Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716202818
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716202818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej veci

navrhovateľky M. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U.. E.. Š. XX, Y., Z..Č.. D. XX, Y. - H. P. M., občianky SR proti
odporcom I. L. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U.. E.. Š.Á. XX, Y., občanovi SR a II. L. U., O.. XX.XX.XXXX,
bytom ako navrhovateľka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen, pracovisko Detva, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že L. U., O.. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletej L. U., O.. XX.XX.XXXX
z matky M. U., O.. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 07.03.2016 žiadala navrhovateľka zaprieť otcovstvo odporcu v I. rade
voči odporkyni v II. rade. Návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
12P/17/2015 zo dňa 20.10.2015 bolo jej manželstvo s L. U. rozvedené. Dňa 19.02.2016 sa jej narodila
dcéra L. U. a do jej rodného listu bol zapísaný jej bývalý manžel, ktorý však v žiadnom prípade nemôže
byť otcom maloletej L.. Od októbra 2014 mala vážny vzťah s U. M., ktorý mal intímny charakter už od
začiatku. S manželom nežila v spoločnej
domácnosti od decembra 2014 a od toho času sa s ním ani intímne nestýkala. V čase rozhodnom pre

počatie dieťaťa sa stýkala iba s terajším priateľom U. M.. U. M. sa hlási k svojmu otcovstvu a je ochotný
na matrike dobrovoľne uznať otcovstvo k maloletej L.. V súčasnosti sa o dieťa riadne stará.

Napojednávanídňa25.04.2016navrhovateľkauviedla,žesasodporcomrozviedlivnovembri2015,keď
od leta 2014 intímne spolu nežili a od decembra roku 2014 ani nebývali v spoločnej domácnosti. Maloletá
L.G. F. O. XX.XX.XXXX a je určite dcérou U. M.. Uviedla, že s U. M. začala intímne žiť niekedy od jesene
2014 a od decembra 2015 už bývajú aj v spoločnej domácnosti. Maloletá sa narodila v termíne, bolo to

ešte cca 2 týždne po stanovenom termíne pôrodu. U. M. sa podieľa na starostlivosti o maloletú Júliu a
pokiaľ bude určené, že odporca nie je otcom maloletej, tak tento mieni uznať otcovstvo k maloletej L..

Odporca v I. rade na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom súhlasí. Uviedol, že navrhovateľkou
spolu nebývajú už od decembra 2014 a od vtedy sa určite spolu ani intímne nestýkali. Uviedol, že sa
necíti byť otcom maloletej L., ani sa nepodieľa na starostlivosti o maloletú L., O.. XX.XX.XXXX.

Kolízny opatrovník maloletej odporkyne v II. rade uviedol, že doporučujú návrhu navrhovateľky v plnom
rozsahu vyhovieť.Súd v konaní vypočul svedka U. M., ktorého označila navrhovateľka za biologického otca maloletej
odporkyne v II. rade. Svedok na pojednávaní potvrdil, že žije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti
od 25.12.2015, má s ňou dcéru, ktorá sa narodila vo februári 2016 a niekedy v máji 2015 bola počatá.

Intímne začali spolu žiť niekedy v októbri 2014, pričom styk nebol chránený. Uviedol, že sa cíti byť otcom
maloletej L.Ú.; podieľa sa aj na starostlivosti o maloletú L., chce byť právoplatným otcom maloletej L..
Uviedol, že pokiaľ bude súdom určené, že L. U. nie je otcom maloletej L. uzná otcovstvo k maloletej
L., O.. XX.XX.XXXX.

Z rodného listu maloletej odporkyne v II. rade bolo zistené, že táto je zapísaná v knihe narodení
matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 131. Narodená
bola XX.XX.XXXX a ako otec bol zapísaný L. U., O.. XX.XX.XXXX.

Súd si pripojil a oboznámil sa so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/17/2015, z ktorého
bolo zistené, že dňa 03.08.2015 podala navrhovateľka M. U. na tunajšom súde návrh na rozvod

manželstva. Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol rozsudkom dňa 20.10.2015, právoplatným dňa
30.10.2015 tak, že manželstvo účastníkov rozviedol. V tom čase rozhodoval o maloletom U. U., ktorý
pochádzalzmanželstvaúčastníkovkonaniaatohtozverildoosobnejstarostlivostimatky.Zodôvodnenia
rozhodnutia, ako aj zo spisu vyplýva, že účastníci konania spolu intímne nežijú od júla 2014, od
decembra 2014 spoločne nehospodária. Navrhovateľka uviedla, že má známosť s iným mužom a čaká

bábätko, je v 25. týždni.

Podľa ustanovenia § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva
ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa ustanovenia § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do
uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca
manžel matky.

Podľa ustanovenia § 88 ods. 2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa

zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práva na zapretie otcovstva manželom matky
dieťaťa sa použijú primerane.

Podaný návrh podávala matka maloletého dieťaťa. V tomto prípade boli pasívne legitimovaní otec
maloletého dieťaťa a maloleté dieťa. Súd ďalej skúmal, či bola žaloba podaná v lehote troch rokov

od narodenia maloletej O. s tým, že maloletá sa narodila XX.XX.XXXX a návrh došiel na súd dňa
07.03.2016. Súd konštatoval, že bola zachovaná zákonná prekluzívna lehota na podanie žaloby na
zapretie otcovstva. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd skúmal pri rozhodovaní vo veci bolo, či mohol byť
bývalý manžel matky maloletej aj biologickým otcom maloletej L.. Výsluchom účastníkov konania, ako
aj svedka U. M. a tiež oboznámením sa s rozvodovým spisom tunajšieho súdu jednoznačne vyplynulo,

že matka maloletej L.G. s bývalým manželom nežila v spoločnej domácnosti od decembra 2014 a ani sa
intímne nestýkali. Obaja ako aj svedok potvrdili, že intímne v rozhodnom období pre splodenie dieťaťa
žila s U. M.. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené právoplatne k 30.10.2015. V tom čase už matka
maloletej bola tehotná, avšak s priateľom U. M., s ktorým sa intímne stýkala a ktorý tieto skutočnosti
nepoprel. Uznal otcovstvo k maloletej L., O.. XX.XX.XXXX. Keďže sa však maloletá narodila v zákonnej

lehote v zmysle ustanovenia § 85 ods. 1 Zákona o rodine bol ako otec zapísaný bývalý manžel matky
maloletej. Bolo preto na otcovi alebo na matke, aby podali návrh na zapretie otcovstva, nakoľko maloletá
má právo poznať svoj biologický pôvod. Navyše v prípade účastníkov konania nariadenie znaleckého
dokazovaniabyboloneekonomickéanehospodárne,keďžeprejavyavyjadreniavšetkýchzúčastnených
vrátane svedka sú súhlasné a korešpondujú aj so skutkovým stavom zisteným v rámci rozvodového

konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 12P/17/2015. Vzhľadom na všetky takto zistené
skutočnosti súd potom návrhu na zapretie otcovstva vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne
právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.