Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sd/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201285
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľa E.. Y. V. Ó. V. P. C. , L. F.

M., P. XXXX/XXXX, zast. JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom kancelárie v Bratislave,
Račianska 66, proti odporkyni Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, v konaní o
starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 16.10.2015 č. XXX XXX XXXX X a vec jej v r a c
i a na ďalšie konanie.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 965,00 eur, a to na

účet advokáta JUDr. Ondreja Krempaského č. účtu : 2629704223/1100 vedený v TATRABANKE a.s. v
lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.10.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 60, § 65, § 255
a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( v ďalšom texte aj :
zákon o sociálnom poistení) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa z 24.08.2015 o priznanie starobného dôchodku
od 24.08.2012. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca, ak

tento zákon neustanovuje inak. Ďalej uviedla, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Colného riaditeľstva
SR č. 49419/2007-1462-2 zo dňa 24.09.2007 od 25.08.2007 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38
ods.1, § 39 a § 68 ods.2 písm.a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení § 143c ods. 8 zákona č. 732/2004 Z.z. Na nárok na
dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba zamestnania - funkcia colník od 01.08.1971
do 24.08.2007 v III. pracovnej kategórii. Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba
služobného pomeru v rozsahu 36 rokov a 33 dní. Odporkyňa v odôvodnení poukázala na právny názor

Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku zo dňa 15.08.2012 sp.zn. 7So/138/2011, podľa ktorého na
určenie dôchodkového veku a tiež určenie sumy dôchodku je potrebné zohľadniť v súlade s § 274 ods.1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení aj dobu služby zaradenú do I. a II. kategórií funkcií, ktorá bola zhodnotená
na nárok na výsluhový dôchodok a tiež príjmy dosiahnuté počas tejto doby služby. Navrhovateľ dovŕšil
dôchodkový vek dňa 21.08.2013. Odporkyňa uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ
vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a nebol zaradený do výkonu funkcie, t.j.

nebol zaradený do II. alebo do I. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na ustanovenie § 274 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení navrhovateľovi nie je možné znížiť dôchodkový vek, pretože
zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie, ani podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 nárok
na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Keďže u navrhovateľa nebolo preukázané získanie dobyslužby v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, na nárok na starobný dôchodok
a určenie jeho sumy bolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získané vo
všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Takéto obdobie dôchodkového poistenia u navrhovateľa

bola zhodnotená doba štúdia na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Košiciach od 01.09.1966 do
31.08.1970 a obdobie štúdia na Strojníckej fakulte v Žiline od 01.09.1970 do 05.04.1971.

Odporkyňa uzavrela, že podľa § 60 ods.2 a § 255 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č.
334/2011 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, ak

toto obdobie nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Keďže navrhovateľ
získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s označenými
ustanoveniamizákonanavrhovateľovidobaslužby nebolazhodnotenánanároknastarobnýdôchodoka
určenie jeho sumy. K 21.08.2013 tak navrhovateľ nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, pretože
do uvedeného dňa získal 1.678 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 4 roky a 218 dní
obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia,

ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu napadnutého rozhodnutia odporkyne).

Keďže navrhovateľ k 21.08.2013 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, odporkyňa žiadosť navrhovateľa o priznanie
starobného dôchodku zo dňa 24.08.2015 zamietla.

Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
žiadal napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 16.10.2015 zrušiť a vec jej vrátiť na nové konanie a
navrhovateľovi priznať náhradu trov konania.

V opravnom prostriedku žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne a namietal, že odporkyňa
interpretuje ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
právnych predpisov v rozpore s právnymi predpismi ako aj s judikatúrou všeobecných súdov SR.
Aj keď v odôvodnení rozhodnutia odporkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
15.08.2012 sp.zn. 7So/138/2013, tento interpretovala v rozpore s jeho obsahom a z odôvodnenia

rozhodnutia si vybrala iba pre ňu vyhovujúce skutočnosti, absolútne však opomenula zobrať do úvahy
rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR pri riešení daného právneho problému (najmä rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.04.2015 sp.zn. 10So/59/2014), ktorá závery odporkyne vyvracia v
celom rozsahu. Navrhovateľ namietal aj nesprávne zistenie skutkového stavu veci ako aj nesprávne
právne posúdenie, následkom čoho je rozhodnutie odporkyne arbitrárne. Tvrdil, že odporkyňa pri

posudzovaní jeho žiadosti postupovala diskriminačne, pretože z jej postupu je zrejmé, že pri skutkovo
totožných veciach rozhoduje odlišne, t.j. jednému žiadateľovi starobný dôchodok prizná a inému nie.
Ďalej z opravného prostriedku vyplýva, že odporkyňa sa pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na
starobný dôchodok zjavne zamerala výlučne na otázku spojenú s kategóriami funkcií a jeho žiadosť
zamietla z dôvodu, že činnosť colníka nebola zaradená ani do I. a ani do II. kategórie, pričom svoje

závery odôvodňuje nepravdivým tvrdením, že navrhovateľ nesplnil celkovú dobu poistenia. Nesúhlasil
so záverom odporkyne, že ku dňu 21.08.2013 získal len 4 roky a 218 dní obdobia dôchodkového
poistenia. Tento záver poisťovne nie je ničím podložený a vyplýva z toho, že odporkyňa zamieňa
celkovú dobu poistenia s dobou zhodnotenou (z celkovej doby poistenia odpočítava dobu, ktorá bola
navrhovateľovizhodnotenápreúčelyvýsluhovéhodôchodku)anerešpektuječlánok33medzinárodného

Dohovoru č. 128. Rozhodnutie odporkyne je založené iba na všeobecnom konštatovaní a strohej
citácii zákonných ustanovení, preto čo do jeho dôvodov je nepreskúmateľné. Poukázal na právne
názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7So/138/2011, z ktorého
vyplýva, že odporkyňa nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov
osobitného systému, pretože niektoré doby poistenia im nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie

odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme
sociálneho poistenia. Zásadnou otázkou v danej veci je tak nesporne posúdenie celkovej doby poistenia
u navrhovateľa s tým, že z vyššie označeného rozsudku Najvyššieho súdu SR ako aj ostatných jeho
rozhodnutí nesporne vyplýva, že odporkyňa musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme
poistenia. Odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok nekonala zákonom

predpísaným spôsobom, pretože je účastníčkou konania vo všetkých dôchodkových sporoch, teda
má vedomosť o všetkých rozhodnutiach aj Najvyššieho súdu SR upravujúcich danú problematiku,
vrátane najnovšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.04.2015 sp.zn. 10So/59/2014, z
obsahu ktorého vyplýva, že tento rozsudok odvolávajúc sa na ustálenú judikatúru ako aj na článok33 Dohovoru č. 128 dal jednoznačnú odpoveď na to, že predchádzajúca judikatúra sa vzťahuje aj na
tých výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení v I. a II. kategórii funkcií. V súvislosti s označeným
rozhodnutím navrhovateľ uviedol, že z jeho obsahu vyplýva: „Ako vyplýva z obsahu spisu odporkyne

pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok citovaný judikát
nerešpektovala a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom
svojej činnosti (napr. rozsudok sp.zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny
orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých
rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším

súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z
iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko
tieto v zmysle článku 1 ods.1 Ústavy SR, analogický § 250j ods.7 O.s.p. záväzne nielen pre adresáta,
t.j. správny orgán, ale aj konajúci súd.“ Ďalej navrhovateľ poukázal na článok 33 ods.2 Dohovoru č.
128, podľa ktorého ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore
a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou

rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje
druhú dávku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporkyňa pri zohľadnení všetkých období dôchodkového
poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov, môže vypočítanú sumu dôchodkovej dávky
znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na

určenie sumy výsluhového dôchodku. Na tento postup nemá žiaden vplyv ani to, či výsluhový dôchodca
bol zamestnaný v I. a II. kategórii činnosti. Táto skutočnosť môže mať vplyv len na dôchodkový vek.
Navrhovateľ preto vyslovil názor, že po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov
dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky
podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť v

súlade s článkom 33 ods.2 Dohovoru o individuálnych starobných a pozostalostných dávkach č. 128
uverejnenú v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Nemôže byť sporné, že ak bol poistencovi priznaný
výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol priznaný
výsluhový dôchodok môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcej
pre výšku výsluhového dôchodku. Ďalej podľa navrhovateľa z ustanovenia § 274 zákona o sociálnom

poistení vyplýva jediný záver, spočívajúci v tom, že výsluhový dôchodca, ktorý bol zaradený podľa
predchádzajúcej právnej úpravy do I. alebo II. kategórie funkcií, môže požiadať o priznanie starobného
dôchodku už vtedy, ak dosiahol dôchodkový vek podľa zákona č. 100/1988 Zb. Pre výsluhového
dôchodku, ktorý nebol zaradený ani do jednej z týchto kategórii však nevyplýva záver, že nemôže
požiadať o priznanie starobného dôchodku. Takýto dôchodca môže požiadať o priznanie výsluhového

dôchodku až po tom, keď dosiahne dôchodkový vek uvedený v § 65 ods.2 zákona, čo je prípad
navrhovateľa. Odporkyňa pritom pristupuje k navrhovateľovi diskriminačne, keď ustanovenie § 274
zákona o sociálnom poistení viaže aj na celkovú dobu poistenia a teda dobu 4 rokov a 218 dní považuje
za dobu stratenú, čo je v rozpore s označenou judikatúrou všeobecných súdov SR a medzinárodným
Dohovorom. Táto doba navrhovateľovi nebola zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, čo je

preukázateľné a o čom má poisťovňa podklady, pretože až do účinnosti zákona č. 328/2003 Z.z. bol
navrhovateľ poistencom u odporkyne.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 08.01.2016 k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že
námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť, pretože navrhovateľ k 21.08.2013 nesplnil podmienku

potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, keď k
označenémudátumuneboldôchodkovopoistenýnajmenej15rokov.Douvedenéhodňazískal1.678dní
obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 4 roky a 218 dní obdobia dôchodkového poistenia. Ďalej uviedla,
že nie je možné pre daný prípad použiť právnu argumentáciu vyslovenú v rozsudku Najvyššieho súdu
SR č. 10So/59/2014, na ktorý poukazuje navrhovateľ v opravnom prostriedku, pretože tento právny

názor dosiaľ nebol zovšeobecnený a nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie
v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Ďalej odporkyňa vo
vyjadrení uviedla, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou spísanou dňa
28. augusta 2015., pričom dôchodkový vek (§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ) dovŕšil dňa 21.
08. 2013. Ustanovenie § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov umožňovalo

priznať starobný dôchodok pri dovŕšení skoršieho veku aj občanom, ktorí nezískali doby zamestnania
zaradené do I. pracovnej kategórie alebo do I. a II. kategórie funkcií v rozsahu uvedenom v § 21
ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., splnenie takto požadovanej podmienky však u navrhovateľa zistené nebolo,
preto nárok navrhovateľovi na zníženie dôchodkového veku nevznikol. V súlade s právnym názoromNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku zo dňa 15.08.2012 č. 7 So/138/2011 na
určenie dôchodkového veku a tiež určenie sumy dôchodku v súlade s § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v spojení s príslušnými ustanoveniami zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení je potrebné zohľadniť aj dobu služby zaradenú do I. a II. kategórie funkcií, ktorá bola
zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok a tiež príjmy dosiahnuté počas tejto doby služby. U
navrhovateľa bol rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 49419/2007 - 1462 - 2 zo
dňa 24.09.2007 od 25.08.2007 priznaný výsluhový dôchodok, pričom má nárok na dávku výsluhového
zabezpečenia bola zhodnotená doba zamestnania - funkcia colník od 01.08.1971 do 24.08.2007 v

III. pracovnej kategórii. Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru
v rozsahu 36 rokov a 33 dní. Práve z dôvodu, že navrhovateľ vykonával zamestnanie zaradené do
III. pracovnej kategórie, a nebol zaradený do výkonu funkcie do II. alebo I. kategórie funkcií, ani s
prihliadnutím na § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je možné znížiť dôchodkový vek
navrhovateľa, pretože zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných
pred 01.01.2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Na nárok na starobný dôchodok

bola navrhovateľovi zhodnotená doba štúdia na strednej priemyselnej škole dopravnej v Košiciach od
01.09.1966 do 31.08.1970 a obdobie štúdia na Strojníckej fakulte v Žiline od 01.09.1970 do 05.04.1971
a to v rozsahu 1.678 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 4 roky a 218 dní obdobia dôchodkového
poistenia. Z uvedeného podľa odporkyne vyplýva, že navrhovateľ nezískal dobu služby v rozsahu
zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, na nárok na starobný dôchodok pretože podľa

§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 334/2011 Z.z. sa za obdobie
dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, ak toto obdobie nebolo získané v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Nakoľko navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s označenými ustanoveniami zákona obdobie
služby mu na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy nebolo zhodnotené.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. (konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.) po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia, opravného prostriedku navrhovateľa, obsahu pripojených a zabezpečených
listín a po oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa, doručený súdu dňa 16.11.2015 je dôvodný.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení má poistenec nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek
je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v ods. 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I.
a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do
31.12.2023.

Zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie sú uvedené v § 14 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. a
zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie sú uvedené v § 14 ods. 3 označeného zákona.

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak

tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia
od 01.08.2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané

do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie

príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej
informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, vyhláseného

v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (v ďalšom texte aj: Dohovor č. 128) ak má alebo by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Navrhovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok Žiadosťou o dôchodok (druh dôchodku: starobný) s
dátumom spísania žiadosti 24.08.2015, s tým, že dôchodok žiada priznať od 24.08.2012.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne je nesporné, že navrhovateľovi rozhodnutím Colného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 49419/2007 - 1462 - 2 zo dňa 24.09.2007 bol od 25.08.2007 priznaný

výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení § 143c ods. 8 zák.
č. 732/2004 Z.Z., pričom na tento nárok bola u navrhovateľa zhodnotená doba zamestnania (výkonu
štátnej služby) vo funkcii colník od 01.08.1971 do 24.08.2007 t.j. 36 rokov a 33 dní v III. pracovnej
kategórii a to podľa potvrdenia Colného úradu Čierna nad Tisou zo dňa 31.08.2007.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne ďalej vyplýva, že vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia odporkyňa u navrhovateľa hodnotila dobu dôchodkového poistenia - štúdium na Strednej
priemyselnej škole dopravnej v Košiciach od 01.09.1966 do 31.08.1970 a obdobie štúdia na Strojníckej
fakulte v Žiline od 01.09.1970 do 05.04.1971 v rozsahu 1.678 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j.

4 roky a 218 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 21.08.2013 (podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení).

Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že u navrhovateľa neboli splnené zákonné
podmienky (ani podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 ) na zníženie dôchodkového veku, ktorá
skutočnosť však v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne medzi účastníkmi sporná
nebola, pretože správnosť takéhoto záveru navrhovateľ v opravnom prostriedku nenamietal.

Navrhovateľ opravnom prostriedku namietal nesprávnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým bola
zamietnutá jeho žiadosť o starobný dôchodok, keď tvrdil, že odporkyňa dostatočne nezistila stav veci a
vecnesprávneposúdila,pretožekudňupodaniažiadostiostarobnýdôchodoksplnilzákonnépodmienky
na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a preukázateľne bol poistený
viac ako 15 rokov. Poukazoval na to, že zásadnou otázkou v preskúmavanej veci je posúdenie

celkovej doby poistenia navrhovateľa s prihliadnutím nielen na dobu poistenia vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia, ale aj v osobitnom systéme poistenia, pričom judikatúra najvyššej súdnej
inštancie ako aj súdna prax vrátane medzinárodného dohovoru neumožňuje výklad zákona spôsobom,
ktorý v konečnom dôsledku diskriminuje poistencov osobitného systému, lebo niektoré doby poistenia
im odporkyňa nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva, prípadne aj mení podmienky alebo

odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

Pokiaľ sa týka kombinovaného právneho režimu osobitného a všeobecného systému dôchodkového
poistenia súd dáva do pozornosti ustálenú rozhodovaciu prax NS SR prezentovanú okrem iného aj
v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, z ktorého vyplýva, že „Absolútne vylúčenie

hodnoteniadobypoisteniazovšeobecnéhosystémuutýchpoistencov,ktorízískalidávkydôchodkového
poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za
následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch
sociálneho poistenia a u ktorých poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkovýchdávok spôsobom krátenia, ktorých zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli
poistení na Slovensku, po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa
napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom

systéme,vymeriavampoistencomdôchodokvovýškeakobycelkovobolipoistenílenpokrátkyčasatým
sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto
postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší ako keby sa im
pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca
dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch

poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného
systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia
získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda
napríklad pri skoršom odchode do dôchodku, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im
patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku
vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky

oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“

Súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach
(rozsudok zo dňa 30.11.2015 sp. zn. 1So/127/2014), kde pri výklade ust. § 60 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení je vyslovený názor, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového

veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky
výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002
Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo
výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už
samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku

podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Je potrebnú uviesť, že cieľom zákona č. 328/2002
Z. z. bolo dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia,
ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č.
328/2002Z.z.osociálnomzabezpečenípolicajtovavojakov,boladobaprofesionálnejslužbyhodnotená
len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom

zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo
všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň rovnaký ako suma starobného
dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia (zabezpečenia). Odvolací súd poukazoval aj na znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb. z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu

nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť,
a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (resp. výsluhového príspevku
považovaného za výsluhový dôchodok).

Teda v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že výsluhový
dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za
výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom odvolací súd dospel

k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku,
považovaného za výsluhový dôchodok.

Odporkyňa pri svojom rozhodovaní o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok daný právny stav
nerešpektovala, pretože žiadosť navrhovateľa zamietla napriek právnym názorov vyplývajúcim z
ustálenej judikatúry ako aj súdnej praxi, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný
dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s prihliadnutím na dobu dôchodkového
poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33

Dohovoru číslo 128.

V závere je potrebné uviesť, že najvyšší súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil,
že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd je pri súdnomprieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory,
vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne
známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1

O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy analogicky § 250j ods. 7 O. s. p. záväzné nielen
pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, po preskúmaní všetkých odvolacích námietok navrhovateľa
súd v súlade z vyššie označenými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 3 O.s.p. z dôvodu

uvedeného v § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., (t.j. že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci), napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 16.10.2015 č. XXX
XXX XXXX X zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní, pri rešpektovaní právneho názoru vysloveného v tomto
zrušujúcom rozsudku (§ 250r O.s.p) bude zohľadniť právne názory Najvyššieho súdu SR vyplývajúce

z jeho rozhodovacej činnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia a vysporiadať sa s
otázkou, či do celkovej doby dôchodkového poistenia u navrhovateľa má byť zohľadnená aj doba
poistenia v osobitnom systéme poistenia a to vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie starobného
dôchodku a až tak rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal právo na náhradu trov
konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. V predmetnej veci išlo o zastupovanie vo veciach
preskúmania rozhodnutia v dávkových veciach sociálneho poistenia ( § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) pri odmene za jeden úkon

právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu, t.j. v roku v roku 2015 - 65,53 eur a v roku 2016 - 66
eur. Navrhovateľovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby - príprava a
prevzatie zastúpenia, podanie návrhu ( 2 x 64,53 eur, § 14 ods. 1 písm. a/ a c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.),
účasť na pojednávaní dňa 15.02.2016 - 66,00 eur ( § 14 ods. 1 písm. d/) spolu s režijným paušálom 2
x 8,39 eur (za úkony právnej služby v roku 2015) a 1x 8,58 eur ( za úkon právnej služby v roku 2016).

Zároveň priznal aj náhradu za stratu času (§17) v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 15.02.2016
- cesta Bratislava - Košice a späť (1 cesta - 6 hod. 25 min.) v sume 371,80 eur (26 polhodín x 14,30
eur) a náhradu cestovných výdavkov pri použití vlastného motorového vozidla (§ 16 ods. 4) v súvislosti
s účasťou na pojednávaní dňa 15.02.2016 na ceste Bratislava - Košice a späť (2 x 453 km pri spotrebe
5,2 l/100 km a cene pohonných hmôt 0,969 eur/l) a náhrady za použitie motorového vozidla (vo výške

0,183 eur/km), spolu vo výške 804,17 eur spolu s DPH ( právny zástupca navrhovateľa preukázal, že
je platiteľom dane z pridanej hodnoty) v sume 160,83 eur, t.j. 965 eur, s tým, že povinnosť zaplatiť trovy
konania uložil odporkyni priamo zástupcovi navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 za použitia ust. § 250l
ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.