Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/102/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202902
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513202902.2

Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanej S. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, W., občianke SR za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, pr. zast.
JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob v konaní o
zaplatenie 1 543,66 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ, so sídlom Lehnice náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške
159,13 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Kempu, advokáta, Bratislava v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.6.2013 domáhal zaplatenia sumy 1 543,66
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.3.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej
len zmluvu o RÚ), na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1 493,73 eur, ktorý sa zaviazala
splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške 91,28 eur v termínoch splatnosti dohodnutých
v zmluve.

Na základe žiadosti žalovanej žalobca sa s ňou dohodol na odklade splátok č. 2, 3, 4 úveru, ktoré sa
zaviazala splatiť ako splátky č. 31, 32, 33.
Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 1 a do uplatnenia práva žalobcu
podľa § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), t.j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatila žalobcovi
sumu 1 194,74 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 17 viac ako 3
mesiace, žalobca jej oznámil zosplatnenie celého úveru z dôvodu omeškania. Žalovaná mala uhradiť
neuhradené splátky vo výške 1 543,66 eur dňa 22.3.2011, ktoré neuhradila ani čiastočne. Žiadal zaplatiť
žalovanú sumu vo výške 1 543,66 eur a so zákonným 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.3.2011
do zaplatenia.
Podaním, doručeným súdu dňa 30.10.2013, do konania na podporu žalovanej vstúpil vedľajší účastník
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a žalovanej a vedľajšiemu
účastníkovi doručil žalobu a zároveň ich vyzval, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadrili k žalobe a v
prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd oznámil žalobcovi a žalovanej vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovanej a
zároveň vyzval žalovanú , aby sa vyjadrila, či súhlasí so vstupom do konania na jej podporu.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovanej.

Žalovaná sa v lehote stanovenej súdom nevyjadrila ani k žalobe, ani ku vstupu vedľajšieho účastníka
do konania na jej podporu.

OS Stará Ľubovňa uznesením č. konania 5C/102/2013-53 zo dňa 7.4.2015 pripustil vstup do konania
vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča č. 1,
Chorvátsky Grob na podporu žalovanej.

Žalobca doplnil žalobu podaním, doručeným súdu dňa 28.3.2014, v ktorom uviedol, že žalovaná žiadala
o započítanie pohľadávky voči žalobcovi v podobe nesplatených splátok pôžičky úveru zo zmluvy o
RÚ č. XXXXXXXXXX s pohľadávkou v podobe nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa
tejto zmluvy o RÚ ku dňu poskytnutia úveru. Táto skutočnosť vyplýva z bodu 5 Zmluvy o RÚ č.
XXXXXXXXXX. Výška neuhradených záväzkov žalovanej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej
len zmluva o úvere č. 1) ku dňu 29.6. 2009 bola 609,39 eur. V oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - zmluva o RÚ č. XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere č. 2) je uvedené, že na základe
žiadosti žalovanej o započítanie pohľadávky žalobca započítal pohľadávku žalovanej voči poskytnutému
úveru vo výške 609,39 eur žalobcu v podobe nesplatených splátok pôžičky/úveru, príp. ďalších záväzkov
zo zmluvy o RÚ č. XXXXXXXXXX s pohľadávkou žalovanej v podobe nároku na poskytnutie schválenej
výšky úveru 1 493,73 eur. Po vykonanom započítaní výška pohľadávky žalovanej z tejto zmluvy o RÚ
je 884,34 eur. Podľa čl. 10.2 zmluvných dojednaní zmluvy o RÚ „V prípade, že Dlžník požiada Veriteľa
o započítanie svojej pohľadávky, ktorú má voči Veriteľovi na poskytnutie úveru podľa tejto Zmluvy o RÚ
s pohľadávkou Veriteľa v podobe nesplatených splátok pôžičky/úveru, príp. ďalších záväzkov

zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere uvedenej v žiadosti Dlžníka o poskytnutie úveru, stávajú sa ku
dňu uzavretia Zmluvy o RÚ splatnými všetky záväzky Dlžníka zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere
špecifikovanej v žiadosti Dlžníka o poskytnutie úveru.“

Vedľajší účastník na podporu žalovanej vo vyjadrení doručenom súdu vzniesol námietku premlčania a
navrhol žalobcu celkom zamietnuť z dôvodu premlčania. Pre prípad, že nárok žalobcu nie je premlčaný
žalobca, má právo len na vrátenie sumy, ktorú poskytol žalovanej, t.j. žalobca má právo len vrátenie
doposiaľ nesplatenej časti istiny úveru. Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods.
2 písm. a, b, d až j, k, a l zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto podľa § 4 ods.
3 citovaného zákona je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Namietal
neprimeranú výšku úrokov 68, 40 % ročne uvedenú v zmluve o RÚ, keďže podľa priemerných úrokov
zo spotrebiteľských úverov obchodných bánk s dobou splácania od 1 do 5 rokov zverejnených Národnou
bankou Slovenska v roku 2009 bol priemerný ročný úrok vo výške 13 % pre spotrebiteľský úver
porovnateľný s úverom poskytnutým zo strany žalobcu žalovanej. Dohodnutý ročný úrok vo výške 68,40
% ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto v zmysle § 39 OZ je zmluva v časti dohodnutého úroku
neplatná.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.3.2016, na ktoré predvolal účastníkov konania. Na
pojednávanie sa účastníci konania a ich právni zástupcovia nedostavili, neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil právny zástupca vedľajšieho účastníka. Žalobca, jeho právny zástupca a žalovaná neúčasť
na pojednávaní neospravedlnili, nežiadali odročiť pojednávanie z dôležitých dôvodov, preto súd
prejednal vec v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, zmluvou o
poskytnutí RÚ, zmluvnými dojednaniami zmluvy o RÚ žalobcu, oznámením veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, kartou klienta, oznámením o zosplatnení úveru, ako aj s obsahom celého spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Z predloženej úverovej zmluvy o RÚ č. 2 súd zistil, že ide o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár
označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere - je rozdelené
vertikálne na 6 časti, s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a revolvingovom
úvere, jeho výške, opačná strana obsahuje predtlač textu písaného veľmi drobným písmom, v
ktorom je odkaz na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, dohodu o odmene za poskytnutie
služby spočívajúcej v odklade splátok úveru a revolvingu, 6.časť zmluvy sa týkala údajov o schválení
revolvingu. V spodnej časti tlačiva je priestor pre podpis dlžníka, spoludlžníka, miesto a dátum podpisu.
Žalovaná vypísala časti l - 5 zmluvy, a to žiadosť o poskytnutie úveru, pričom vypísala svoje meno,
priezvisko, bydlisko a ďalšie osobné údaje. V 5. časti zmluvy sú vypísané údaje o požadovanom úvere,
ktoré podľa názoru súdu okrem čiastky, ktorú požadovala žalovaná vo výške 1 493,73 eur, musel
vypisovať všetky ostatné údaje v tejto časti pracovník žalobca, a to tieto údaje: splatnosť úveru - 30
splátok, vždy 31. dňa v mesiaci, mesačná splátka 91,28 eur, zmluvná odmena - náklady spotrebiteľa 1
244,77 eur, predpokladaná RPMN 98,83 %, ročná úroková sadzba 68,83 %, priemerná RPMN za úver
40,61 %, poskytnutá čiastka revolvingu 739,39 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 903,70
eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 58,70 %, ročná úroková sadzba revolvingu 67,53
%. V 5. časti zmluvy je predtlačený text - „Žiadam o započítanie pohľadávky veriteľa v podobe
nesplatených

splátok pôžičky/úveru, príp. ďalších záväzkov zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke /úvere č.
XXXXXXXXXX s pohľadávkou v podobe môjho nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa
tejto zmluvy o RÚ, a to ku dňu poskytnutia úveru“. V texte nie je uvedená výška sumy, ktorá mala byť
započítaná, resp. započítanie ktorej mala žalovaná požadovať. Žalovaná podpísala túto žiadosť v Starej
Ľubovni dňa 23.6.2009.

Žalobca vypísal 6. časť zmluvy a podpísal zmluvu až dňa 29.6.2009 v Bratislave a tiež oznámil
žalovanej schválenie úveru dňa 29.6.2010. V tomto oznámení o schválení úveru je uvedené: schválená
výška úveru 1 493,73 eur, splatnosť úveru 30 mesiacov, výška mesačnej splátky k 31. dňu v mesiaci
91,28 eur. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru v oznámení o schválení úveru je uvedená 1 392,65
eur, t.j. vyššia, ako je uvedená v zmluve o RÚ 1 244,77 eur. Na rozdiel od zmluvy o úvere je v oznámení o
schválení úveru uvedený dátum splatnosti prvej splátky - 31.7.2009 a dátum splatnosti poslednej splátky
úveru - 31.12.2011. V oznámení o schválení úveru sú uvedené totožné údaje, ako v zmluve o RÚ č.
2, a to RPMN za úver 68,40 %, ročná úroková sadzba úveru 68,83%, priemerná hodnota RPMN ku
dňu podpísania zmluvy o RÚ 40,61 %, ročná úroková sadzba revolvingu 67,54 %, RPMN po vykonaní
revolvingu (predpokladaná výška ) 55,38 %, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu 903,70
eur. Na rozdiel od zmluvy o úvere, kde je uvedená v časti 6. zmluvy poskytnutá čiastka revolvingu
739,39 eur, v oznámení o schválení úveru je uvedená schválená výška revolvingu 820,06 eur a naviac je
uvedené zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 820,06 eur a tiež odplata za poskytnutie
služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a/ Dohody poskytnutí služby 147,88 eur. Dátum nadobudnutia
účinnosti a platnosti zmluvy o RÚ je dňa 29.6.2009. V závere oznámenia o schválení úveru je uvedené,
že na základe žiadosti žalovanej o započítanie pohľadávky veriteľa v podobe nesplatených splátok
úveru, príp. ďalších záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX s pohľadávkou
žalovanej v podobe nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru žalobca započítal pohľadávku veriteľa
z uvedenej zmluvy vo výške 609,39 eur s pohľadávkou voči veriteľovi - žalobcovi na poskytnutie úveru
vo výške 1 0493,73 eur. Po vykonanom započítaní výška pohľadávky žalovanej z tejto zmluvy o RÚ
je 884,34 eur.

Zmluvné dojednania zmluvy o RÚ žalobcu, na ktoré odkazuje zmluva, sú písané malým, nečitateľným
prímom a ani zo strany žalovanej a ani žalobcu nie sú verifikované (podpísané).

Podľa karty klienta žalovanej žalobca vyplatil dňa 29.6.2009 žalovanej úver vo výške 736,46 eur, teda
nevyplatil jej úver v schválenej výške 1493,73 eur, keďže od tejto sumy jej odpočítal dlžnú sumu úveru
vo výške 609,39 eur na základe zmluvy o RÚ č. 1, resp. podľa tvrdenia žalobcu jej započítal pohľadávku
z tohto úveru s pohľadávkou voči žalobcovi na poskytnutie úveru a tiež ešte pred poskytnutím úveru
zrazil žalovanej odmenu v zmysle čl. 8.1a/ zmluvy za odklad splátok vo výške 147,88 eur, hoci v čase
poskytnutie úveru žiadnu takúto službu žalovanej neposkytol. Podľa karty klienta nominálna výška úveru
mala byť 2 738,50 eur, nominálny celkom 2 886.38 eur, poskytnutá čiastka úveru 1 493,73 eur. Žalovaná
prvú splátku zaplatila žalobcovi dňa 31.7.2009 vo výške 33,19 eur a vo výške 58 eur, poslednú splátku

uhradila dňa 30.11.2010. Celkom uhradila žalobcovi sumu 1 194,74 eur, ale podľa karty klienta mu mala
ešte uhradiť sumu 1 543,66 eur.
V oznámení zo dňa 13.2.2011 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie celého úveru ( čl. 6),
z dôvodu, že bola v omeškaní s úhradou splátok č. 17,18,19 spolu vo výške
273,84 eur, pričom omeškanie na najstaršej splátke trvalo 75 dni. Zároveň uviedol, že v prípade, ak
sa žalovaná dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok viac ako 3 mesiace
a uplynie lehota 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.
Doručenka o oznámení zosplatnenia sa vrátila žalobcovi späť dňa 9.3.2011 z dôvodu, že žalovaná
zásielku v odbernej lehote neprevzala.

Podľa internetových zistení súdu na webovom sídle Národnej banky Slovenska priemerné úroky zo
spotrebiteľských úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v čase uzavretie
zmluvy o RÚ č. 2, t.j. v júni 2009 pri obchodných spotrebiteľských úveroch s fixáciou od 1-5 rokov boli
13 % ročne.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ObZ)
Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere
(§ 497 ), zmluvy o bežnom účte (§ 708
).

Podľa § 497 ObZ Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

Uvedená zmluva o RÚmá charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné tento právny vzťah
posudzovať podľa ustanovení OZ, podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia tejto zmluvy o úvere.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

Podľa § 43 OZ Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo
by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Podľa § 46 ods. 1 OZ Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o RÚ spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4OZ Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
h/ prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods.5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 OZ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 cit. zák. ustanovenia Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 457 OZ Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa § 544 ods. 1 OZ (účinný v znení ku 27.8.2010) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 558 ods. 1 OZ Splnením dlh zanikne.
Podľa § 580 OZ Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 581 ods. 1 OZ Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na
zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je
prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Podľa § 581 ods. 2 OZ Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno
domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 1 ods. l zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) Tento zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 ZoSÚ Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v
sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré
musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním
úveru, okrem úrokov

Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSÚ 1/ Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 5 ZoSÚ Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na
požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať,
v znení účinnom ku uzavretiu zmluvy o RÚ, t.j. ku 24.6.2009
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na
spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri
zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej

miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)Výrobca, predávajúci,
dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné,
nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby
alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 7 ods. 1 ZoOS Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní
obchodnej transakcie.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b/podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 1 písm. g/ ZoOS obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože
obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do
omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna
vo vzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa
osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

Podľa § 8 ods. 3 ZoOS obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter,
okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný
spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii a tým
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 ZoOS Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje
nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie
uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu,
pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neprijal.

Právne posúdenie veci

Súd po preskúmaní okolností pri uzavretí zmluvy o RÚ dospel k záveru, že pokiaľ ide o zmluvu o úvere,
účastníci neuzavreli zmluvu o RÚ, hoci žalobca tvrdí, že došlo k uzavretiu zmluvy o RÚ, ale žalovaná
podpísala žiadosť o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobca podpísal a schválil žalovanej
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd vychádzal z toho, že na základe zmluvy o RÚ sa poskytuje
určitý úverový rámec, z ktorého môže (ale aj nemusí) dlžník opakovane čerpať a priebežne spláca
vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení ho môže opakovane čerpať bez potreby
uzatvárania novej zmluvy. Aj keď žalovaná v danom prípade podpísala tlačivo označené ako žiadosť o
RÚ, je zrejmé, že žalobca jej mal poskytnúť peňažné prostriedky, ale úverový rámec RÚ žalobca v čase
podpísania žiadosti o poskytnutie RÚ žalovanej neschválil a ani neurčil ďalšie podmienky poskytnutia
RÚ. Žalovaná sa však zaviazala uhradiť v stanovených termínoch 30 splátok s určenou výškou splátky
91,28 eur mesačne. Pri posúdení, či žalovaná uzavrela zmluvu o RÚ so žalobcom, súd konštatuje, že
v predmetnej veci ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu označenú ako Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v ObZ a patrí
medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaná vystupovala ako fyzická
osoba, ktoré úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľka, kým žalobca pri poskytovaní
úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu
uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že
táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere v ObZ

je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 - 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách, aj zákon č. 258/2001 Z.z.,
o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave OZ a takáto spotrebiteľská zmluva
musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č.
250/2007Z.z.o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS).

Ustanovenie § 53 OZ vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viereuzatvára zmluvu
s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby koná
profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému
prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ
v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má
iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či
už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré
sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený
a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Z predmetnej zmluvy o RÚ vyplýva, že 1. - 5. časť bola vypísaná pred uzavretím zmluvy a takto
vyplnenú časť zmluvy podpísala žalovaná dňa 23.6.2009 a 6. časť zmluvy musel vypísať žalobca až
dňa 29.6.2009, kedy žalobca zmluvu aj podpísal. Toto tvrdenie opiera súd aj o oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - zmluva o RÚ zo dňa 29.6.2009 (čl. 12). Oznámenie veriteľa o schválení úveru
nie je podpísané žalovanou. Žiadosť o RÚ (zmluva o RÚ) v 5. časti neobsahuje schválený úverový limit.
Rozdiely uvedené v zmluve o RÚ a v oznámení o schválení úveru sú uvedené vyššie.
Žalobca v zmluve o RÚ uviedol tiež neúplné a nejasné informácie o termíne konečnej splatnosti, keď
uviedol počet splátok 30 mesiacov, mesačná splátka k 31. v mesiaci, ale zo zmluvy nie je zrejmé, kedy
spotrebiteľ začal úver čerpať, odkedy mal začať platiť splátky a kedy bol termín konečnej splatnosti
úveru.

Z uvedeného vyplýva, že takýto postup a konanie žalobcu je potrebné považovať za nekalú obchodnú
praktiku v zmysle § 7 ods. 2 a 8 ods. 1 písm. g/, ods. 3, 4 ZoOS, keďže v čase podpisu zmluvy žalovaná
nevedela, v akej výške a s akými podmienkami jej žalobca úver, resp. úverový rámec schváli, podpísala
len žiadosť o poskytnutie úveru a údaje o schválenej výšky úveru a podmienky poskytnutia úveru jej
boli oznámené dodatočne dňa 29.6.2009, keď žalovaná už nemala možnosť ovplyvniť ani výšku úveru,
ani podmienky, nebola jej daná možnosť sa rozhodnúť, či za takýchto podmienok zmluvu o RÚ podpíše
alebo nie. Takéto klamlivé konanie žalobcu mohlo žalovanú uviesť do omylu vo vzťahu ku cene, výške
úveru, termíne konečnej splatnosti a k ďalším podmienkam zmluvy úveru. Takejto nekalej obchodnej
praktike žalobcu nemôže byť poskytnutá právna ochrana.

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že nedošlo medzi žalovanou a žalobcom k zavretiu
písomnej zmluvy o úvere v zmysle § 40 ods. 1, 3 OZ a § 4 ods. 1 ZoSÚ a preto takto uzavretá zmluva
je absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ust. § 3 ods. 1 OZ a § 39 OZ.

Súd konštatuje, že je nekalou obchodnou praktikou žalobcu, že poskytol ďalší úver žalovanej za
tým účelom, aby splatila nesplatený úver poskytnutý žalobcom predtým. Podľa názoru súdu je
pochybné, či skutočne žalovaná chcela požiadať žalobcu o započítanie pohľadávky z predchádzajúceho
a nesplateného úveru č. 1 žalobcom na základe zmluvy o RÚ č.1, keď v tejto žiadosti nie je uvedená
suma, ktorú žiada započítať a okrem toho v zmysle ust. § 580 OZ je možné započítať len vzájomné
pohľadávky, ktoré sa vzájomne kryjú a zánik nastane vtedy, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú
započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k
započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. V zmysle §
581 ods. 2 druhá veta OZ Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je
splatná. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť nielen pohľadávky rovnakého druhu a o
vzájomné pohľadávky dlžníka a veriteľa a o
pohľadávky spôsobilé na započítanie, ale tieto pohľadávky musia byť splatné. Aj keby súd vychádzal z
toho, že žalovaná skutočne žiadala žalobcu ako veriteľa o započítanie pohľadávky z predchádzajúceho
úveru č. 1., podľa názoru súdu nebolo možné započítať túto pohľadávku z toho dôvodu, že žalobca
uviedol zostatok nesplateného úveru žalovanej vo vzťahu ku žalobcovi ako veriteľovi v oznámení o

schválení úveru zo dňa 29.6.2016 vo výške 609,39 eur, ale nepredložil súdu zmluvu o RÚ č. 1 a ani
žiaden dôkaz o tom, že ku dňu 29.6.2009 pohľadávka žalovanej voči žalobcovi z úveru č. 1 bola skutočne
v uvedenej výške a kedy nastala jej splatnosť. Na splatnosť pohľadávky žalovanej voči žalobcovi z úveru
č. 1 v zmysle platných právnych predpisov nestačí tvrdenie žalobcu, že v zmysle čl. 10.2 zmluvných
dojednaní tým, že žalovaná ako dlžníčka požiadala žalobcu o započítanie svojej pohľadávky, ktorú
špecifikovala v tejto žiadosti (v prejednávanom prípade len uvedením predchádzajúceho čísla zmluvy
o RÚ), ktorú mala voči veriteľovi na základe tohto úveru č. 1, stali sa ku dňu uzavretia ďalej zmluvy
o RÚ č. 2 so žalovanou splatnými všetky záväzky žalovanej ako dlžníčky zo zmluvy o RÚ č. 1 -
špecifikovanej v žiadosti dlžníka o poskytnutie úveru.“ Takýmto spôsobom v zmysle platných ustanovení
OZ nemôže nastať splatnosť pohľadávky. Splatnosť pohľadávky z úveru nastáva tak, že v zmluve
o úvere je stanovený termín konečnej splatnosti úveru, ktorý platí dlžník splátkami a v prípade, že
neplatí splátky vo výške a v termínoch dohodnutej v zmluve ust. § 565 stanovuje, za akých podmienok
veriteľ môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru a aké povinnosti musí pritom splniť. Podľa
tohto ustanovenia Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zákon nepozná termín splatnosti
úveru na základe toho, že dlžník požiada o započítanie pohľadávky voči veriteľovi. V prípade započítania
pohľadávky za podmienok uvedených v § 580 a 581 OZ totiž dochádza k splneniu dlhu a nie ku splatnosti
pohľadávky.
Súd k tvrdeniu žalobcu, že takýto spôsob započítania upravoval čl. 10.2 Zmluvných dojednaní, ktoré mali
byť súčasťou Zmluvy o RÚ, dodáva, že predmetné zmluvné dojednania žalobcu sú napísané malým a
ťažko čitateľným písmom a nie sú žalovanou podpísané, teda v zmysle judikatúry súdov a judikatúry KS
Prešov sú absolútne neplatné. Žalobca v dôsledku tohto neplatného ustanovenia zmluvných dojednaní
o RÚ, ktoré je v rozpore aj s ust. § 565 OZ, započítal pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná proti
pohľadávke, ktorá tiež nebola splatná, t.j. došlo k neplatnému započítaniu tejto pohľadávky žalobcom.
Keďže žalobca nepredložil zmluvu o RÚ č. 1 a ani v žalobe a ani v predmetnej zmluve o RÚ č. 2
neuviedol, z čoho pozostáva nesplatená pohľadávka žalovanej - nesplatený predchádzajúci úver č. 1
vo výške 609,39 eur a ako k tejto sume dospel a kedy skutočne nastala splatnosť predchádzajúceho
úveru č. 1 poskytnutého žalovanej v zmysle § 565 OZ, súd je toho názoru, že nie je možné považovať
túto pohľadávku žalovanej z úveru č. 1 za splatnú v čase uzavretia zmluvy o RÚ č. 2, t.j. dňa 29.6.2009.
Podľa názoru súdu úmyslom žalobcu bolo, aby nesplatenú výšku predchádzajúceho úveru č. 1 žalovaná
uhradila žalobcovi ďalším poskytnutým úverom č. 2. Na základe uvedeného je tiež možné konštatovať,
že ak by súd pripustil, že žalovaná mala voči žalobcovi pohľadávku z predchádzajúceho úveru č. 1,
žalobca však voči nej nemal v čase žiadosti žalovanej o započítanie tejto pohľadávky z úveru č. 1 (dňa
23.6.2009) voči nej žiadnu pohľadávku. Následne aj po schválení ďalšieho úveru č. 2 žalovanej žalobca
nemal voči žalovanej pohľadávku, ktorú by jej mal uhradiť, pretože úver poskytnutý žalovanej nie je
možné považovať za pohľadávku žalobcu. Žalobca totiž na základe uzavretia zmluvy o RÚ č. 2 bol

povinný vyplatiť úver, ale nie pohľadávku, žalovanej v schválenej výške 1 493,83 eur a žalovanej
vyplatením ďalšieho úveru č. 2 vznikla ďalšia pohľadávka voči žalobcovi, čo v podstate vyplýva aj z
karty klienta - karty žalovanej, kde žalobca viedol voči žalovanej pohľadávku celkom vo výške 2 886,38
eur (nominálny celkom). V skutočnosti jej žalobca však vyplatil len úver vo výške 736,46 eur. Postup
žalobcu, ktorým z ďalšieho úveru č. 2 poskytnutého žalovanej si zrazil ešte pred vyplatením úveru
sumu 609,39 eur z dôvodu žalovanou nesplateného úveru č. 1, je v rozpore s dobrými mravmi, ide o
nekalú obchodnú praktiku žalobcu a nie o započítanie vzájomných pohľadávok žalovanej ako dlžníka a
žalobcu ako veriteľa. V prejednávanom prípade keď nešlo o pohľadávky, ktoré sa vzájomne kryli a nešlo
o splatné pohľadávky. Žalobca teda nepreukázal splatnosť pohľadávky z predchádzajúceho úveru č. 1
vo výške 609,39 eur v čase uzavretia zmluvy o RÚ č. 2 a pohľadávka z ďalšieho schváleného úveru č.
2 ešte nebola splatná. Žalobca v oznámení o schválení úveru č. 2 totiž uviedol termín splatnosti úveru
dňa 31.7.2009, ale už dňa 29.6.2009, t.j. v deň schválenia úveru a podpísania zmluvy o RÚ č. 2 z
výšky schváleného úveru 1 493,73 eur ešte pred jeho vyplatením žalovanej si zrazil sumu 609,39 eur
z dôvodu žalovanou nesplateného úveru č. 1 Žalobca ešte pred vyplatením úveru žalovanej si zrazil
aj ďalšiu sumu 147,88 eur ako odplatu za poskytnutie služby uvedenej v čl. 8.1 písm. a) zmluvy o RÚ
č. 2, teda žalovaná za túto službu žalobcovi uhradila ešte predtým, než jej ju poskytol a než ju vôbec
využila a žalobca tým získal prospech skôr, ako žalovanej službu poskytol. Po odpočítaní sumy 609,39
eur a sumy 147,88 eur zo sumy 1 493,73 eur žalobca skutočne vyplatil žalovanej úver len vo výške
736,46 eur (1 493,73 - 609,39 - 147,88 =736,46).

Podľa čl. 8.1a/ zmluvy o RÚ žalovaná uzavrela so žalobcom dohodu o poskytnutí služby spočívajúcej
v žiadosti dlžníka, a to možnosť dlžníka požiadať žalobcu o odklad maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a
Dlžníkom (ďalej „ako úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 147,88 eur a b) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 80,66 eur v prípade ak
bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Táto dohoda o poskytnutí služby spôsobuje hrubú nerovnováhu
práv a povinností účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľov a uvedený čl. 8.1a/ zmluvy o RÚ je
neprijateľnou a absolútne neplatnou podmienkou zmluvy podľa § 39 OZ a podľa § 53 ods. 5 OZ.

Súd považuje za neprijateľnú podmienku zmluvy aj ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve o RÚ vo
výške 68,83 % ročne, keďže v čase uzavretia zmluvy - v júni 2009 priemerné úrokové miery stanovené
NBS pri obdobných spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov boli vo výške 13 % ročne.
Úrok uvedený v zmluve o RÚ je teda viac ako päťkrát vyšší, čo je v rozpore s dobrými mravmi a
judikatúrou súdov, a to rozhodnutím NS SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 a KS Prešov sp. zn. 3Co 151/2013,
podľa ktorého dohoda o výške úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom a úroky dohodnuté v zmluve
o úvere nesmú presiahnuť úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy s
poukazom na § 53 ods. 6 OZ, čo v prejednávanom prípade nebolo splnené.

Vzhľadom na súdom zistenú priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov v obchodných bankách
v čase poskytnutia úveru (13 % ročne), takéto navýšenie úrokovej sadzby, v danom prípade viac ako
5-násobne, je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských
zmluvách a je možné ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve o RÚ vo výške 68,83 % ročne
považovať za úžernícku a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu.

Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované
aj za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa mravným princípom spoločenského poriadku
a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ je úlohou súdu, aby
podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo
posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými
mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade so zákonom a dobrými
mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu
za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým
spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery
za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou zákonu a dobrým mravom,
je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov. Úrok viac ako 5 -násobne vyšší, ako bol priemer porovnateľných úverov
poskytovaný obchodnými bankami, podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch.

Súd ešte dodáva, že judikatúra súdov nikde nespochybnila, že neprimerané úroky nie sú v rozpore
s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú
fundamentálny hodnotový poriadok (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 MCdo 1/09 z 31.07.2009, NS
SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012, KS Prešov sp. zn. 3 Co 67/2012 z 24.10.2012).

Podľa právneho názoru vysloveného KS Prešov sp. zn. 6Co/138/2012 z 07.05.2013 cena plnenia
(vrátané úrokov) nie je vyňatá zo súdnej kontroly jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly
(§ 53 ods. 1 OZ) s odkazom na rozsudok súdneho dvora C 484/08-
Cajade Ahorosy Monte de Pidadde Madrid proti Asociación del Usaurios de Servicios Bancarios.

Úrok uvedený v zmluve o RÚ preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy, odporujúcu §
53 ods. 6 OZ, ako aj dobrým mravom. V zmysle § 39 OZ a § 53 ods. 6 OZ ide o absolútne neplatnú
podmienku zmluvy.

Žalovaná mala podľa zmluvy zaplatiť žalobcovi odmenu za poskytnutý úver vo výške 1 244,77 eur a
podľa oznámenia o schválení úveru odmenu vo výške 1 392,65 eur. Ani v zmluve o RÚ, ani v oznámení
o schválení úveru, nie je uvedené, čo je zahrnuté v tejto odmene, koľko z tejto sumy je úrok z úveru,
koľko sú poplatky a za čo mala žalovaná platiť poplatky. Takto stanovená odmena vo výške 173 % vo

vzťahu ku skutočne vyplatenej výške úveru 736,46 eur v rozpore s dobrými mravmi, je neprijateľnou a
teda absolútne neplatnou podmienkou zmluvy podľa § 53 ods. 5 OZ s poukazom na ust. § 3 a 39 OZ.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ zmluva o RÚ aj pri nesplnení podmienok podľa § 4 ods. 2 je platná, keďže
žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver a táto ho aj čerpala, ale
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), preto
sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. ), a to neobsahuje
1/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (písm. d),
2/ celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
(písm. e),

3/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (písm. g),
V zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru, ale je len uvedené, že žalovaný má zaplatiť
úver 30 splátkami bez toho, aby bolo uvedené, odkedy začne platiť splátky a kedy je konečný termín
splatnosti úveru. Tento údaj uviedol žalobca až v oznámení o schválení úveru, ale neuviedol ich v
zmluve o RÚ, a to ani v 6. časti zmluvy

4/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. i),
V zmluve o RÚ je uvedené, že žalovaný má platiť mesačnú splátku úveru vo výške 85,15 eur, ale nie je
uvedené, akú sumu z tejto splátky bude platiť na istinu, akú na úrok z úveru, akú na poplatky tak, ako
to ukladá § 4 ods. 1 písm. i/ ZoSÚ.

5/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad (písm. m).

V zmluve o RÚ je uvedená neprimeraná ročná úroková sadzba 68,83 % . V zmluve nie sú uvedené
poplatky, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť, preto žalobca nemôže požadovať ich zaplatenie v zmysle § 4
ods. 4 ZoSÚ.

S prihliadnutím na to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov s poukazom na citované zákonné
ustanovenia, žalobca má právo len na vrátenie sumy, ktorú žalovanej skutočne vyplatil.

Žalobca, ako je uvedené vyššie, z výšky schváleného úveru 1 493,73 eur ešte pred vyplatením úveru
č. 2 si stiahol sumu 609,90 eur z dôvodu neplatného započítania pohľadávky žalovanej z nesplateného
predchádzajúceho úveru č. 1 a tiež stiahol žalovanej odplatu za odklad splátok podľa čl. 8.1.a/ zmluvy vo
výške 147,88 eur, hoci jej ešte nepovolil žiaden odklad splátok a skutočne vyplatil žalovanej len sumu
736,46 eur. Žalovaná uhradila žalobcovi celkom sumu 1 194,74 eur, t.j. uhradila mu viac o 458,28 eur,
ako jej skutočne vyplatil, preto súd žalobu ako nedôvodnú celkom zamietol aj v časti uplatňovanej istiny,
aj v časti úroku z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa zásady úspechu. Žalovaná
ako úspešná účastníčka konania má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi ako neúspešnému
účastníkovi konania. Žalovaná si žiadne trovy konania neuplatňovala a zo spisu nevyplýva, aby jej
nejaké trovy konania vznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník na podporu žalovanej v zmysle judikatúry KS Prešov má právo na náhradu trov
konania, ktoré mu vznikli. Vedľajší účastník uplatňoval náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2/ písomné podanie
na súd vo veci samej - odmena za 1 úkon 71,37 eur a 2x paušálne výdavky - 1x 7,81 a 1x 8,58 eur,
t.j. spolu 159,13 eur. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v uplatňovanej výške
159,13 eur a zaviazal žalobcu tieto trovy konania uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Jozefa Kempu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j.
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje,
musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).