trovách konania), vec prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie je sčasti dôvodné.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu, ide o drobný spor.
Podľa § 150 ods. 2 O. s. p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže

ich súd nepriznať alebo znížiť.
Nemožno mať pochybnosť o tom, že výška navrhovateľom požadovanej sumy 70,70 euro
klasifikuje konanie v tejto konkrétnej veci ako drobný spor.
Práve ustanovením § 150 ods. 2 O. s. p. bola s účinnosťou od 15. októbra 2008 pre náhradu trov konania
v drobných sporoch zakotvená výnimka zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok

konania (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Táto výnimka predstavuje tzv. moderačné právo súdu spočívajúce v
možnosti súdu nepriznať či znížiť náhradu trov konania prisudzovanú účastníkovi s plným či prevažným
úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup, z
ktorých prvou je povaha sporu (teda okolnosť, že ide o drobný spor) a druhou, že trovy konania (ktorých
náhrada sa požaduje) sú neprimerané voči pohľadávke. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by ho bolo

možné použiť iba vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa.
Názor navrhovateľa, že § 150 ods. 2 O. s. p. možno použiť iba v prípade, ak trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka nemá oporu v znení § 150 ods. 2
O. s. p., z ktorého dikcie plynie len podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore.
Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď v zmysle § 150 ods. 2 O. s. p. náhradu trov konania

znížil. Odvolací súd prihliadajúc na okolnosti prejednávaného prípadu sa však nestotožnil s rozsahom
zníženia trov konania vykonaného súdom prvého stupňa. Tým, že súd prvého stupňa navrhovateľovi
priznal iba náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
16,50 eura, fakticky mu nepriznal vôbec náhradu trov právneho zastúpenia.
Takýto postup podľa názoru odvolacieho súdu nie je správny, pretože právny zástupca má v zmysle

vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb
(ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z) nárok na odmenu za právne služby.
Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (1 á 16,60 eur) a 3 x režijný
paušál (1 á 8,39 eur). Z obsahu príslušného spisového materiálu však vyplýva, že právny zástupca
navrhovateľa vo veci vykonal len dva účelné úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie žaloby) 2 x po 16,60 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odvolací súd pri
rozhodovaní nezohľadnil navrhovateľom uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za úkon pokus o
zmier (nakoľko tento nie je úkonom právnej služby vykonaným v konaní) a vzhľadom na jednoduchosť
vecianiúkonďalšejporadysklientom.Kpriznanýmúkonomjepotrebnépripočítaťrežijnýpaušál2x8,39eur. Keďže právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. sa odmena zvyšuje o 20 % DPH, t. j. o 9,99 eur. Trovy právneho zastúpenia teda predstavujú sumu
59,97 eur, čo spolu s trovami predstavujúcimi súdny poplatok (16,50 eur) činí 76,47 eur.

Odvolací súd v predmetnej veci využil moderačné právo (i napriek tomu, že vyššie stanovená výška trov
konania je v podstate totožná s výškou uplatnenej pohľadávky), berúc do úvahy Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 21. mája 2014 sp. zn. I. ÚS 759/2013, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že
ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcou
na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec pod

neprimeranosťou treba rozumieť. Ide teda o také ustanovenie, ktoré dáva relatívne široké medze pre
sudcovské uváženie, resp. sudcovský zmysel pre spravodlivosť. Odvolací súd mal za to, že vyššie
vyčíslené trovy navrhovateľa sú neprimerané voči žalovanej sume s prihliadnutím na tú skutočnosť, že
predmetom tohto konania sú pohľadávky, ktoré sa hromadne uplatňujú, pričom navrhovateľa v týchto
konaniach zastupuje advokát P.. V. A., ktorého písomné podanie na súd - návrh na začatie konania, je vo
všetkých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaká, k zmene dochádza len v označení značky

veci navrhovateľa (naša značka), mena a adresy odporcu, dňa a čísla linky, kedy došlo k porušeniu
Prepravného poriadku Mestskej hromadnej prepravy v Bratislave. Skutková stránka veci je štandardná,
predmet sporu po právnej stránke tiež nie je zložitý, a teda vyžadujúci si náročnú prípravu najmä s
ohľadom na preštudovanie iných s vecou súvisiacich predpisov. Vychádzajúc z toho, že cieľom súdneho
konania v predmetnej veci je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať

záujem na vedení konania z hľadiska odmeny advokáta, dospel odvolací súd k záveru, že v danej
veci obstojí zníženie náhrady trov právneho zastúpenia na úroveň jednej tretiny, teda na sumu 19,99
eur (59,97 : 3 = 19,99 eur), so súdnym poplatkom za žalobu 16,50 eura potom celkové trovy konania
predstavujú 36,49 eur (16,50 + 19,99 = 36,49 eur).
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa uvedenú v odvolaní, že mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom pre nedostatočné odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti odvolací súd udáva, že konanie
pred odvolacím súdom je konanie apelačného súdu v plnej jurisdikcii s možnosťou modifikovať skutkový
stav; na základe uvedeného odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia širšie rozviedol a doplnil
dôvody správne vedúce súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania k použitiu § 150 ods.
2 O. s. p. Ďalšiu odvolaciu námietku navrhovateľa poukazujúcu na uznesenie Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 6 Co/271/2009, v ktorom označený súd dospel k záveru, že navrhovateľ ako úspešný účastník
v drobnom spore, v ktorom bol zastúpený advokátom, má právo na náhradu (okrem vlastne účelne
vynaložených trov) trov spojených s poskytnutím právnych služieb poskytnutých mu splnomocneným
advokátom nemohol odvolací súd posúdiť, keďže navrhovateľ k odvolaniu nepripojil rozhodnutie, na
ktoré sa odvolával; zároveň takýmto rozhodnutím nie je viazaný. Považuje však za potrebné uviesť, že

pri rozhodovaní o trovách súdneho konania, súd tieto skúma vždy jednotlivo pre každého účastníka
zvlášť, s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré vyšli za konania najavo. Z obsahu odvolania nie je
zrejmé, aký priebeh malo predmetné konanie, či vo veci bolo vykonané dokazovanie, či navrhovateľ
okrem obligatórnych listinných dôkazov predkladal i iné dôkazy, či bolo problematické zabezpečiť tieto
dôkazy a z akého dôvodu.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O. s. p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 36,49 eura.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1, v spojení
s § 142 ods. 2 O. s. p., nakoľko navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.