Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by Mgr. Anna Križáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 40C/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513245919
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1513245919.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: ,

v právnej veci navrhovateľa: H. vodárenská spoločnosť, a.s., V.: XX XXX XXX, so sídlom C. XX, XXX
XX Bratislava, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav Vilím, so sídlom Michalská č. 9, Bratislava, proti
odporcovi: H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. 4, H., o zaplatenie 45,56 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom úrokov z omeškania zo žalobou uplatnenej istiny
sumu 9,05 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na náhrade trov konania sumu 16,50 eur titulom súdnych

poplatkov a sumu 35,26 eur titulom právneho zastúpenia, všetko k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa Mgr. Miroslava Vilíma do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.12.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia žalovanej
istiny 45,56 eur ako ceny za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových
vôd (stočné) na odbernom mieste „D. XX, H.“ a to na základe zmluvy č. S o dodávke pitnej vody a
odvádzaní odpadových vôd zo dňa 03.01.2006, s poukazom na predložené faktúry č. XXXXXXXXX zo
dňa 31.01.2011 na sumu 45,56 eur, splatnú 11.03.2011 a č. XXXXXXXXX zo dňa 27.12.2012 na sumu
19,60 eur, splatnú 14.01.2013. Spolu so žalovanou istinou si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania so

zaplatením jednotlivých faktúr v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády SR č.
87/1995 Z.z. a náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia advokátom.

Vo veci bol tunajším súdom dňa 22.07.2014 pod sp.zn.: 28Ro 4536/2014 vydaný platobný rozkaz. Keďže
sa ho odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.

Podaním zo dňa 22.12.2014 vzal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh čo
do istiny vo výške 45,56 eur späť z dôvodu, že odporca mu dňa 06.03.2014, t.j. po podaní návrhu
zaplatil sumu v uvedenej výške, ktorá bola započítaná na úhrade istiny. Naďalej trval na návrhu v
časti príslušenstva pohľadávky, pričom úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25,96 eur od
12.03.2011 do 06.03.2014, t.j. do zaplatenia vyčíslil na sumu 7,07 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 19,60 eur od 15.01.2013 do 06.03.2014, t.j. do zaplatenia na sumu 1,98 eur. Súčasne
si vyčíslil náhradu trov konania na sumu 88,15 eur a to vrátane trov za čiastočné späťvzatie návrhu

(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, písomné podanie na súd - čiastočné späťvzatie) á
16,60 eur + 2 x vo výške 7,81 eur a 1 x vo výške 8,04 eur + DPH.Uznesením zo dňa 08.01.2015 súd konanie čo do časti istiny zastavil. Predmetom ďalšieho konania tak
zostalo výlučne príslušenstvo pohľadávky vyčíslené na sumu celkovo 9,05 eur.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (t.j. v sporoch, ktorých hodnota

nepresahuje 1.000 eur - § 200 ea OSP).

Súd postupoval v súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením, nakoľko v predmetnej veci ide o drobný
spor. Bez nariadenia pojednávania bolo vo veci vykonané dokazovanie oboznámením sa s hlásením
o porušení tarifných a prepravných podmienok ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým
materiálom, z ktorého dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Dňa 03.01.2006 bola medzi účastníkmi platne uzavretá zmluvy č. S o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd.

Navrhovateľ evidoval z faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej za dodanú pitnú vodu a odpadové vody

odporcovi na základe vyššie uvedenej zmluvy dňa 31.01.2011 na sumu 45,56 eur, splatnej dňa
11.03.2011 neuhradenú čiastku 25,96 eur (po čiastočnej úhrade v sume 19,60 eur) a celú neuhradenú
sumu za dodávku fakturovanú faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 27.12.2012 znejúcou na sumu 19,60
eur, splatnou 14.01.2013. K úhrade zostávajúcej nezaplatenej sumy 45,56 eur došlo až dňa 06.03.2014.

Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z., vodu z verejného vodovodu môže odberateľ odoberať len na
účely dohodnuté v zmluve o dodávke vody v súlade s požiadavkami na zdravotnú bezpečnosť pitnej
vody ustanovenú osobitnými predpismi.

Podľa § 28 ods. 3 cit. zákona, za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi

verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V
prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za
odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že odporca odoberal od

navrhovateľa vodu z verejného vodovodu na základe vyššie citovanej uzavretej zmluvy. Navrhovateľ
ako dodávateľ vody mu túto vodu dodával v zmysle § 24 zák. č. 442/2002 Z.z.. Odporca neuhradením
vyúčtovacích faktúr porušil povinnosti odberateľa vody vyplývajúce mu z tohto zákona, ale aj uzavretej
zmluvy. Keďže odporca vyúčtovacie vodné a stočné v lehote splatnosti vyššie označených faktúr
nezaplatil, dostal sa tak do omeškania a to až do dodatočnej úhrady dôvodne uplatňovanej istiny zo

strany navrhovateľa. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázanú dôvodnosť žalobou
uplatnenéhonároku,ktorýpočiastočnomspäťvzatínávrhučodoistinypozostávalvýlučnezuplatneného
príslušenstva pohľadávky.

Podľa§517ods.1a2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka výšku príslušenstva pohľadávky stanovuje vykonávací
predpis, ktorý je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2010 bola výška úrokov z

omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Po nadobudnutí účinnosti novely cit. právneho predpisu č. XXX/
XXXX Z.z. bola od 01.01.2009 do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodovvyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len ECB) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 517 ods. 1 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak vzniklo navrhovateľovi
právo aj na príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých faktúr. Súd navrhovateľovi uplatnené príslušenstvo priznal v súlade s návrhom vo výške
vyplývajúcej z príslušného právneho predpisu, t.j. 9 % ročne zo sumy 25,96 eur od 12.03.2011 do
06.03.2014, t.j. do zaplatenia v sume 7,07 eur a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 19,60 eur od 15.01.2013

do 06.03.2014, t.j. do zaplatenia v sume 1,98 eur.

O trovách konania súd rozhodoval v späťvzatej časti s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p.,
keďže navrhovateľ zobral späť dôvodne podaný návrh pre správanie sa odporcu a vo zvyšnej časti
príslušenstva podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého vzniklo právo na náhradu trov konania
navrhovateľovi ako procesne úspešnému účastníkovi. Súčasne súd aplikoval aj ustanovenie § 150

ods. 2 O.s.p. s poukazom na to, že vec má charakter drobného sporu (§ 200ea O.s.p.). Za použitia
ostatne citovaného zákonného ustanovenia priznal navrhovateľovi na náhrade trov konania sumu 16,50
eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo veci samej a 40 % titulom náhrady vzniknutých
trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov á 16,60 eur (prevzatie a príprava veci, podanie návrhu, čiastočné späťvzatie)

+ 2 x režijný paušál vo výške 7,81 eur + 1 x režijný paušál 8,04 eur plus DPH, t.j. sumu 35,26 eur,
ktoré zníženie súd považoval za primerané vzhľadom k hodnote predmetu sporu a jeho skutkovej a
právnej náročnosti. Náhradu trov konania je odporca v súlade s ust. § 149 O.s.p. povinný zaplatiť k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Dĺžku paričnej lehoty na splnenie povinnosti uloženej týmto rozhodnutím súd v súlade s ustanovením §
160 ods. 1 O.s.p.určil v súlade s návrhom na 3 odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.