Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Martina Melníková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/350/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209699
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815209699.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 zast.
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti
žalovanému: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, Š. S. R. K. o zaplatenie 663,88 eur s
prísl., takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.10.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 663,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 663,88 eur od 01.09.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom
žalobcu, spoločnosťou Y. Ú. L., C..R.., A.: XX XXX XXX a žalovaným bola uzavretá zmluva o bežnom
účte v zmysle ust. § 708 a nasl. a § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na
základe ktorej právny predchodca zriadil v prospech žalovaného bežný účet s možnosťou povoleného
prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených právnym
predchodcom. Ich splnením poskytol náš právny predchodca žalovanému povolené prečerpanie
peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 663,88 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V
dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom
účte,nedodržaniazmluvnýchustanovenízmluvyobežnomúčteaVšeobecnýchobchodnýchpodmienok
Y., C..R.. pre depozitné produkty vypovedal právny predchodca listom zo dňa 13.06.2013 zmluvný
vzťah založený zmluvou o bežnom účte v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.1. písm. d) Všeobecných
obchodných podmienok Y., C..R.. pre depozitné produkty, čím sa pohľadávka právneho predchodcu z
titulu poskytnutého úveru žalovanému vo forme povoleného prečerpania vo výške 663,88 eur stala ku
dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.2. písm. c) Všeobecných
obchodných podmienok Y., C..R.. pre depozitné produkty. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola
žalovanému doručená dňa 18.06.2013. Účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali dňa 31.08.2013,
t.j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanému
výpoveď doručená. Nakoľko žalovaný tento svoj dlh v sume 663,88 eur do dnešného dňa nezaplatil,
od 01.09.2013 je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 663,88 eur s príslušenstvom. Na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Y. Ú. L., C..R..,
A.: XX XXX XXX a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka postupcu voči žalovanému z titulu
nesplatenéhoúveruposkytnutéhovoformepovolenéhoprečerpaniapeňažnýchprostriedkovnabežnom
účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v celosti postúpená postupníkovi. Na základe vyššie uvedeného vznikložalobcovi právo požadovať od žalovaného zaplatenie istiny vo výške 663,88 eur, úroku z omeškania vo
výške 8.5 % ročne zo sumy 663,88 eur od 01.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalovaný uviedol, že s podanou žalobou súhlasí.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, písomným vyjadrením žalobu
spolu s prílohami, výpoveďou žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že podpísal zmluvu o bežnom účte, ku ktorému bolo poskytnuté
aj prečerpanie úveru, pričom tento aj vyčerpal tak ako je uvedené vo výpise. Všetky dokumenty si
pred podpisom prečítal a pri podpise dostal aj Všeobecné obchodné podmienky a Cenník. V ďalšom
uviedol, že žiada súd, aby mu povolil splácať svoju dlžnú sumu v splátkach po 30 eur. Toho času je
zamestnaný, o čom predložil k nahliadnutiu aj pracovnú zmluvu uzavretú dňa 02.06.2015, podľa ktorej
má dohodnuté mzdové podmienky na 500 eur mesačne a pracovný pomer na dobu určitú do 31.05.2017.
Jeho manželka je nezamestnaná. Majú štyri deti vo veku od 10 do 17 rokov, na ktoré poberajú rodinné
prídavky. Čo sa týka ich výdavkov tak uviedol, že za elektrinu platia 30 eur mesačne a za vodu 20 eur
s tým, že v rámci exekúcie z jeho platu sťahujú mesačne 40 eur.
Vosvojompísomnompodanížalobcauviedol,žekonečnýstavúčtukudňuukončeniazmluvnéhovzťahu
bol vo výške -1236,12 eur. Uvedená suma pozostáva z istiny vo výške 446,40 eur, debetného úroku
vo výške 719,90 eur a poplatkov vo výške 69,82 eur. V súdnom konaní si tak žalobca z uvedenej
sumy uplatňuje iba sumu v rámci nesplateného povoleného prečerpania, t. j. istinu vo výške 663,88 eur
pozostávajúcu z istiny vo výške 446,40 eur, časti debetného úroku vo výške 147,66 eur a poplatkov
vo výške 69,82 eur. Poplatky sú účtované v zmysle cenníka. Žalovanému bol právnym predchodcom
poskytnutý kontokorentný úver - flexidebet, a to na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní
produktov a služieb flexiúčtu. V zmysle ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch sa uvedený zákon nevzťahuje na úver poskytnutý formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, pričom však
týmto ustanovením nie je dotknuté ust. § 3 ods. 6 citovaného zákona. V predmetnom prípade bol
kontokorentný úver poskytnutý inou formou ako na kreditnú kartu, a to formou bežného účtu. Vzhľadom
nauvedené,zmluvaokontokorentnomúvere,resp.kontokorentnýúverniejezmluvouospotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Kontokorentný úver je osobitnou formou úveru
a poskytuje sa formou povoleného prečerpania, t j. debetu napr. k bežnému účtu. Nie je vopred
dohodnutý počet, výška a termíny splátok takéhoto úveru. Pohľadávka z kontokorentného úveru je
splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a to v
momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Účet žalovaného
dosiahol debetný zostatok ešte pred povolením povoleného prečerpania. Po tom, ako bol žalovanému
poskytnutý kontokorentný úver, žalovaný prekročil výšku povoleného prečerpania a debetný zostatok
nadobudol charakter nepovoleného prečerpania. Účet žalovaného sa nedostal do stavu nepovoleného
prečerpania iba účtovaním poplatkov a úrokov v zmysle cenníka banky na ťarchu účtu, ale debetnými
transakciami žalovaného, a to opakovane. Nakoľko týmto konaním došlo k porušeniu všeobecných
obchodných podmienok, právny predchodca zmluvný vzťah ukončil, a to s poukazom na ust. čl. 4.14.
bod 4.14.1. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok Y., C..R.. pre depozitné produkty. Čo sa
debetného úroku týka, jeho výška bola žalovanému v súlade s praxou zaužívanou v bankovom sektore
oznámená písomnou výveskou banky. Úroková sadzba kontokorentného úveru v prípade nezaručeného
kontokorentu je vo výške 16,60% ročne. V prípade ak sa klient dostane do nepovoleného prečerpania,
úroková sadzba sa zvyšuje na 25% ročne. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 6 v rámci
podmienokponukyspotrebiteľskéhoúveruuvádzapovinnosťveriteľaoboznámiťspotrebiteľaotaxatívne
vymedzených skutočnostiach. Nakoľko je predmetná povinnosť zaradená k podmienkam ponuky úveru,
je zrejmé, že nie je povinnosťou veriteľa zahrnúť tieto informácie do zmluvy o úvere. Všetky informácie
požadované zákonom boli žalovanému spotrebiteľovi písomne sprístupnené v priestoroch banky.
Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. (Y., C..R..,) uzatvorili dňa
11.01.2007 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo
otvorenie a vedenie bežného účtu, možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu
podľa výberu v zmysle platného Cenníka Y., C..R.., ako aj doplnková služba Internet banking Plus
spoplatňovaná samostatne od produktov služieb zvoleného účtu.Dňa 07.08.2007 požiadal žalovaný Y., C..R.. o kontokorentný úver - flexidebet vo výške 20 000 Sk
(663,88 eur). Dňa 07.08.2007 banka vystavila potvrdenie o poskytnutí flexidebetu - kontokorentného
úveru vo výške 20 000 Sk (663,88 eur) od 08.08.2007 za splnenie podmienok klientom, a to mesačné
zasielanie kreditných obratov vo výške 10 000 Sk (331,94 eur) na bežný účet, čo predstavuje 50% limitu.
Z Oznámenia o nastavení kontokorentného úveru vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý Flexidebet
nezabezpečený s limitom 20 000 Sk ( 663,88 eur), ako počiatočný dátum bol uvedený deň 08.08.2007
a konečný dátum deň 31.12.2099.
Výpoveďou zmluvy o bežnom účte zo dňa 13.06.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému,
že vypovedá zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Z predloženej kópie doručenky je zrejmé,
že žalovaný prevzal výpoveď dňa 18.06.2013.
V zmysle čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok Y., C.. R.. pre depozitné produkty (ďalej len VOP),
tieto Všeobecné obchodné podmienky Y.. C..R.. pre depozitné produkty upravujú právne vzťahy medzi
nami,Všeobecnouúverovoubankou,a.s.(My)aVami,našimklientom,vsúvislostisuzatvorenímzmluvy
(ďalej aj „Zmluva“), ktorej časť obsahu je určená odkazom na tieto Podmienky, alebo uplatňovaním práv
a plnením povinností vyplývajúcich zo Zmluvy.
V zmysle článku 4.10 bod. 4.10.1 VOP, po splnení nami stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od
kreditných obratov realizovaných na Vašich bežných účtoch a pravidelnosti realizovania kreditných
obratov na Vašich účtoch, môžeme zriadiť k Vášmu bežnému účtu Povolené prečerpanie. Povolené
prečerpanie Vám poskytneme na dobu trvania Zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa Povolené
prečerpanie zriaďuje. Povolené prečerpanie Vám bude zriadené na bežnom účte najneskôr do 3
Bankových pracovných dní od nášho rozhodnutia o súhlase s Povoleným prečerpaním. Povolené
prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške a začiatku Povoleného prečerpania Vás
budeme písomne informovať. Na Povolené prečerpanie nemáte právny nárok a My nemáme povinnosť
Vám ho zriadiť.
V zmysle článku 4.10, bod 4.10.2 VOP, sme oprávnení kedykoľvek jednostranne upraviť výšku
Povoleného prečerpania alebo máme právo Povolené prečerpanie kedykoľvek jednostranne zrušiť. O
zmene výšky Povoleného prečerpania alebo o jeho zrušení Vás budeme písomne informovať.
Podľa čl. 4.10, bod 4.10.5 VOP v prípade, ak Povolené prečerpanie využívate, tak sa naše aj Vaše práva
a povinnosti primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a týmito
Podmienkami.
V zmysle článku 4.10 bod 4.10.6 VOP, po zriadení Povoleného prečerpania sa zaväzujete dodržiavať
nasledovné povinnosti:
(a) zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku finančné prostriedky na úhradu splátok
úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte,
(b) zaplatiť úroky z uskutočneného Povoleného prečerpania,
(c) zabezpečiť pravidelné poukazovanie finančných prostriedkov na bežný účet,
(d) jedenkrát do roka dosiahnutie kreditného zostatku na bežnom účte,
(e) bez zbytočného odkladu nás písomne informovať, ak:
- je voči Vám vydaný exekučný príkaz alebo začal voči Vám výkon rozhodnutia podľa Občianskeho
súdneho poriadku alebo nastala udalosť, ktorá môže byť dôvodom pre začatie exekučného konania
alebo výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku;
- ste podali návrh na vyhlásenie konkurzu alebo sa voči Vám začalo konkurzné alebo reštrukturalizačné
konanie;
- ste vstúpili do likvidácie;
- ste poskytli Zabezpečenie na záväzky tretích osôb;
- ste pristúpili k záväzku tretích osôb;
- máte voči nám alebo tretej osobe záväzky s plnením ktorých ste v omeškaní a v dôsledku ktorých by
mohla byť ohrozená Vaša schopnosť splatiť našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;- ste účastníkom súdneho sporu, v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená Vaša schopnosť splatiť
našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;
- nesplníte alebo inak porušíte záväzok voči nám alebo tretím osobám, ak by takéto neplnenie alebo
porušenie mohlo ohroziť Vašu schopnosť splatiť našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;
Z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte za obdobie od 11.01.2007 do 04.09,2013
vyplýva, že dňa 14.06.2010 bol žalovanému vyrubený poplatok za upomienku, dňa 31.08.2010 mu bol
účtovanýpoplatokzavedeniekontaflexiúčetadňa13.12.2010mubolúčtovanýpoplatokzaspracovanie
exekúcie. Odo dňa 06.05.2010 žalovaný neuskutočnil žiadny výber z predmetného účtu.
Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 18.9.2015 vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky spolu v
sume 903,09 eur najneskôr do 25.09.2015.
Listom zo dňa 6.10.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 29.09.2014
postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte č. 2255073956 na žalobcu.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
V zmysle ustanovenia § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.
Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Ako vyplýva z ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právnevzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
V zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zákon sa nevzťahuje ani na
úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
V zmysle § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr
v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.
Súdvyhodnotilzmluvnývzťahmedziúčastníkmiakospotrebiteľskúzmluvunapriektomu,žezmluvabola
uzavretá 11.01.2007 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval
spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej
časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmlúv a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( §
52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).
V zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte ako aj zmluva o úvere, je absolútnym obchodno-
záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov
zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy,
keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny
vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriekpožiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Pohľadávkazpredmetnéhozmluvnéhovzťahumedziúčastníkmitohtokonaniabola postúpenázmluvou
o postúpení na žalobcu, čo preukazuje Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 6.10.2014, ktoré
postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho
názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa
11.01.2007 právny predchodca žalobcu žalovanému zriadil a viedol bežný účet. V zmluve bola
dojednaná možnosť poskytnutia úveru formou povoleného prečerpania zostatku na účte.
Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 07.08.2007 bol žalovanému poskytnutý úver formou povoleného
prečerpania na bežnom účte vo výške 663,88 eur. Potvrdenie o poskytnutí povoleného prečerpania v
uvedenej výške 663,88 eur právny predchodca žalobcu vystavil dňa 07.08.2007.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch v zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Z predložených listinných dôkazov súd nemal preukázané, že by zo strany právneho predchodcu
žalobcu pri poskytnutí povoleného prečerpania došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej jej z citovaného
ustanovenia § 3 ods. 6 písm. b) a c) zákona o spotrebiteľských úveroch v zákonom predpísanej písomnej
forme a tiež že by žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu písomne informovaný o ročnej úrokovej
sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch prečerpania peňažných prostriedkov trvajúcemu dlhšie ako
tri mesiace.
V potvrdení o poskytnutí flexidebetu je iba uvedené, že „za využívanie flexidebetu banka ku koncu
kalendárneho mesiaca zúčtováva debetné úroky, výška úrokovej sadzby je zverejnená vo výveskách v
obchodných miestach banky.“
V záverečných ustanoveniach zmluvy o bežnom účte zo dňa 11.01.2007 je drobným písmom v bode
a) uvedené, že časť obsahu tejto zmluvy je určená Všeobecnými obchodnými podmienkami Y., C..R..
pre depozitné produkty a Cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Majiteľ účtu podpísaním
tejto zmluvy vyhlasuje a potvrdzuje, že sa s dokumentmi uvedenými v predchádzajúcej vete oboznámil,
porozumel im a súhlasí s nimi.
Súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou
zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú
inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
O netransparentnú inkorporačnú doložku (v danom prípade bod a) záverečných ustanovení zmluvy)
ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné
zložky zmluvy.
Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo
môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.
Neprijateľná inkorporačná doložka (bod a) záverečných ustanovení zmluvy) v danom prípade nemohla
privodiť viazanosť Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s pre depozitné produkty.
V danom prípade žalobca nepreukázal, že žalovaná ako spotrebiteľ bola v zmysle § 3 ods. 6 písm. b) a
c) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy informovaná o ročnej úrokovej
sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže
byť zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Pretože neboli v tomto prípade naplnené zákonné predpoklady, za ktorých môže dôjsť k povoleniu
prečerpania, je dohoda o tomto prečerpaní absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 ods.
1 Občianskeho zákonníka.Nakoľko došlo na základe takéhoto neplatného právneho úkonu zo strany právneho predchodcu žalobcu
k poskytnutiu plnenia žalovanému, súd posúdil z toho vyplývajúce práva a povinnosti zmluvných strán
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Zákonom o spotrebiteľských
úveroch stanovené náležitosti v § 3 ods. 6 písm. b), c), ktoré musí dohoda o povolenom prečerpaní
v písomnej forme obsahovať, resp. o ktorých mala banka písomne informovať žalovaného najneskôr
pri uzavretí dohody o povolenom prečerpaní sú stanovené v záujme ochrany spotrebiteľa za účelom
dosiahnutia toho, aby bol tento najneskôr v čase uzavretia dohody o povolenom prečerpaní písomne
bankou informovaný aspoň o hlavných otázkach súvisiacich s poskytnutím povoleného prečerpania. V
danom prípade vykonané dokazovanie nepreukázalo existenciu písomnej informácie banky vo vzťahu k
žalovanému ohľadne ročnej úrokovej sadzby, za čo súd nepovažuje odkaz len na vývesky v obchodných
miestach banky, ďalej absentuje písomná informácia o poplatkoch platných od doby, kedy bola zmluva
uzatvorenáapodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmenenáadoplnená,ďalejopostupeaspôsobezániku
alebo ukončenia zmluvy a napokon o tom, aká je ročná úroková sadzba, poplatky a ďalšie dôsledky pre
prípad trvania povoleného prečerpania nad tri mesiace.
Žalobca v prejednávanej veci teda nepredložil žiadny doklad, ktorý by preukazoval splnenie všetkých
povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ktoré mu vyplývali z
citovaného ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
24. júna 2013 č. k. 4 Obdo 45/2012, ktorým Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutia Okresného súdu a
Krajského súdu, ktorými bolo zastavené konanie začaté spotrebiteľom proti nebankovej spoločnosti
o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Najvyšší súd SR
rozhodnutia nižších súdov zrušil a judikoval, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého
sa v predmetnom konaní spotrebiteľka domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa
má preto postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Dovolací súd na
margo uvedeného dodal, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a v tejto
súvislosti aj v rámci ukladania poplatkovej povinnosti treba uprednostniť výklad, ktorý je na prospech
poplatníka.
Aj v prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v
spotrebiteľskej zmluve.
Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
žalovanej ako spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný
aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
Ak k poslednému čerpaniu žalovaným z bežného účtu došlo 06.05.2010 v sume 5,45 eur, tak v
uvedený deň došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane a právny predchodca žalobcu mohol už
07.05.2010 žiadať o vydanie tohto bezdôvodného obohatenia.
Najneskôr tak trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa
07.05.2013, pričom žaloba bola na súde podaná až dňa 9.10.2015. Nárok žalobcu je tak podľa názoru
súdu premlčaný, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je
právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo
nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).
V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.
Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa., pričom spotrebiteľ
sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.
Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.
Súd je toho názoru, že akékoľvek ustanovenie zmluvy alebo je súčastí, ktoré je v rozpore s § 54 ods. 1
OZ zhoršuje postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka
sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie
Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou
k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.
Ustanovenie písm. o) Záverečných ustanovení zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb
flexiúčtu zo dňa 11.01.2007 v zásade nevylučuje použitie iných právnych predpisov ako Obchodného
zákonníka, keďže sa v ňom uvádza, že právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými
ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi platnými v SRPodľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so zreteľom
na uvedené nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenie o premlčacej dobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § l42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal vo veci plný úspech
nakoľko súd žalobu zamietol a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. No keďže žalovaný si
náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.