Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/264/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614201367
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3614201367.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci G. Q. D., s.r.o, so sídlom J., G. XX, W.: XX XXX XXX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. S. Q., s.r.o., so sídlom J., G. 25, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi W.
G., bytom G., K. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. R. J. s.r.o. so sídlom G., I. XXX/
X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO XX XXX XXX, zastúpený

JUDr. Bohdan I., advokátom so sídlom J., Dobrovičova XX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 06. novembra 2014, č.k.
3C/114/2014-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa zamietol návrh vo veci samej, zaviazal navrhovateľa
nahradiť odporkyni trovy konania vo výške sumu 102,96 € k rukám jej právneho zástupcu, ako i
nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vo výške 85,80 € k rukám jeho
právneho zástupcu. Zároveň zaviazal navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odpor vo výške
31,50 €. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil najmä ustanoveniami § 101, § 103 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti
odporcovi zaplatenia sumy 525,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 26.05.2010
do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa
04.02.2009 bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 863,04 € splatný v 30 mesačných splátkach vo
výške 52,75 €. Odporca bol v omeškaní s úhradou už 6. splátky splatnej dňa 20.11.2007 a do uplatnenia

práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka zaplatil len sumu 608,40 €. Odporca bol v
omeškaní so splátkou č. 12 o viac ako 3 mesiace, preto navrhovateľ uplatnil právo veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených
splátok vo výške 974,10 € dňa 26.05.2010. Túto sumu však uhradil len čiastočne vo výške 449,04 €.
Súd prvého stupňa vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 22Ro/35/2014-16 zo dňa 24.04.2014,
ktorým uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 525,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 525,06 € odo dňa 26.05.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 133,90
€. Podaním odporu voči platobnému rozkazu odporcom s odôvodnením vo veci samej sa platobný
rozkaz č.k. 22Ro/35/2014-16 zo dňa 24.04.2014 zo zákona zrušil a súd prvého stupňa vo veci nariadil
pojednávanie. Vedľajší účastník na strane odporcu a odporca prostredníctvom právneho zástupcu
vzniesli námietku premlčania celého uplatneného nároku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli

dňa 29.01.2009 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver v
celkovej výške 863,04 €. Odporca sa úver zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkachvo výške 52,75 €. Splatnosť splátok bola dojednaná do 20. dňa v mesiaci. Odporca pôžičku riadne a
včas nesplácal, podľa vyjadrenia navrhovateľa bol v omeškaní už so zaplatením 6. splátky a neskôr 12.
splátky, v dôsledku čoho navrhovateľ úver zosplatnil. Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol v

konaní námietku premlčania žalovaného nároku. Právny zástupca odporcu na pojednávaní žiadal návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a navrhovateľa zaviazať k náhrade trov konania odporcu.
Taktiež vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku. Zmluvné dojednania týkajúce sa
úrokových sadzieb považoval za neplatné z dôvodu, že sú neprimerané a priečia sa dobrým mravom.
Odporkyni bol v skutočnosti poskytnutý úver vo výške 770,60 € a splatila viac, ako uvádza navrhovateľ.

Odporkyňa splatila navrhovateľovi prostredníctvom Slovenskej sporiteľne, a.s. sumu 973,44 €, potom
vkladom na účet navrhovateľa sumu 84,- € a na začiatku pri poskytnutí úveru splatila splátku vo výške
61,- € k rukám zástupcu navrhovateľa. Vrátila teda navrhovateľovi viac, ako mala, keďže ustanovenia
zmluvy považuje za neplatné. Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania a
po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť, pretože uplatnená pohľadávka je
premlčaná. Premlčanie je oslabenie práva veriteľa spočívajúce v tom, že v dôsledku kvalifikovaného

uplynutia času určeného v zákone zanikne možnosť veriteľa uplatniť si pohľadávku voči dlžníkovi
úspešne na súde, a to v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá vznesením námietky premlčania, a v
sporoch medzi dodávateľom a spotrebiteľom aj bez vznesenia takej námietky (§ 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014). Premlčacia doba je v zásade 3-ročná a začína plynúť odo
dňa, kedy si veriteľ mohol uplatniť svoje právo prvýkrát. Navrhovateľ tvrdí, že k omeškaniu o viac ako tri

mesiace došlo nezaplatením 12. splátky dňa 20.02.2010. Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 05.04.2010
vyplýva, že odporca je so splátkou č. 11, 12, 13 je v omeškaní a v prípade, že sa dostane do omeškania
viac ako tri mesiace s ktoroukoľvek z uvedených splátok a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia,
zosplatní úver. Navrhovateľ zosplatnil úver ku dňu 25.05.2010. Premlčacia doba teda uplynula už pred
podaním návrhu na začatie konania (10.03.2014). Návrh na začatie konania bol podaný dňa 10.03.2014,

teda až po uplynutí premlčacej doby. Keďže v konaní bola vznesená námietka premlčania právny
zástupcom odporcu, ako aj vedľajším účastníkom na strane odporcu a je nepochybné, že premlčacia
doba ku dňu podania návrhu na začatie konania už uplynula, súd nemohol navrhovateľovi žalovaný
nárok priznať a jeho návrh zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že o náhrade
trov konania odporcu súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

a priznal úspešnému odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 102,96 €, a to za 2 úkony
právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 34,86 € a 2. podanie žaloby na súd 34,86
€, režijný paušál za dva úkony právnej pomoci po 8,04 € a DPH v sume 17,16 €. O náhrade trov
konaniavedľajšiehoúčastníkanastraneodporcusúdrozhodolpodľa§142ods.1Občianskehosúdneho
poriadku tak, že vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupoval v prospech účastníka, ktorý mal

v konaní plný procesný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 85,80 € spočívajúcu v trovách
právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 34,86 € a
2. podanie žaloby na súd 34,86 € a režijný paušál za dva úkony právnej pomoci po 8,04 €. Podľa § 149
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný trovy konania zaplatiť k rukám právneho
zástupcu odporcu a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že v súlade

s § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
súd uložil v konaní neúspešnému navrhovateľovi zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za
odpor vo výške 31,50 €, keďže odporca bol v konaní úspešný a uznesením č.k. 3C/114/2014-34 zo dňa
15.07.2014 bol oslobodený od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to do výroku o náhrade
trov konania vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1
písm. f/ a h/ Os.p. a podľa 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p.. Namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť
rozhodnutia o náhrade trov konania. Vyslovil názor, že z hľadiska úspechu v konaní nemá vedľajší
účastník vo vzťahu k úspechu či neúspechu žiaden vzťah (z právneho predpisu nevyplýva žiadny

spôsob usporiadania vzťahov medzi navrhovateľom alebo odporcom a vedľajším účastníkom) a teda
z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol povinným na plnenie
spoločnesodporcom.Niejemožnéaplikovaťzásaduúspechuvtomtokonaníprirozhodovaníonáhrade
trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci úspech alebo neúspech nemal. Mal za to, že
postavenie vedľajšieho účastníka sa rozhodnutím vo veci samej logicky nezmenilo a preto aplikácia

ust. § 142 ods. 2 O.sp. je v tomto prípade vylúčená. Z napadnutého rozhodnutia podľa navrhovateľa
nevyplýva ani spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov
konania. Poukázal na viaceré rozhodnutia iných súdov ako i na uznesenie Najvyššieho súdu sp. sn.
6M Cdo 5/2013, v ktorom sa uvádza, že nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi konania jeriadneodôvodnenéichnadbytočnosťouatedaichneúčelnosťou.Trovykonaniavzniknutézastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej
ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v SR nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené

na riadne bránenie práva na súde. V takom prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Vedľajší účastník sa mohol nechať v konaní zastupovať advokátom,
avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za účelné. Navrhovateľ ďalej uviedol,

že účelom vedľajšieho účastníka je zastupovanie spotrebiteľov a ochrana ich spotrebiteľských práv v
konaní pred súdom, resp. ich podpora formou vedľajšieho účastníctva. Namietal, že združenie - vedľajší
účastník v tomto prípade namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, aby vystupovalo prostredníctvom
svojich odborne vyškolených zamestnancov a členov, vstupuje do konania vždy zastúpené právnym
zástupcom, a to pravidelne vo všetkých konaniach a bez výnimky, aj keď nemajú o obsahu konania
žiadnu predstavu. Navrhovateľ sa domnieva, že právne zastupovanie môže byť odôvodnené len v

mimoriadne obtiažnych právnych veciach, inak ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie
nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti, ale je len prostriedkom generovania trov právneho
zastúpenia (viď rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 13C/366/2013). Z uvedených
dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná.

Odporkyňa ani vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného od 01.01.2015 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje

do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa
podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom
sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom neúspešne domáhal voči odporcovi zaplatenia
istiny v sume 525,06 Eur s príslušenstvom, pričom v konaní na strane odporcu vystupoval aj

vedľajší účastník spĺňajúci predpoklady podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa uplatnený nárok
navrhovateľa z dôvodu premlčania zamietol v celom rozsahu a v dôsledku toho priznal úspešnej
odporkyni plnú náhradu trov konania vo výške 102,96 Eur (§ 142 ods. 1 O.s.p.).Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal plnú náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 85,80 Eur. Odvolací súd sa s týmto právnym

názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako
ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní,
v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval
za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V
danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu

mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca
zastúpenie riadne prevzal a dňa 06.10.2014 doručil súdu prvého stupňa právne kvalifikované vyjadrenie.
V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nezhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150
O.s.p., nakoľko trovy konania v preskúmavanej veci nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne

správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2
O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by podľa zákona patrila náhrada
trov odvolacieho konania, avšak keďže si náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd rozhodol tak,

že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .