Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715207955
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715207955.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu DPS financial
consulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930, právne zastúpeného
advoconsulting s.r.o. so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 47 253 428 proti žalovanému L.
N., S.. XX. XX. XXXX, S. M. X., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Mestom Martin
v konaní o zaplatenie 14 498,41 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 10 853,07 € a nahradiť trovy konania v sume 434,75 € za
zaplatený súdny poplatok na účet žalobcu IBAN: V. pod variabilným symbolom XXXXXXXXX do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania vzniknuté právnym zastúpením žalobcu v sume
1 272,87 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu IBAN: V. pod
variabilným symbolom XXXXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03. 06. 2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 14 498,41 € a náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku proti žalovanému nadobudol zmluvou o
postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27. 09. 2013, ktorú uzavrel so Slovenskou sporiteľňou
a. s. so sídlom v Bratislave ako postupcom. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom
z 11.10. 2013. Dňa 20. 01. 2009 banka ako právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrela zmluvu
o splátkovom úvere č. 0353124340, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového

úveru vo výške 9 960 € s úrokovou sadzbou vo výške 12,60 % ročne, poplatok za správu úveru vo
výške 1,99 € mesačne a konečnou splatnosťou 15. 01. 2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj
všeobecné obchodné podmienky banky účinné od 01. 08. 2002. Spôsob splácania mesačných splátok
bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý inkasom z inkasného účtu žalovaného a preto musel žalovaný
na inkasnom účte mať zabezpečený dostatok finančných prostriedkov. Žalovaný čerpal úver v celom
rozsahu hneď dňa 20. 01. 2009. Žalovaný sa však už dostal do omeškania hneď s úhradou prvej splátky,

ktorú nakoniec zaplatil, avšak od mája 2009 sa opakovane dostával do omeškania s úhradou splátok v
riadnej výške, na čo následne uskutočňoval úhrady v nepravidelných splátkach v nerovnakej výške.

Banka výzvou z 30. 07. 2013 vyzvala žalovaného na zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla v dôsledku
omeškania žalovaného a táto výzva podľa ust. článku 10 bod 3 a 10 bod 5 všeobecných obchodných
podmienok, bola žalovanému doručená 02. 08. 2013. Lehota na zaplatenie pohľadávky uplynula dňa

17. 08. 2013. Za účelom splácania pohľadávky boli v prospech účtu žalovaného dňa 13. 08. 2013uskutočnené v uvedenej lehote dve úhrady vo výške 5 €, ktoré však nepostačovali na úhradu celej
pohľadávky.

Pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny vo výške 10 706,28 € a jej príslušenstvo pozostáva z riadnych
úrokov vo výške 2 514,36 € (12,60 % ročne), zmluvných a zákonných úrokov z omeškania spolu vo
výške 603,13 € (zmluvné úroky z omeškania v sadzbe 8 % ročne za obdobie do 02. 09. 2013 a zákonné
úroky z omeškania v sadzbe 17,60 % ročne (12,60 % + 5 %)za obdobie od 03. 09. 2013 do 26. 09.
2013). Príslušenstvo pohľadávky tak predstavovalo sumu 3 117,49 €. Žalovaný ani po výzve žalobcu

do dnešného dňa neuhradil dlh, čím zotrvával v omeškaní a preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania, ktoré uplatňuje za obdobie od 27. 09. 2013 do 31. 12. 2014 vo výške 5 % ročne z
istiny pohľadávky, teda zo sumy 10 706,28 €, čo predstavuje sumu 674,64 €. Spolu pohľadávka žalobcu
potom predstavovala sumu 14 498,41 €.

Na takto koncipovanom návrhu potom žalobca zotrval v priebehu celého konania a na výzvu súdu

podaním zo dňa 10. 02. 2016, ktoré na súd došlo 15. 02. 2016, kde uviedol, že nesplatená istina vo
výške 10 706,28 € je vypočítaná ako súčet jednotlivých položiek označených ako „odpis - splátka istiny“
uvedených na strane 002/005 a 003/005 výpisu z úverového účtu žalovaného za obdobie od 12. 11.
2011 do 07. 11. 2014; ďalej pozostáva z nezaplatených úrokov z úveru vo výške 2 514,36 €, ktoré boli
vypočítané pri fixnej sadzbe úrokov 12,60 % ročne za obdobie do 15. 11. 2011 do 02. 09. 2013, kedy bolo

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a sú vypočítané ako súčet jednotlivých položiek označených
ako „odpis - splátka riadneho úroku“ (príslušná časť nezaplatenej anuitnej splátky), uvedených na strane
003/005 a 004/005 analytického výpisu z úverového účtu žalovaného; ďalej pozostáva žalovaná suma
zo zmluvných úrokov z omeškania vo výške 448,01 € počítaných v sadzbe 8 % ročne z omeškanej
sumy od 15. 11. 2011 do 31. 01. 2013 a v sadzbe 5 % ročne z omeškanej sumy od 01.02. 2013 do 02.

09. 2013, ktoré sú vypočítané ako súčet jednotlivých položiek označených ako „odpis - splátka úroku
z omeškania“, ktoré sú uvedené na strane 004/005 a 005/005 v analytickom výpise z úverového účtu
žalovaného v časti „úroky z omeškania zmluvný - Penalty interest“; ďalej žalovaná suma pozostáva zo
zákonných úrokov z omeškania vo výške 155,127 € v sadzbe 17,60 % ročne od 03. 09. 2013 do 26.
09. 2013, táto sadzba pozostáva z 12,60 %, čo je sadzba riadneho úroku z úveru patriaceho veriteľovi

do dňa vrátenia poskytnutých prostriedkov, pričom žalobca ako právny nástupca veriteľa tieto úroky
odo dňa nadobudnutia pohľadávky neuplatňuje a zo sadzby 5 %, čo je sadzba zákonných úrokov z
omeškania určená vo vykonávacom predpise k Občianskemu zákonníku, tieto úroky sú počítané ako
súčet jednotlivých položiek označených ako „odpis - splátka úroku z omeškania - zákonného“, ktoré
sú uvedené na strane 005/005 v analytickom výpise z úverového účtu žalovaného v časti „Úroky z

omeškanej zmluvy - Legal interest“; a nakoniec žalovaná suma pozostáva zo zákonných úrokov z
omeškania vo výške 674,64 € vypočítaných pri 5 % sadzbe ročne z istiny pohľadávky za obdobie od 27.
09. 2013 do 31. 12. 2014, pričom žalobca si z daňovo právnych dôvodov neuplatnil úroky z omeškania
za obdobie od 01. 01. 2015 do zaplatenia, teda žalovaná suma 14 498,41 € so súčtom týchto súm.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a na výzvu súdu do spisu pripojil ďalšie listiny.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa
nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, napriek
rozsiahlym šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal. Súd preto žalovanému ustanovil opatrovníka

pre konanie v zmysle ust. § 29 ods. 2 O. s. p. v osobe mesta, kde mal žalovaný naposledy svoj trvalý
pobyt, teda osobe Mesta Martin. Opatrovník žalovaného sa k žalobe nevyjadril.

Na pojednávaniach súd postupne vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho
spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Súd zistil, že 20. 01. 2009 Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník uzavreli podľa presvedčenia súdu platnú zmluvu o splátkovom úvere č. 0353124340, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 9 960 € za spracovateľský
poplatok 189,17 €, pri fixnej úrokovej sadzbe 12,60 % ročne, za poplatok za správu úveru vo výške
1,99 € mesačne, pri výške splátky 148,50 €, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá k 15. 02.

2009, úver mal byť splatený 120 splátkami zročnými vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom
posledná splátka mala byť zročná 15. 01. 2019, ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená
na 14,50 % ročne, priemerná RPMN bola stanovená vo výške 12,81 % a celkové náklady spojené s
úverom predstavovali sumu 8 092,32 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodnépodmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 01. 08. 2002, obchodné podmienky účinné od 01. 07. 2007.
Úver bol zabezpečený dohodou o zabezpečení úveru životným poistením z 20. 01. 2009.

Žalobca potom do spisu pripojil výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého vyplynulo, že v období od
01. 01. 2009 do 12. 11. 2011 (č. l. 22-27 spisu) boli pripísané mu boli úroky a poplatky v celkovej výške
13 993,73 €, zaplatil 3 256,03 €, čiže celkový zostatok jeho dlhu k 12. 11. 2011 predstavoval sumu 10
737,70 €. Podľa výpisu z účtu od 12. 11. 2011 do 26. 09. 2013, číslo strany výpisu 001/005, žalovaný v
období od 29. 12. 2011 do 11. 09. 2013 zaplatil ešte žalobcovi sumu 87,50 €.

Zvyššieuvedenýchvýpisovjezrejmé,žežalovanýúverriadneavsúladesozmluvounesplácal.Žalobca
preto vyzval žalovaného výzvou zo dňa 30. 07. 2013, ktorá bola žalovanému odoslaná, podľa podacieho
hárku predloženého žalobcom, dňa 31. 07. 2013, vyzval žalovaného, aby mu nedoplatok, ktorý ku 30.
06. 2013 predstavuje sumu 4 928,49 €, zaplatil do 15 dní od doručenia výzvy. V prípadne neuhradenia
dlžnej sumy vo vyššie stanovenej lehote Slovenská sporiteľňa a.s. pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti pohľadávky a následne k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu. Aj keď žalobca nepredložil
dôkaz o tom, kedy táto výzva bola doručená žalovanému, vzhľadom na článok 10 bod 3 všeobecných
obchodných podmienok banky, sa táto zásielka považovala za doručenú 03. 08. 2013.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by bol žalovaný v celom rozsahu Slovenskú

sporiteľňu, čiže banku, uspokojil v lehote, ktorú mu určila.

Listom zo dňa 03. 09. 2013 preto banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s ustanovením
bodu7.6.1písm.a/všeobecnýchobchodnýchpodmienok,atokudňu02.09.2013ažiadalažalovaného,
aby pohľadávku už vo výške 13 680,11 € zaplatil do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia na účet

tam uvedený. Toto oznámenie bolo odoslané podľa fotokópie pripojenej obálky, ako zásielka určená do
vlastných rúk na pošte dňa 06. 09. 2013 a zásielka bola uložená 10. 09. 2013. Následne bola zásielka
vrátená ako nedoručená, pretože si ju adresát v odbernej lehote neprevzal, odosielateľovi 01. 10. 2013.

Ani v tomto prípade nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaný bol pohľadávku banku v tam uvedenom

rozsahu uspokojil.

Žalobca sa následne stal veriteľom, hoci žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.
0935/2013/CE, ktorú uzavrel ako postupník so Slovenskou sporiteľňou a.s. so sídlom v Bratislave ako
postupcom dňa 27. 09. 2013. Podľa presvedčenia súdu, vzhľadom na vykonané dokazovanie, došlo

medzi bankou a žalobcom k platnému postúpeniu pohľadávky z banky na žalobcu aj pri rešpektovaní
ustanovení Zákona o bankách.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu bol
žalobcovi zaplatil dlh, ktorý proti nemu žalobca v žalobe vymáha.

Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná len čiastočne,
a to z týchto dôvodov:

Nároky žalobcu voči žalovanému, ktorý je právnym nástupcom banky ako dodávateľa sa vo vzťahu

k žalovanému ako k spotrebiteľovi a účastníkovi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spravujú hneď
niekoľkými právnymi normami. Predovšetkým je to ust. § 497 a nasl. Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.),
ktoré predstavujú základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy. Vzhľadom na vznik právneho
vzťahu je to aj špeciálny zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, avšak súd pri svojej
rozhodovacej činnosti musel použiť aj ustanovenia Obč. zák., predovšetkým ust. § 52 a nasl. Obč. zák.

(zák. č. 40/1964 Zb.), ktoré predstavujú normy dané na ochranu spotrebiteľa a zohľadniť musel aj ust.
§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Predovšetkým súd vychádzal zo skutočností, že v čase rozhodovania súdu bolo účinné ust. § 52 ods.
2 tretia veta Obč. zák., podľa ktorého, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Napriek argumentácii právneho zástupcu žalobcu, že právne vzťahy medzi účastníkmi úverovej zmluvy
by sa mali, vzhľadom na čas ich vzniku spravovať Obchodným zákonníkom, súd poukazuje na

skutočnosť, že tak aktuálne ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. ako aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. bolo do
našej právnej úpravy vnesené zák. č. 102/2014 Z. z. a tieto ustanovenia sa stali účinné od 01. 05. 2014.
Právne predpisy, ktorého sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Obdobný názor vyslovil aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom rozsudku 3MCdo/12/2014 zo dňa 21. 04. 2015 a tento názor si osvojil
aj okresný súd v prejednávanej veci.

Pre súd je nesporné a táto skutočnosť vyplýva už aj z judikatúry súdov Slovenskej republiky pred 01.
05. 2014, že na právne vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, napriek tomu, že úverová zmluva je
upravená Obchodným zákonníkom, je nutné inak aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a oporou pre takýto záver, podľa presvedčenia súdu, poskytovalo aj

predtým platné ust. § 52 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Je nepochybné, že nakoniec takéto ustanovenie Občianskeho zákonníka platilo aj v čase uzavretia
úverovej zmluvy, teda v roku 2009. Preto podľa presvedčenia súdu, vzhľadom na spotrebiteľský
charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktoré sa týkajú úpravy premlčania nárokov, predovšetkým ust. § 101 a 103 Obč. zák..

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Súd preto dospel k presvedčeniu, že vzhľadom na premlčaciu dobu upravenú Občianskym zákonník sú
premlčané všetky nároky žalobcu, ktoré sa stali zročné do 03. 06. 2012, vzhľadom na skutočnosť, že
žaloba bola podaná 03. 06. 2015. Predovšetkým ide o nárok na splátky, ktoré sa stali zročné od 15. 02.
2009 do 15. 05. 2012, ide celkovo o 40 splátok po 148,50 €, ktoré spolu predstavujú sumu 5 940 €.

Ako bolo vyššie zistené, žalovaný v období od 01. 01. 2009 do 12. 11. 2011 zaplatil celkovo 3 256,03 €
a jeho dlh predstavoval sumu 10 737,70 €, čo je údaj, ktorý súd zistil z výpisu banky. V období od 12. 11.
2011 do 11. 09. 2013 zaplatil drobnými splátkami, väčšinou po 5 €, spolu sumu 87,5 €. Takto žalovaný
už plnil dlh, ktorý bol z väčšej časti premlčaný a celkovo takto zaplatil sumu 3 343,53 € do 11. 09. 2013.

Túto sumu súd započítal na najskôr zročné splátky, teda na sumu 5 940 €, ktorá predstavuje splátky
zročné do 15. 05. 2012, z čoho vyplýva, že zvyšok premlčaného nároku žalobcu potom predstavuje
rozdiel medzi sumou 5 940 € a sumou 3 343,53 €, čiže predstavuje sumu 2 596,47 €.

Ak žalobca tvrdil, že istina úveru, ktorá je nezaplatená, predstavuje sumu 10 706,28 €, čo je suma, ktorú

podľa výpisu z účtu uvedeného žalobcom (č. l. 28-29 spisu), ide o strane 002/005 a 003/005 analytického
výpisu z účtu, čo je podľa vyjadrenia žalobcu dlh na istine od 12. 11. 2011 do 07. 11. 2014, tak potom
po odpočítaní nároku, ktorý je premlčaný, súd zistil, že rozdielom medzi sumou 10 706,28 €, ktorú mal
žalovaný podľa tohto výpisu z účtu dlhovať, a sumou 2 596,47 €, čo je zvyšok nárokov vzniknutých do15. 05. 2012, ktoré sú premlčané, po odpočítaní tých, ktoré žalovaný zaplatil, predstavuje dlžná istina
žalovaného na úver sumu 8 109,81 €.

Podobne súd dospel aj k názoru na ďalšiu sumu, ktorú žalobca uplatňoval a totiž sumu nezaplatených
úrokov z úveru, ktoré boli pôvodne uplatňované vo výške 2 514,36 €, pričom ide o úroky pripisované k
dlhu žalovaného od 15. 11. 2011 do 02. 09. 2013. Aj tu súd odpočítal sumu 754,89 €, ktorá predstavuje
úroky pripísané do 15. 05. 2012, čo znamená, že ide o úroky, na ktoré nárok je premlčaný v trojročnej
premlčacej dobe. Rozdiel medzi sumou 2 514,36 € a sumou 754,89 €, ktorý nárok je premlčaný, nakoľko

nárok na tieto úroky vznikol v období od 15. 11. 2011 do 15. 05. 2012, potom predstavuje sumu 1 759,47
€.

Pokiaľ ide o tzv. zmluvné úroky z omeškania, ktoré žalobca uplatňoval v sadzbe 8 % ročne za obdobie
od 15. 11. 2011 do 31. 01. 2013 a následne v sadzbe 5 % ročne z istiny od 01. 02. 2013 do 02. 09. 2013,
a na ktoré nárok vyplýva z výpisu z účtu na strane 004/005 a 005/005, tak súd zistil, že sú premlčané

nároky, ktoré vznikli do 15. 05. 2012 a spolu predstavujú sumu 105,47 €. Preto tieto úroky z omeškania
po odpočítaní premlčacej sumy predstavujú sumu 378,23 €.

Sumou 155,127 € žalobca uplatňoval tzv. zákonný úrok z omeškania, čo však podľa presvedčenia súdu,
nebol správny názov pre nároky, ktoré boli uplatnené, nakoľko šlo o sumu, ktorá predstavovala úroky z

istiny, a to úrok zmluvný vo výške 12,60 % a úroky z omeškania v sadzbe 5 % za obdobie od 03. 09. 2013
do 26. 09. 2013, čiže za 24 dní. Keďže, ako súd konštatoval, nepremlčaná istina úveru predstavovala
sumu 8 109,81 €, tak potom spolu tieto úroky v sadzbe 17,60 % ročne za obdobie 24 dní žalovaného
obdobia predstavovali sumu 93,85 €.

Následne úroky z omeškania v sadzbe 5 %, ktoré žalobca požadoval za obdobie od 27. 09. 2013 do
31. 12. 2014 z istiny pohľadávky pri sadzbe 5 % ročne, predstavovali za 461 dní omeškania daného
časového obdobia pri sadzbe 5 % ročne z istiny 8 109,81 € sumu 511,71 €.

Súčet týchto súm potom predstavuje istinu, ktorá bola žalobcovi priznaná vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov a istiny úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 a
§ 502 Obch. zák..

Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z

nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Pokiaľideonároknaúrokyzomeškania,žalobcapožadovalúrokyzomeškaniavždyvlimitoch,ktoréboli
stanovené občianskoprávnymi predpismi v ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávaniu niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a nárok na úroky z omeškania
v takýchto limitoch potom nachádza právnu oporu v ustanovení § 369 Obch. zák. v zmysle, ktorého má

veriteľ proti dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a je spotrebiteľom, nárok na úroky
z omeškania, ktoré možno dohodnúť alebo požadovať len v limitoch stanovených občianskoprávnymi
predpismi.

Súdnazákladetakýchtoúvahpriznalžalobcoviistinu,ktorájeuvedenávovýrokovejčastitohtorozsudku

a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vzhľadom na nie úplný úspech žalobcu
v spore, náhradu trov konania pomerne krátil v závislosti od úspechu a neúspechu žalobcu v spore.Žalobcovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku zo žalobného návrhu v sume 869,50 € a trovami
právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené a priznané podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za jednotlivé úkony právnej služby pri
sadzbe tarifnej odmeny 303,74 € za jeden úkon právnej služby, patrí právnemu zástupcovi žalobcu za 5
úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby, účasť právneho zástupcu na
pojednávaniachvdňoch17.02.2016,13.04.2016a28.04.2016)spolus20%DPHodmenavovýške1
822,44 €. Za prvé dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 patrí právnemu zástupcovi žalobcu

režijný paušál po 8,39 € a za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 mu patrí režijný paušál v
sume 8,58 €, čo spolu s 20 % DPH predstavuje 51,02 €. Právnemu zástupcovi žalobcu vzniklo aj právo
na náhradu za stratu času, na tri pojednávania uskutočnené v roku 2016 v sídle súdu, pri ceste zo sídla
právneho zástupcu do sídla súdu a späť, čo predstavuje pri 8 začatých polhodinách po 13,40 € spolu s
20 % DPH celkovo náhradu vo výške 385,92 €. Cestovné náklady právneho zástupcu žalobcu za 3 cesty
zo sídla advokáta do sídla súdu pri počte 184 km pri jednej ceste a pri použití motorového vozidla Š.Z.

D. XY na 3 cesty, čo spolu predstavuje 1 104 km a pri základnej náhrade 0,183 €, predstavuje základnú
náhradu 202,03 €. Pri priemernej spotrebe pohonných hmôt 6,5 l na 100 km a pri cene pohonných hmôt
vo februári 2016 1,118 € na 1 liter, predstavuje náhrada cestovného na pojednávanie dňa 17. 02. 2016
sumu 26,74 €. Vzhľadom na cenu pohonných hmôt v apríli 2016 1,195 € na 1 liter, predstavuje náhrada
cestovného sumu 28,58 € a pri ceste na pojednávanie 28. 04. 2016, a cene pohonných hmôt 1,213 € na

1 liter, predstavuje cestovné 29,01 €. Cestovné náklady tak spolu predstavujú sumu 286,36 €. Náhrada
trov právneho zastúpenia potom predstavuje celkovo sumu 2 545,74 €.

Žalobcovi z celkovo uplatneného nároku bola priznaná suma 10 853,07 €, ktorá predstavuje celkovo
75 % celkovo uplatneného nároku. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel medzi úspechom

a neúspechom vo veci a predstavuje 50 % uplatneného nároku. Preto žalobcovi zo vzniknutých trov
konania súd priznal len 50 % účelne vynaložených trov konania, a to tak zo súdneho poplatku ako aj
z trov právneho zastúpenia. Náhradu za zaplatený súdny poplatok zaplatí žalovaný na účet žalobcu a
náhradu trov právneho zastúpenia zaplatí žalovaný priamo na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.