Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114205071
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114205071.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporkyni: A. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XXXX/
XX, G. nad Z., v konaní zastúpená opatrovníkom: A.. O. Y., Z. F. S. Z., o zaplatenie 835,01 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 17Ro/73/2014-34 zo dňa 06.03.2014.

II. Návrh sa z a m i e t a.

III. Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 04.02.2014, doručeným súdu dňa 21.02.2014, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 835,01 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 31,32 eura (zo splátok za obdobie od 21.03.2010 do 20.01.2011) a
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 835,01 eura od 21.01.2011 do zaplatenia, ako aj
nahradiť trovy konania.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 17Ro/73/2014-34 zo dňa
06.03.2014.

Podľa § 173 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), platobný rozkaz treba doručiť
odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo
i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz
týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz

spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk, súd ho v prvom
výroku tohto rozhodnutia v zmysle § 173 ods. 2 OSP zrušil v plnom rozsahu.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009
postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa ako

postupníka. Postupca a odporkyňa uzavreli dňa 23.01.2006 Zmluvu č. 284335274, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej poskytol postupca
odporkyni peňažné prostriedky. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 6.434,21 eura, ktorá pozostávala z istiny 5.323,69 eura, riadneho úroku 0 eur,úroku z omeškania 1.110,52 eura a ostatného príslušenstva 0 eur v súlade s prílohou k zmluve o
postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.

Podľa zmluvy poskytol postupca odporkyni úver vo výške 3.319,39 eura, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 75,91 eura vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje
splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.01.2011 v počte 11 a celkovej výške 835,01 eura, zvyšné
splátky úveru si navrhovateľ neuplatňuje. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňuje v zmysle § 517
ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Odporkyňa odo dňa postúpenia

pohľadávky ku dňu spísania návrhu neuhradila na uplatňované splátky žiadnu sumu.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporkyne, súd jej uznesením ustanovil pre konanie
opatrovníčku, ktorej doručil návrh s prílohami; k tomuto sa nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 04.02.2014, Zmluvou o

splátkovom úvere č. 0284335274 zo dňa 23.01.2006, Všeobecnými obchodnými podmienkami č.l.
6-20, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2009, Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
1105/2009/CE zo dňa 04.11.2009, Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier zo
dňa 24.01.2014, ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu
navrhovateľa a opatrovníčky odporkyne, v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP a zistil nasledovný

skutkový stav:

Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0284335274 vyplýva, že ju uzatvorili právny predchodca navrhovateľa
a odporkyňa dňa 23.01.2006, pričom touto zmluvou sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal
poskytnúť odporkyni spotrebný úver vo výške 100.000,00 Sk (3.319,39 eura), ktorý sa odporkyňa

zaviazala vrátiť spolu s odplatou v mesačných splátkach vo výške 2.287,00 Sk (75,91 eura) splatných
20. deň v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.02.2006 a konečnou splatnosťou úveru dňa
20.01.2011. Z článku V. bodu 4. zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 a Prílohy č. 1 k zmluve súd zistil, že došlo
k postúpeniu pohľadávky voči odporkyni zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na navrhovateľa, pričom
pohľadávka ku dňu postúpenia bola vo výške 6.434,21 eura, ktorá suma pozostávala z istiny vo výške
5.323,69 eura a úrokov vo výške 1.110,52 eura. Z Prílohy č. 1 ďalej vyplýva, že odporkyňa bola ku dňu

postúpenia v omeškaní s plnením 1294 dní.

Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2009 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s.
odporkyni oznamuje, že postúpila pohľadávku vo výške 6.434,21 eura spoločnosti navrhovateľa.

Z Pokusu o zmier zo dňa 24.01.2014 vyplýva, že právnym predchodcom navrhovateľa bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť bola odporkyni oznámená.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu), tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu), veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu), spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 634/1992 Zb.“) (v
znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku v čase vzniku

zmluvného vzťahu), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu), zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy
na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej

účet.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa § 517 ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania), ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný.

Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou založený zmluvou o splátkovom
úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen

podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 258/2001
Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ
nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných

obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa pri
uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol odporkyni spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a
odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, a úver jej bol poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,

povolaniaalebopodnikania(§3ods.1a2ZoSÚ).Súdvychádzalajztoho,ževzmyslezákonaoochrane
spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (§ 23a zák.č. 634/1992 Zb.) sú spotrebiteľskými
zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka a že právny vzťah medzi účastníkmi
založenýpredmetnouzmluvoujenevyhnutnéposudzovaťpodľazák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv.

absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi
generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi
konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských

úveroch.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100
ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo

spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho,
aby sa odporkyňa premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení
§ 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom
vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je

pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a
teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany
spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby
skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu

donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a
odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 23.01.2006 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej zmluvySlovenská sporiteľňa, a.s., poskytla odporkyni úver v sume 100.000,00 Sk (3.319,39 eura). Odporkyňa
sa zaviazala splatiť poskytnutý úver s príslušenstvom v mesačných splátkach po 2.287,00 Sk (75,91
eura). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o

splátkovom úvere zo dňa 23.01.2006 vo výške 6.434,21 eura s príslušenstvom zo spoločnosti Slovenská
sporiteľňa, a.s., ako postupcu na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka, s poukazom
na čo je navrhovateľ v spore aktívne legitimovaný. Pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa, a
to najneskôr 04.11.2009, bola Slovenskou sporiteľňou, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,
čím sa stal splatným celý dlh. Uvedená skutočnosť mimoriadneho zosplatnenia vyplýva z Pokusu o

zmier zo dňa 24.01.2014, zaslaného navrhovateľom odporkyni, v ktorom túto skutočnosť uvádza sám
navrhovateľ, i keď neuvádza deň, kedy sa tak stalo. Z úradnej činnosti je však súdu známe, že toto
opomenutie nie je ojedinelé, pričom navrhovateľ v pokusoch o zmier aj v iných konaniach buď neuvádza
žiaden deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti alebo uvádza zmätočnú informáciu (zhluk číslic), z ktorej
dátum nie zrejmý. Uvedené nemôže súd posúdiť inak, ako zámer navrhovateľa, aby nebol zrejmý
dátum splatnosti celého dlhu, a tým očividné, že je uplatňovaná premlčaná pohľadávka. Uvedené

mimoriadne zosplatnenie má súd však za preukázané aj z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok,
ako aj z Oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 20.11.2009, kde sa ako zostatok pohľadávky
ku dňu postúpenia uvádza suma 6.434,21 eura, z ktorej sumy s poukazom na počet splátok úveru a
príslušenstva 60 a výšku splátky 75,91 eur, vyplýva, že nešlo o splátky splatné do dňa postúpenia,
ale celý zosplatnený dlh. Tento záver podporuje aj uvedený počet dní omeškania ku dňu postúpenia

pohľadávky 1294. Vychádzajúc z uvedeného má súd za preukázané, že najneskôr dňa 04.11.2009 (keď
04.11.2009bolauzavretázmluvaopostúpení)sastalisplatnýmiajsplátky,ktorésamalistaťsplatnýmiaž
po tomto dátume. Znamená to, že navrhovateľ si mohol uplatniť svoj nárok na súde už dňa 05.11.2009,
pričom dňa 05.11.2012 uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Súd pritom poukazuje na to, že aj
vprípade,žebykokamžitémuzosplatneniuneprišlo,zdôvodukonečnejsplatnostiúverudňa20.01.2011

by začala plynúť premlčacia doba dňa 21.01.2011 a uplynula by dňa 21.01.2014. Navrhovateľ podal
návrh na súde dňa 21.02.2014, teda v čase, keď bol celý jeho nárok zo zmluvy o splátkovom úvere
premlčaný.

Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu

s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na
premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z
dôvodu premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh
ako nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria
príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa

premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok. Z dôvodu uplatnenia nároku po uplynutí
premlčacejdobyajehozamietnutiavcelomrozsahuztohtodôvodu,súdďalejneskúmalopodstatnenosť
tohto uplatneného nároku navrhovateľa.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď
plne úspešnej odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si ho neuplatnila a ani jej v
konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.