Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 8, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233663
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4112233663.2

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich
Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podanom dňa 02.10.2012 na Okresný súd v Nitre žiadal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej

ujmy sumu 276,60 eura. Ako uviedol, v právnej pozícii oprávneného navrhol v exekučnom konaní
súdnemu exekútorovi postupom podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. vykonať exekúciu pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4030982 dlžníkom:
R. F., X.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 631/2004. Súdny exekútor predložil podaný návrh na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nitra (ďalej len „exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej
súdnym exekútorom spísal dňa 18.11.2010 a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne pritom očakával, že súd mu svojou činnosťou
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a že dôjde k reálnej zmene exekútora v
zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia tohto návrhu exekučnému súdu. K uvedenému však
nedošlo, hoci podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným

poriadkom, pričom vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti

a nevyžadovala ani takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Opísaný postup exekučného súdu
hodnotí navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore s ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.
V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. O všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa navrhovateľ dozvedel po doručení

uznesenia exekučného súdu zo dňa 26.04.2011 o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu si preto uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovejujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutia o ňom. Navrhovateľ

vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné

výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, t. j. celkom
175 eur. Nemajetkovú ujmu vo výške 276,60 eura si navrhovateľ uplatňuje ako primeranú náhradu
za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 eura za každý mesiac

omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu Slovenskej
republiky, teda 663,88 eura za rok deleno 12 mesiacov v roku, čo predstavuje 55,32 eura za mesiac,
pričom v danej veci bol exekučný súd nečinný viac ako 685 dní. Navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie svojho
nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že žalobu považuje za právne
neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na
nedostatky žaloby, neuvedenie spisovej značky príslušného exekučného konania, neuvedenie dátumov

doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumov, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepripojil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
existenciupredmetnéhoexekučnéhokonania,vznikskutočnejškodyanemajetkovejujmy.Celúdôkaznú
povinnosť prenáša na súd, hoci dôkazné bremeno znáša on sám. Zo žalobného návrhu nie je
jednoznačne zrejmé, na základe akého titulu si navrhovateľ škodu uplatňuje, či ide o nárok z titulu

nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia o návrhu

na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote. Odporca zastáva názor, že všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má

iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nárokov na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
02.10.2012 bola okresnému súdu Nitra doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ neposkytol súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, v dôsledku čoho ho Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za

predbežne neprerokovaný. Ďalej uviedol, že pri posudzovaní otázky údajného nesprávneho úradného
postupu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, je v § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003Z.z.vznenízákonač.412/2012Z.z.explicitneuvedené,zčohojemožnévychádzať.Pripustil,
že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na
zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 30 dní od doručenia takéhoto

návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v
takýchto prípadoch nemohol exekučný súd objektívne túto lehotu dodržať a rozhodnúť aj o trovách
exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpiť novému súdnemu exekútorovi exekučný
spis pôvodného súdneho exekútora. Vzhľadom na povahu tohto úkonu, zákonom stanovenú lehotu,
lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa namietať zdĺhavý postup u predsedu príslušného

súdu za účelom zjednania nápravy, nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím aj iné
úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách
pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej
lehote považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Odporca v tejto súvislosti

poukázal na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny
exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o jeho zmene, resp. do
doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti
s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný exekútor mal amohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity
konania. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom
spočívajúcim v nerozhodnutí súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na

uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej
lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené odporca vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty
od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009 (t. j. tri roky pred dňom,
kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Podľa názoru odporcu

navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať
za hypotetické. Navrhovateľ nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk, pričom
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za
ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003
Z. z.
Navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne

potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém
musel navrhovateľ využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po
ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne
exekúcie neprebiehali, respektíve prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu

informačného systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje
odporca za účelové. Pokiaľ ide o udržiavanie systému ako ďalšiu položku
majetkovej škody uvádzanú navrhovateľom, tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať
na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného

druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov musí mať informačný
systém. Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové.
Z tohto dôvodu má odporca za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a
uplatňovať si paušálne 175 eur za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané.
Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami alebo skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok,

v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany
navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať
vznik škody a jej výšku neodbremeňuje navrhovateľa ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej
vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií,
teda skutočností, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. V

časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch odporca poukazuje na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu.
Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eura, ktorá musí byť
priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzal
aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu

úvery fyzickým osobám. Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho
súdu Českej republiky pod sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby

za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevznikla ujma
priamo. Navrhovateľ uvádza aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, tieto ale nie sú
bližšie konkretizované. Navrhovateľ taktiež neupresnil, v čom a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie
podnikateľské postupy. Navrhovateľ opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z tohto dôvodu odporca nemá za preukázaný vznik nemajetkovej
ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. S poukazom na § 5 ods. 1, § 9
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody je nevyhnutné okrem
existencienesprávnehoúradnéhopostupu,nezákonnéhorozhodnutia,vznikuškodyalebonemajetkovej

ujmy preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Odporca vychádzajúc z
charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku je toho
názoru, že postupom okresného súdu navrhovateľovi škoda nevznikla.Súd pojednával dňa 08.04.2016 v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a
odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), ktorí mali
predvolanie riadne vykázané. Právny zástupca navrhovateľa svoju, ako aj navrhovateľovu neúčasť

vopred ospravedlnil e-mailom zo dňa 05.04.2016. Zároveň súdu zaslal svoje stanovisko k vyjadreniu
odporcu k obsahu žaloby zo dňa 05.04.2016 a navrhol

doplniť dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 1/2014 ktorý zároveň zaslal.

Odporca svoju neúčasť vopred ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, nežiadal o jeho odročenie
a trval na doručenom písomnom vyjadrení k podanému návrhu.

Vsúvislostisostanoviskomkvyjadreniuodporcukobsahužalobyzodňa05.04.2016súdpoznamenáva,
že k všeobecným obsahovým náležitostiam každého podania patrí podpis (§ 42 ods. 3 O. s. p.). Od

01.05.2012, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, je jeho rovnocenným ekvivalentom zaručený elektronický podpis na
podaniach urobených elektronickými prostriedkami a jeho zmyslom je zaručenie autenticity podania
stanovenou identifikáciou takéhoto podávateľa. Predmetné podanie nebolo podpísané zaručeným
elektronickým podpisom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, s návrhom, uznesením č.l. 12, vyjadrením
odporcu č.l. 29, so znaleckým posudkom č.l 58, exekučným spisom 12Er/88/2004, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

Krajský súd Nitra uznesením č.k. 6NcC/100/2012-12 zo dňa 18.10.2012 prikázal vec Okresnému súdu
v Leviciach.

Z pripojeného originálu exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 12Er/88/2004 vyplýva, že
exekučná vec sa vedie na Okresnom súde v Nitre , číslo Ex 631/04 v exekučnej veci oprávneného:

POHOTOVOSŤ s. r. o., proti povinnému: R. F., X.. XX.XX.XXXX, pre vymoženie istiny vo výške 16.200,-
Sk s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bola notárska
zápisnica č.k. N 245/2004, NZ 4056/2004 vydaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom dňa 17.01.2004.
Okresný súd Nitra poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním tejto exekúcie
poverením zo dňa 28.04.2004.

Dňa 18.11.2010 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
ktorým žiadal exekučný súd poveriť vykonaním prebiehajúcej exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho
exekútora so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62.
Exekučný súd dňa 25.11.2010 vyzval súdneho exekútora o zaslanie exekučného spisu a vyjadrenie
sa k návrhu na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor zaslal predmetný exekučný spis spolu so

špecifikáciou trov súdneho exekútora dňa 21.02.2011.
Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol uznesením zo dňa 26.04.2011.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Nitre 9CoE/83/2013-52 zo dňa 18.07.2013.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým
ústavom, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, vyplýva, že vypracovanie tohto posudku si objednal
navrhovateľ. Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi
úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných
konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými

prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora.

V znaleckom posudku sa uvádza, že výpočet škody určil zadávateľ znaleckého posudku na obdobie
rokov 2009 až 2012. Výpočet škody obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady

na tlač, náklady na úpravu informačného systému, náklady na telekomunikačné služby a poštovné.
Znalecký posudok bol vypracovaný vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s. r. o. V závere znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na základe vykonanej analýzy
mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačnéhosystému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom táto
je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP v poradí položka a suma
v eurách na jednu žalobu: mzdové náklady 4,15 eura, náklady na tlač 5,31 eura, náklady na úpravu

informačného systému 13,86 eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby
4,43 eura, t. j. celkom 30,76 eura; žaloby ZE v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu: mzdové
náklady 5,07 eura, náklady na tlač 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eura,
náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t. j. celkom 31,68 eura.

Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť nesprávnym úradným postupom, ktorý podľa navrhovateľa spočíva v tom, že exekučný súd
nerozhodol v 30 dňovej lehote o návrhu na zmenu exekútora.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 25.05.2009, kedy bola

Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora, štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods.1 písm. a) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda

vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má

ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 18.11.2010, kedy
bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda, t. j. majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupomaškodoucit.zákon č.514/2003Z.z.nevysvetľuje.Ovzťahpríčinnejsúvislostiide,akjemedzi
nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba škodu izolovať zo všetkých súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Vzťah príčiny a následku
musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

Pre vznik zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa
vyžadujesplnenietrochpredpokladovsúčasne:nesprávnyúradnýpostupštátnehoorgánu,nemajetková
ujma, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a nemajetkovou ujmou.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu
nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, ak samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého vznikla navrhovateľovi škoda, navrhovateľ považuje
nevydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod
č. EX 234/05 do 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu exekučnému súdu. Navrhovateľ v tejto súvislosti
poukázal na to, že o predmetnom návrhu zo dňa 18.11.2010 bolo rozhodnuté až po uplynutí zákonnej

lehoty, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 685 dní a neexistovala okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.
Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 12ER/28/2004 mal súd preukázané,
že návrh na zmenu súdneho exekútora bol Okresnému súdu Nitra doručený dňa 18.11.2010. Exekučný
súd dňa 25.11.2010 vyzval súdneho exekútora o zaslanie exekučného spisu a vyjadrenie sa k návrhu na

zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor zaslal predmetný exekučný spis spolu so špecifikáciou trov
súdneho exekútora dňa 21.02.2011. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol
uznesenímzodňa26.04.2011.Predmetnéuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa7.2.2014.Ztakéhoto
postupu exekučného súdu však nemožno vyvodiť jeho dlhodobejšiu nečinnosť a ani zbytočné prieťahy,
ktoré by v predmetnej veci konštatoval iný príslušný orgán. Vzhľadom na potrebu realizovať nevyhnutné

úkony predchádzajúce vydaniu požadovaného rozhodnutia, ktoré boli viazané na súčinnosť pôvodného
exekútora, nebolo možné podanému návrhu v zákonnej lehote vyhovieť. Navrhovateľ v tejto súvislosti
nepreukázal, že by musel za obdobie od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora až do jeho
rozhodnutia o ňom vynaložiť osobitné náklady na správu pohľadávky, na udržiavanie a správu jeho
informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde. Vzhľadom na primeranosť lehoty, v ktorej súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol,
preto nemohlo dôjsť ani k nemajetkovej ujme tvrdenej navrhovateľom.

Zaúčelompreukázaniavýškyspôsobenejškodynavrhovateľpredložilsúduznaleckýposudokč.1/2014,
ktorý však nereflektuje na údajnú škodu vzniknutú mu v označenom exekučnom konaní, ale sa len
všeobecne vzťahuje na škodu ohraničenú na obdobie rokov 2009 až 2012. Súd sa výškou škody
vyčíslenou v tomto posudku bližšie nezaoberal, keďže nezistil príčinnú súvislosť medzi nesprávnymúradným postupom exekučného súdu, ku ktorému nedošlo a škodou, resp. nemajetkovou ujmou, ktorú
mal navrhovateľ nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote údajne utrpieť.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníka a

postup súdu. Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama o sebe ešte nemusí
zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.
2 Ústavy SR (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o
náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z

hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá
nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní
oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.
Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup

iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve.
Pokiaľ ide o námietku odporcu týkajúcu sa neúplnosti žalobného návrhu, v tejto súvislosti súd
poznamenáva, že nebolo potrebné vyzývať navrhovateľa na odstránenie vád podania podľa § 43 ods.
1 O. s. p., nakoľko žaloba mala všetky potrebné náležitosti a pravdivosť tvrdených skutkových okolností

si súd mal možnosť overiť z pripojeného originálu exekučného spisu. Na námietku premlčania vnesenú
odporcom súd neprihliadol, nakoľko od márneho uplynutia zákonnej lehoty 30 dní na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora do doručenia návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody odporcovi neuplynuli tri roky. Z vyjadrenia odporcu k žalobnému návrhu vyplýva, že prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012. Keďže

navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 02.10.2012, teda ešte pred uplynutím šesťmesačnej lehoty
od prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedená lehota už uplynula a
tým, že nárok navrhovateľa nebol uspokojený, bolo možné v súdnom konaní o tomto návrhu rozhodnúť.
Nakoľko sú podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom stanovené kumulatívne a žiadnu z nich navrhovateľ v konaní nepreukázal, nemôže

byť daná zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto konaní.
Súd preto podaný návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
aktakémutoúčastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že súd návrh zamietol, mal odporca v konaní úspech, a preto má proti navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovi zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, súd mu ich
náhradu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.