Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 11, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407225961
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1407225961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové
družstvo Bratislava IV, Polianky č. 9, 844 37 Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpený: Mgr. Jozefína
Podhradská, advokátka, Mudrochova č. 13, Bratislava proti žalovanému: M.G. B., G.. XX.XX.XXXX, K.
F.. O. I. Č.. XX, XXX XX K., zastúpený: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, Nejedlého č. 29, Bratislava,
o zaplatenie 969,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 13. apríla 2015, č. k. 7C 427/2008-299, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13. apríla 2015, č.

k. 7C 427/2008-299 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 969,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy 969,99
eur odo dňa 05.07.2007 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.214,58 eur na
účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa

dňa 31.10.2007 domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny vo výške 34.548,- Sk (1.146,78 eur) s
príslušenstvom z dôvodu, že podľa zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov bol povinný
platiť riadne a včas platby za služby spojené s užívaním bytu. Nedoplatok podľa vyúčtovania vo výške
34.548,- Sk za obdobie do 31.12.2006 dlhoval žalovaný na účet bytového domu na ul. O. I. Č.. X Z. K.,
ktorý zriadil žalobca v súlade so Zmluvou o výkone správy. Žalovaný bol povinný zaplatiť nedoplatok
do 30 dní od doručenia vyúčtovania, pričom vyúčtovanie bolo žalovanému doručované doporučenou
poštovou zásielkou s doručenkou, túto v odbernej lehote však neprevzal. Žalovaný bol v omeškaní s

plnením si svojich platobných povinností, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo
výške 8,5% z dlžnej sumy od 05.07.2007 do zaplatenia podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.. Po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania v
časti istiny 176,79 eur právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy
969,99 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 05.07.2007 do zaplatenia. Žalobný návrh sa
týkal ročného vyúčtovania za celý rok 2006, keďže dokazovaním bolo zistené, že dňa 09.10.2006 došlo
k prevodu vlastníctva predmetného bytu zo žalovaného na tretiu osobu, z dôvodu ktorého bol žalobný

petit upravený na novú sumu dlžnej čiastky. Zmena vlastníka bola žalobcovi oznámená vo februári 2008
novou vlastníčkou bytu, p. A.. Napriek potvrdeniu zo dňa 30.06.2006, žalovanému nemohlo byť zrejmé
ročné vyúčtovanie za rok 2005, tzn. platby, ktoré realizoval boli zálohovými platbami a ročné vyúčtovanie
roku 2006 mu bolo zaslané až v roku 2007, na ktoré nereagoval, a preto 8,5% ročný úrok si žalobcauplatňoval od 05.07.2007 z dôvodu, že ročné vyúčtovanie bolo žalovanému doručované doporučenou
poštovou zásielkou a bolo uložené dňa 01.06.2007. Podľa vtedy platných predpisov, tretí deň po uložení
zásielky bol vyhodnotený ako deň doručenia, t.j. 04.06.2007, 30 dňová lehota na úhradu nedoplatku teda

uplynula dňom 04.07.2007 a žalobca až od 05.07.2007 požadoval úrok z omeškania. V danej veci súd
prvého stupňa rozhodol platobným rozkazom zo dňa 24.07.2008, č.k. 35Ro/7443/2007 - 27. Žalovaný si
zásielku v odbernej lehote neprevzal, súdu sa vrátila dňa 10.09.2008 s oznamom "zásielka neprevzatá
v odbernej lehote" a preto súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 14.10.2008, č. k. 25Ro/7443/2007 -
9, podľa § 173 ods. 1 O. s. p. predmetný platobný rozkaz zrušil. Žalobca na pojednávaní konanom dňa

17.02.2014 vzal žalobu v časti istiny 176,79 eur, t.j. náklady za obdobie od 09.10.2006 do 31.12.2006,
späť, z dôvodu ktorého súd prvého stupňa uznesením zo dňa 17.02.2014, č. k. 7C/427/2008 - 242
konanie v časti žalovanej istiny 176,79 eur zastavil s tým, že o náhrade trov konania súd rozhodne v
rozhodnutí o veci samej (predmetom sporu tak ostala istina vo výške 969,99 eur s príslušenstvom =
1.146,78 eur - 176,79 eur). Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2014.
Súd prvého stupňa rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 05.05.2014, č. k. 7C/427/2008 - 256 žalobu

žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho
zástupcu trovykonaniavovýške703,12eur.Rozsudok(vporadíprvý)súdprvéhostupňaodôvodniltým,
že žalobca vydal dňa 20.06.2006 žalovanému potvrdenie, že žalovaný "má vyrovnané všetky úhrady za
užívanie bytu a služby spojené s jeho užívaním ku dňu 30.06.2006" ( potvrdenie žalobcu bolo súčasťou
návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorou previedol

žalovaný jeho byt na p. A., ktorá nadobudla vlastníctvo k predmetnému bytu ku dňu povolenia vkladu
vlastníckeho práva, t.j. k 09.10.2006 a nehnuteľnosť užívala už od 31.08.2006). Žalobca ako správca
evidoval mesačné platby za rok 2006, ako aj prípadné nedoplatky z predchádzajúcich rokov už pri
vydávaní uvedeného potvrdenia (povinnosť správcu vypracovať vyúčtovanie za rok 2005 bola zo zákona
do dňa 31.05.2006, t.j. mesiac pred vydaním uvedeného potvrdenia žalovanému). Podľa § 10 ods. 1

zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, mala p. A. ako vlastník bytu povinnosť platiť
mesačné preddavky vopred počnúc prvým dňom nasledujúceho mesiaca od nadobudnutia vlastníctva
k bytu, t.j. povinnosť platiť mesačné zálohové platby počnúc dňom 01.11.2006. Podľa § 8a ods. 7
zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, prevodom vlastníctva bytu v dome žalovaným na
nového vlastníka p. A., odstúpil žalovaný ako doterajší vlastník bytu v dome od Zmluvy o výkone správy,

pričom záväzky z tejto zmluvy zanikajú usporiadaním, t.j. okamihom prevodu vlastníckeho práva zaniká
právny vzťah založený Zmluvou o výkone správy medzi správcom (žalobcom) a žalovaným, nezanikajú
však záväzky. Nemožno deklarovať ani upraviť Zmluvou o výkone správy, že by bol žalovaný povinný
platiť zálohové mesačné platby, prípadne aj nedoplatky z vyúčtovania aj po vklade vlastníckeho práva
k predmetnému bytu v prospech nového vlastníka (p. B. A.). Žalobca akceptoval skutočnosť, že od

povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech p. B. A. mala povinnosť platiť zálohové predpisy práve
ona, a preto vzal žalobu v časti istiny 176,79 eur späť, s tým, že súd prvého stupňa konanie v uvedenej
časti zastavil (uznesenie č. k. 7C/427/2008 - 242, zo dňa 17.02.2014, právoplatné dňa 03.03.2014).
Súd prvého stupňa v rozsudku (v poradí prvom) ďalej uviedol, že žalobca ako správca môže žalovať
jednotlivé zálohové platby, ale ak príde k vypracovaniu vyúčtovania mesačných zálohových platieb vo

forme ročného vyúčtovania nákladov, ktoré je povinný správca vypracovať do 31.05. daného roku, je
žalobca oprávnený uplatniť si iba nároky vyplývajúce z takéhoto vyúčtovania. V danom prípade podľa
§ 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, správca vypracováva vyúčtovanie
iba "vlastníkovi" a nie "pôvodnému" vlastníkovi. Vzniknutý nedoplatok je žalobca oprávnený vymáhať od
nového vlastníka bytu (vznik záväzkov je podľa zák. č. 182/1993 Z. z. akcesoricky spojený nie s osobou

vlastníka bytu a nebytového priestoru, ale s vecným substrátom, ktorým je existencia vecného práva
k bytu a nebytovému priestoru). S poukazom na uvedené mal súd prvého stupňa za bezpredmetné,
že žalobca vypracoval a zasielal vyúčtovanie žalovanému, keď už v tom čase nebol vlastníkom
predmetného bytu. Pani A. ako nový vlastník bytu mala povinnosť pristúpiť k Zmluve o výkone správy.
Žalobca po zistení skutočnosti o novom vlastníkovi nezmenil okruh účastníkov v tomto konaní, a nakoľko

žalobcovi vznikla pôvodne proti žalovanému pohľadávka titulom nedoplatkov z mesačných zálohových
platieb, premietnutím týchto nedoplatkov do vyúčtovania, ktoré mal žalobca doručiť novému vlastníkovi
bytu, p. A., vznikol p. A. nedoplatok z ročného vyúčtovania podľa zák. č. 182/1993 Z. z. (týmto však nie je
dotknutá občianskoprávna zodpovednosť vo vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom predmetného
bytuatentovzťahjeupravenýzákonomakoajsamotnouzmluvouopredajibytutak,ženedoplatok,resp.

preplatok podľa ročného vyúčtovania si účastníci zmluvy medzi sebou vysporiadajú podľa ust. § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka). Ak by zákonodarca chcel upraviť právnu zodpovednosť za záväzky
aj pôvodného vlastníka bytu, zahrnul by to do dikcie ust. § 8a citovaného zákona. Z týchto dôvodov
súd prvého stupňa (v poradí prvým) rozsudkom žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, na odvolaniežalobcu, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 18.12.2014, č. k. 6Co/759/2014 -
277 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie s právnym názorom, že samotným prevodom
vlastníctva bytu povinnosť žalovaného zaplatiť nedoplatok nezanikla a ako záväzok vyplývajúci zo

zmluvy o výkone správy mu v prípade prevodu bytu zaniká až jeho usporiadaním. V danej veci k
žiadnemuusporiadaniuvyúčtovanéhonedoplatku,ktorémalžalovanýnaslužbáchspojenýchsužívaním
bytu do 09.10.2006 nedošlo. Odvolací súd vyslovil názor, že nebol správny záver súdu prvého stupňa
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v predmetnom spore, pokiaľ išlo o zaplatenie
nedoplatku za obdobie do 09.10.2006. K samotnej výške žalovaného nedoplatku odvolací súd uviedol,

že bude úlohou súdu prvého stupňa vysporiadať sa so skutočnosťou, že žalobca žalovanému dňa
20.06.2006 vydal potvrdenie, že tento má vyrovnané všetky úhrady za užívanie bytu a služby spojené
s užívaním bytu k 30.06.2006, pričom bude potrebné zistiť, k akým platbám sa predmetné potvrdenie
vzťahuje a rozlišovať nedoplatky na zálohových platbách od nedoplatkov vyplývajúcich z ročného
vyúčtovania. Poukázal na to, že skutočnosť, že vlastník bytu nemá nedoplatky na zálohových platbách
samo o sebe neznamená, že mu nevznikne nedoplatok na podklade výsledkov ročného vyúčtovania, a

preto úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zistiť skutočnú výšku nedoplatkov za obdobie do
09.10.2006. Žalovaný naďalej trval na zamietnutí žaloby, pričom vyslovil názor, že existujúci nedoplatok
sa viaže na vlastníctvo bytu, keďže vyúčtovanie vypracováva správca výlučne vlastníkovi bytu, a nie
pôvodnému vlastníkovi, pričom sú nedoplatky aj zabezpečené zákonným záložným právom podľa § 15
ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z..

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 969,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy 969,99 eur
odo dňa 05.07.2007 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 1.214,58 eur, všetko do 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný ako

správca bytového domu, pričom z obsahu Zmluvy o výkone správy č. A.-XXXX/XXX/XXX/
XX, J. V. XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca a žalovaný ako vlastník bytu č. XX na F.. O.. I. Č.. X,
A..Č.. XXXX Z. K., uzatvorili zmluvu o výkone správy. Z príjmového pokladničného dokladu/Potvrdenky
zo dňa 07.07.2005 vyplynulo, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 37.608,- Sk (účel platby: XXXX/XX/
XXXX - záloh. platby za r. 2003, 2004, 2005 BYT). Z potvrdenia zo dňa 07.07.2005 vyplynulo,

že žalobca vystavil žalovanému potvrdenie pre Správu katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu (Z. -
XXXX/XX) o skutočnosti, že žalovaný má vyrovnané ku dňu 30.06.2005 zálohové nájomné za byt č.
XX. Z potvrdenia zo dňa 20.06.2006, vystaveného žalobcom žalovanému vyplynulo, že žalovanému
žalobca (ekonomická správkyňa domov U. J.) potvrdil , že má vyrovnané všetky úhrady za užívanie
bytu a služby spojené s jeho užívaním ku dňu 30.06.2006. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo

dňa 18.08.2006 vyplynulo, že žalovaný a p. B. A. uzatvorili predmetnú zmluvu o prevode vlastníctva k
bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. O. K. V. A. A.M. Č. XXXX Z. K. na ulici O. I. Z. Č.. X,
spoluvlastníckypodielX/Xatomuzodpovedajúcehospoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiacha
spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX - čiastočný,
vedenom pre katastrálne územie V. G. Z.. O. B. A. fyzicky prevzala predmetný byt dňa 31.08.2006

na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 31.08.2006. Dotazníkom k zaevidovaniu
zmeny v užívaní bytu v osobnom vlastníctve ku dňu 01.01.2007, oznámil žalovaný žalobcovi zmenu
vlastníctva bytu č. XX na F.. O.. I. Č.. X Z. K. s tým, že novým vlastníkom sa stala B. A., P.. M.. J. L.
Č.. XXXX vyplynulo, že p. A. B., rod. M., G.. XX.XX.XXXX nadobudla vlastníctvo k predmetnému bytu
Kúpnou zmluvou Z. XXXX/XX, pričom vklad jej vlastníckeho práva bol povolený dňa 09.10.2006. Z

takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba je dôvodná. Vec právne posúdil
podľa § 8a ods. 2, 7, § 8b ods. 1, § 10 ods. 1 veta prvá, § 10 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa poukázal
na to, že po čiastočnom späťvzatí žaloby, predmetom sporu zostala žalovaná istina vo výške 969,
99 eur s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca ako správca môže žalovať jednotlivé zálohové platby,

ale ak príde k vypracovaniu vyúčtovania mesačných zálohových platieb vo forme ročného vyúčtovania
nákladov, ktoré je povinný správca vypracovať do 31.05. daného roku, je žalobca oprávnený uplatniť
si iba nároky vyplývajúce z takéhoto vyúčtovania. V danom prípade podľa § 8a ods. 2 zákona č.
182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, správca vypracováva vyúčtovanie iba "vlastníkovi" a nie
"pôvodnému" vlastníkovi. Vzniknutý nedoplatok je žalobca oprávnený vymáhať od nového vlastníka

bytu (vznik záväzkov je podľa zák. č. 182/1993 Z.z. akcesoricky spojený nie s osobou vlastníka
bytu a nebytového priestoru, ale s vecným substrátom , ktorým je existencia vecného práva k bytu a
nebytovému priestoru). S poukazom na uvedené mal súd prvého stupňa za bezpredmetné, že žalobca
vypracoval a zasielal vyúčtovanie žalovanému, keď už v tom čase tento nebol vlastníkom predmetnéhobytu. Pani A. ako nový vlastník bytu mala povinnosť pristúpiť k Zmluve o výkone správy, avšak žalobca
po zistení skutočnosti o novom vlastníkovi nezmenil okruh účastníkov v tomto konaní. Nakoľko žalobcovi
vznikla pôvodne proti žalovanému pohľadávka titulom nedoplatkov z mesačných zálohových platieb,

premietnutím týchto nedoplatkov do vyúčtovania, ktoré mal žalobca doručiť novému vlastníkovi bytu
p. A., vznikol p. A. nedoplatok z ročného vyúčtovania podľa zák. č. 182/1993 Z. z. (čím však nie je
dotknutá občianskoprávna zodpovednosť vo vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom predmetného
bytu). Ak by zákonodarca chcel upraviť právnu zodpovednosť za záväzky aj pôvodného vlastníka bytu,
zahrnul by to do dikcie § 8a citovaného zákona. S poukazom na právny názor vyslovený odvolacím

súdom (§ 226 O. s. p.) v jeho zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 18.12.2014, č. k. 6Co/759/2014-277 a
na ustálený skutkový stav, podľa ktorého žalovanému vznikol nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok
2005 vo výške 27.901,- Sk a skutočné náklady "čistého roku" 2006 žalobca vyčísľoval do 31.12.2006
vo výške 34.647,- Sk; následne bol žalobný návrh upravený o obdobie od 09.10.2006 do 31.12.2006
o sumu 5.326,04 Sk, reprezentujúcu obdobie, kedy žalovaný prestal byť vlastníkom predmetného bytu,
za čistý rok 2006 tak skutočné náklady predstavovali sumu 29.321,17 Sk (súd prvého stupňa v tomto

smere poukázal na tabuľku označenú ako rozdelenie nákladov bytu č. XX O. I. X, F. M. B., založenú
v súdnom spise), žalovaný mal zaplatiť sumu 57.222,- Sk, dňa 20.06.2006 zaplatil sumu 28.000,- Sk
a rozdiel vo výške 29.222,- Sk (t.j. sumu 969,99 eur) nezaplatil; platba realizovaná žalovaným dňa
20.06.2006 nebola bližšie špecifikovaná, z ročného vyúčtovania roku 2005 je započítaná suma 37.608,-
Sk realizovaná žalovaným dňa 07.07.2005, z ktorej vyplýva, že išlo o úhrady zálohových platieb za

roky 2003, r. 2004 a r. 2005 (čo je aj na príjmovom pokladničnom doklade č. XX XXXXXX), súd prvého
stupňa žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy (istiny) vo výške 969,99 eur. O
príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa § 10 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z. z. má vlastník bytu povinnosť platiť mesačné preddavky vopred počnúc 1. dňom
nasledujúceho mesiaca od nadobudnutia vlastníctva k bytu, teda prinajmenšom mala p. A. povinnosť
platiť mesačné zálohové platby počnúc dňom 01.11.2006. Ustanovenie § 8a ods. 7 cit. zákona riešiť túto
situáciutak,žeprevodomvlastníctvabytuvdomenanovéhovlastníkaodstupujedoterajšívlastníkbytuv

dome od zmluvy o výkone správy, pričom záväzky z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním (záväzky
nezanikajú, ale viažu sa vždy na byt, keďže aj pohľadávka je zabezpečená záložným právom na byte,
ktoré vzniká zo zákona). Okamihom prevodu vlastníckeho práva zaniká právny vzťah založený zmluvou
ovýkonesprávymedzisprávcom(žalobcom)ažalovaným,nezanikajúvšakprípadnézáväzky.Nemožno
tak deklarovať ani zvlášť upraviť zmluvou o výkone správy, že by bol žalovaný povinný platiť zálohové

mesačné platby, prípadne aj nedoplatky z vyúčtovania aj po ďalší čas po vklade vlastníckeho práva v
prospechnovéhovlastníka.Správcapodľa§8aods.2cit.zákonavypracúvavyúčtovanieibavlastníkom,
a nie pôvodným vlastníkom, a preto je bezpredmetné, že žalobca vypracoval a zasielal vyúčtovanie
žalovanému, keď už nebol vlastníkom bytu. Prípadný záväzok z nedoplatkov na mesačných zálohových
platbách sa musel premietnuť do ročného vyúčtovania, ktoré sa zo zákona vypracúva výlučne iba

vlastníkovi, nie inej osobe, a iba raz ročne, preto nemožno časť zálohových platieb žiadať od jednej
osoby a časť od druhej, keď sa tieto prípadné pohľadávky viažu na nehnuteľnosť a jeho vlastníctvo.
Prípadná povinnosť aktuálneho vlastníka zaplatiť správcovi nedoplatok z vyúčtovania, ktorý vznikol z
neuhradených zálohových platieb predchádzajúceho vlastníka by tomuto vlastníkovi založil nárok na
uplatnenie tejto pohľadávky voči pôvodnému vlastníkovi. Pokiaľ ide o trovy konania, žalovaný poukázal

na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že žalobca v priebehu konania
zobral žalobu čiastočne späť a teda procesne zavinil, že sa konanie muselo v tejto časti zastaviť.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
Po predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní žalovaného, tento (prípisom
zo dňa 28.10.2015, sp. zn. 6Co/390/2015) vrátil vec súdu prvého stupňa bez prejednania podaného

odvolania s odôvodnením, že súd prvého stupňa rozhodol o trovách prvostupňového konania len vo
vzťahu k meritu veci samej, avšak súčasne opomenul rozhodnúť aj o trovách konania v zastavujúcej
časti, t. j. v časti istiny 176,79 eur, v ktorej bolo konanie pre späťvzatie žalobcu zastavené. Poukázal na
to, že o týchto trovách je potrebné rozhodnúť samostatne (§ 146 ods. 2 O.s.p.) s poukazom na zásadu
procesnéhozavineniazastaveniakonania,atoformoudoplňujúcehorozsudkupodľa§166ods.1O.s.p..

Následne súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 17.12.2015 vyhlásil doplňujúci rozsudok,
ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v jeho zastavenej časti vo
výške 244,50 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetný doplňujúci rozsudok účastníci
konania odvolaním nenapadli.Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 13. apríla 2015, č. k. 7C/427/2008-299, prejednal
odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 969,99 eur s prísl.
predstavujúcej nedoplatok na vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu vo vlastníctve žalovaného
za obdobie do 09.10.2006, kedy žalovaný prestal byť vlastníkom predmetného bytu. Z listu vlastníctva
č. XXXX vyplýva, že žalovaný bol vlastníkom bytu č. XX na X. O. bytového domu na ulici O. I. Č.. X
do 09.10.2006, kedy nadobudli účinky povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech B. A., ktorá byt

od žalovaného kúpila na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.08.2006. Pre danú vec bolo preto
rozhodujúce (a medzi účastníkmi sporné) posúdenie, či žalovanému vznikla povinnosť platiť nedoplatky
z vyúčtovania za rok 2006, ktoré vznikli v období, kedy bol tento ešte vlastníkom bytu, hoci tento byt
v priebehu tohto roka predal tretej osobe. Žalovaný je názoru, že takúto povinnosť nemá, nakoľko
prevodom vlastníctva k bytu odstúpil od Zmluvy o výkone správy (§ 8a ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.
z.) a súčasne správca je povinný ročné vyúčtovanie nákladov vyhotoviť a doručovať len (aktuálnemu)

vlastníkovi, a nie pôvodnému vlastníkovi (§ 8a ods. 2 cit. zákona). Z tohto dôvodu mal žalovaný za
to, že prípadné nedoplatky z ročného vyúčtovania za rok 2006 mala hradiť výlučne p. A., ktorá byt
od žalovaného kúpila. Následne bolo možné vzájomný vzťah žalovaného a p. A. posúdiť podľa ust. o
bezdôvodnom obohatení.
Podľa§8aods.7zák.č.182/1993Z.z.,sprevodomaleboprechodomvlastníctvabytualebonebytového

priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového
priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním.
Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa

domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred
prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Vkonanínebolosporné,žežalovanýprevodomvlastníctvabytukudňu09.10.2006natretiuosobu(p.A.)
odstúpil (zo zákona) od Zmluvy o výkone správy uzavretej so žalobcom. Uvedené odstúpenie od Zmluvy
o výkone správy je svojou podstatou osobitným druhom odstúpenia (lex specialis vo vzťahu k § 48 ods.

2 Občianskeho zákonníka) pri ktorom, na rozdiel od účinkov odstúpenia podľa § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, platí, že záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy zanikajú až ich usporiadaním.
Uvedené znamená, že v takýchto prípadoch nedochádza k zrušeniu Zmluvy o výkone správy od
počiatku, ale účinky odstúpenia ( aj to iba vo vzťahu ku konkrétnemu vlastníkovi) nastávajú až prevodom
vlastníctva bytu s tým, že samotným odstúpením nezanikajú záväzky vyplývajúce z tejto Zmluvy. Tieto

zanikajú až ich usporiadaním. Samotná skutočnosť, že vlastník bytu tento predal tretej osobe, nezbavuje
pôvodného vlastníka záväzkov, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o výkone správy, nakoľko tieto zanikajú až
ich usporiadaním. Zo zmluvy o výkone správy vyplýva, že vlastník bytu je povinný zaplatiť nedoplatok
z vyúčtovania do tridsiatich dní od doručenia vyúčtovania. V danom prípade žalovaný bol vlastníkom
bytu do 09.10. 2006. Do tohto obdobia bol teda povinný znášať náklady spojené s užívaním bytu a

uhrádzať platby do fondu údržby a opráv, pričom samotným prevodom vlastníctva bytu mu tieto záväzky
(t.j. prípadný nedoplatok do doby prevodu bytu) zo Zmluvy o výkone správy nezanikli. Povinnosť uhradiť
nedoplatok z vyúčtovania za obdobie do 09.10.2006 mu v prípade prevodu bytu zaniká až jeho
usporiadaním. V prejednávanej veci však k žiadnemu usporiadaniu vyúčtovaného nedoplatku, ktoré
mal žalovaný na službách spojených s užívaním bytu do 09.10.2006, nedošlo. Pod usporiadaním treba

rozumieť vyrovnanie nedoplatku jeho zaplatením, príp. jeho započítanie s prípadným preplatkom, resp.
uzavretie inej dohody o vysporiadaní tohto nedoplatku so správcom bytového domu. V podstate sa teda
vyžaduje určitá reakcia na vzniknutý nedoplatok (či už jeho zaplatenie, započítanie, odpustenie, dohoda
o jeho úhrade novým vlastníkom bytu a pod.). Podľa odvolacieho súdu nemožno požadovať od nového
vlastníka bytu, aby tento znášal nedoplatky za pôvodného vlastníka, resp. nedoplatky, ktoré vznikli v

období, kedy tento ešte nebol vlastníkom bytu. Takáto povinnosť nového vlastníka bytu nevyplýva zo
zákona č. 182/1993 Z. z.. Aj preto správa katastra pri prevodoch vlastníctva bytu vyžaduje potvrdenie
správcu o neexistencii takýchto nedoplatkov, resp. že tieto musia byť do prevodu vlastníctva bytu
uhradené (vysporiadané). Je zrejmé, že ak sa byt prevádza v priebehu kalendárneho roka, vlastník
bytu nemusí mať nedoplatky na zálohových platbách (nakoľko ich výška sa určuje spravidla podľa

hospodárskych výsledkov z predchádzajúceho kalendárneho roka), čo však súčasne neznamená, že v
ročnomvyúčtovanínákladovzatentoroktakýtonedoplatoknevznikne.Ročnévyúčtovanienákladovtotiž
predstavuje rozdiel medzi výškou zálohových platieb a skutočnými nákladmi za daný rok. Ak skutočné
náklady prevyšujú sumu prijatých záloh, vzniká nedoplatok. Existenciu nedoplatku však možno vyčísliťaž v ročnom vyúčtovaní nákladov, t.j. po ukončení tohto ktorého kalendárneho roka a teda v čase, kedy
sú skutočné náklady správcovi známe. Uvedené však súčasne neznamená, že nedoplatky vznikajú
až na základe ročného vyúčtovania nákladov, keďže ročné vyúčtovanie nákladov, má len evidenčnú

povahu, t.j. odzrkadľuje sumár zálohových platieb a skutočných nákladov za daný rok. Ak teda skutočné
náklady na byt žalovaného do 09.10.2006 neboli pokryté zálohovými platbami (t.j. boli vyššie ako
zálohové platby), vznikol žalovanému do 09.10.2006 nedoplatok, ktorého výšku však bolo možné ustáliť
až v ročnom vyúčtovaní nákladov. Samotný nedoplatok teda vznikol v období do 09.10.2006, iba jeho
splatnosť nastala do 30 dní od doručenia ročného vyúčtovania. Táto skutočnosť (splatnosť nedoplatku)

však nemá vplyv na jeho vznik, ale len na prípadné omeškanie s jeho úhradou. Odvolací súd je teda
názoru,žeakzročnéhovyúčtovanianákladovvyplývaskutočnosť,žežalovanémudo09.10.2006vznikol
nedoplatok vo výške žalovanej istiny, išlo o nedoplatok za obdobie, po ktoré bol vlastníkom bytu ešte
žalovaný a teda išlo o záväzok, ktorý prevodom bytu nezanikol, resp. neprešiel na nového vlastníka
bytu. Takýto nedoplatok mohol zaniknúť len jeho usporiadaním, k čomu však v danom prípade nedošlo.
Práve naopak, ak by sme prijali názor žalovaného, že tento nedoplatok má uhradiť už nový vlastník bytu,

tak by tento plnil dlh za iného bez právneho dôvodu, a teda na strane žalovaného by došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia. Rovnako bezdôvodné obohatenie by vzniklo, ak by úhradu takéhoto dlhu
prijal (bez prípadnej dohody) žalobca od nového vlastníka, nakoľko by nový vlastník plnil to, čo mal plniť
žalovaný. Argumentácia žalovaného by tak viedla iba k vzniku ďalších sporov o vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného v tom, že ročné vyúčtovanie nákladov správca
vypracúva a zasiela iba vlastníkovi bytu (a nie pôvodnému vlastníkovi), odvolací súd uvádza, že ust.
§ 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. výslovne neupravuje, že ročné vyúčtovanie nákladov sa zasiela
iba vlastníkovi bytu, keďže uvádza, iba to, že správca je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v

dome.Cit.ustanovenietedasprávcoviukladálenpovinnosťvykonaťsamotnévyúčtovaniepoužitiafondu
prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované vo vzťahu k jednotlivým bytom a nebytovým
priestorom v dome a je len samozrejmosťou, že toto potom správca zasiela predovšetkým aktuálnym
vlastníkombytovanebytovýchpriestorov. Ztejtoskutočnostivšaknemožnovyvodiť,žedlh,ktorývznikol
v období pred nadobudnutím vlastníctva bytu jeho aktuálnym vlastníkom, znáša tento aktuálny vlastník.

Citované ustanovenie (§ 8a ods. 2) teda nezakladá žiadnu právnu povinnosť aktuálneho vlastníka bytu
uhradiť dlh z vyúčtovania za pôvodného vlastníka bytu. Ako už bolo uvedené vyššie, na túto situáciu
dopadá práve ust. § 8a ods. 7 cit. zákona, kedy takýto dlh zaniká až jeho usporiadaním, a do tohto času
naďalej zaťažuje pôvodného vlastníka bytu. Navyše do 09.10.2006 bol vlastníkom bytu žalovaný a teda
povinnosť správcu doručiť ročné vyúčtovanie za toto obdobie (t.j. do tohto dátumu) sa vzťahovala aj

k osobe žalovaného (tento bol počas roka 2006 jeho vlastníkom skoro 10 mesiacov). Nebolo možné
sa stotožniť ani s argumentáciou žalovaného, že vznik záväzkov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. je
akcesoricky spojený nie s osobou vlastníka bytu, ale s vecným substrátom, ktorým je existencia vecného
práva k bytu, resp. že záväzky sa viažu vždy na byt a nie na vlastníka bytu, nakoľko zákon č. 182/1993
Z. z. (ako i Zmluva o výkone správy) ukladá povinnosť poukazovať preddavky do fondu prevádzky,

údržby a opráv ako i úhrady za plnenia vlastníkom bytov a nebytových priestorov (§ 10 ods. 1, 6, 7
zák. č. 182/1993 Z. z.), a nie samotnému bytu alebo nebytovému priestoru. Navyše je vylúčené ukladať
povinnosti neživému substrátu (bytu), keďže povinnosť niečo konať (platiť) možno ukladať len subjektu
práva, ktorým je fyzická alebo právnická osoba (v danom prípade vlastník bytu alebo nebytového
priestoru).

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p..
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách
prvostupňového konania opomenul zohľadniť skutočnosť, že žalobca zobral počas konania žalobu
v časti zaplatenia istiny 176,79 eur späť, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nespôsobuje

nesprávnosťvýroku,ktorýmsúdprvéhostupňazaviazalžalovanéhoknáhradetrovprávnehozastúpenia
žalobcu vo výške 1.214,58 eur. V danej veci mal žalobca plný úspech v konaní (v merite veci pokiaľ ide o
žalovanú pohľadávku vo výške 969,99 eur s príslušenstvom) a preto mu patrí podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
náhrada trov konania proti v konaní neúspešnému žalovanému. V danom prípade výška odmeny za 1
úkon právnej pomoci sa odvíja od súdom priznanej sumy 969,99 eur (základná sadzba tarifnej odmeny

- § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a táto predstavuje sumu 51,45 eur. K takejto výške odmeny
za 1 úkon právnej pomoci dospel vo svojom rozhodnutí aj súd prvého stupňa. Napokon žalovaný
nerozporoval výšku žalobcovi priznaných trov konania, namietal iba skutočnosť, že súd prvého stupňa
nerozhodol o trovách v zastavenej časti konania. Je pravdou, že súd prvého stupňa mal o trováchkonania rozhodnúť samostatne pokiaľ ide o výrok, ktorým bolo konanie zastavené (§ 146 ods. 2 prvá
veta O.s.p.) a samostatne vo veci samej (§ 142 O.s.p.), a teda súd prvého stupňa mal o trovách konania
v časti sumy 176,79 eur rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 O.s.p., a to podľa zásady procesného zavinenia

zastavenia konania a v časti žalovanej istiny 969,99 eur s prísl. mal súd prvého stupňa rozhodnúť
o trovách konania podľa zásady úspechu v zmysle § 142 O.s.p. (čo napokon aj urobil). Uvedené
pochybenie (opomenutie súdom prvého stupňa rozhodnúť samostatne aj o trovách v zastavenej časti
konania) však nespôsobuje nesprávnosť výroku napadnutého rozsudku v časti trov konania, keďže tento
výrok (pokiaľ išlo o zaplatenie sumy 969,99 eur s prísl.) je vecne správny.

Vyššie uvedené opomenutie (t.j. opomenutie rozhodnúť aj o trovách v zastavenej časti konania) súd
prvého stupňa napokon odstránil vyhlásením doplňujúceho rozsudku zo dňa 17.12.2015, ktorým
zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovaného v jeho zastavenej časti vo výške 244,50
eur. Nakoľko účastníci konania proti doplňujúcemu rozsudku odvolanie nepodali, tento nadobudol
právoplatnosť.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.