Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/892/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205108
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713205108.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČ : 26 429 705, Česká republika, zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporkyni: B. C., W. F.. M. XXXX/XX, P., v konaní
o zaplatenie 380,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce č.k. 20C/215/2013-41 zo dňa 03.07.2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zamietol návrh na
uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie),
ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, ročného úroku zo zmenkovej sumy a

zmenkovej odmeny na základe zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 12.01.2010, pričom navrhovateľ ako
indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z tejto zmenky. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje
nasledovné údaje : označenie, že sa jedná o zmenku, číslo zmluvy 901700399, miesto vystavenia
v Michalovciach, dátum vystavenia 12.01.2010, zmenková suma 395,00 eur, vyhlásenie vystaviteľa :

„Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25,
811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25% denne od 04.06.2011, splatné : Pohotovosť, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, doložka : „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“,
meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa a na rube zmenky sa nachádza
indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa. S poukazom na ust. § 5 ods.
1, § 11 ods. 1, § 33, § 34, § 48 a § 75 zák. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v spojení s ust. § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že navrhovateľom predložená zmenka je neplatná. Súd
preskúmalzmenkuzpohľadujejsplatnostiadospelkzáveru,žeideovlastnúzmenku,ktorámáuvedené
dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj
splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri
predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov
od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nepovažoval tento údaj za predĺženie lehoty

podľa § 34 ods. 1 zák. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch, nakoľko tento údaj vzbudzuje pochybnosť
o druhu splatnosti zmenky. Podľa názoru súdu, ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na
videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“.
Keďže pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus, súd z vyššie uvedených
dôvodoch návrh navrhovateľa zamietol. V ďalšom s poukazom na § 39, § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a ust. Nariadenia č. 861/2007, skúmal zjavnú neopodstatnenosť pohľadávky a neprípustnosť

návrhu. Dôvodil, že tým, že povinný podpísal blankozmenku, nemohol následne žiadnym spôsobom
ovplyvňovaťalebonamietaťsumuvnejuvedenú.Takétozabezpečenieúverubolovýraznevneprospechodporcu ako spotrebiteľa, čo súd považoval za neprijateľnú podmienku. Konštatoval ďalej, že je mu
známe z množstva konaní vedených na súde prvého stupňa, že pôvodný majiteľ zmenky, spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o., si uplatňovala nároky zo zmeniek, ktoré zabezpečovali nároky z úverových zmlúv,

v ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, keďže sa jednalo o spotrebiteľské úvery.
Tieto skutočnosti považoval za také, ktoré netreba dokazovať v pravom zmysle slova v zmysle ust.
§ 121 O.s.p. Uviedol, že základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom má
jednoznačne spotrebiteľskú povahu, a teda zmenka, ktorú predložil navrhovateľ, zabezpečovala úver
poskytnutý spotrebiteľovi. Túto skutočnosť mal navrhovateľ možnosť preskúmať, keďže nadobudol

množstvo týchto zmeniek od subjektu, o ktorom je všeobecne známe, že jeho predmetom činnosti je
poskytovanie pôžičiek spotrebiteľom. Ak bola zmenka prevedená na iný subjekt a jestvujú indície, že
zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi,
lebo aj nový veriteľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, čo zmenka zabezpečovala.
Právo zo zmenky, ktoré si uplatnil navrhovateľ v tomto konaní, bolo už uplatnené jeho predchodcom na
rozhodcovskom súde, pričom exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu

vydaného rozhodcovským súdom zamietol a následne exekučné konanie zastavil a toto je právoplatne
skončené. Podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu bola práve vo veci vystavená zmenka.
Mal za to, že vyplnenie zmenky (ktoré bolo súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zo
strany právneho predchodcu žalobcu) je neplatné a v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
a tým, že povinný podpísal zmenku, nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo namietať

sumu v nej uvedenú. Takéto zabezpečenie úveru bolo výrazne v neprospech slabšej zmluvnej strany -
spotrebiteľa a preto ide o neprijateľnú podmienku. pohľadávku žalobcu uplatnenú v návrhu považoval
za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný, kedy v podstate už v exekučnom konaní boli
takto vystavené zmenky predmetom preskúmavania súdom. Súd prvého stupňa preto bez nariadenia
pojednávania a bez ďalšieho postupu, ktorý upravuje Nariadenie č. 861/2007 v článku 5 a nasledujúcich,

s poukazom na bod 13 Preambuly Nariadenia č. 861/2007 a článok 4 ods. 4 tohto nariadenia, návrh
žalobcu zamietol

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešný odporca si náhradu trov

konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p. a navrhol
rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho

konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplýva z tej skutočnosti, že odporca
uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd tento nárok zamietol, ale najmä to vyplýva z rozporu
napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Namietal správnosť záveru
súdu, v zmysle ktorého je zmenka neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Poukázal na to, že jedným zo

spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie, ide o tzv. vistazmenku. Zákon explicitne neudáva,
akým spôsobom sa má doložka uviesť. Je zaužívaným pri vistazmenkách používať na označenie
údaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými vyjadreniami : “na predloženie“, „po predložení“, „pri
predložení“, „na videnie“. Je preto nesporné, že údaj uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti
„pri predložení“ je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenke splatnej

na videnie. Zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roka od dátumu
vystavenia, avšak vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie
sa na zmenke musí uviesť. V zákone nie je explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp.
skrátení lehoty splatnosti uviesť. Dôležité je, aby údaj bol dostatočne určitý a nevzbudzoval pochybnosti
o zameniteľnosti s iným údajom. V prejednávanej veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v

lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka má byť teda predložená počas obdobia štyroch rokov od
vystavenia. To znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, od kedy do kedy (od vystavenia
do uplynutia štyroch rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na platenie. Uvedený údaj teda
zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s článkom I. §
34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, v zmysle ktorého môže byť jednoročné obdobie, počas

ktoréhomábyťzmenkapredloženánaplatenie,predĺžené,čosastaloajvtomtoprípadetým,žeobdobie
bolo predĺžené na štyri roky. Údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s
údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje
s dvomi rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, t.j. nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvýúdaj určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme o aký typ ide z hľadiska
zročnosti (v tomto prípade vistazmenka) a druhý údaj určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka
predložená na platenie. Záver súdu o neplatnosti zmenky pre neurčitý údaj splatnosti je preto nesprávny

a rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odporca sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas

oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok
je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.

Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak vychádzal zo záveru o neplatnosti zmenky z

dôvodu uvedenia neurčitého údaju splatnosti (uvedenie dvoch rozdielnych údajov o splatnosti) a v
dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia veci nedostatočne zistil skutkový stav.

Údaj v treťom riadku zmenky „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údaj v ôsmom riadku zmenky
„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“ nie je možné považovať za dve rozdielne

určenia splatnosti zmenkovej sumy.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. - zákon zmenkový a šekový, zmenku možno vystaviť: na
videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa§34ods.1cit.zák.zmenkanavideniejezročnápripredložení.Musíbyťpredloženánaplateniedo
jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť.

S poukazom na cit. zák. ust. nie je správny záver súdu prvého stupňa, že na predmetnej zmenke boli

dohodnuté dva rozdielne dátumy splatnosti zmenkovej sumy. V ust. § 33 ods. 1 cit. zák. sú uvedené 4
spôsoby určenia zročnosti - splatnosti zmenky. V ust. § 34 ods. 1 cit. zák. je upravené, kedy sa zmenka,
ktorá má zročnosť na videnie, má predložiť na platenie. Zákonnou lehotou na predloženie zmenky so
zročnosťou na videnie je lehota do 1 roka od dátumu vystavenia zmenky. Uplynutím tejto lehoty zročnosti
zmenky začínajú plynúť lehoty podľa § 70 cit. zák., ktorým sa zmenkové nároky premlčujú.

Práve plynutie premlčacích lehôt a to, že zmenka zročná na videnie musí byť zo zákona predložená
na platenie do 1 roka od dátumu jej vystavenia, čo je pomerne krátka lehota, bolo dôvodom, aby
zákonodarca umožnil vystaviteľovi zmenky (v prejednávanej veci odporcovi ako vystaviteľovi vlastnej
zmenky), aby priamo v zmenke túto jednoročnú zákonnú lehotu na predloženie zmenky na platenie

predĺžil.

Na predmetnej zmenke nie sú preto dva rozdielne údaje zročnosti zmenky, pretože nie sú na nej ani
uvedené dva údaje „zaplatím“. V treťom riadku zmenky je údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“
a v ôsmom riadku zmenky je údaj „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Tento údaj „na

platenie predložiť“ je jednoznačne údajom o predkladaní zmenky na platenie, nie je údajom o lehote
zročnosti zmenky, keďže obsahuje údaj „predložiť“ a nie údaj „zaplatím“.

To, že v ôsmom riadku zmenky v údaji „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ chýba
údaj „do“, neznamená, že dlhšia lehota na predloženie zmenky na platenie podľa § 34 ods. 1 zákona

zmenkového a šekového nebola platne určená. Spojenie slov „v lehote 4 rokov od vystavenia“ je
predĺžením zákonnej lehoty „do jedného roka“ a znamená, že kedykoľvek počas 4 rokov od vystavenia
zmenky môže majiteľ zmenky predložiť vystaviteľovi vlastnej zmenky - odporkyni túto zmenku na
platenie. Lehota na platenie nemusí byť dohodnutá presne dátumom, môže byť určená lehotou 2, 3, 4,
5 rokov, 6 mesiacov, 10 mesiacov a podobne od vystavenia. Lehota splatnosti však musí byť na zmenke

určená prísne formálne podľa § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, a to „na videnie“, na určitý
čas po videní, na určitý čas po dátume vystavenia, na určitý deň.Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa nesprávne posúdil predmetnú zmenku ako neplatnú v
zmysle zákona 191/1950 Sb. a z tohto záveru nie je možné vychádzať ani v ďalšom konaní.

Úlohou súdu po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na vydanie rozsudku
podľa jeho návrhu a podľa Nariadenia.

Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že pokiaľ v prejednávanej veci sa jedná o zmenku,
ktorou bol zabezpečený spotrebiteľský úver, čo v tomto štádiu konania ešte nie je preukázané, musí

táto zmenka spĺňať okrem všeobecných náležitostí podľa zák. 191/1950 Sb. ešte aj ďalšie náležitosti
ustanovené zák. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto platnosť zmenky je potrebné skúmať
aj z hľadiska, či nejde o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Obč. zák. pre rozpor
so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a následne aj so zákonom 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý s účinnosťou od 1.1.2011
(§ 17 cit. zák. v znení účinnom do 30.4.2014) zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou úplne

vylučuje. S účinnosťou od 1.5.2014 tento zákaz je zakotvený v § 5a zák. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľaavzťahujesanasplneniezáväzkuzospotrebiteľskejzmluvyvšeobecne.Súdtedavtakomto
prípade musí skúmať (ne)platnosť zmenky aj z hľadiska, či nejde o absolútne neplatný právny úkon
podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom 258/2001 Z.z.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že v prejednávanej veci samotná zmenka nie je jediným dôkazom, na
základe ktorého môže súd vo veci rozhodnúť rozsudkom, pretože navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol
vydať podľa predloženej zmenky zmenkový platobný rozkaz, ale navrhol vydať rozsudok. Súd teda môže
od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy, ak ich navrhovateľ má
k dispozícii (súd vyzve navrhovateľa tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa

článku 4 bod 4 Nariadenia informácie a dokumenty, ktoré predložil navrhovateľ spolu s návrhom, nie
sú dostatočné, a teda vyzve navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o
oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, pretože predmetná zmenka nie je postačujúcim listinným
dôkazom v tomto konaní podľa Nariadenia) a zabezpečiť si aj sám iné dôkazy, preukazujúce kauzu
daného vzťahu. Kauzálny vzťah, ktorý sa viaže ku zmenke, nemožno posudzovať len v zmenkovom

konaní pred vydaním zmenkového platobného rozkazu podľa ust. § 175 O.s.p., pričom v posudzovanej
veci nejde o taký prípad. Navrhovateľ nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, preto v danej veci
nielen možno, ale aj je nevyhnutne potrebným posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k spornej zmenke
a navrhovateľ, pokiaľ chce byť úspešným v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať opodstatnenosť
uplatneného nároku, pričom z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie veci v rozkaznom

konaní, jeho návrh sa prejedná v sporovom konaní, kde predložená zmenka je len jedným z listinných
dôkazov osvedčujúcich, avšak pre absenciu kauzy nepreukazujúcich uplatnený nárok navrhovateľa.
Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená, je
navrhovateľ povinný na výzvu súdu na preukázanie svojho nároku predložiť listinné dôkazy, ak nimi
disponuje a ak nie, môže súd tieto listiny, preukazujúce danú kauzu, ex offo zadovážiť prípadne z iných

súdnych konaní, ak má o takýchto konaniach vedomosť (odvolaciemu súdu je známe z jeho úradnej
činnosti, že ide o exekučné konania vedené na základe exekučného titulu, pre vydanie ktorého boli
podkladom zmenky, z ktorých navrhovateľ uplatňuje právo podľa Nariadenia).

Účastníci sú aj v konaní podľa Nariadenia povinní prispieť k zisteniu skutkového stavu a súd má možnosť

danú v článku 4 Nariadenia požiadať stranu sporu, aby predložila ďalšie informácie a dokumenty, teda
aj listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Treba pritom podotknúť, že nesprávnym
je taký výklad článku 4 Nariadenia, ktorý vzbudzuje dojem, že súd nemá k dispozícii iné dôkazné
prostriedky, ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi,
napríklad so spotrebiteľskou zmluvou. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si

dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov
v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z
článkov 8 a 9 Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v európskych konaniach s nízkou hodnotou sporu
je zachovaná možnosť sudcu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, pokiaľ to
považuje za potrebné.

Na záver odvolací súd uvádza, že aj keď Nariadenie má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie musí zabezpečiť, aby proces
bol spravodlivý a aby aj v tomto konaní bola zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa. Túto teda nieje možné obísť prostredníctvom konania podľa Nariadenia. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho
poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov
prostredníctvom konania podľa Nariadenia.

V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.