Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912202996
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7912202996.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej, v právnej veci žalobcu Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., so
sídlom na Bajkalskej č. 30 v Bratislave, proti žalovaným 1/ N. P., 2/ Z. P., obom bývajúcim v Z. Č.. XXX, 3/
G.E.,bývajúcejnaZ.J.Č..XXX/XXG.Č.Y.,4/Y.E.,trvalebývajúcemuvČ.Y.,t.č.naneznámommieste,
zastúpenému opatrovníčkou K.. G. V., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu v Michalovciach,
o zaplatenie sumy 9.945,27€ s prísl., o odvolaní žalovanej v 3.rade proti rozsudku Okresného súdu v
Trebišove č.k. 11C/61/2012-166 zo dňa 3.9.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňarozsudkomzaviazalžalovanýchzaplatiťžalobcovisumu9.945,27€s12,79%úrokom
z omeškania ročne od 1.2.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 596,50 €, všetko v
mesačných splátkach po 200 € od novembra 2014 vždy do konca mesiaca až do zaplatenia pod stratou
výhody splátok s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných
žalovaných.

Rozsudok odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so
žalovanými v 1. a 2. rade uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 5.1.2005,
v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným manželom mimoriadny medziúver vo výške 8.298,487
€ (250.000,- Sk). Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z mimoriadneho
medziúveru 7,79% ročne v pravidelnými mesačnými splátkami po 53,87 € a do dosporenia 35% zmluvne
dohodnutej výšky cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo
výške 33,19 €. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy a zúčtovaní účtu medziúveru s účtom stavebného

sporenia sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne v pravidelných
mesačných splátkach po 82,98 €. Žalovaní v 3. a 4. rade prevzali ručenie za uspokojenie pohľadávky, ak
ju neuspokoja dlžníci. Keďže priami dlžníci ročné splátky a odúčtované finančné prostriedky neuhrádzali
ani v dodatočne poskytnutej lehote ostali v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvomi
vkladmi po dobu dlhšiu viac ako 2 mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvomi
splátkami. Túto skutočnosť veriteľ označil za podstatné porušenie zmluvných povinností a dôvod na
odstúpenie od úverovej zmluvy. Vzhľadom na nesplácanie úveru a exekúciu vedenú na majetok

priamych dlžníkov žalobca listom z 18.10.2011 im oznámil, že v zmysle článku VI a VII úverovej zmluvy
ako aj v zmysle článku XIX ods. 2,3 Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby
odstupuje od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 5.1.2005 a zároveň požaduje
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov vo výške 9.618,16 € do 7 dní od doručenialistu. Ďalej im žalobca oznámil, že pri odstúpení od úverovej zmluvy sa zúčtoval zostatok na účte
medziúveru s prostriedkami na prislúchajúcom účte stavebného sporenia vo výške 99,58 € v zmysle
čl. VII bod 9. Po uskutočnení zúčtovania nedoplatok predstavoval sumu 9.618,16 € a od 19.10.2011 do

3.11.2011 sa úročil dohodnutým úrokom 7,79 %. Žalobca žalovanú sumu 9.945,27 € vyčíslil ku koncu
predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žaloba, teda 20.02.2012. Táto suma
pozostáva z istiny 9.644,77 € a z nezaplatených 12,79% úrokov z omeškania od 4.11.2011 do 31.1.2012
v celkovej výške 300,50 €. Po tomto zistení súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 1 ods. 2 písm.a/ zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 5.1.2005, podľa ktorého sa tento zákon

nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Podľa článku
I bod 2 posudzovanej zmluvy úver bol manželom P. poskytnutý na financovanie bytových potrieb -
nadobudnutie vlastníctva bytu, domu, stavebné úpravy domu, modernizácia bytu a úhrada podielu
bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy,adlžníksazaväzujeposkytnutéprostriedkyvrátiťazaplatiťúroky.Oddobyposkytnutiapeňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona (ust. § 502 ods. 1 Obch. zákonníka). Záväzok platiť
úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité prostriedky podľa § 503 Obch. zákonníka. Podľa
§ 506 citovaného zákona, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej

splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Žalobca vyzval priamych dlžníkov na splnenie dlhu listom označenom ako
odstúpenie od zmluvy v lehote 7 dní. O tejto skutočnosti bola informovaná aj ručiteľka G. E. v liste
veriteľa z 18.10.2011, ktorý prevzal ručiteľ Y. E.. Napriek tomu dlžníci dlh nevyrovnali, preto podľa súdu
prvého stupňa žalobca oprávnene žalobca odstúpil od zmluvy o stavebnom úvere z dôvodu, že priami

dlžníci P. porušili svoje povinnosti úver riadne splácať a tiež z dôvodu, že z daného účtu boli v dôsledku
exekúcie odúčtované finančné prostriedky. Po odstúpení od zmluvy vyzval žalobca v postavení veriteľa
na vyrovnanie zostatku dlhu tak dlžníkov P. ako aj ručiteľov E.. Na výzvu nereagovali, preto žalobca bol
nútený uplatniť si svoj nárok na súde. Z toho dôvodu súd prvého stupňa vyhodnotil uplatnený nárok ako
dôvodný vo vzťahu ku všetkým žalovaným, a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Výhrady ručiteľky G.

E. ohľadom započítania jej platieb na účet stavebného sporenia ako aj jej tvrdenie, že veriteľ nezákonne
odstúpil od zmluvy a neumožnil jej úver splácať na iný účet, vyhodnotil súd ako účelovú obranu, ktorá z
právneho hľadiska je irelevantná, lebo dlh na stavebnom úvere nie je možné znížiť o platby menovanej,
ktoré táto ani nevyčíslila. Z dôvodu, že veriteľ nerozlišoval pri došlých platbách ich platiteľa a účet bol
vedený na meno odporcu N. P., tak sa predmetom exekúcie stali všetky finančné prostriedky na tomto

účte bez ohľadu na osobu odosielateľa, ktoré zexekuovala exekútorka dr. P. pre iné dlhy manželov P..
O splatnosti pohľadávky rozhodol podľa § 160 ods.1 O.s.p., keď vychádzal jednak z majetkových a
príjmových pomerov manželov P. a aj z toho, že žalobca súhlasil, aby súd povolil menovaným splácať
dlh po 200 € mesačne po následkom straty výhody splátok. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
ust. § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v sume 596,50 € za zaplatený súdny

poplatok zo žaloby.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 3.rade. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že je pravdou, že
bola ručiteľka žalovaných v 1., a 2.rade, ale dlh začala splácať, jej splátky, ktoré na výzvu žalobcu mu

zaplatila neskôr, boli exekútorkou dr. P. zexekuované, preto nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že ňou zaplatené splátky nie je možné proti pohľadávke započítať. Nikdy nebola upozornená na
skutočnosť, že ňou zaplatené splátky môžu byť predmetom exekúcie, splátky splácala v dobrej viere,
aby zabránila neúmernému nárastu úrokov, eventuálne z dôvodu zníženia istiny. Žalobca takisto všetky
splátky prijal bez toho, aby ju upozornil na možnosť vykonania exekúcie. Poukázala na skutočnosť, že

ak by opätovne mala zaplatiť to, čo už raz zaplatila, bolo by to v rozpore s dobrými mravmi. Uplatňuje
si teda odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm.d/ a f/ O.s.p.

Žalobca ani ostatní účastníci sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1, 3 v spojení s ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že neboli dôvody ani na zmenu ani na zrušenie rozsudku.Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodu napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s dôvodmi v
ňom uvedenými, považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, pretože skutočne došlo
zo strany žalovaných k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo stavebného sporenia a medziúveru tým, že
nezaplatili viac ako dva mesiace dohodnuté splátky, preto mal žalobca právo odstúpiť od zmluvy a tým

sa stal zročný celý rok tak ako to správne uviedol súd prvého stupňa, pretože boli splnené podmienky
ust. § 506 Obchodného zákonníka.

K odvolaniu žalovanej v 3.rade odvolací súd len udáva, že s jej námietkami sa správne už vyporiadal súd
prvého stupňa, pretože žalobca nemohol ovplyvniť chod exekúcie nariadenej v inej veci, teda finančné
prostriedky,ktoréslúžilinaúhradusporenia,boliexekútorkouzexekuovanévrámciexekučnéhokonania,

preto ich nebolo možné započítať v tomto konaní ako ručiteľské plnenie.

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách prvostupňového konania, preto odvolací súd podľa §
219 ods.1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

V odvolacom konaní odvolateľka nemala úspech a ďalším účastníkom trovy nevznikli, preto odvolací
súd podľa § 224 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania
úspešnému účastníkovi, teda žalobcovi ani ďalším účastníkom, ktorým trovy nevznikli nepriznáva.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom

od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.