Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207532
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207532.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H. B. s.r.o., R. XXX/A, T., O.: XX XXX XXX
zastúpeného advokátkou D.. R. P. H.., R. XXX/A, T., IČO: XX XXX XXX proti povinnej: E. R., nar.
XX.X.XXXX, R. XXX/X, J. Q. o vymoženie X.XXX,XX eura s prísl. vedenej súdnou exekútorkou E.. D.
R., Exekútorský úrad Bratislava, R. pod č. L., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 20.10.2015 č. k. 13Er/375/2015-15, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa XX.X.XXXX súdny exekútor predložil súdu prvého
stupňa žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny X.XXX,XX eura a príslušenstva pohľadávky
oprávneného spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučným titulom - rozsudkom
J. S. SÚDU zriadeného pri spoločnosti S., I. A E., a.s. so sídlom Q. cesta 7, T. pod sp.zn. IS-B zo

dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol dňa XX.X.XXXX právoplatnosť a dňa XX.X.XXXX vykonateľnosť.
Rozhodcovskýrozsudokbolpodľajehoodôvodneniavydanýnazáklade zmluvyoúvereč.XXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - H. bankou a. s. T. a
povinnou.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, §
104 ods. 1 veta prvá, § 103 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že v registri „Er“ súdu prvého
stupňa bolo zistené, že pod č. k. XEr XXX/XXXX bolo vedené exekučné konanie vo veci rovnakých
účastníkov pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške X.XXX,XX eura s prísl. priznanej totožným
exekučným titulom -Rozhodcovským rozsudkom STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava pod sp.

zn. ISC12100051 zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol dňa XX.X.XXXX právoplatnosť a dňa XX.X.XXXX
vykonateľnosť. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XEr XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XEr
XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.XX.XXXX, súd exekučné
konanie zastavil podľa ustanovenia § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola neprijateľná zmluvná podmienka a to neplatné dojednanierozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom, ktoré vo svojom dôsledku viedli
k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice 93/13/EHS.
Predmetné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XEr XXX/XXXX-XX

bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. XXCoE XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX
potvrdené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa mal preukázané, že o exekúcii
vedenej na základe totožného exekučného titulu vo veci rovnakých účastníkov už bolo súdom prvého
stupňa v konaní XEr XXX/XXXX právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku „res iudicata“, pričom
sa jedná o neodstrániteľnú prekážku konania. Preto súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 104 ods.

1 O. s. p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm.
c/ O. s. p. a ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci(§205ods.2písm.f/O.s.p.)ažeúčastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosť
konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Oprávnený predovšetkým tvrdil, že na základe žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia mal exekučný súd postupovať podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, teda mal súdnemu exekútorovi poverenie udeliť alebo mal žiadosť o udelenie poverenia
zamietnuť. Tvrdil, že podmienky exekučného konania k prekážke už začatej, resp. rozhodnutej veci
súd dotknuté až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre posúdenie prekážky res iudicata
bude obsah exekučného príkazu. Uviedol, že v predchádzajúcom exekučnom konaní nebolo súdnemu

exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, preto nemohla vzniknúť prekážka res iudicata.
Oprávnený citoval ustanovenie § 232 Exekučného poriadku (bez komentára - poznámka odvolacieho
súdu) a s poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo
205/2011, 5 ECdo 40/2013 a 7Cdo 108/2012 a tiež Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2012
zdôraznil, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, predstavuje

len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, a
preto udelenie alebo neudelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá námietku právoplatne
rozhodnutej veci. Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti
o vydanie poverenia, keď neposudzoval žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; tvrdil, že súd prvého stupňa konštruoval nový

skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
a skutkovému stavu; porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné súdy v skutkovo a
právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú aj zamietajú a tvrdil, že exekučný súd
neprimerane zvýhodňuje povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Oprávnený na

podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil,
že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Uviedol tiež, že
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. ako zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný
titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych

rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať
spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnej

exekútorke dňa X.XX.XXXX a povinnej dňa XX.XX.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214

ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje
proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a s odôvodnením napadnutého uznesenia
sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím
dôvodom oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal predovšetkým, že v exekučnom konaní neexistuje prekážka
rozhodnutej veci a v tomto štádiu exekučného konania nemohol súd prvého stupňa rozhodnúť o
zastavení exekúcie, ale mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej zistenie, keďže ide o

neodstraniteľný nedostatok podmienky konania, v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania
(§ 103 a § 104 ods. 1 O. s. p.). Prekážka rozsúdenej veci nastáva, ak sa má v novom konaní prejednať
tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený návrhom vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne
rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom
pôvodného konania, to znamená, že o prekážku rozhodnutej veci ide aj vtedy, ak určitý skutkový dej bol v
pôvodnom konaní po právnej stránke posúdený inak, nesprávne alebo neúplne. O totožnosť účastníkov
ide v prípade, ak tí istí účastníci vystupujú aj v novom konaní, a to bez ohľadu na to, či majú rovnaké

osoby v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie a konanie sa týka tých istých osôb
aj vtedy, keď v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania z dôvodu
univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. sa uplatní nielen v sporovom konaní, ale platí aj pre nesporové konanie
vrátane konania exekučného, čo vyplýva z ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p. (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2013 sp. zn. 5Cdo 16/2013).

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Exekučný poriadok nemá ustanovenia, ktoré by upravovali preukážku rozhodnutej veci, preto pre
exekučné konanie je potrebné podľa citovaného ustanovenia použiť príslušné ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku. V prípade, ak exekučný súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi konania sa
na základe rovnakého exekučného titulu už skôr viedlo iné exekučné konanie pre vymoženie nároku
z totožného exekučného titulu, musí posúdiť, či rozhodnutie v skoršej veci založilo prekážku res

iudicata. Ak totiž exekučný súd napríklad zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie z dôvodu nepreukázania, že exekučný titul je vykonateľný, toto rozhodnutie
nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený môže podať opätovne, potom, ako sa stal exekučný
titul vykonateľným, nový návrh na vykonanie exekúcie. Prekážku rozhodnutej veci však zakladá
rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie preto, že notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok ako exekučné tituly nie
sú materiálne vykonateľné. Aj rozhodnutia o zastavení exekúcie môžu, ale nemusia zakladať preukážku
res iudicata. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, takéto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený môže podať opätovne
návrh na vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu. Prekážku rozhodnutej veci však

zakladá napríklad rozhodnutie, ktorým bola exekúcia zastavená z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané, alebo z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.V posudzovanej veci súd prvého stupňa zistil, že oprávnený už skôr podal proti povinnej návrh na
vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného spoločnosťou ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 20.1.2012 č.
k. O Uznesením zo dňa XX.X.XXXX č. k. XEr/XXX/XXXX-XX súd prvého stupňa žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal
odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol odvolací súd dňa XX.X.XXXX č. k. XXCoE/XXX/XXXX-XX
tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Následne súd prvého stupňa uznesením z

XX.X.XXXX č. k. XEr/XXX/XXXX-XX exekúciu zastavil.

Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa XX.X.XXXX odvolací súd zistil, že exekučný súd
posudzoval podľa § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje povinnú ako účastníčku rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo neodporuje dobrým mravom. Konštatoval, že zmluva o úvere
č. XXXXXXXXX uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi povinnou ako dlžníčkou a právnym predchodcom
oprávneného H. bankou, a.s. ako veriteľom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že právny
vzťah založený medzi účastníkmi tejto zmluvy sa nemôže odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je
stanovenánaochranuspotrebiteľa.Súdprvéhostupňavyslovilnázor,žezmluvaoúveretútopožiadavku

nerešpektovala, lebo vo všeobecných obchodných podmienkach zakotvila rozhodcovskú doložku, podľa
ktorej spory z úverovej zmluvy mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Takto formulovanú
rozhodcovskú doložku považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy neplatná. Uzavrel,
že za takéhoto stavu rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, lebo neexistuje

platne dojednaná rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, ktorá by tomuto rozhodcovskému
orgánu takéto oprávnenie zverovala a z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Oprávnený v odvolaní nespochybňuje záver súdu prvého stupňa, že navrhol vykonať exekúciu proti
tej istej povinnej na základe toho istého exekučného titulu, ako vo veci vedenej na Okresnom súde
J. F. R. pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX. Ak súd prvého stupňa v uvedenom konaní právoplatne rozhodol,
že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nie je spôsobilým byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia, pretože pre neplatnú rozhodcovskú doložku rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc

vo veci konať a rozhodnúť, potom toto rozhodnutie založilo prekážku právoplatne rozhodnutej
veci pre predmetné konanie, v ktorom oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe toho istého
rozhodcovského rozsudku ako nulitného rozhodnutia.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.

a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v tomto konaní
úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.