Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515219486
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515219486.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Bc. M. Š., nar. XX.XX.XXXX, S. K. S. X,
C., proti odporcovi: Spoločnosť 7 PLUS, a.s., Panónska cesta 9, Bratislava, IČO: 31 347 291, o
vymáhanie odškodného za nemajetkovú ujmu, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 26. októbra 2015 č.k. 39C 529/2015-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa doručené súdu dňa
22.09.2015, ktoré malo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, a to s poukazom na ust.
§ 43 ods. 2 O.s.p. dôvodiac tým, že napriek uzneseniu súdu vydaného v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p.,
ktorým bol navrhovateľ vyzvaný na odstránenie vád podania, vady podania neodstránil tak, ako mu bolo
uložené v uznesení súdu a jeho návrh - podanie tak nemá náležitosti návrhu na začatie konania podľa

§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p., ktorý je nezrozumiteľný. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o také
nedostatky podania, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať, rozhodol súd prvého stupňa tak,
že podanie navrhovateľa odmietol.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že neovláda všetky
náležitosti, na ktoré ho vyzval súd. Požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie návrhu v súčinnosti

s advokátom, ktorý mu bude pridelený Centrom právnej pomoci.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súdne konanie začína na návrh, jeho podanie je vyjadrením dispozičnej zásady vo veciach tzv.

sporového konania a je zároveň i základnou podmienkou konania. Každé podanie adresované súdu
musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Podanie je procesný úkon účastníka
adresovaný súdu, z ktorého podania musí byť zrejmé nielen to, ktorému súdu je určené a kto ho robí, ale
ajto,akejvecisatýkaačosanímsledujeamusíbyťpodpísané,datovanéadoloženépotrebnýmpočtom
rovnopisov. Pokiaľ ide o podanie, ktoré by podľa jeho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania,
takéto podanie musí mať všetky zákonom stanovené náležitosti, t.j. nie len náležitosti ustanovenia § 42

ods. 3, ale aj náležitosti ustanovenia § 79 O.s.p., pretože podanie návrhu má významné procesnoprávne
aj hmotnoprávne dôsledky.

Náležitosti podania určitého druhu obsahuje § 42 ods. 3 O.s.p. /tzv. všeobecné náležitosti/ a náležitosti
návrhu obsahuje § 79 O.s.p. Ak podanie náležitosti, ktoré vyžadujú citované zákonné ustanovenie,
nemá, ide o podanie vadné a je povinnosťou súdu vyzvať účastníka, aby takéto nesprávne, neúplné

a nezrozumiteľné podanie doplnil a opravil v lehote, ktorú mu zároveň určí a ktorá nemôže byť kratšia
ako 10 dní, pričom v uznesení tiež uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať (§ 43 ods. 1O.s.p.). Súdy musia dbať o to, aby návrhy na začatie konania obsahovali všetky zákonom požadované
náležitosti, keďže v sporovom konaní navrhovateľom určený "petit" určuje vlastne predmet konania
a rozhodovania súdu, pričom tento petit musí byť určený tak, aby bol vykonateľný. Ak je podanie

neúplné, nesprávne, nezrozumiteľné a z jeho obsahu vyplýva, že by mohlo byť návrhom na začatie
konania, je nevyhnutný postup podľa § 43 O.s.p., pričom neopravenie, nedoplnenie petitu podľa výzvy
súdu má za následok odmietnutie podania vtedy, ak nie je zrejmé, čo má predmetom konania byť,
teda o čom sa bude konať. Keďže existencia riadneho návrhu je základnou podmienkou pre začatie
občianskeho súdneho konania, súd v prvom rade musí skúmať, či návrh spĺňa zákonom stanovené

náležitosti. Ak zistí, že návrh nemá predpísané náležitosti, teda je neúplný alebo síce má požadované
náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, a
teda návrh je nesprávny, je povinný vyzvať účastníka na doplnenie alebo opravu návrhu s následkom
odmietnutia. Základnou zložkou návrhu je tzv. žalobný nárok, ktorým navrhovateľ stanovuje predmet
konaniaatýmajrozsahsúdnejochrany.Žalobnýnárokjevymedzenýpetitomaskutkovýmodôvodnením
žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je však povinnosťou súdu (iura novit

curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe navrhovateľom tvrdeného skutkového
stavu mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené, t.j. navrhovateľ nie je povinný uplatnený nárok
kvalifikovať po právnej stránke.

Zo žalobného petitu návrhu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda ako

žiada, aby súd vo veci rozhodol, a preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby
súd jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní
ovládanom dispozičnou zásadou viazaný návrhom a teda nesmie účastníkom priznať iné práva a uložiť
iné povinnosti než aké sú navrhované.. Súd musí svojím rozhodnutím žalobný petit úplne vyčerpať a
nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov v ust. § 153 ods. 2 O.s.p. Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak

vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné
do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho
nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne
účinky, ktoré navrhovateľ začatím súdneho konania sledoval. Požiadavku, aby z návrhu bolo jasné,
čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno však vykladať tak, že by navrhovateľ mal byť povinný urobiť

súdu návrh na znenie výroku rozsudku s výnimkou niektorých konaní. Zákon totiž neukladá účastníkovi
formulovať znenie výroku rozsudku, keď jeho dikcia uvádza, že musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Občiansky súdny poriadok totiž v ust. § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby navrhovateľ
po formálnej stránke do najmenších podrobností a detailne formuloval návrh budúceho výroku súdneho
rozhodnutia. Je postačujúce, ak navrhovateľ v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní

nazákladeopísanéhoskutkovéhodejadomáhaasúdjepovinnýformulovanýžalobnýpetitposudzovaťz
obsahového hľadiska. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je žalobný petit riadne vymedzený, súd neporuší
ust. § 153 ods. 2, § 155 ods. 1 O.s.p., ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku rozhodnutia rovnaké práva
či povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáhal alebo ak doplní alebo opraví niektoré údaje potrebné na
dostatočnú individualizáciu veci, ktorá má byť predmetom plnenia, tak aby nebola znemožnená budúca

vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Je totiž vo výlučnej kompetencii súdu formulovať presné znenie
výroku súdneho rozhodnutia, ak neprekročí medze toho, čoho sa navrhovateľ domáha. Súd môže do
naformulovaného petitu vykonať zásahy, ktoré zachovávajú jeho podstatu a nemenia jeho zmysel.
Zároveň je povinnosťou súdu upraviť formuláciu navrhovaného petitu tak, aby zodpovedal
objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia korešpondovala s niektorým z dovolených

spôsobov výkonu rozhodnutia.

Navrhovateľ zároveň návrhom vymedzuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré predstavujú údaje k tomu, o
čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa ukladá navrhovateľovi uviesť v návrhu na začatie
konania také skutočnosti, ktorými opíše skutok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho

jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa
vymedzujepredmetkonaniaposkutkovejstránke.Samotnýžalobnýpetitmusívychádzaťlogickyzopisu
rozhodujúcich skutočností. V sporovom konaní teda navrhovateľa stíha zodpovednosť za voľbu žaloby,
za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu. Súd je povinný ho poučiť len v intenciách procesných práv
a povinností, nemôže ho však poučiť o vhodnosti voľby žaloby, vymedziť zaňho relevantný skutkový dej

a vykonať zaňho vecnú formuláciu petitu.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu podanie navrhovateľa zo dňa 22.09.2015 neobsahuje všetky
podstatné náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p. Uvedené podanie vykazujeznámky neurčitosti a nezrozumiteľnosti a nie je v ňom konkrétne určené, čoho sa navrhovateľ domáha.
Súd prvého stupňa tak postupoval správne, keď navrhovateľa kvalifikovane vyzval dňa 29.9.2015 na
odstránenie vád podania pod následkom jeho odmietnutia a keďže navrhovateľ vady svojho podania

neodstránil v lehote mu určenej.

Správne súd prvého stupňa v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. podanie navrhovateľa odmietol, nakoľko
nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keďže navrhovateľ vady svojho podania neodstránil ani v rámci
odvolacieho konania.

Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.