Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22P/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515207881
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2515207881.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

Q. Q., K. X.X.XXXX B. V., dieťa neznámych rodičov, bytom u navrhovateľov, zastúpený poručníkom:
Mesto Piešťany, so sídlom Námestie SNP č. 3, Piešťany, v konaní maloletý zastúpený aj kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3,
Hlohovec,onávrhunavrhovateľov:1.V.Q.,Y..B.,K.XX.XX.XXXX,O.Z.I.XXXa2.X.Q.,K.XX.X.XXXX,
O. Z. I. XXX, na osvojenie maloletého, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Maloletý Q. Q., K.. X.X.XXXX B. V. sa stáva dňom právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom manželov
X. Q., K.. XX.X.XXXX U. V. Q., K.. XX.XX.XXXX, R. O. Z. I. XXX.

II. Osvojenec bude mať po osvojení priezvisko „ Q..

III. Osvojiteľ X. Q., K.. XX.X.XXXX, W. X. Q. U. U. Q., Y.. Z. U. R. V. Q., Y.. B., K.. XX.XX.XXXX,
P. X. B. U. Q.Á. B., Y.. O., budú zapísaní namiesto rodičov v rodnom liste maloletého, vedenom v knihe
narodení Matričného úradu V., zväzok J., ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je návrh navrhovateľov na osvojenie maloletého Q. Q., K.. X.X.XXXX B. V.
neznámym rodičom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie na nariadenom pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov
konania, ktorí sa po vyhlásení a stručnom ústnom odôvodnení rozsudku vzdali práva podať voči nemu
odvolanie, čo potvrdili svojimi podpismi v zápisnici o pojednávaní zo dňa 24.5.2016.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak je na pojednávaní
vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania,
uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Podľa § 181 ods. 1 a 3 O.s.p., účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník,
osvojiteľ a jeho manžel (1). Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade,
ak na osvojenie nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu; to platí aj v prípadoch, ak súd

právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné (3)

Podľa § 182 ods. 1 a 2 O.s.p., osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť
význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť,nepredvoláva sa na pojednávanie (1). Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa
možnosti osobne (2).

Podľa § 183 ods. 1 a 2 O.s.p., na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav
osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi
účastníkov. Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska
záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ (1). Účastníkov súd poučí o
význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o

tom, aké povinnosti má osvojiteľ (2).

Podľa § 184 O. s. p., v rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude
osvojenec mať.

Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah,

aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský
vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.

Podľa § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do

zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka
sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

Podľa § 99 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový

rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z
manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi
alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa.

Podľa § 101 ods. 1 Zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého
dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča
maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je
maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

Podľa § 101 ods. 3 Zákona o rodine, ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli
pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom
rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas poručníka, ktorý bol
dieťaťu ustanovený.

Podľa § 103 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté
dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa.

Podľa § 104 Zákona o rodine, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný

stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi
osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

Podľa § 105 Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov
bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre

ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

Podľa § 106 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom
a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol
ustanovený súdom.

Podľa § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe
oznámenia súdu.Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Nakoľko sa účastníci konania po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie, súd vypracoval
skrátený rozsudok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave. Podanie odvolania navrhovateľmi, poručníkom a kolíznym opatrovníkom
by však bolo neúčinné, pretože sa odvolania vzdali do zápisnice na súde dňa 24.5.2016.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.