Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 18, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213210568
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1213210568.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej

veci navrhovateľa: N.. P. P., B.. XX.XX.XXXX, X. Č.Á. XX/II, X., zastúpeného advokátom JUDr. Borisom
Bohunským, Kozia 20, Bratislava, proti odporkyni: H. P., B.. XX.X.XXXX, X. P. XX, X., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Navrhovateľovi sa p r i k a z u j e na úhradu dlh z úveru od Slovenskej sporiteľne a. s. zo Zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.7.2006.

Navrhovateľovi sa p r i k a z u j e na úhradu dlh z úveru od Slovenskej sporiteľne a. s. zo Zmluvy o

splátkovom úvere zo dňa 24.11.2009.

Navrhovateľovi sa p r i k a z u j e na úhradu dlh z úveru od spoločnosti Cetelem Slovensko a. s. zo
Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 17.03.2005.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 14 289,64 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 10.4.2013, domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov (ďalej len „BSM“). Uviedol, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne
rozvedené dňa 12.4.2010. Do aktív BSM patril nábytok resp. vybavenie bytu jeho rodičov, kde bývali.
Tento si fakticky rozdelili tak, že odporkyňa si po rozvode zobrala súčasti zariadenia, ktoré potrebovala.
Ohľadom rozdelenia zariadenia bytu teda došlo medzi účastníkmi ku konkludentnej dohode. Do masy
BSM však patria pasíva, a to konkrétne zostatky úverov od Slovenskej sporiteľne a.s. vo výške 9.316,88
eur a 17.790,78 eur a debety na kreditných kartách vo výške 1.651,51 eur, čo neskôr navrhovateľ znížil

na 1.051,51 eur (z dôvodu, že 600,- eur bolo čerpaných po rozvode manželstva), a 1.471,61 eur. Ďalej
navrhovateľ uviedol, že predmetné pasíva splácal po rozvode manželstva výlučne on a nemá problém
ich splácať naďalej. Navrhol, aby súd prikázal tieto pasíva na splácanie jemu a odporkyňu zaviazal
uhradiť mu polovicu, teda 14.815,39 eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že z prvého úveru z roku 2006 sa
použilo 200.000,- Sk na auto, ktoré odporkyňa používala na podnikanie. Tie peniaze sa nejako pomíňali,
nevedel sa vyjadriť, či sa niečo z toho použilo na prerábku bytu. Druhý úver v roku 2009 si zobrali na
splatenie dlhov. V súvislosti s bytom na Č. D.. Č.. XX P. X. navrhovateľ uviedol, že tento byt nepatril do

BSM účastníkom, nakoľko jemu ešte pred uzatvorením manželstva vzniklo právo na pridelenie bytu a
tiež právo užívať byt, ktoré sa dňom 1.1.1992 zmenilo na nájom bytu. Dňom uzatvorenia manželstva
vznikolodporkynispoločnýnájombytu,aleniespoločnéčlenstvovdružstve.Nároknaprevodvlastníctva
bytu mal len navrhovateľ ako člen družstva a byt nemohol byť nadobudnutý do BSM. Ak by aj byt patrildo BSM účastníkov, keďže odporkyňa nevyužila možnosť domáhať sa svojho práva v zmysle § 145 OZ,
keďže nešlo o bežnú vec, tak scudzovací právny úkon, ktorým navrhovateľ previedol byt na rodičov, je
platný, a teda vec v čase zániku manželstva nepatrila do BSM.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť. Uviedla, že nábytok v byte, v ktorom bývali,
bol jej, ktorý zdedila po smrti svojich rodičov, teda si fakticky nemali čo rozdeliť. Navrhovateľ ju z bydliska
vyhodil,pričomonanevedela,žebytpatríjehorodičom. Nesúhlasila,abybolizahrnutédebetynaúčtoch,
ktorých vlastníkom bol navrhovateľ a využíval ich len vo svoj prospech a nie v prospech rodiny. Úvery

zo Slovenskej sporiteľne, a.s. boli použité na rekonštrukciu bytu. Podľa názoru odporkyne do BSM patrí
aj byt na Č. D.. Č.. XX P. X., nakoľko bol nadobudnutý počas trvania manželstva. Ona tam bývala 17
rokov, investovala do zariadenia bytu 50.000,- Sk, ktoré mala od rodičov.

Vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľa a odporkyne a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, vrátane pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 51C

222/2009 zistil súd nasledovný skutkový stav:

RozhodnutímStavebnéhobytovéhodružstvavobvodeBratislavaII.zodňa11.5.1988bolnavrhovateľovi
pridelený 2 - izbový družstevný byt č. XX na N.. poschodí na Č. D.. Č.. XX P. X..

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 9.10.1993.

Dňa 19.3.1998 uzavreli Stavebné bytové družstvo Bratislava II ako prevádzajúci a navrhovateľ ako
nadobúdateľ Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva
bytu č. XX na X L. X. J. Č. XX, X.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 6.12.2000.

Dňa 17.3.2005 uzatvorili CETELEM SLOVENSKO, a.s. a navrhovateľ a odporkyňa zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní úverovej karty, na základe ktorej bol účastníkom poskytnutý úverový
rámec v sume 20.000,- Sk, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 1.000,- Sk. Podľa
výpisu z účtu kreditnej karty bola dlžná čiastka k 30.4.2010 1.471,61 eur.

Dňa 26.7.2006 uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a.s. a navrhovateľ a odporkyňa zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla účastníkom úver v sume 400.000,- Sk, ktorý
sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 4.546,- Sk.

Podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 26.3.2013 bol zostatok úveru ku dňu 12.4.2010 v
sume 9.316,88 eur.

Dňa 24.11.2009 uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a.s. a navrhovateľ a odporkyňa zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla účastníkom úver v sume 18.000,- eur, ktorý

sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 95,84 eur.

Podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 26.3.2013 bol zostatok úveru ku dňu 12.4.2010 v
sume 17.790,78 eur.

Dňa 5.2.2010 uzatvorili navrhovateľ ako darca a P. P. H. T. P. ako obdarovaní darovaciu zmluvu, ktorej
predmetom bol byt č. XX na X poschodí bytového domu Č. XX, X.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený
dňa 1.3.2010.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.3.2010, č. k. 51C 222/2009-55, bolo rozvedené manželstvo

účastníkov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2010.

V období po rozvode manželstva splácal úvery výlučne navrhovateľ.

V nezistený deň uzatvoril navrhovateľ s Home Credit Slovakia, a.s. úverovú zmluvu o poskytnutí

revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty F. Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu
bol poskytnutý úverový rámec v sume 30.000,- Sk, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po
1.200,- Sk. Podľa výpisu z účtu k zmluve č. XXXXXXXXXX bola ku dňu 30.4.2010 dlžná suma 1.651,51
eur, z tohto 600,- eur bolo čerpané po 16.4.2010.Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods.
1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto

je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V
ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva,
môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným

zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

Predmetom konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ich
manželstva. V konaní nebolo sporné, že manželstvo účastníkov trvalo od 9.10.1993 do 12.4.2010.

V zmysle ustálenej judikatúry súdov v konaní o vyporiadenie BSM súd vyporiada len tie veci (majetok)
patriacedoBSM,ktoréúčastníciurobilipredmetomkonania.Vtomtosmerenemôžeprekročiťichnávrhy.
Vzhľadom k tomu, že účastníci výslovne uviedli, že nežiadajú, aby súd vyporiadal hnuteľné veci, ktoré
nadobudlipočastrvaniamanželstva,súdichvtomtokonanínevyporiadaval.Pokiaľodporkyňauvádzala,

že by sa mal vyporiadať nábytok, ktorý bol jej, ktorý zdedila po rodičoch, tu súd uvádza, že už zo
samotného tvrdenia odporkyne je zrejmé, že nábytok, ktorý zdedila po svojich rodičoch nepatrí do BSM
účastníkov, preto ho súd v tomto konaní nemohol vyporiadať.

Odporkyňa tvrdila, že do BSM účastníkov by mal patriť byt na Č. D.. Č.. XX P. X.. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, že navrhovateľovi bol predmetný byt pridelený ešte pred uzatvorením manželstva
(v roku 1988). Pred uzatvorením manželstva s odporkyňou sa stal navrhovateľ užívateľom (neskôr
nájomcom na základe zákona) bytu a členom družstva. Uzavretím manželstva sa stala odporkyňa
spoločnou nájomkyňou bytu, ale nie spoločnou členkou družstva (§ 703, 704 OZ). Podľa § 28 zák.č. 182/1993 Z. z. nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na
prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného
predpisu. Na základe citovaného zákonného ustanovenia vznikol nárok na prevod vlastníctva bytu

len navrhovateľovi, keďže odporkyňa nebola členkou družstva. Pokiaľ teda navrhovateľ počas trvania
manželstva uzatvoril zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, tento byt sa nestal súčasťou
BSM účastníkov, ale výlučným vlastníctvom navrhovateľa. Navrhovateľ ešte počas trvania manželstva
previedol byt darovacou zmluvou na svojich rodičov. Ak by teda aj byt patril do BSM účastníkov, keďže
takéto nakladanie nemožno považovať za bežnú vec, odporkyňa mala možnosť dovolať sa relatívnej

neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle § 40a OZ. Keďže tak neurobila, považuje sa predmetná
darovacia zmluva za platnú, a teda predmetný byt nebol v čase zániku manželstva účastníkov v BSM
účastníkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd predmetný byt v tomto konaní nevyporiadal,
nakoľko nepatril do BSM účastníkov.

Podľa navrhovateľa bolo potrebné v tomto konaní vyporiadať iba pasíva, teda spoločné dlhy účastníkov,

ktoré vznikli za trvania manželstva. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť
vyporiadané dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto dlhy totiž podľa
ust.§143OZnepatriasoBSM,takžesananenevzťahujúustanovenia§149a150OZ.Podľa§853ods.
1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Preto je potrebné

aj na vyporiadanie dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich BSM, primerane použiť ustanovenia OZ
o vyporiadaní BSM (§ 149 a 150 OZ).

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania počas trvania manželstva uzatvorili so
Slovenskou sporiteľňou, a.s. dve zmluvy o úvere, na základe ktorých im bol poskytnutý úver v sume

400.000,- Sk a 18.000,- eur. Taktiež účastníci uzatvorili so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s.
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty, na základe ktorej bol účastníkom
poskytnutý úverový rámec v sume 20.000,- Sk. Dlhy z týchto zmlúv neboli ku dňu zániku manželstva,
a teda aj BSM splatené. Úvery spláca po rozvode manželstva výlučne odporca, čo nebolo v konaní
sporné. Súd zistil, že ku dňu zániku BSM predstavovala nesplatená časť úverov sumu 9.316,88 eur,

17.790,78 eur a 1.471,61 eur, teda spolu 28.579,27 eur.

Súd pri vyporiadaní dlhov účastníkov teda vychádzal z ust. § 150 OZ, a teda z toho, že podiely oboch
účastníkov (aj na dlhoch) sú rovnaké. Súd nezistil žiadne také dôvody, pre ktoré by mal pristúpiť k
prisúdeniu väčšieho podielu jednému z účastníkov, účastníci to ani nenavrhovali. Súd prikázal všetky

tri úvery na úhradu navrhovateľovi, nakoľko tento ich po rozvode manželstva výlučne spláca, a aj to
navrhoval. Odporkyňa naopak neprejavila v konaní záujem prevziať na úhradu ktorýkoľvek z dlhov, z jej
vyjadrení vyplynulo, že sa nemieni vôbec podieľať na ich úhrade.

Keďže navrhovateľovi boli prisúdené dlhy v celkovej hodnote 28.579,27 eur, je potrebné, aby

mu odporkyňa na vyrovnanie podielov uhradila polovicu, teda 14.289,64 eur (pričom časť, ktorú
navrhovateľ zaplatil po rozvode manželstva mu patrí z titulu toho, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok resp. spoločný dlh), na zaplatenie ktorej sumy súd odporkyňu zaviazal.
Odporkyňa nepreukázala, že by peňažné prostriedky z úverov uvedených vyššie boli použité na výlučný
majetok navrhovateľa, ani nenavrhla na takéto skutočnosti žiadne dokazovanie. Taktiež odporkyňa

nepreukázala, že by ona zo svojich výlučných prostriedkov vynaložila niečo na spoločný majetok
počas trvania BSM. Odporkyňa (v podstate ani navrhovateľ z výnimkou prostriedkov, ktoré po rozvode
manželstva vynaložil na splácanie spoločných dlhov) ani nepodala návrh na započítanie toho, čo bolo
vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak, pričom bez návrhu o tom
súd nemôže rozhodovať.

Pokiaľ ide o úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty
YES uzatvorenú s Home Credit Slovakia, a.s., dlh z tejto zmluvy súd do BSM účastníkov nezaradil,
nakoľko navrhovateľ nepreukázal, kedy bola táto zmluva uzatvorená, teda či to vôbec bolo počas trvania
manželstva účastníkov (na zmluve, ktorú navrhovateľ predložil súdu, nebol dátum uzatvorenia zmluvy

čitateľný). Ak by však aj navrhovateľ túto zmluvu uzatvoril za trvania manželstva, dlh z nej by aj tak
nepatril do BSM účastníkov, nakoľko túto zmluvu uzatvoril vo vlastnom mene výlučne navrhovateľ, teda
ide o dlh jedného z manželov, ktorý vznikol za trvania manželstva. Aj po rozvode manželstva tak z tohto
dlhu zostáva zaviazaný len navrhovateľ. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by za prostriedky získanéz tejto zmluvy zakúpil nejakú vec alebo majetkovú hodnotu, ktorá by patrila do BSM účastníkov, súd dlh
z tejto zmluvy do vyporiadania účastníkov nezahrnul (a to ani v zmysle § 150 druhá veta OZ).

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania účastníkov súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s
§ 151 ods. 3 O.s.p.

O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM súd nerozhodol, nakoľko súd
vyporiadaval iba pasíva, ktoré sa do hodnoty vecí patriacich do BSM účastníkov nezapočítavajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).