Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 10, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/95/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899839
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2508899839.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľa: I. T., T.. XX.XX.XXXX, H. D., C. X. XXX/XX, proti

odporcovi: B. H., H., U. X. XX, zastúpený JUDr. Danielou Suchánkovou, advokátkou, so sídlom Piešťany,
M. Waltariho 7, o zaplatenie 4.929,75 eur, o zaplatenie 39.778,84 eur a o zaplatenie 29.245 eur, s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.210,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 17,5% ročne zo sumy 2.210,18 eur od 22.03.1999 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
17,5% ročne zo sumy 41.492,40 eur od 15.09.1998 do 31.12.1998 a úrokom z omeškania vo výške
17,5% ročne zo sumy 9.958,18 eur od 06.10.1998 do 22.12.1998 a to do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% mesačne zo
sumy 2.210,18 eur od 22.03.1999 do zaplatenia, 0,1% mesačne zo sumy 41.492,40 eur od 15.09.1998
do 31.12.1998 a 0,1% mesačne zo sumy 9.958,18 eur od 06.10.1998 do 22.12.1998 a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou, doručenou súdu dňa 25.07.2002, upravenou dňa 19.12.2002, domáhal
zaplatenia istiny vo výške 148.513,60 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,5 % ročne zo sumy
448.513,60 Sk od 06.10.1998 do 22.12.1998 a zo sumy 148.513,60 Sk od 23.12.1998 do zaplatenia
a zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % mesačne zo sumy 448.513,60 Sk od 06.10.1998 do 22.12.1998 a
zo sumy 148.513,60 Sk od 23.12.1998 do 22.07.2002 ako aj náhrady trov konania. Ďalšou žalobou,

doručenou súdu dňa 29.07.2002, sa domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 1.198.377,30
Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,5 % ročne zo sumy 2.448.377,30 Sk od 15.09.1998
do 31.12.1998 a zo sumy 1.198.377,30 Sk od 01.01.1999 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške
0,1 % mesačne zo sumy 2.448.377,30 Sk od 15.09.1998 do 31.12.1998 a zo sumy 1.198.377,30
Sk od 01.01.1999 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Napokon sa žalobou, doručenou súdu
dňa 26.02.2003, domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 881.034,90 Sk spolu s úrokom z
omeškania vo výške 17,5 % ročne zo sumy 881.034,90 Sk od 22.03.1999 do zaplatenia a zmluvnej

pokuty vo výške 0,1 % mesačne zo sumy 881.034,90 Sk od 22.03.1999 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Vo všetkých troch prípadoch išlo o pohľadávky vzniknuté titulom neuhradených faktúr, ktorými
odporcovi vyfakturoval vykonané stavebné práce na základe zmluvy o dielo č. 2/98 zo dňa 23.02.1998 v
znení jej dodatkov. Vzhľadom k tomu, že všetky 3 žaloby boli podané na tom istom skutkovom základea týkali sa rovnakých účastníkov konania, súd z dôvodu hospodárnosti spojil tieto konania na spoločné
konanie vedené pod spisovou značkou 5C/95/2008.

ŽalobypodalpôvodnýnavrhovateľA.aV.Bachár,spol.s.r.o.,Piešťanská433/6,Vrbové,IČO:31420955,
ktorý po začatí konania ako postupca uzavrel dňa 21.03.2003 zmluvu o postúpení pohľadávok s
postupníkom U. C., preto súd na jeho návrh pripustil uznesením zo dňa 19.01.2006 zmenu účastníka na
strane navrhovateľa tak, že do konania namiesto pôvodného navrhovateľa vstúpil U. C., H. R. XX, G..
Následnedošlokďalšiemupostúpeniupredmetnejpohľadávky, keďnavrhovateľTiborC.,akopostupca,

uzavrel dňa 03.02.2006 zmluvu o postúpení pohľadávky s postupníkom C. K., R. XX a Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 21.02.2006 následne C. K. ako postupca postúpil pohľadávky na I. T.. Súd
preto na návrh uznesením zo dňa 06.06.2007 pripustil zmenu účastníka na stane navrhovateľa tak, že z
konania vystúpil U. C., H. G., R. XX a na jeho miesto, ako navrhovateľ, vstúpil súčasný navrhovateľ I. T..

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že

s navrhovateľom uzavrel dňa 23.02.1998 Zmluvu o dielo č.2/98 na zhotovenie diela pod názvom
„Inžinierske siete k technickej vybavenosti pre 19 rodinných domov“ v Banke podľa poskytnutej
projektovej dokumentácie. V zmysle uvedenej zmluvy bola okrem iného dohodnutá cena za dielo aj
spôsob platenia a fakturácie. V článku VI ods. 6.2.-6.3. zmluvy sa uvádza, že faktúra môže obsahovať
len zrealizované jednotlivé výmery položiek a ceny podľa poskytnutého výpisu vykonaných prác a

použitých materiálov. Tieto výmery musia byť pred vystavením faktúry odsúhlasené s investorom. Ďalej
bolo dohodnuté, že faktúra môže obsahovať zrealizované práce účtované podľa hodinovej sadzby, ale
len tých prác, ktoré sú týmto spôsobom kalkulované. Podľa zmluvy na všetky práce, ktoré sa budú
účtovať podľa hodinových sadzieb, musí zhotoviteľ vopred upozorniť objednávateľa. Žalované faktúry
boli navrhovateľom, ako zhotoviteľom diela, vystavené v rozpore s uvedenými ustanoveniami, teda bez

predchádzajúceho odsúhlasenia s investorom. Vo vystavených faktúrach boli navyše fakturované aj
niektoré položky, ktoré boli dodané a poskytnuté zhotoviteľovi diela ako subdodávka objednávateľom.
Zhotoviteľ diela pri viacerých rokovaniach odmietol vystavené faktúry zosúladiť so skutočne vykonanými
prácami a dodanými materiálmi s odôvodnením, že toto bude vykonané až po plnom uhradení
predmetných faktúr. S týmto postupom však objednávateľ nesúhlasil a toto konštatoval aj v zápise zo

dňa 06.10.1998. Odporca tiež uviedol, že stavba bola v zmysle návrhov Okresného úradu Piešťany a
Krajského úradu Trnava, odbor bytovej politiky, zaradená do „Programu rozvoja bývania na rok 1998“ so
spolufinancovaním Ministerstva výstavby a verejných prác SR. V súlade s uvedeným bol objednávateľ
ako investor podľa schváleného harmonogramu odsúhlaseného aj zhotoviteľom diela, zaviazaný v roku
1998 vyfinancovať stavbu do výšky 1.800.000,- Sk k 31.12.1998. Uvedená skutočnosť bola premietnutá

aj do znenia zmluvy, kde v článku V. Cena za zhotovenie diela, sa zhotoviteľ neodvolateľne zaviazal,
že vykoná zverené práce, prijme riziká realizácie v rámci zmluvy o dielo. O skutočnosti, že dochádza
k sklzu vo financovaní investičnej akcie zo zdrojov Ministerstva výstavby SR, bol zhotoviteľ diela včas
informovaný a viackrát prezentoval, že celú akciu prefinancuje z vlastných zdrojov, až do zabezpečenia
dotačných prostriedkov. Napriek uvedeným problémom s dotačnými prostriedkami Ministerstva výstavby

SR však objednávateľ splnil horeuvedený dohodnutý finančný harmonogram, nakoľko k 31.12.1998
uhradili zhotoviteľovi celkovo 1.800.000,- Sk, pričom táto suma predstavuje podľa názoru odporcu aj
objem skutočne vykonaných prác a dodaných materiálov k 21.10.1998, kedy zhotoviteľ oficiálne prerušil
práce na diele.

Súd vykonal dokazovanie písomnými podaniami účastníkov konania, ich výsluchom, Zmluvou o dielo
č. 2/98 a jej dodatkami, faktúrou č.61/98, faktúrou č. 53/98, faktúrou č. 6/99, krycími listami k súpisu
vykonaných prác, harmonogramom výstavby, dennými záznamami stavby, zápisom z prejednania
financovania diela, výkazom výmer, kalkuláciami, zápisom o odovzdaní, projektovou dokumentáciou,
svedeckými výpoveďami, Znaleckým posudkom č. 5/2012 znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie

pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, ďalšími listinnými
dôkazmi, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 23.02.1998 uzavrel odporca, ako objednávateľ a pôvodný navrhovateľ A.V. Bachár, spol. s.r.o.
Vrbové ako zhotoviteľ zmluvu o dielo č. 2/98 podľa § 536 a nasl. Obch.Z., ktorej predmetom bolo

zhotovenie diela pod názvom „Inžinierske siete k technickej vybavenosti pre 19 rodinných domov“ v
H. podľa poskytnutej projektovej dokumentácie. Termín zahájenia prác bol stanovený na 05/1998 a
ukončenie bolo dohodnuté k 31.12.1998. V článku V. bod 5.2. bola dohodnutá cena diela vo výške
7.502.453,- Sk vrátane DPH, ktorá podľa bodu 5.5. bola vypočítaná ako súčet všetkých položiekurčených podľa platnej projektovej dokumentácie ( cena bola následne dodatkom č. 2 k zmluve
zvýšená na sumu 10.584.062 Sk vrátane DPH). Podľa článku V. bod 5.11. zmluvy, zhotoviteľ je povinný
dostatočnom predstihu (minimálne 7 dní) písomne nahlásiť objednávateľovi potrebu zvýšiť celkový

rozsahprácadodávokoprotiPDaposkytnutémuvýpisuzariadeníamateriálov.Podľabodu5.12.upraviť
cenu môže zhotoviteľ v prípade použitia náhradného materiálu, pokiaľ komponenty a tovary stanovené
projektom nebudú v čase realizácie na trhu. Podľa článku VI. bod 6.1. zhotoviteľ má právo a povinnosť
razmesačnevystaviťfaktúruzavykonanépráceajepovinnýtútofaktúrudoručiťdo5.dňanasledujúceho
mesiaca objednávateľovi. Podľa bodu 6.2. faktúra môže obsahovať len zrealizované jednotlivé výmery

položiek a ceny podľa poskytnutého výpisu zariadení a materiálov. Tieto výmery musia byť pred
vystavením faktúry odsúhlasené s investorom. Podľa bodu 6.3. faktúra môže obsahovať zrealizované
práce účtované podľa hodinovej sadzby, ale len tých prác, ktoré sú týmto spôsobom kalkulované. Podľa
bodu 6.4. na všetky práce, ktoré sa budú účtovať podľa hodinových sadzieb musí zhotoviteľ vopred
upozorniť objednávateľa. Podľa bodu 6.5. objednávateľ faktúru s prílohami prekontroluje z hľadiska
správnosti do 3 dní po jej doručení a po jej odsúhlasení je povinný uhradiť fakturovanú čiastku do 14

dní na účet zhotoviteľa.

Podľa článku XVIII. bod 18.4. sankčný postih za omeškanie splatnosti vystavených faktúr je povinný
objednávateľ zaplatiť zhotoviteľovi vo výške 0,1 % za každý začatý mesiac z faktúrovanej ceny diela.
Podľa článku XVIII, bod 18.4. sankčný postih za omeškanie splatnosti vystavených faktúr je povinný

objednávateľ zaplatiť zhotoviteľovi vo výške 0,1% za každý začatý mesiac z faktúrovanej ceny diela.

Podľa čl. XV.bod 15.1, v odôvodnených prípadoch neplnenia zmluvných podmienok zhotoviteľom budú
mať tieto neplnenia za následok zadržanie a odloženie platieb.

Podľačl.XVI,bod16.3,objednávateľmôžeo.i.odstúpiťodzmluvysozhotoviteľomzdôvoduomeškania,
ak je vážne ohrozený termín ukončenia stavby.

Dodatkom č.2 bol rozšírený dohodnutý rozsah prác v zmluve o dielo na základe požiadavky
objednávateľa podľa doplnenej projektovej a rozpočtovej dokumentácie a tomu zodpovedala aj úprava

článkov týkajúcich sa ceny ( zvýšenie na sumu 10.584.062, - Sk vrátane DPH) a termínov zhotovenia
stavby ( bol posunutý termín začatia prác na 06/1998 a tiež termín ukončenia na 31.03.1999).

Dňa 03.04.1998 pôvodný navrhovateľ protokolárne prevzal stavenisko a projektovú dokumentáciu k
Zmluve o dielo č. 2/98.

Faktúrou č. 53/98 zo dňa 27.08.1998 splatnou dňa 14.09.1998 ( v zmysle čl. VI, bodu 6.5 zmluvy o dielo),
vyfakturoval pôvodný navrhovateľ odporcovi vykonané práce podľa pripojeného súpisu v celkovej výške
2.698.377,30 Sk. Z tejto faktúry odporca uhradil sumu 250.000,- Sk dňa 02.07.1998 a dňa 31.12.1998
sumu 1.250.000,- Sk. Zvyšok fakturovanej sumy vo výške 1.198.377,30 Sk doposiaľ odporca neuhradil.

Faktúrou č. 61/98 zo dňa 11.09.1998 splatnou dňa 05.10.1998 ( v zmysle čl. VI, bodu 6.5 zmluvy o
dielo), vyfakturoval pôvodný navrhovateľ odporcovi vykonané práce podľa priloženého súpisu v celkovej
výške 448.513,60 Sk. Z tejto faktúry odporca uhradil sumu 300.000,- Sk dňa 22.12.1998 a vo zvyšku
fakturovanú sumu 148.513,60 Sk dodnes neuhradil.

Faktúrou č. 6/99 zo dňa 03.03.1999 splatnou dňa 21.03.1999 (v zmysle čl. VI, bodu 6.5 zmluvy o dielo)
vyfakturoval pôvodný navrhovateľ odporcovi podľa priloženého súpisu v celkovej cene 881.094,90 Sk,
z ktorej faktúry odporca neuhradil do dnešného dňa žiadnu sumu.

Odporca vystavené faktúry vracal s výhradami, ktoré zhotoviteľ neakceptoval.

V dôsledku neuhradenia faktúr č. 53/98 a č. 61/98 do plnej výšky zo strany objednávateľa, zhotoviteľ
ku dňu 21.10.1998 prerušil práce na stavbe a nikdy už dielo nedokončil.

Dňa23.02.1999odporcaodzmluvyodstúpil.Kodstúpeniuodzmluvyhoviedlaskutočnosť,že zhotoviteľ
v októbri 1998 prerušil práce a bolo zrejmé, že termín dokončenia diela nebude možné dodržať.
Navrhovateľ platnosť odstúpenia od zmluvy nenamietal.Následne odporca uzavrel novú zmluvu na dokončenie stavby a to s novým dodávateľom, Q. G.
Piešťany, s.r.o.

Navrhovateľ v konaní uviedol, že pre odporcu riadne vykonával práce na základe zmluvy o dielo s
tým, že mu ich čiastkovo fakturoval, nedoplatky na žalovaných faktúrach odporca ale do dnešného dňa
neuhradil. Podľa navrhovateľa neobstojí výhrada odporcu, že bez súhlasu investora nemal realizovať
práce podľa jednotlivých výmer, položiek a cien, pretože ako vyplýva z denných záznamov, odporca
vykonané práce prijal bez výhrad a zodpovední pracovníci investora stavebný denník aj podpísali.

Tiež nie je pravdou, že by odporca nemal financovanie na budovanie diela, o čom svedčí stanovisko
Krajského stavebného úradu v Trnave, odbor bytová politika. O tom, že mal odporca zabezpečené
financie na výstavbu svedčí tiež zápis prejednania financovania diela zo dňa 05.08.1998.

Odporca tvrdil že navrhovateľ fakturoval viac prác ako vykonal a fakturoval materiál, ktorý reálne dodal
odporca. Uviedol, že navrhovateľ nedodržal povinnosť fakturovať vykonané práce a použité materiály

až po odsúhlasení odporcom. Rozdiely medzi vykonanými a fakturovanými prácami vznikali aj z toho,
že navrhovateľ mohol fakturovať vykonané práce podľa hodinovej sadzby len pri tých prácach, ktoré
takto boli vopred kalkulované. Všetky ostatné práce, ktoré takto kalkulované neboli, mohol účtovať podľa
hodinovej sadzby, avšak musel na to odporcu vopred upozorniť.

Súdnananávrhnavrhovateľavypočulakosvedka Z.H.,ktorýbolvčaseuzavretiazmluvyarealizovania
prác podľa zmluvy o dielo majiteľom a konateľom firmy A.V. Bachár a jeho výsluchom bolo zistené,
že práce vykonávali podľa podkladov dodaných objednávateľom a faktúry, ktoré vystavili vychádzali z
prác, ktoré boli vykonané a odsúhlasené stavebným dozorom, niektoré aj poslancami obce a potvrdené
stavebným dozorom obce S. I.. Priebeh práce kontroloval raz týždenne zástupcami Obecného úradu H.

a firmy zhotoviteľa. Krajský úrad pre bytovú politiku určil ako štátny dozor Ing. N., keďže išlo o štátnu
zákazku. Táto chodila na stavbu nepravidelne spolu so stavbyvedúcim prezerala zrealizované práce,
odsúhlasovala kvalitu a kvantitu, množstvo výkazu výmer, toto sa potom potvrdzovalo v stavebnom
denníku. Po ukončení prác a fyzickom prebratí stavby bol vždy prevedený zápis buď do stavebného
denníka alebo do zápisov z kontrolného dňa, nakoľko dielo sa odovzdávalo na etapy, súpis vykonaných

prácvždyštátnadozorkyňapodpísalaarovnakoajodsúhlasilacenu.Práce,ktorébolifakturované,boliaj
skutočneprevedené.Objednávateľsaodpočiatkusprávalzmätočne,dozmluvyzasahovalirôzneosoby,
ktoré neboli do diela zainteresované a to s tichým súhlasom starostu. B. H. sústavne žiadala odpočet
neprevedených prác zo zhotoviteľových faktúr a tieto faktúry mu stále vracala, zhotoviteľ napokon
dielo ani neskončil, pretože sa s objednávateľom absolútne nemohol dohodnúť na splácaní faktúr.

Zhotoviteľ prerušil práce v zmysle zmluvy o dielo, ktorá v jednom zo svojich článkov mala ustanovené,
že ak objednávateľ mešká s platbou 30 dní, má zhotoviteľ právo prerušiť práce, čo sa aj stalo napriek
nasledovným rokovaniam sa nepodarilo problémy vyriešiť, až si napokon objednávateľ našiel iného
zhotoviteľa. Svedok uviedol, že pokiaľ niektoré materiály alebo práce, ktoré sa nemuseli vykonať tak, ako
sa plánovalo výkazom Výmer, čím sa znížili náklady, toto ale nemohol zhotoviteľ vo faktúre zohľadniť,

pretože sa jednalo o dielčie práce. Ku konečnej fakturácii napokon zo strany zhotoviteľa ani nedošlo.
Napokon nebol vykonaný ani odpočet nezrealizovaných prác, podľa dohody s objednávateľom previedol
zhotoviteľ naviac práce v hodnote cca 3.100.000,- Sk (domové prípojky, televízny kábel, telefónny kábel,
osvetlenie), čo malo byť zohľadnené v dodatku 4 a 5 zmluvy o dielo, avšak hoci tieto návrhy dodatku
boli predložené obci na schválenie, nikdy k schváleniu nedošlo. Tieto práce naviac pritom vyplývali z

technickej situácie, návrh na doplnenie naviac prác bol prednesený investorovi, štátnemu aj stavebnému
dozoru ktorý ich odsúhlasil v stavebnom denníku a následne dodatkom, tento však odporca nikdy
nepodpísal. Zhotoviteľ si preto fakturoval len tie práce naviac podľa dielčích faktúr, napr. elektrina, keď
bola celá dokončená a finančne sa uzatvárala, vtedy boli započítané aj vykonané práce naviac. Ďalšie
práce, ktoré neboli etapovite ukončené ( z dôvodu, že zhotoviteľ prerušil práce, ako je uvedené vyššie),

tak v týchto prípadoch si zhotoviteľ voči objednávateľovi nikdy tieto práce naviac neuplatnil. Faktúry,
ktoré sú predmetom sporu predstavujú len dohodnuté práce a žiadne práce naviac. Uviedol, že keďže z
fakturovaných súm odporca uhradil určité čiastky, tým podľa neho priznal správnu fakturáciu, pokiaľ by
neuznával celú fakturovanú sumu, nebol by zaplatil nič, ale v tomto prípade uznal celý dlh. Je pravda, že
odporca faktúry opakovane vracal podľa neho bezdôvodne, ale zhotoviteľ tieto faktúry už neprepracoval,

pretože z nich odviedol DPH.

Na návrh odporcu súd vypočul ako svedka S. I., ktorý vykonával za odporcu stavebný dozor a
odsúhlasoval vykonané práce. Svedok súdu uviedol že v tom čase bol členom stavebnej komisiepri tomto diele a bol obcou poverený dohľadom v mene obce ako poslanec. Dohľad vykonával
vždy obhliadkou na mieste v termínoch cca 2 razy týždenne. Po dohode so stavebnou komisiou,
pozostávajúcou z poslancov obce H. kontrolovali súlad fakturovaných a vykonaných prác, avšak nie čo

do objemu ale či v skutočnosti boli vykonané práce druhovo označené vo faktúre a či boli fakturované
materiály skutočne použité., t.j. nie množstvo materiálu ale použitý druh. Na kontrolu množstva bol
stavebný dozor za obec C. Y., ktorý bol nezávislou osobou oprávnenou na vykonávanie stavebného
dozoru. Svedok uviedol, že často sa stalo, že boli zistené rozpory v tom, čo bolo fakturované a v
skutočnosti nebolo použité (napr. odstránenie a odvoz ornice, pričom ornica tam nikdy nebola, ale

bola tam štrková cesta). Svedok si spomínal, že pokiaľ ide o faktúru č. 61/98 z tam fakturovaných
zemných prác nebolo vykonané paženie, tiež v tejto faktúre je uvádzaný príplatok za lepivosť zeminy,
ktorý však nebol na mieste, keďže zemina bola prašná a lepivosť minimálna. Obe veci obec namietala.
Pokiaľ ide o faktúru č. 53/98, tú zhotoviteľ bezdôvodne fakturoval v položke zemných prác odstránenie
a odvoz ornice, pričom ornica tam nikdy nebola, bola tam štrková cesta, pritom tiež nerešpektoval
reálnu vzdialenosť na vodorovné premiestňovanie výkopu, ďalej fakturoval poplatok za uloženie na

skládku, hoci žiaden neplatili, pretože výkopok neodvážali na skládku. Opäť fakturoval paženie a
jeho odstránenie a tiež príplatok za lepivosť. Svedok v rámci výpovede uviedol aj ďalšie podľa neho
bezdôvodne fakturované položky, ktoré si približne pamätal. Svedok uviedol, že v čase výstavby diela
existovali rozpory medzi starým a novým starostom a postup medzi nimi nebol jednotný, avšak jediná
vec, na ktorej sa zhodli všetci, bola skutočnosť, aby sa sporné faktúry zhotoviteľovi neuhradili. Už v tom

časenavrhlizhotoviteľovi,abyprekontrolovalfakturovanépráceadodanémateriálynezávislýznalec,ale
zhotoviteľ nejavil o takéto riešenie záujem. Svedok tiež potvrdil že je pravdou, že zhotoviteľ predkladal
obci na podpis ďalšie dodatky k zmluve o dielo, starosta ich predkladal členom obecnej rady, avšak s
nimi jednoznačne nesúhlasili, a to z dôvodu, lebo tým by zlegalizovali zhotoviteľom nevykonané práce
naviac. V prípade, že zhotoviteľ vykonal práce naviac, starosta taký dodatok podpísal. Štátny dozor

vykonávala Ing. N.Š. za účelom vykonania kontroly štátom poskytnutých prostriedkov. Keď obecná rada
odsúhlasila neuhradenie faktúr zhotoviteľovi, starosta prípismi vracal zhotoviteľovi faktúry s tým, že ich
neuznával z dôvodu neopodstatnenosti.

Na návrh odporcu súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo odvetvie

pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác Ing. D. I., ktorý dňa
29.05.2012 vypracoval znalecký posudok č. 5/2012, v ktorom určil hodnotu rozostavaného diela ku dňu
prerušenia práce dodávateľom v októbri 1998 v sume 61.959,23 eur s DPH 6 % (1.866.583,76 Sk s
DPH 6 %). Na otázku súdu, či požiadavka objednávateľa, aby materiály dodané objednávateľom boli
zohľadnené pri vystavovaní faktúr bol dôvodná a či bolo možné jej v priebehu realizácie a priebežnej

fakturácie vyhovieť, znalec odpovedal kladne, a síce, že zhotoviteľ mohol vo fakturácii zohľadniť
investorom poskytnuté materiály a lokálne využitie zemníkov a skládok, alebo prinajmenšom použiť
prehľadnú metodiku evidencie úspor zo strany zhotoviteľa stavby. Na otázku súdu, či fakturované
práce boli skutočne vykonané a fakturované materiály skutočne dodané, znalec nevedel odpovedať.
Rovnako znalec nevedel posúdiť, či práce na diele boli vykonané v termínoch podľa schváleného

harmonogramu a to vzhľadom na nedostatok podkladov. Pokiaľ ide o posúdenie možného konfliktu
záujmov vyplývajúceho zo skutočnosti, že Ing. Z. N., ako konajúca za obchodnú spoločnosť G.,
s.r.o., Dunajská Streda vykonávala na základe mandátnej zmluvy uzavretej s objednávateľom dňa
05.08.1998 činnosť „technická pomoc a inžinierska činnosť na realizácii stavby: technická vybavenosť
RD H.“ a zároveň tá istá menovaná osoba mala podľa zmluvy o dielo č. 2/98 zo dňa 23.02.1998

vykonávať funkciu stavebného dozoru a okrem toho pri diele vykonávala štátny dozor za investora podľa
bytovej politiky, Krajský úrad pre bytovú politiku, znalec uviedol, že v oboch prípadoch bola v pozícii
kontrolóra vecného plnenia diela za B. H. a kontrolóra účelnosti vynakladania finančných prostriedkov
poskytnutých Krajským fondom rozvoja bývania pri realizácii toho istého diela, pričom podľa názoru
znalca sa menovaná pri výkone týchto dvoch kontrolných funkcií nedostala do konfliktu záujmov. Ako

ďalej vyplýva zo znaleckého posudky, znalec získal dostupné údaje z podkladov v súdnom spise a
dokladov dodaných odporcom a fotodokumentácie znalca. Z toho však nezískal potrebné údaje na
zodpovedanie všetkých súdom položených otázok. Uviedol, že nebol reálne schopný stanoviť hodnotu
rozostavaného diela, t.j. všeobecnú hodnotu stavebných prác realizovaných zhotoviteľom ku dňu
03.04.1999 bez kompletného stavebného denníka a bez zápisu, resp. protokolu o prevzatí a odovzdaní

zrealizovaných prác ku dňu rozviazania zmluvy o dielo. Ku dňu ukončenia prác nie sú zdokumentované
listinnými dôkazmi ani fotodokumentáciou vykonané stavebné práce a keďže zo stavebného denníka
mal k dispozícii znalec iba niekoľko strán, nebol schopný posúdiť, či boli stavebné práce vykonané
podľa schváleného harmonogramu. Rovnako nemal k dispozícii doklady objednávateľom dodanýchstavebných materiáloch. Nakoľko sa miestneho zisťovania nezúčastnil navrhovateľ, znalec nemal
informácie o skutočnostiach, podľa ktorých zhotoviteľ postupoval pri výpočte ceny za zhotovenie diela
vo forme konečného vyrovnania.

Navrhovateľ považoval znalecký posudok za neobjektívny a žiadal súd, aby zabezpečil chýbajúce
doklady, jednak od odporcu, ako aj od firmy G. Piešťany, s.r.o. ,ktorá pre odporcu rozstavané dielo
dokončila. Uviedol, že pokiaľ ide o technické zdokumentovanie diela, archiváciou týchto dokladov bol
povinný objednávateľ, teda odporca a tiež nový zhotoviteľ stavby firma G. Piešťany, s.r.o., ktorí tiež

majú mať k dispozícii stavebný denník, geometrické zamerania a ďalšie chýbajúce doklady. Žiadal, aby
súd nariadil nové znalecké dokazovanie po obstaraní chýbajúcich dokladov.

Odporca nemal voči znaleckému posudku žiadne výhrady, pričom poukázal na to, že cena diela, ktorú
právnemu predchodcovi navrhovateľa doposiaľ v celkovej výške 1.800.000,- Sk uhradil, zodpovedá
približne v zmysle vykonaného znaleckého dokazovania skutočne vykonaným prácam a dodaným

materiálom ku dňu 21.10.1998, kedy navrhovateľ ako zhotoviteľ oficiálne prerušil práce. Odporca
uviedol, že znalcovi poskytol všetky podklady, ktoré mal k dispozícii, ktoré sa v archíve obce podarilo
nájsť, pričom poukázal na to, že predložiť v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním relevantné
dôkazy bolo najmä povinnosťou navrhovateľa, čo však neurobil, takže možno konštatovať, že neuniesol
dôkazné bremeno a tvrdený nárok na úhradu ceny diela podľa faktúr, ktoré vystavil, nepreukázal.

Odporca pritom tieto faktúry od začiatku rozporoval a odmietal uhradiť, z dôvodu, že práve vo faktúrach
boli uvedené práce a materiály, ktoré navrhovateľ nikdy nevykonal, resp. nedodal.

Súd na návrh navrhovateľa vyžiadal chýbajúce doklady od firmy G. Piešťany, s.r.o., ktorá však súdu
oznámila, že tieto dokumenty nemá k dispozícii a preto požiadavke súdu nemôže vyhovieť. Vzhľadom

k tomu, že sa nepodarilo v konaní obstarať chýbajúcu dokumentáciu, súd ďalšie znalecké dokazovanie
nenariadil, nakoľko aj nový znalec by musel vychádzať z rovnakej dokumentácie, takže výsledky
takéhoto znaleckého dokazovania nemohli priniesť v konaní žiadne ďalšie nové skutočnosti.

Navrhovateľ tvrdil, že všetky sporné faktúry boli čiastočne uhradené, čiže boli právne uznané,

rozporované odporcom boli až po čiastočnej úhrade, a to až po realizácii diela zhotoviteľom. Odporca
začal sporné tri faktúry vyhlasovať za vadné až po odstúpení od zmluvy, teda keď mal tieto 3 faktúry
uhradiť, pričom predtým ich čiastočne uhradil, čím ich správnosť a opodstatnenosť potvrdil. K tomuto
odporca uviedol, že nie je pravdou, že všetky sporné faktúry boli čiastočne uhradené, čo znamená, že
boliprávneuznanéažeichodporcarozporovalažpodlhšomčase.Pravdouje,žefaktúrač.53/98zodňa

27.08.1998 bola doručená odporcovi dňa 28.08.1998 a obratom bola listom zo dňa 03.09.1998 vrátená
zhotoviteľovi, rovnako mu bola obratom vrátená faktúra č. 61/98 zo dňa 17.09.1998, doručená odporcovi
dňa 21.09.1998. Obe faktúry mu boli vrátené práve z dôvodu, že neboli vystavené v súlade s uzavretou
zmluvou o dielo, konkrétne v súlade s článkom VI bod 6.2. tejto zmluvy, podľa ktorého faktúra môže
obsahovať len zrealizované jednotlivé výmery položiek a ceny podľa poskytnutého výpisu zariadenia a

materiálov, a tieto výmery musia byť pred vystavením faktúry odsúhlasené investorom. Toto ustanovenie
zmluvy zhotoviteľ porušil a faktúry vystavil bez predchádzajúceho odsúhlasenia objednávateľom, okrem
toho faktúry obsahovali položky, ktoré reálne zabezpečil alebo dodal objednávateľ. Zhotoviteľ ale nebol
ochotný akceptovať tieto požiadavky odporcu, aby pri fakturácii zohľadnil to, čo dodal odporca, hoci
odporca to od neho opakovane žiadal, pričom podľa názoru znalca bolo možné požiadavke investora,

abybolivofakturáciizohľadnenéinvestoromposkytnutémateriályalokálnevyužitiezemníkovaskládok,
vyhovieť. Týmto aj znalec potvrdil, že dôvody, pre ktoré navrhovateľovi odporca vrátil vystavené faktúry
č. 53/98 a č. 61/98 boli opodstatnené. Pokiaľ ide o faktúru č. 6/99 zo dňa 03.03.1999 na sumu 881.034,90
Sk, táto bola zhotoviteľom vystavená celkom neoprávnene. Zhotoviteľ totiž prerušil práce na diele
19.10.1998, pričom podľa článku VI bod 6.1. mal zhotoviteľ právo a povinnosť raz mesačne vystaviť

faktúru za vykonané práce a bol povinný túto doručiť do 5.dňa nasledujúceho mesiaca objednávateľovi,
čiže bolo povinnosťou zhotoviteľa, pokiaľ prerušil práce dňa 19.10.1998, práce, vykonané v tomto
mesiaci vyfakturovať a doručiť ich odporcovi do 05.11.1998, pričom ale faktúra bola vystavená až s
dátumom 03.03.1999 a odporcovi doručená 08.03.1999, pričom zjavne išlo o reakciu zhotoviteľa na
skutočnosť, že odporca odstúpil od zmluvy od dielo. Túto faktúru odporca vrátil navrhovateľovi dňa

11.03.1999 ako absolútne neopodstatnenú.

Po vykonanom znaleckom dokazovaní sa už navrhovateľ viac na pojednávania nedostavoval a iné
návrhy na doplnenie dokazovanie nepredniesol.Odporca záverom k veci uviedol, že nemá výhrady voči prípadnému doplateniu zvyšku ceny diela
vo výške 66.583,76 Sk, t.j. 2.210,18 eur, ktoré podľa znaleckého posudku zhotoviteľ pre odporcu

vykonal, pričom poukázal ale na to, že znalec do ceny diela, ohodnoteného znaleckým posudkom,
zahrnul aj cenu dodaných materiálov a prác objednávateľom a táto cena nebola zvlášť vyčíslená.
Toto vyplýva z odpovede na otázku č.2, ktorou mal určiť, či fakturované práce boli skutočne
vykonané a fakturované materiály skutočne dodané, kedy znalec uviedol, že vzhľadom na neúplnosť
hodnoverných podkladov nie je schopný objektívne pravdivo a preskúmateľne odpovedať na položenú

otázku. Odporca tiež poukázal na odpoveď znalca na otázku č.4, kde uviedol, že pri fakturácii
zhotoviteľ nerešpektoval podstatne zmenšené dopravné vzdialenosti ani znížené obstarávacie náklady
na dovoz a kúpu obsypového, či zásypového materiálu. Pri fakturovaní zhotoviteľ použil položku
poplatok za skládku zeminy, čo nebolo v súlade so skutočnosťou, ďalej znalec uviedol, že odporca
vytvoril na šetrenie finančných prostriedkov podmienky zo svojich materiálových a iných lokálnych
zdrojov. Teda v stanovenej cene diela znalcom sú zahrnuté aj položky, práce a materiály ktoré dodal

objednávateľ, a preto bol odporca toho názoru, že celý návrh navrhovateľa by mal byť zamietnutý.
Za ďalší dôvod na zamietnutie návrhu považoval odporca skutočnosť, že vzhľadom k odstúpeniu
odporcu od zmluvy, ktorého platnosť nebola navrhovateľom nikdy spochybnená, je podľa názoru
odporcu potrebné postupovať podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie sa
vzťahuje na prípady vzájomného vyporiadania zmluvných strán pri zániku nesplneného záväzku, ak

je vlastníkom zhotovovanej veci objednávateľ. Objednávateľ je teda povinný uhradiť zhotoviteľovi to,
o čo sa objednávateľ zhotovením veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ
nezodpovedá. Poukázal na to, že odporca odstúpil od zmluvy o dielo z dôvodu, že zhotoviteľ prerušil
práce na stavbe, čím ohrozil termín ukončenia stavby ( práce prerušil na protest, že odporca neuhradil
faktúry č. 53/98, 61/98 a 6/99, ale tieto faktúry vrátil z dôvodov uvádzaných vyššie). Doposiaľ sa

navrhovateľ domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom úhrady faktúr zo zmluvy o dielo, ktoré mu boli
vrátené, avšak podľa názoru odporcu na úhradu takto uplatneného nároku navrhovateľ nemá právo,
pretože došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a má právo len na úhradu toho, o čo sa odporca ako
objednávateľ zhotovením veci obohatil, t.j. na úhradu všeobecnej hodnoty čiastočne dodaného diela,
ktorá bola vyčíslená v znaleckom posudku, pričom však doteraz si navrhovateľ toto právo neuplatnil. Na

pojednávaní dňa 20.01.2014 odporca vzniesol aj námietku premlčania voči uplatňovaným nárokom.

Predmetom konania je zaplatenia sumy istiny v celkovej výške 73.953,57 eur ako súčet nedoplatkov
na 3 faktúrach zo zmluvy o dielo s úrokom z omeškania vo výške 17,5% ročne zo zameškaných súm
a zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie s platením vystavených faktúr vo výške 0,1% mesačne z

dlžných súm.
Podľa§261ods.2Obchodnéhozákonníkaúčinnéhokudňuuzavretiazmluvyodieloč2/98,toutočasťou
zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom alebo samosprávnou územnou jednotkou
a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Na tento
účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých

obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 537 ods. 1 OBZ zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo
v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z
povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

Podľa § 344 OBZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo

iný zákon.

Podľa § 349 ods. 1 OBZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav
vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky
odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 351 ods. 1 veta prvá OBZ, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo
zmluvy.Podľa § 300 OBZ, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú
pokutu.

Podľa § 302 OBZ, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa § 392 ods. 1 veta prvá OBZ, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

Podľa § 393 ods. 1 OBZ, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba
plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená
osobitná úprava.

Podľa § 397OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 407 ods. 3 OBZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku
dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 365 ods. 1 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti
a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Podľa § 502 ods. 1 a 2, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri

pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Súd mal v konaní preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ( ďalej len navrhovateľ)
ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom bola dňa 23.02.1998 uzavretá platná zmluva o dielo
podľa § 536 OBZ. Skutočnosť, že išlo o obchodnoprávny vzťah vyplýva z ust. § 261 ods. 2 OBZ, keďže

účastníkomzmluvnéhovzťahubolanajednejstraneobchodnáspoločnosťvykonávajúcapredmetsvojho
podnikania a na strane druhej obec ako subjekt verejného práva. Súd preto posudzoval žalované nároky
ako nároky vyplývajúce z obchodnoprávneho vzťahu.

Z dokazovania bolo ďalej preukázané, že navrhovateľ, tak ako bolo v zmluve dohodnuté, začal

vykonávať dohodnuté dielo a za vykonané práce vystavoval faktúry priebežne ( čl. VI bod. 6.1 zmluvy),
odporca každú faktúru kontroloval z hľadiska správnosti, a po jej odsúhlasení bol povinný uhradiť
navrhovateľovi faktúrovanú čiastku do 14 dní ( čl. VI, bod 6.5 zmluvy). Dve faktúry (č. 53/98 a
61/98) uhradil odporca iba čiastočne, pričom sa nemožno stotožniť s názorom navrhovateľa, že touto
čiastočnou úhradou uznal celú fakturovanú sumu s poukazom na ust. § 407 ods. 3 OZ, z ktorého

vyplýva, že čiastočné plnenie môže mať účinky uznania zvyšku dlhu len vtedy, ak možno usudzovať,
že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku, čo ale nie je uvedený prípad, keďže odporca výslovne
popieral dôvodnosť zvyšnej fakturovanej sumy a s týmto ich aj navrhovateľovi vracal s odôvodnením,
že pri fakturovaní nerešpektoval zmluvné dojednania podľa čl. VI bodu 6.2, bodu 6.3. a bodu 6.4.
( najmä namietal, že výmery položiek a ceny mali byť pred vystavením odsúhlasené odporcom ako

investorom a že faktúry obsahovali aj položky, ktoré reálne dodal objednávateľ), ktoré výhrady odporcu
napokon aj vykonané znalecké dokazovanie nepriamo potvrdilo ako opodstatnené. Názorové rozpory
ohľadom oprávnenosti fakturovaných súm a omeškanie odporcu s platením zvyšku faktúr z dôvodov
uvedených vyššie napokon viedli navrhovateľa k prerušeniu prác dňa 21.10.1998 a dielo už nedokončil.
Po bezvýsledných rokovaniach zmluvných strán odporca z dôvodu, že nepokračovaním v prácach

bol vážne ohrozený termín ukončenia stavby ( čl. XVI. bod 16.3 zmluvy) odstúpil dňa 23.02.1999 od
zmluvy o dielo. Odstúpenie od zmluvy navrhovateľ nerozporoval a keďže jeho platnosť nebola medzi
účastníkmi sporná, súd ho považoval za platné. Po odstúpení od zmluvy vystavil navrhovateľ odporcoviza vykonané práce dňa 03.03.1999 ešte faktúru č. 6/99, ktorú odporca neuznával v celosti a ani ju
navrhovateľovi neuhradil.

V obchodnoprávnych vzťahoch v zmysle § 349 ods. 1 OBZ pôsobí odstúpenie od zmluvy od okamihu
odstúpenia (ex nunc) a podľa § 351 ods. 1 OBZ od odstúpenia od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Zmluva o dielo medzi účastníkmi konania síce zanikla odstúpením, avšak
keďže ide o obchodnoprávny vzťah, účinky odstúpenia nastávajú až od momentu odstúpenia a plnenia,
poskytnuté zhotoviteľom pred zrušením zmluvy treba považovať za plnenia z platnej zmluvy a nemožno

na ne vzťahovať úpravu týkajúcu sa bezdôvodného obohatenia. Aj keď posledná z troch žalovaných
faktúr bola vystavená až po zániku zmluvy, zhotoviteľ ňou fakturoval práce, vykonané v zmysle zmluvy
o dielo za obdobie jej platnosti, čiže aj na túto poslednú žalovanú faktúru sa vzťahuje rovnaký režim.
V zmysle § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba
odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti), a právo sa
premlčuje v štvorročnej lehote podľa § 397 OBZ, takže navrhovateľ, ktorý žaloval dňa 25.07.2002 faktúru

splatnú dňa 14.09.1998, ďalej žaloval dňa 29.07.2002 faktúru splatnú dňa 05.10.1998 a napokon žaloval
dňa 26.02.2003 faktúru splatnú dňa 21.03.1999, nezmeškal premlčaciu lehotu a v tejto časti obrana
odporcu nie je namieste.

Spornou zostala výška žalovanej sumy, keď odporca namietal dôvodnosť fakturovaných súm, ktorým

podľa neho nezodpovedal rozsah reálne vykonaných prác a dodaných materiálov zo strany odporcu.
Vzhľadom k tomu, že na posúdenie hodnoty vykonaných prác a dodaných materiálov zo strany
zhotoviteľa boli potrebné odborné znalosti, súd vykonal znalecké dokazovanie, v ktorom znalec stanovil
hodnotu rozostavaného diela ku dňu prerušenia stavebných prác zhotoviteľom v októbri 1998 v sume
61.959,23eursDPH6%(1.866.583,76SksDPH)asúdpovažovaltentozáverznalcazarelevantnýpre

posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa čo do výšky. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca
pred podaním žaloby uhradil spolu (1.800.000,- Sk), preto rozdiel medzi uhradenou sumou a hodnotou
dodaného diela predstavuje 2.210.18 eur (66.583,76 Sk), ktorú sumu súd odporcu zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi. Navrhovateľ nesúhlasil so znaleckým posudkom, nakoľko znalec vychádzal z neúplných
podkladov, avšak dôkazné bremeno bolo na navrhovateľovi a pokiaľ navrhovateľ odmietol účasť na

znaleckomdokazovaníanedodalaniznalcovipotrebnúdokumentáciu(asúdusananávrhnavrhovateľa
nepodarilo obstarať vyžiadanú dokumentáciu), následky musí znášať navrhovateľ. To isté platí ale aj
o výhrade odporcu, ktorý žiadal žalobu zamietnuť v celosti a nepriznať navrhovateľovi rozdiel medzi
zaplatenou cenou diela a znalcom zistenou hodnotou vykonaných prác s odôvodnením, že znalec
nezohľadnil v posudku práce a materiály, ktoré dodal objednávateľ, v tomto smere bola dôkazná

povinnosť na odporcovi, pretože ak odporca tvrdí, že takéto práce a materiály dodal on a má ich súd
vziať do úvahy, mal o tom v rámci súdom nariadeného znaleckého dokazovania poskytnúť znalcovi
dokumentáciu.Súdpretozaviazalodporcukzaplateniuzistenéhorozdielumedzizaplatenoucenoudiela
a hodnotou dodaného diela v sume 2.210,18 eur, v ktorej výške boli faktúry vo zvyšnej časti dôvodne
vystavené a nárok navrhovateľa na ich zaplatenie v konaní preukázaný.

Odporca si v konaní uplatnil aj úroky z omeškania z fakturovaných súm v zmysle §§ 369, 502 OBZ a
keďže tento úrok nebol zmluvne dojednaný, tak v správnej výške 17,5% ročne. Povinnosť platiť úroky
z omeškania so splnením záväzku vzniká v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto
záväzku,vtomtoprípadedeň,nasledujúciposplatnostitej-ktorejfaktúry.Navrhovateľžalovaldlžnésumy

z troch rôznych faktúr. V konaní nebolo sporné, že z faktúry č. 53/98, splatnej dňa 14.09.1998 odporca
čiastočne uhradil ešte pred splatnosťou dňa 02.07.1998 sumu 250.000 Sk a následne oneskorene z
nej uhradil dňa 31.12.1998 sumu 1.250.000 Sk, preto navrhovateľovi patria úroky z omeškania zo sumy
1.250.000 Sk od 15.09.1998 do 31.12.1998 za túto oneskorenú platbu. Rovnako v prípade faktúry č.
61/98,splatnejdňa05.10.1998,zktorejodporcauhradildňa22.12.1998sumu300.000Sk,pretoajztejto

oneskorenej platby patria navrhovateľovi úroky z omeškania od 06.10.1998 do 22.12.1998. Pokiaľ ide o
úroky z omeškania z priznanej istiny, ako bolo v konaní preukázané, prevažná časť žalovanej celkovej
sumy 73.953.59 eur sa ukázala ako žalovaná nedôvodne. Znalecké dokazovanie ukázalo, že iba v sume
2.210,18 eur bol zostatok fakturovaných súm dôvodný. pričom navrhovateľ však v konaní nepreukázal
( a ani zo znaleckého dokazovania to nebolo možné zistiť), ktorej z troch žalovaných faktúr sa zistený

rozdiel, predstavujúci dlžnú sumu týka, a už vôbec nie ktorej jednotlivej faktúrovanej položky sa týka. Nie
je teda možné priradiť zistenú dlžnú sumu k žiadnej konkrétnej faktúre a určiť tak jednoznačne počiatok
omeškania, ktorý sa odvíja od splatnosti faktúry, ako je uvedené vyššie. Súd preto priznal navrhovateľoviúroky z omeškania zo sumy 2.210,18 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej z faktúr, t.j. od
22.03.1999, kedy už boli splatné všetky žalované faktúry.

Napokon sa navrhovateľ domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty z omeškania podľa čl. XVIII, bodu
18.4 zmluvy, podľa ktorého sankčný postih za omeškanie splatnosti vystavených faktúr je povinný
objednávateľ zaplatiť zhotoviteľovi vo výške 0,1% za každý začatý mesiac z faktúrovanej ceny diela.
V obchodnoprávnych vzťahoch je právna úprava zmluvnej pokuty založená na princípe objektívnej
zodpovednosti a to bez možnosti liberácie ( tzv. absolútna zodpovednosť), čo vyplýva z dikcie § 300

OBZ, ktorý ustanovuje, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť
zmluvnú pokutu. V uvedenom prípade keďže si účastníci v zmluve o dielo č. 2/98 platne dojednali
zmluvnúpokutupreprípadomeškaniaobjednávateľasplatenímfaktúr,pričomnevyužilimožnosťupraviť
podmienky vzniku povinnosti platiť zmluvnú pokutu odchylne ( na princípe zavinenia), nemôže sa
odporca zbaviť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu preukázaním, že porušenie zabezpečenej povinnosti
nezavinil. Odporca, ktorý bol v omeškaní so zaplatením fakturovanej sumy vo výške 2.210,18 eur je

preto povinný zaplatiť navrhovateľovi aj zmluvnú pokutu za omeškania so zaplatením tejto sumy vo
výške 0,1% mesačne a to s počiatkom, ktorý súd určil podľa rovnakej úvahy ako v prípade úroku z
omeškania, t.j. od 22.03.1999, kedy sa stala splatnou aj posledná z faktúr. Keďže odporca sa omeškal
tiež so zaplatením čiastkových úhrad faktúry č. 53/98 a č. 61/98, súd priznal navrhovateľovi aj zmluvnú
pokutu z týchto súm uhradených oneskorene a to za rovnaké obdobie ako mu patria úroky z omeškania.

Podľa § 140 ods. 1 O.s.p., každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho
zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom k tomu, že v súdenom prípade ide o zložitý prípad z dôvodu väčšieho počtu uplatňovaných

nárokov, súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(zák.č.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok).