Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211203228
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3211203228.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, štátna
občianka Slovenskej republiky, proti povinnému: W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. nad U., Y. XXX/
XX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie výživného, o odvolaní povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 3. novembra 2015, č. k. 4Er/969/2011 - 53, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie povinného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil, ktoré rozhodnutie odôvodnil podľa § 57
ods. 2 a § 80 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že v
konaní bola zo strany povinného preukázaná úhrada celého zameškaného výživného a následné riadne
platenie bežného výživného. Z poštových poukazov predložených povinným za mesiace november a
december 2015, január až máj 2015, júl až september 2015 a dodatočným dokladom zo dňa 28.10.2015,

ktorým povinný uhradil výživné za chýbajúci mesiac jún 2015, mal súd prvého stupňa za to, že povinný
preukázal platenie bežného výživného pravidelne. Z vyjadrenia oprávnenej taktiež možno vyvodiť, že
povinný nemá voči nej žiadne zameškané výživné s výnimkou výživného
za mesiac jún 2015, čo bol aj dôvod, pre ktorý oprávnená žiadala pokračovať v exekúcii. Povinný po
zistení tejto skutočnosti požiadal súd o predĺženie lehoty na predloženie dokladu o zaplatení výživného
za mesiac jún 2015, pričom uviedol, že doklad musí nájsť alebo v prípade jeho nenájdenia výživné

zaplatí. A vzhľadom k tomu, že povinný doklad o zaplatení výživného za mesiac jún 2015 nenašiel,
výživné za mesiac jún 2015 obratom oprávnenej doplatil. Súd prvého stupňa uviedol, že aj keď
exekučné konanie voči povinnému bolo začaté dôvodne, nakoľko povinný bol v omeškaní s úhradou
výživného z dôvodu dočasnej platobnej neschopnosti (čo uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie zo
dňa 26.08.2011), s ohľadom na správanie povinného, teda, že povinný uhradil zameškané výživné dňa
25.08.2011 a od tohto okamihu nevzniklo žiadne zameškané výživné s výnimkou výživného za mesiac

jún 2015, k čomu došlo zo strany povinného nedopatrením a čo hneď po zistení napravil, mal súd za to,
že ďalší výkon exekúcie už nie je nutný, nakoľko exekúcia sa vedie už len na bežné výživné a vzhľadom
k pravidelným platbám zo strany povinného možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej
dobrovoľne. Poukázal na skutočnosť, že v prípade neplnenia
si vyživovacej povinnosti zo strany povinného môže oprávnená opätovne podať návrh
na vykonanie exekúcie, nakoľko vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej naďalej trvá.

Záverom uviedol, že o trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal podaním, ktoré podal osobne
na súde prvého stupňa dňa 20.11.2015, povinný odvolanie. Uviedol v ňom dôvody, pre ktoré sa
domnieva, že exekúcia je vedená proti nemu neoprávnene. Žiadal predmetnú exekúciu zrušiť.Na výzvu súdu prvého stupňa podaním, ktoré podal osobne na súde prvého stupňa dňa 27.11.2015,
povinný doplnil podané odvolanie. Poukázal na existenciu nedostatkov u súdneho exekútora, kolíznej
opatrovníčky a oprávnenej. Celú exekúciu považoval za vymyslenú.

Následne povinný ďalšími podaniami, ktoré podal osobne na súde prvého stupňa dňa 10.12.2015 a dňa
24.02.2016, opätovne doplnil podané odvolanie, pričom zotrval na svojich dôvodoch, pre ktoré žiadal
zrušiť exekúciu. Zastával názor, že exekúcia bola od samého začiatku vedená nedôvodne.

Krajský súd v Trenčíne pred tým, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia
v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
subjektom,ktorýjenapodanieodvolaniaoprávnený,akoajto,čismerujeprotirozhodnutiu,protiktorému
zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Citované zákonné ustanovenia upravujú podmienku prípustnosti odvolania z hľadiska subjektu tak, že
právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prislúcha účastníkovi konania, pričom však toto právo

mu nepatrí vždy. V zmysle § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním,pokiaľtozákonnevylučuje.Subjektívnympredpokladomnapodanieodvolaniajeskutočnosť,
že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa
spravidla prejavuje v neúspechu
vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu (napríklad

nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov
konania, v exekučnom konaní napríklad zamietnutie návrhu tohto účastníka na zastavenie exekúcie
alebo uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie atď.).

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou ako súd prvého

stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú proti povinnému. Odvolací súd konštatuje,
že výrok odvolaním napadnutého uznesenia nepochybne vyznieva v prospech povinného, keď jeho
právoplatnosťou bude exekúcia voči povinnému skončená rozhodnutím súdu a exekúcia teda nebude
ďalej pokračovať. Z uvedeného možno vyvodiť, že u povinného nebol splnený zákonný subjektívny
predpoklad na podanie odvolania voči vyššie uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa. Povinný tak

nie je osobou oprávnenou
na podanie odvolania voči predmetnému uzneseniu súdu prvého stupňa.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie povinného podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol, a
nezaoberal sa preto vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani

samotnými dôvodmi odvolania. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle
§ 214 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .