Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 11, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/445/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815211015
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815211015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Š. K., N.. XX.XX.XXXX, Č.
XX, XXX XX M. N. C., o zaplatenie sumy 451,16 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 109,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,75 % ročne zo sumy 10,32 eur od 26.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 %
ročne zo sumy 19,99 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne
zo sumy 39,79 od 26.01.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy

39,14 eur od 26.02.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 451,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 10,32
eur od 26.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 24,98

eur od 26.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 44,78 eur
od 26.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 39,14 eur od
26.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy vo výške 331,94 eur,
za obdobie odo dňa 26.11.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie návrhu odôvodnil
tým, že dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli
zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.
Postupca uzatvoril dňa 27.02.2013 so žalovaným Zmluvu č. 5552377 (ďalej len „Zmluva“). Predmetom

Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách
v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby,
špecifikovanévZmluvezapodmienokstanovenýchvZmluveavoVšeobecnýchpodmienkach.Žalovaný
sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku.
Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými
cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému Vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil
žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach č. 7211427917 na sumu 10,32 eur so splatnosťou

25.11.2012, č. 7212486635 na sumu 24,98 eur so splatnosťou 25.12.2012, č. 7300104388 na sumu
44,78 eur so splatnosťou 25.01.2013, č. 7301197206 na sumu 39,14 eur so splatnosťou 25.02.2013 a č.
7311612898 na sumu 331,94 eur so splatnosťou 25.11.2013. Žalovaný ku dňu podania návrhu neuhradil
žiadnu sumu.Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, Zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, Dodatkom k tejto zmluve, Všeobecnými podmienkami verejných služieb,
Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúrou č. 7211427917, č.
7212486635, č. 730004388, č. 7301197206, č. 7311642898, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou
k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil

nasledujúci stav:

Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa
27.02.2012. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a poskytovať
žalovanému službu Podľa seba 3 Naj. Žalovanému bola pridelená SIM karta s telefónnym číslom XXXX
XXX XXX.

Podľa Dodatku k tejto zmluve žalobca poskytol žalovanému mobilný telefón HTC Explorer za kúpnu
cenu 1,00 eur. Doba viazanosti bola stanovená na 24 mesiacov. V Tabuľke č. 1 bola dohodnutá zmluvná
pokuta vo výške 331,94 eur.

Faktúrou č. 7211427917 zo dňa 08.11.2012 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za
mesačné poplatky sumu 10,32 eur. Splatnosť faktúry bola do 25.11.2012.

Faktúrou č. 7212486635 zo dňa 08.12.2012 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za
mesačné poplatky a upomienku sumu 24,98 eur. Splatnosť faktúry bola do 25.12.2012.

Faktúrou č. 7300104388 zo dňa 08.01.2013 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za
služby a upomienku sumu 44,78 eur. Splatnosť faktúry bola do 25.01.2013.

Faktúrou č. 7301197206 zo dňa 08.02.2013 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za

služby sumu 39,14 eur. Splatnosť faktúry bola do 25.02.2013.

Faktúrou č. 7311642898 zo dňa 08.11.2013 pôvodný veriteľ žalovanému za zmluvnú pokutu sumu
331,94 eur. Splatnosť faktúry nastala dňa 25.11.2013.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2014. Zo dodatku k zmluve vyplýva, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bola
taktiež pohľadávka voči žalovanému, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov

zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v

znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa
27.02.2012uzavretápodľaust.§43anasl.zák.č.351/2011Z.z.zmluvaoposkytovaníverejnýchslužieb
s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca

žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry.

Zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako
dodávateľažalovanýakospotrebiteľ,pričomobsahzmluvyboldanýžalobcombezmožnostižalovaného

privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách .

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Žalovaný nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej dňa
27.02.2012 a nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby a nájomné,
ktoré mu pôvodný veriteľ fakturoval jednotlivými faktúrami.

Žalovaný neuhradil faktúry za služby (č. 7211427917, č. 7212486635, č. 7300104388, č. 7301197206,
7311642898), ktoré mu právny predchodca žalobca poskytol.

Súd sa zaoberal nárokmi žalobca z jednotlivých faktúr.
Sumu 9,98 eur z časti faktúry č. 7212486635 a z časti faktúry č. 7300104388 za zaslanie upomienky

súd nepriznal nakoľko žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal súdu zaslanie
nejakej upomienky a to podľa čo si túto sumu účtoval a ani nepreukázal že by mu za zaslanie týchto
upomienok vznikli nejaké reálne náklady v tejto výške.

Dlh žalovaného pozostáva z faktúr, ktoré žalobca vystavil žalovanému za hovorné v sume 109,24 eur.

V časti uplatnenej pohľadávky v sume 10,32 eur z faktúry č. 7211427917, v sume 19,99 eur z časti
faktúry č. 7212486635, v sume 39,79 eur z časti faktúry č. 7300104388, v sume 39,14 eur z faktúry č.
7301197206, súd nemal žiadne námietky a preto považoval nárok žalobcu v tejto časti t.j. 109,24 eur za
dôvodnýapretosúdnávrhužalobcuvtejtočastivyhoveltak,akojetouvedenévovýrokutohtorozsudku.

Žalovaného zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy
10,32 eur od 26.11.2012 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7211427917) až do dňa zaplatenia,
zo sumy 19,99 eur od 26.12.2012 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7212486635) až do dňa
zaplatenia, zo sumy 39,79 eur od 26.01.2013 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7300104388)
až do dňa zaplatenia, zo sumy 39,14 eur od 26.02.2013 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č.

7301197206) až do dňa zaplatenia. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 1,
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
v znení účinnom v čase omeškania, pričom úroky z omeškania predstavujú výšku 5,75 % ročne.Faktúrou č. 7311642898 zo dňa 08.11.2013 žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 331,94 eur za
Zmluvnú pokutu.
Z uvedenej faktúry je zrejmé, že žalobca žalovanému fakturoval Zmluvnú pokutu. Zmluvné strany si

môžupreprípadporušeniazmluvnejpovinnostidohodnúťzmluvnúpokutu.Strana,ktorázmluvnúpokutu
požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne
za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.

V zmysle dodatku uzatvoreného k zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok, bola medzi účastníkmi

konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka)
a súd mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1., § 39 a § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu

na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu
nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok , ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný
zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť
o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie

nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektorézmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho

zákonníka.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k
okolnostiam zmluvy. Súd bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom

bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola
stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaný
zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude
bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre
porušenie povinností tak ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného

zo zmlúv a predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje
boli vpísané zástupcom spoločnosti.

V danej právnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorú mu v zmysle

zmluvných podmienok vznikol nárok, nakoľko žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých
služieb resp. si nedobíjal stanovený kredit. Zmluvná pokuta dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení
ho zaväzovala k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24
mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované
žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom aj v prípade

nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere
žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.

Súd ďalej poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v
prípade, žeby žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez
ohľadunato,čibykukončeniuplatnostiajdošlo.Ďalšímaspektom jeajsamotnávýška zmluvnejpokuty,
ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovaného zo zmluvy, všeobecných

podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.

Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Už toto na
prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného z účastníkov zmluvy. Uvedené súd konštatuje

preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať ďalšieskutočnosti,ktorénastanúpouzavretízmluvy, teda
ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali

mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že dojednaná zmluvná pokuta, tak ako bolo vyššie uvedené, je neprimeraná, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná,

v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatná. S prihliadnutím na uvedené návrh žalobcu v časti zmluvnej
pokuty zamietol. Súd poukazuje, že takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd v
Prešove a to vo veciach vedených pod sp. zn. 2Co/137/2010, 18Co/136/2010, 17Co/184/2011, kde v
závere rozhodnutia vyslovil, že takto dojednaná zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu v časti zmluvnej pokuty spolu s úrokom z
omeškania z tejto sumy ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena

za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z uplatnenej sumy 451,16 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 109,24 eur spolu s
príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 24,00 % a neúspech 76,00 %. Úspešnejšiemu
žalovanému tak po odrátaní neúspechu žalovaného od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 52 % (76,00 - 24,00 = 52,00 %).

Žalovaný si však žiadne trovy konania nevyčíslil a zo spisu mu ani žiadne vyplývajú a preto mu súd ani
náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.