Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21CbZm/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228973
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114228973.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci navrhovateľa: B.,
zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: D.
zastúpenému Mgr. Adriánom Fabiánom, advokátom, Tkáčska 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie zmenkovej
sumy 55.000 eur s príslušenstvom, v konaní o námietkach odporcu proti zmenkovému platobnému
rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 19.11.2014, č.k. 21Zm/13/2014-9, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 19.11.2014, č.k. 21Zm/13/2014-9 p o
n e c h á v a v platnosti.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania o námietkach voči vydanému
zmenkovému platobnému rozkazu vo výške 1298,78 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia,
na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu podaným na tunajšom súde
dňa 31.10.2014 domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu

55.000 eur, 6 % ročný úrok zo sumy 55.000 eur od 31.12.2011 do zaplatenia, sumu 183,33 eura ako
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, ako aj nahradiť trovy konania.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca vystavil v Prešove dňa 29.3.2011 vlastnú zmenku
bez protestu, ktorou sa odporca ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazal zaplatiť za túto vlastnú zmenku
dňa 31.12.2011 (deň zročnosti) remitentovi - navrhovateľovi, B., Slovenská republika, zmenkovú
sumu (čiastku) vo výške 55.000 eur (slovom: päťdesiatpäťtisíc eur). Dňa 31.12.2011 odporca ako

vystaviteľ zmenky a zmenkový dlžník zmenkovú sumu vo výške 55.000 eur navrhovateľovi neuhradil.
Odporca v určený deň zročnosti ani doposiaľ zmenkovú sumu 55.000 eur z horauvedenej vlastnej
zmenky navrhovateľovi nezaplatil. Ku dňu podania návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu
predstavuje dlh odporcu voči navrhovateľovi titulom nezaplatenia vlastnej zmenky zo dňa 29.3.2011 na
zmenkovú sumu 55.000 eur, celkovú sumu 55.000 eur.
Súd návrhu navrhovateľa vyhovel a dňa 19.11.2014 vo veci rozhodol zmenkovým platobným rozkazom,
č.k. 21Zm/13/2014-9, ktorým odporcovi uložil, aby do 3 dní od doručenia tohto zmenkového platobného

rozkazu zaplatil navrhovateľovi zmenkovú sumu 55.000 eur spolu so 6 % úrokom ročne zo zmenkovej
sumy 55.000 eur od 31.12.2011 do zaplatenia, 183,33 eura ako odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy a nahradil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 3.300 eur za
podaný návrh a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.081,62 eura, alebo aby v tej istej lehote podal
u podpísaného súdu odôvodnené námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti tomuto zmenkovému
platobnému rozkazu namieta.

Písomným podaním zo dňa 4.12.2014, ktoré bolo osobne podané na tunajší súd v ten istý deň,
podal odporca námietky proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 19.11.2014, č.k.
21Zm/13/2014-9.Námietkyproticitovanémuzmenkovémuplatobnémurozkazuodporcaodôvodniltým, ženavrhovateľsa
v tomto konaní domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 55.000 eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenia
splatnej zmenky zo dňa 29.3.2011. Samotná zmenka slúžila ako zabezpečovací inštitút, a to konkrétne

na zabezpečenie pôžičky vo výške 55.000 eur, ktorú poskytol navrhovateľ odporcovi a jeho manželke
M. Účelom poskytnutia pôžičky bolo zaplatenie časti kúpnej ceny za časť akcií obchodnej spoločnosti
VIBO, a.s., so sídlom 082 53 Petrovany 476, IČO: 36 474 029, zapísanej v Obchodnom registri vedenom
na Okresnom súde Prešov, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 10224/P. Akcie, ktoré boli predmetom prevodu
napriek skutočnosti, že vo výpise z OR je ako akcionár zapísaný výlučne odporca, vzhľadom na

skutočnosť, že prevod bol uskutočnený za trvania manželstva odporcu s M., boli nadobudnuté do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nielen M. ale aj samotný navrhovateľ v čase poskytnutia
pôžičky a vyplnenia zmenky mali vedomosť o tom, že pôžička je poskytovaná manželom, že účelom
pôžičky je zaplatenie odplaty za prevod akcií a že prevádzané akcie nadobudnú manželia D. do
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostímáodporcazato,
že zmenka je nesprávne vyplnená, a to konkrétne v časti označenia manželky odporcu - M. ako avalistu.

Odporcajetohonázoru,žeM.vzhľadomnaexistenciumanželstva,malabyťspolusodporcomoznačená
ako vystaviteľ zmenky, t.j. dlžník, resp. minimálne ako spoludlžník tak, ako je to štandardne uvádzané
u zmeniek vystavených peňažnými ústavmi. Vzhľadom na existenciu manželstva ako aj skutočnosti,
že M. je od 28.2.2007 členom predstavenstva obchodnej spoločnosti VIBO, a.s. (spoločnosti, ktorej
časť akcií bola nadobudnutá do BSM) je zrejmé, že pôžičkou zabezpečenou zmenkou je zaviazaný

nielen odporca ako jeden z manželov, ale touto pôžičkou sa zaviazali aj v súčasnosti sú zaviazaný obaja
bývalí manželia - D. Otázka posudzovania oboch bývalých manželov ako spoludlžníkov je dôležitá
aj vzhľadom na skutočnosť, že ich manželstvo zaniklo na základe rozsudku Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 24P/217/2012 zo dňa 2.10.2013. Odporca má za to, že vzhľadom na existenciu BSM, ktoré
nebolo dohodou manželov zúžené ani rozšírené, nemôže jeden z manželov pri tom istom právnom

titule (zmluve o pôžičke) vystupovať ako dlžník a druhý z manželov ako ručiteľ. Na základe vyššie
uvedených skutočností má odporca za to, že navrhovateľ sa má svojho práva na zaplatenie zmenkovej
sumy domáhať voči obom dlžníkom, t.j. nielen voči D., ale aj voči M.j, a to či už spoločne a nerozdielne,
prípadne vzhľadom na zánik BSM aj voči každému z nich po jednej polovici.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 9.2.2015 k námietkam odporcu proti

zmenkovému platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o námietky odporcu o tom, že
zmenka slúžila na zabezpečenie pôžičky vo výške 55.000 eur, tieto sú neopodstatnené a nedôvodné.
Zmenkajesamostatnýmprávnymtitulomadôvodomnazaplateniepeňažnejsumy,priktorejsaneskúma
„kauza“ právneho úkonu, teda ani dôvod, ani účel, ani samotný právny úkon. V súdnom konaní o
zaplatenie zmenky sa skúma len to, či zmenka bola správne vystavená a či má všetky náležitosti

platnej zmenky. V súdnom konaní je preto absolútne irelevantné, na čo slúžila zmenka a že bola medzi
účastníkmi nejaká pôžička, ktorá slúžila na zaplatenie kúpnej ceny akcií spoločnosti VIBO, a.s., IČO: 36
474 029, ani to, kto nadobudol akcie , či akcie patria do BSM. Ide o vnútorný vzťah medzi odporcom
a jeho manželkou, ktorý nech si odporca rieši v rámci vysporiadania BSM. Je právne bezvýznamné, či
navrhovateľ vedel alebo nevedel o tom, na aký účel sa má zmenková suma použiť, či na kúpu akcií

alebo na iný účel.
Pokiaľ ide o námietky odporcu o tom, že zmenka je nesprávne vyplnená v časti označenia manželky
odporcu ako avalistu, nakoľko manželka odporcu mala byť označená ako vystaviteľ zmenky , a teda
dlžník, tieto sú podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa , tiež neopodstatnené a nedôvodné,
keďže predmetná zmenka je platný právnym úkonom. Je výlučne vecou zmenkového veriteľa, resp.

zmenkového dlžníka, na koho bude ako na zmenkového dlžníka znieť zmenka. V tomto prípade
navrhovateľ ako zmenkový veriteľ odovzdal peňažné prostriedky v sume 55.000 eur odporcovi ako
zmenkovému dlžníkovi. Preto aj keď bola zmenka vystavená za trvania manželstva, je v súlade s
Občianskym zákonníkom, aby zmenkový dlžník bol len odporca ako jeden z manželov. S poukazom
na ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny zástupca žalobcu poukázal na to, že

je zrejmé, že manželka odporcu nemusela byť uvedená ako hlavný zmenkový dlžník pri odporcovi,
dokoncanemuselabyťuvedenáaniakoavalista,nakoľkopriamozozákonasabudepohľadávkaveriteľa
uspokojovať z majetku BSM bez ohľadu na to, že odporca sa s jeho manželkou rozviedol. Rozvod
manželstva a poukaz na rozvod manželstva v námietkach je úplne právne irelevantný. Bolo výlučne
vecou zmenkového veriteľa alebo zmenkového dlžníka, či budú v zmenke uvedený obaja manželia ako

hlavní zmenkoví dlžníci, alebo len jeden z nich. V tomto prípade sa odporca stal hlavným zmenkovým
dlžníkom, nakoľko jemu boli odovzdané peňažné prostriedky v sume 55.000 eur a manželka odporcu sa
stalaavalistom,čožiadenzákonnezakazuje.Právenaopak,keďžesamanželkaodporcustalaavalistoma zmenku podpísala ako avalista, je zvýšená ochrana navrhovateľa ako zmenkového veriteľa, nakoľko
nemôže odporca tvrdiť, že manželka o vystavení zmenky nevedela.
Pokiaľ ide o námietku odporcu, že vzhľadom na existenciu manželstva mala byť manželka odporcu

označená ako vystaviteľ zmenky a navrhovateľ sa mal návrhom domáhať zaplatenia voči obom, t.j.
Ing. Buranovskému a Ing. Buranovskej, táto námietka je tiež právne irelevantná. Navrhovateľ má
dispozičné právo s návrhom na začatie konania v rámci ktorého určuje aj okruh účastníkov konania, je
výlučne vecou a právom navrhovateľa, koho označí za žalovaného tak, aby to bolo v súlade s pasívnou
vecnou legitimáciou. V tomto prípade je pasívne vecne legitimovaný vystaviteľ zmenky ako hlavný

zmenkový dlžník, o čom nie sú žiadne pochybnosti. Obrana odporcu spočívajúca v tom, že spolu s
ním má byť zaviazaná jeho exmanželka, nakoľko v čase vystavenia zmenky bola jeho manželkou, nie
je právne relevantné a ide len o vnútorný vzťah medzi bývalými manželmi v rámci vyporiadania BSM.
Ako sa odporca vysporiada so svojou exmanželkou ohľadne tejto zmenky v rámci vyporiadania BSM
navrhovateľa nezaujíma, ani súd sa tým nemá zaoberať.
Odporca poukazuje na to, že nemôže pri tom istom právnom titule (zmluvy o pôžičke) vystupovať ako

dlžník a druhý z manželov ako ručiteľ. Ušlo zrejme pozornosti odporcu, že dlžná suma 55.000 eur nie
je žalovaná titulom zmluvy o pôžičke, ale titulom zmenky. V návrhu na začatie konania ani v konaní
navrhovateľ neuplatňuje žiadnu zmluvu o pôžičke. Nie je pritom v rozpore so zákonom, aby jeden z
manželov bol hlavný zmenkový dlžník, vystaviteľ zmenky a druhý z manželov avalista. Právny názor
odporcu, že navrhovateľ má právo domáhať sa zaplatenia zmenkovej sumy voči obom dlžníkom, a to

vzhľadom na zánik BSM voči každému z nich po jednej polovici, je právne nesprávne a nemá oporu v
zákone. K vyporiadaniu BSM medzi odporcom a jeho manželkou nedošlo, a to ani formou zákonnej
fikcie vysporiadania BSM po uplynutí 3 rokov od zániku manželstva podľa § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka.
Vzhľadom na dispozičné právo navrhovateľa tento sa domáha návrhom na začatie konania zaplatenia

len voči odporcovi a bez ohľadu na námietky odporcu, ktoré spočívajú v podstate len v tom, že odporca
zrejme pre momentálne problémy s exmanželkou v rámci vysporiadania BSM po rozvode chce vtiahnuť
do súdneho konania ako odporkyňu aj svoju exmanželku, nemá navrhovateľ záujem rozširovať okruh
odporcov a pribrať do konania ex-manželku odporcu ako odporkyňu v 2.rade.
S poukazom na uvedené, keďže jedinou obranou odporcu je skutočnosť, aby navrhovateľ žaloval

aj manželku odporcu, čo je pre toto konania absolútne právne bezvýznamné v rámci obrany proti
zmenkovému platobnému rozkazu, navrhol navrhovateľ, aby súd v zmysle § 175 ods. 3 O.s.p. vydal
rozsudok, ktorým ponechá v platnosti vydaný zmenkový platobný rozkaz.
Na prejednanie námietok odporcu súd v predmetnej právnej veci nariadil pojednávanie na deň
1.12.2015. Na pojednávaní konanom dňa 1.12.2015 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením

listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu, fotokópie zmenky, zmenkového platobného rozkazu, námietok proti zmenkovému platobnému
rozkazu, výpisu z obchodného registra ohľadne spoločnosti VIBO, a.s. v reštrukturalizácii , rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 2.10.2013, č.k. 24P/217/2012-178, rozsudku Krajského súdu v
Prešove zo dňa 9.1.2015, č.k. 4Cob/8/2014-209, vyjadrenia navrhovateľa k námietkam odporcu proti

zmenkovému platobnému rozkazu a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Z obsahu navrhovateľom predloženej zmenky súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku opatrenú
doložkou „bez protestu“, ktorou sa odporca ako jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi ako
remitentovi zmenkovú sumu 55.000 eur so splatnosťou dňa 31.12.2011 a miestom platenia v Prešove.
Ako miesto a dátum vystavenia je na zmenke uvedené v Prešove 29.marca 2011. Zmenka doposiaľ

indosovaná nebola. Ako aval zmenku podpísala M.
Odporca v deň splatnosti zmenky, t.j. dňa 31.12.2011 zmenkovú sumu 55.000 eur navrhovateľovi ako
majiteľovi zmenky nezaplatil.
Odporca namietal, že zmenka slúžila na zabezpečenie pôžičky vo výške 55.000 eur. Ďalej namietal,
že zmenka je nesprávne vyplnená v časti označenia manželky odporcu ako avalistu, že vzhľadom na

existenciu manželstva mala byť manželka odporcu označená ako vystaviteľ zmenky a navrhovateľ sa
mal návrhom domáhať zaplatenia voči obom, t.j. Ing. Buranovskému a Ing. Buranovske. Odporca tiež
namietal, že nemôže pri tom istom právnom titule (zmluvy o pôžičke) vystupovať ako dlžník a druhý z
manželov ako ručiteľ.
Na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 372y ods. 1 O.s.p., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti
tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa § 372y ods. 2 O.s.p., ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do
dňaúčinnostitohtozákona,súdpostupujepodľadoterajšíchpredpisov.Zmenkovýplatobnýrozkazalebošekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona,
súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.
Podľa § 173 ods. 1 O.s.p., ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých

niet dôvodu pochybovať a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh
zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do 3 dní zaplatil
požadovanú sumu a uhradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorej musí
uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.
Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu.

Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu
vyhovieť, nariadi súd pojednávania.
Podľa § 175 ods. 3 O.s.p., ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie;
na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, že zmenkový platobný
rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti, alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu.
Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, v ktorom bez pojednávania

rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, alebo šekový platobný rozkaz.
Podľa § 75 čl. I. Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového , v znení neskorších právnych
predpisov, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Vlastná zmenka predstavuje tzv. konštitutívny listinný cenný papier, ktorý preukazuje nielen existenciu
zmenkovej pohľadávky, ale veriteľskú legitimáciu majiteľa zmenky priamo aj zakladá. Z toho vyplýva
abstraktný charakter zmenky, ktorá vystavením zakladá abstraktný a nesporný záväzok a právo v nej

inkorporované vzniká nezávisle od hospodárskeho dôvodu (kauzy) jej vystavenia, jej majiteľ nemusí
pri jej predložení na platenie ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej dokazovať nič iného, než že
je majiteľom platnej zmenky. Samotný zmenkový prejav (podpis) na platnej zmenke stačí teda na to,
aby majiteľ zmenky uplatňoval svoj nárok z neho vyplývajúci bez toho, že by musel preukazovať jeho
materiálnu kauzu, pričom pre určenie, aké práva a povinnosti zo zmenky vyplývajú, je potom podstatný

práve jej skriptúrny obsah, teda forma , akou sa účastníci zmenkového vzťahu na zmenke vyjadrili.
Táto formálna abstraktnosť potom znamená, že platná zmenka je sama o sebe dostatočným dôvodom
pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú, a naopak ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku
zo zmenky vyplývajúceho, nesie v tomto smere dôkazné bremeno. Zmenkový zákon odporcovi síce
priznáva námietky založené na jeho osobných vzťahoch k majiteľovi zmenky ale len pri neindosovanej

zmenke, teda aj kauzálne námietky voči prvému majiteľovi (remitentovi) zmenky, avšak v takom prípade
žalovaná osoba (podpísaný) musí dokazovať, že záväzok jej z kauzálneho vzťahu celkom alebo sčasti
nevznikol a zmenečný nárok majiteľa zmenky nie je dôvodný.
Zmenka je teda v právnej teórii definovaná ako cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísnych
formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby

zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. I keď sa vystavenie
zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický právny vzťah, ktorého
abstraktný charakter tkvie v tom, že právny dôvod nie je pre jeho existenciu významný a zo zmenky
nevyplýva. Zmenka je záväzkom nesporným, úplne samostatný, oddeleným od záväzkového vzťahu,
ktorý viedol k jej vzniku. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení

na platenie ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej dokazovať nič iného, než že je majiteľom platnej
zmenky. Platná zmenka je sama o sebe dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej
uvedenú.
Súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v jeho vyjadrení k námietkam
odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 9.2.2016. Odporcom vystavená zmenka je

nepochybne platnou zmenkou. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ má dispozičné právo s
návrhom na začatie konania disponovať v tom smere, že on rozhoduje koho bude žalovať, on určuje
okruh účastníkov konania. Je skutočne výlučne vecou a právom navrhovateľa, koho označí za odporcu.
On však zodpovedá aj za to, že je okruh účastníkov konania v súlade s pasívnou vecnou legitimáciou.Ak tomu tak nie je, musí znášať následok, ktorý spočíva v zamietnutí žalobného návrhu. V tomto prípade
je pasívne vecne legitimovaný vystaviteľ zmenky ako hlavný zmenkový dlžník, o čom nie sú žiadne
pochybnosti. Obrana odporcu spočívajúca v tom, že spolu s ním má byť zaviazaná jeho exmanželka,

nakoľko v čase vystavenia zmenky bola jeho manželkou, nie je právne relevantné a ide len o vnútorný
vzťah medzi bývalými manželmi v rámci vyporiadania BSM. Ako sa odporca vysporiada so svojou
exmanželkou ohľadne tejto zmenky v rámci vyporiadania BSM navrhovateľa nezaujíma a súd dáva
za pravdu navrhovateľovi, že sa tým v rámci tohto konania nemôže zaoberať. Nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie v tomto konaní nespôsobuje ani to, že spolu s odporcom nie je žalovaná jeho bývala

manželka titulom ručenia na zmenke ako ručiteľka, hoci ako aval podpísala predmetnú zmenku. Vzťah
medzi zmenkovým dlžníkom a avalom totiž nezakladá nerozlučné spoločenstvo, ktoré má za následok
to, že ak nie sú žalovaní všetci nerozlučný spoločníci, musí byť žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných. Je teda nepochybné, že navrhovateľ v danom prípade
mohol využiť svoje dispozitívne oprávnenie a žalovať len odporcu ako zmenkového dlžníka (čo aj využil),
prípadne oboch, teda aj odporcu aj avala (čo však nevyužil, ale bolo to jeho právo, nie povinnosť). Je

potrebné poukázať, že skutočne nie je v rozpore so žiadnym zákonom, aby jeden z manželov bol hlavný
zmenkový dlžník, vystaviteľ zmenky a druhý z manželov avalista. Manželka odporcu nemusela byť
uvedená ako hlavný zmenkový dlžník pri odporcovi a nemusela byť uvedená ani ako avalista.
Navrhovateľ správne argumentoval, že v tomto súdnom konaní je absolútne irelevantné, na čo slúžila
zmenka a že bola medzi účastníkmi nejaká pôžička, ktorá slúžila na zaplatenie kúpnej ceny akcií

spoločnosti VIBO, a.s., IČO: 36 474 029, kto nadobudol akcie , či akcie patria do BSM. Je právne
bezvýznamné, či navrhovateľ vedel alebo nevedel o tom, na aký účel sa má zmenková suma použiť,
či na kúpu akcií alebo na iný účel.
Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd uplatnené námietky odporcu proti
vydanému zmenkovému platobnému rozkazu za neopodstatnené a nedôvodné, a preto v súlade s

ustanovením § 175 ods. 3 O.s.p. ponechal námietkami napadnutý zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. súd teda zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu

pozostávajúcichztrovprávnehozastúpeniavovýške1.298,78eurasDPH,zadvaúkonyprávnejpomoci
á 532,77 eura + 20% DPH (vyjadrenie k námietkam odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu a
zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 1.12.2015) a režijného paušálu 2x 8,39 + 20% DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.