Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Rastislav Varga, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/92/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010959
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114010959.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu a prísediacich
Heleny Schnirerovej a Lýdie Csikyovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. mája 2016 v Prešove,
takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
D. P., nar. XX.XX.XXXX R. H., trvale bytom J., U. Č.. XXX/XX,
je vinný, že
od presne nezisteného dňa v roku 2010 do 01.04.2014 v obci Svinia, okres Prešov, na ulici U. Č.. XXX/
XX v unimobunke a v jej blízkosti v rámci rómskej osady, opakovane vulgárne nadával, vyhrážal sa
zabitím a fyzicky napádal členov svojej rodiny tak, že svojej maloletej dcére A. P., nar. XX.XX.XXXX, po
tom čo sa vrátila domov po hre s rovesníkmi, vulgárne nadával do kuriev, následne ju chytil za vlasy, za
ktoré ju ťahal, bil ju päsťami do oblasti tváre i vlasatej časti hlavy a vyhrážal sa jej, že jej ostrihá vlasy a
niekedy ju aj kopal do oblasti ramien, či hlavy a to vtedy, keď ju ťahaním za vlasy zhodil na zem, čo keď
videla jeho manželka A. P., nar. XX.X.XXXX, začala svoju dcéru brániť, z dôvodu ktorého obdobným
spôsobom fyzicky napádal aj ju, teda ťahal za vlasy a bil päsťami do tváre, kde okrem toho ju aj často v
nočnom čase prebúdzal s rôznymi malichernými požiadavkami, pričom päsťami bil v uvedenom období
aj svojich štyroch maloletých synov P. P., nar. X.X.XXXX, A. P., nar. X.X.XXXX, H. P., nar. XX.X.XXXX
a D. P., nar. XX.XX.XXXX, a to každého v rôzny deň z dôvodu, že sa hrali vonku so svojimi rovesníkmi,
kde po takýchto útokoch A. P., nar. XX.X.XXXX aj s dieťaťom, ktoré bolo práve v daný deň otcom zbité,
odchádzala k susedom a vracala sa až keď jej manžel doma zaspal, a poslednýkrát ju manžel spolu
s dcérou zbil dňa 31.3.2014 o 21.00 hod. tak, že dcéru ťahal za vlasy a dvakrát ju udrel päsťou do
zadnej časti krku a svoju manželku udrel dvakrát päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho obe odišli k
susedovi, u ktorého zotrvali do 01.00 hod. dňa 1.4.2014, pričom počas celého uvedeného obdobia sa
svojej manželke jeden až dvakrát do mesiaca, po tom ako ju popísaným spôsobom fyzicky napadol, aj
vyhrážal sa jej zabitím tak, že s nožom v ruke svoju manželku naháňal pred unimobunkou a kričal, že
ju zabije, zároveň dňa 27.3.2012 v čase asi 04.00 hod. v mieste svojho bydliska polial svoju manželku
toulénom, ktorý následne zapálil, tak jej spôsobil popáleniny tváre, ľavej ušnice a ľavej ruky I. - II.
stupňa, postihujúce do 3 % celého telesného povrchu, s dobou liečenia 21-23 dní, čím svojím konaním
vzbudzoval u svojej manželky a svojich detí strach, až napokon z dôvodu neúnosnosti rodinnej situácie,
dcéra A. P. ml. aj matka A. P. st. správanie otca oznámili,
tedatýral blízku osobu a osoby, ktoré boli v jeho starostlivosti a výchove, spôsobujúc im fyzické utrpenie a
psychické utrpenie, bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým
vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo ich fyzické a psychické zdravie a bezdôvodným
odopieraním stravy, oddychu, spánku, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, zdravotnej
starostlivosti, bývania, výchovy a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas a na
viacerých osobách.
čím spáchal
zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/
Trestného zákona účinného do 31.12.2015 s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona
účinného do 31.12.2015.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
účinného do 31.12.2015 v spojení s § 39 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 trest odňatia
slobody v trvaní 3 roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa§51ods.2Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2015skúšobnúdobupodmienečnéhoodsúdenia
s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2015 obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 25.7.2014 na obvineného D. P. obžalobu pre
skutok právne kvalifikovaný ako zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona,
na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 4.11.2014 bol obžalovaný D. P. podľa
§ 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby prokurátorky oslobodený, nakoľko nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Na základe odvolania okresného prokurátora Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XTo/X/XXXX zo
dňa 21.1.2016 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovuprejednalarozhodol,pričomokreminéhouviedol,ženiejemožnésúhlasiťsnázoromsúduprvého
stupňa, že bolo potrebné vypustiť zo skutkovej vety rozsudku konanie obžalovaného zo dňa 27.3.2012,
kedy mal obžalovaný poliať svoju manželku toluénom a túto zapáliť, nakoľko nedošlo k zastaveniu
trestného stíhania pre predmetný skutok vo vzťahu k obžalovanému a zároveň uložil prvostupňovému
súdu prečítať aj výpovede svedkýň O.. Ľ. R. a E.. D. M., príp. zvážiť výsluch vyšetrovateľa D.. E. K. a to
k okolnostiam stretnutia obžalovaného a jeho dcéry A. P. ml. dňa 2.4.2014.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného D. P., svedkyne
poškodenej A. P. st., svedkov E.. L. J., E.F. C., D.. E. K., E. E. I. P.. E. E., čítaním svedeckých výpovedí
svedkov mal. A. P., E.. P. P., E.. A. P., E.. L. A., E.. I. Q., I. Č., C. G., O. P., E. P., W. P., O.. Ľ. R.
I. E.. D. M., výsluchom znalcov H.. E.F. G., E.. P. M. I. E.. E. P., čítaním listinných dôkazov, a to
zápisnice o vydaní veci, listu mal. A. P., zápisnice o prehliadke tela s fotodokumentáciou, výsledkutoxikologického vyšetrenia, zápisu o dychovej skúške, lekárskych správ, uznesenia OO PZ Jarovnice,
Č.:Z.-XXX/JA-H.-XXXXzodňa30.4.2012,odpisovzregistratrestovasprávacharakteristíkanazáklade
takto vykonaného dokazovania dospel k záveru tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný D. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. Ženu a deti nebil, ani im nenadával, to
skôr oni nadávali jemu. Žena chodila vonku kam chcela. Nie je pravdou, že by dcéru alebo ženu chytal
za vlasy, ani ženu a deti nebil päsťami do hlavy, ani ich nekopal. Taktiež nie je pravdou, že by ženu alebo
deti v noci budil, deti budil medzi šiestou a pol siedmou do školy. Pravdou nie je ani to, aby žena s deťmi
odišla k susedom, resp. aby s deťmi utekala z domu, nakoľko na to nemala dôvod, lebo ich nebil. Žene sa
nikdy nevyhrážal. Na dcéru A. nekričal, len jej vyčítal, že fajčí a pije kávu a ešte je na to malá. Čo sa týka
toho toluénu, nie je pravdou, aby mal na ženu vyliať toluén, stalo sa to tak, že žena sedela pri peci, pila
kávu a nadávala mu do „buzerantov“, na čo on hodil fľaštičku s toluénom do peca, na jeho vrch na plech.
Od pece sa žene chytil hrudník, preto ju polial vodou a oheň zahasil. Nie je pravdou, aby žena mala
popáleniny ucha, tváre a ruky. Udalosť s toluénom sa stala pred 9 rokmi. Toluén mu kupovala žena a to
asi raz za dva až tri týždne jednu pollitrovú fľaštičku, z ktorej si odlial na deň, asi pred polrokom mu naraz
kúpila 5 až 6 fliaš toluénu. Toluén fetoval tri až štyrikrát za týždeň a to s kamarátmi, väčšinou poobede,
ale všetko si pamätal. Keď sa nafetoval, išiel sa prejsť alebo pomohol žene. Manželka mu povedala, že
ho dá na psychiatriu, lebo fetuje a celý sa trasie. Deti bila skôr manželka a jemu vyčítala, že na nich ani
nekričí. Manželka mu povedala, že podala trestné oznámenie, lebo sa bála, že ju nechá, čo jej povedala
jeho matka. Dcéra vypovedala tak, lebo žena jej povedala, ako má rozprávať. Dopis, ktorý mala učiteľka
zadržať, nebol napísaný dcérou, lebo dcéra mu povedala, že to za ňu napísala kamarátka. Celé to nie
je pravda, na žene, ani deťoch neboli nájdené žiadne stopy, ani nič čo by skutok preukazovalo. Na
hlavnom pojednávaní dňa 20.5.2016 obžalovaný uviedol, že už si nepamätá ako vzniklo popálenie jeho
manželky, či to on spravil, alebo jeho manželka sama, vie že ju hasil, ako aj volal záchranku. T.č. už
nefetuje a všetko sa zlepšilo, ani dcére už nezakazuje piť kávu a fajčiť, lebo nechce ísť do basy. Odkedy
bol prepustený z väzby problémy s políciou nemal, iba ho jedenkrát zadržala kvôli krádeži fúrika, zobrali
mu DNA, ale nakoniec ho pustili, lebo sa zistilo, že to nebol on.
Svedkyňa poškodená A. P., manželka obžalovaného v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný počas
celého manželstva fetoval toluén, z čoho bol agresívny a začal ju biť. Bije ju už asi 4 roky, pričom bije aj
deti,dcéruA.ajniekedykopne.Dcérubijepreto,lebochodívonkuanadávajej,žechodízachlapmi.Keď
bije ju alebo niektoré dieťa, tak ujdú k niektorému susedovi. Naposledy ju manžel zbil 31.3.2014. Raz
až dvakrát do mesiaca sa stáva, že ju manžel naháňa pred bunkou s nožíkom. Často ju v noci zobúdza,
lebo chce cigarety alebo má pustiť do izby psy. Pred dvoma rokmi ju obžalovaný polial toluénom, horela
jej celá tvár, pričom obžalovaný sa len prizeral. Poškodená následne zmenila svoju výpoveď s tým, že
sa nič nezakladá na pravde a na hlavnom pojednávaní uviedla, že s manželom majú dobrý vzťah, staral
sa o ňu, ako aj o deti, nikdy ich nebil. Pretože manžel užíval toluén, a to niekedy už od rána, čo jej liezlo
na nervy, chcela, aby manžel išiel na liečenie. Sociálna pracovníčka D. C. jej povedala, že keď chce, aby
manžel išiel na liečenie, aby jej to povedala a prišla za ňou. Keďže jej muž stále fetoval a nechcela, aby
zomrel, išla za pani C., ktorá zavolala políciu s tým, že manželovi bude uložené ochranné liečenie, ale
on bol vzatý do basy. Čo presne povedala policajtom, si už nepamätá. Dohodla sa s dcérou, že dcéra
bude rozprávať, že ich obžalovaný bije a že to povie aj pani učiteľke, že utekajú z domu a podobne
a toto povedala aj policajtom, ale nechcela, aby manžel išiel do basy. Na manžela tak vypovedala z
dôvodu, že chcela, aby mu bolo uložené ochranné liečenie. To, čo vypovedala, ale nie je pravdou. S
manželovou mamou sa hádala kvôli doplatku na elektrine, pričom manžel sa jej nezastal, ale fetoval,
preto sa nahnevala. Dôvodom podania trestného oznámenia bolo to, že manžel fetuje a chcela, aby
išiel na liečenie. Chce, aby manžel prišiel domov, aby sa spolu starali o deti, aj o domácnosť, pretože
ju deti nepočúvajú a jeho majú deti ešte radšej ako ju. Je pravdou, že dcéra A. sa kamarátila s jedným
dievčaťom, o ktorej sa vravelo, že je lesba, ale už nevie, či jej vtedy manžel dal facku. Je pravdou, že
manžel fetuje už dlhé roky, kde po fetovaní je malátny, ledva stojí na nohách, väčšinou ide spať, takže
by nebol schopný ani niekoho zbiť. Je pravdou, že s manželom sa hádali, ale nenadával jej, ani ju nebil.
Doma majú psov, ale nie je pravdou, aby ju manžel v noci budil a posielal ju vpustiť alebo vypustiť psov,
ani si od nej nepýtal cigarety, aj keď manžel fajčí. Keď chcel cigaretu, tak si zobral sám, ale ju nebudil ani
kvôli cigarete, ani kvôli psom. K incidentu s toluénom uviedla, že ona sa sama oliala a to tak, že fľašky
od toluénu dala do pece a potom do toho fúkla, pričom oheň jej vyskočil na tvár. Keď manžel vypovedal
odlišne, že mala popálený hrudník, možno bol nafetovaný. Manžel veľa fetoval. Keď sa nafetoval, tak
pozeral televízor. Nie je pravdou, aby ich obžalovaný fyzicky napádal, bil ich, ťahal za vlasy, bil päsťami,
to skôr ona bila deti, pričom manžel za to na ňu kričal, ani nie je pravdou, aby utekala k susedom s deťmi,ani sa jej nevyhrážal zabitím. Toto si na neho vymyslela, aby išiel na liečenie, ale nechcela, aby išiel
do basy. To skôr ona ho bila. Je si vedomá, že v prípade krivého obvinenia manžela, môže byť trestne
stíhania, avšak nemôže žiť s tým, že manžel sedí zadarmo a keď pôjde sedieť ona, tak aspoň bude
mať čisté svedomie. Nič z toho čo vypovedala na polícii, nie je pravdou. Vypovedala tak, lebo chcela,
aby muž prestal fetovať, lebo sa bála, že zomrie, ale nechcela, aby išiel do basy. Nie je pravdou, aby z
domu s deťmi utekali ku O.O.C. P. alebo G. G., ani sa im manžel nevyhrážal. Toto všetko si vymyslela.
Z manžela strach nemá. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.5.2016 svedkyňa poškodená uviedla, že nie
je pravdou, aby mala problém s matkou obžalovaného kvôli platbám za elektrinu, ak tak v minulosti
vypovedala, tak preto, lebo si to vopred pripravila. Trvá na tom, že manžel v čase keď fetoval ledva stál
na nohách a nevládal chodiť, prečo to iní svedkovia neuviedli, to nevie. Manžel sa k nej, aj deťom správa
dobre, žiadne problémy nemajú, odkedy prišiel z basy, tak už ani nefetuje, pomáha jej a rúbe drevo. Už
si nepamätá čo presne bolo v trestnom oznámení, ale nebola to pravda.
Svedkyňa E.. L. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je triednou učiteľkou mal. A. P., učí ju tretí školský
rok, bola to dobrá žiačka, ale v minulom školskom roku sa začala inak správať. Jej kamarátky tvrdili,
že to má doma ťažké. A. vravela, že otec ju často bije, nechce ju nikde pustiť, bližšie to nepopisovala,
začala sa pýtať z vyučovania skôr, že keď nepríde domov, tak ju otec zbije, pričom párkrát sa stalo,
že aj z vyučovania odišla skôr. Keď A. ušla z vyučovania na otázku prečo, odpovedala: „no a čo“. A.
napísala list, v ktorom uviedla, že jej má pomôcť ísť do domova, lebo otec ju bije, doma ju „tyruje“ a
bije s tým, že ďakuje, že ju vypočula. O tomto sa s ňou nerozprávala, iba to mal. A. napísala. Bol to
len jeden list. S obsahom listu oboznámila sociálnu pracovníčku. A. oproti ostatným deťom sa vie lepšie
vyjadrovať. U Lucie si nepamätá na nejaké klamstvo, nič špeciálne, u týchto detí však je potrebné všetko
brať s rezervou. U iných detí sa s týraním alebo s bitím zatiaľ nestretla. Mal. A. poslala za sociálnou
pracovníčkou. V marci chcela ísť skôr domov a vyskočila z okna. Svedkyňa ďalej uviedla, že maloletej
A. povedala, že sa chce rozprávať s jej matkou. Matka aj s dcérou za ňou prišli 31.3.2014, pričom
matka mala slzy na krajíčku, hlas sa jej triasol, ale neplakala. Vravela, že doma mali peklo, manžel
doma vystrájal a chce proti nemu vypovedať. S matkou sa bavili iba o dcére. Vravela jej, že uteká z
vyučovania, pričom matka jej vravela, že si s ňou nevie dať rady. O situácii v rodine nemá vedomosť
od iných učiteliek, má pocit, že na A. je vyvíjaný tlak, lebo je jediné dievča v rodine. Vie o tom, že mal.
A. mala návrhy od inej dievčiny, ktorá sa volá I. Č. a je inak orientovaná, ale jej A. povedala, že sa s
ňou len kamaráti a jej sa páčia chlapci. Vzťah medzi nimi nezbadala. Lucia v súčasnosti dosť uteká z
vyučovania, inak nemá problémy, je bystrá. Od kedy bol obžalovaný vo väzbe, A. najprv bola utiahnutá,
potom bola chorá a potom do júna to rýchlo zbehlo. V súčasnosti má také rozpustilé správanie, fajčí, ale
sľúbila, že už nebude. Vie, že ju každý obviňuje, že môže za to, že otec je v base. V súčasnosti, keď sa
opýta A., či ešte chce ísť do domova, tak len dá hlavu dole.
Svedkyňa E. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že rodinu P. pozná už 14 rokov. Od roku 2005 pracuje
v ZŠ Svinia ako sociálna pracovníčka, s rodinou bola často v kontakte, pozná aj ich deti, vrátane A.,
ako aj oboch manželov P.. A. ju asi trikrát oslovila, pričom nadobudla dojem, že v rodine nie je niečo
v poriadku. A. jej povedala, že chce ísť do domova. Keď sa jej pýtala na dôvod, povedala jej, že otec
škaredo rozpráva, nepovedala však ako. Vravela, že mama ju bráni a že sa kvôli tomu rodičia hádajú a
to aj v noci, pričom v noci, to je u nich po zotmení. Maloletá A. ju prvýkrát kontaktovala asi v septembri
2014 a to ohľadom listu, ktorý je poslala spolužiačka s tým, že kvôli tomu bol doma nejaký krik. Uvedený
list nevidela, vie o ňom len od jej triednej učiteľky, ktorá jej povedala, že v liste A. uviedla, že chce ísť
do domova a že preto ju posiela za ňou. A. D.ej povedala, že ocko má problém len s ňou, že na ňu
kričí, že sa kamaráti s I., ako aj, že jej nedovolí spať, lebo kričí a vadí sa s ňou a potom sa háda aj s
mamou, ktorá sa jej zastáva. Povedala jej, že ocko ju týra, ale ako, to nešpecifikovala a ona sa na to
nepýtala. A., ani pani P. jej nepovedali, že ich obžalovaný bije, iba že nadáva, A. jej nepovedala, prečo
jej otec nadáva. Vie, že obžalovaný fetuje a preto si myslela, že z toho. Svedkyňa ďalej uviedla, že
kontaktovala matku a povedala jej, že dcéra povedala, že chce ísť do domova, pričom ona na to nijak
nereagovala a nekonkretizovala prečo chce ísť A. do domova, mala však z nej pocit, že sa bojí niečo
povedať, rozprávali sa spolu pred jej chatrčou. Matky sa pýtala, prečo nedá manžela na liečenie, lebo
k nej väčšinou chodili vo dvojici, keď bolo potrebné niečo riešiť, pričom si všimla, že pán P. je často
nafetovaný, bolo cítiť toluén, ale vždy bol slušný. Pani P. navrhla, aby sa manžel išiel liečiť, aby ho
nejakým spôsobom dostala na liečenie, ale ona vravela, že dobrovoľne by nešiel, preto pani P. povedala,
že keď chce dostať manžela na liečenie, nech príde za ňou. Následne približne o dva týždne, ale presne
nevie uviesť, ju A. aj s mamou čakali na schodoch, kde vyzerali nevyspato a pani P. povedala, že už sa
to nedá vydržať, nepovedala čo, že doma bola hádka a že sa nevyspali a aby zavolala políciu. Keď prišlapolícia, zobrali ich na oddelenie. Keď sa s ňou pani P. rozprávala, neplakala, avšak A. áno, rozplakala
sa vtedy, keď jej povedala, že nie je jednoduché ísť do domova, pokiaľ nie je záškoláčka, alebo nemá
poruchy správania. Žiadna z učiteliek detí P. ju neinformovala, že došlo u nich k zmene správania, dobre
pozná P., keďže chodil k nej do krúžku a ani jeho správanie sa nezmenilo, bol vždy veselý a spokojný.
Nevie posúdiť či sa zmenilo správanie detí P.Z.R. odkedy bol obžalovaný vo väzbe, lebo nie je s nimi v
kontakte. Vie, že triedna učiteľka J. hlásila, že má vymeškané hodiny. Z rozprávania po osade vie, že
pani P. sa odsťahovala od manžela aj s deťmi kvôli popáleninám, keď sa musela liečiť s tým, že manžel
ju mal poliať toluénom, pričom ona nevie ako to bolo. A. jej povedala, že to nebolo tak, že mamka kládla
do pece, ale ako to bolo, to nepovedala. To, že k popáleniu pani P. mohlo dôjsť aj inak, usúdila z klebiet
po osade, kde sa vravelo, že mal na ňu vyliať toluén.
Svedok D.. E. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na OR PZ Prešov vypočúval obžalovaného a
keď odchádzali z výsluchu, tak operatívci viedli dcéru obžalovaného a obžalovaný sa k nej rozbehol a
niečo po rómsky kričal, ale on ho zadržal, na neho to pôsobilo, ako keby sa ju snažil ovplyvniť, ako ona
reagovala, to si nespomína.
Svedok E. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že A. P. ml. viezli za znalcom, pričom kolega E. s ňou stál
pri výťahu a on išiel podpísať cestovný príkaz a keď sa vracal, tak videl, že sa niečo deje, ale nevidel, že
čo, len následne mu kolega E. povedal, že čakal s maloletou pri výťahu a išiel D.. K. s obžalovaným po
chodbe a obžalovaný, keď maloletú videl, tak sa k nej chcel rozbehnúť a niečo jej po rómsky povedal,
na čo ho D.. K. chytil a odklonil na schodište. Po tomto na maloletej videl, že má strach, mala slzy
na krajíčku, preto spísali úradný záznam. Dňa 1.4.2014 boli požiadaní, aby odviezli poškodené domov,
preto ich viezli do Svinnej, avšak poškodená A. P. st. ich požiadala, aby ju odviezli do Jarovníc, lebo sa
bojí a na ďalší, deň, keď išli po nich do Jarovníc zistili, že sú vo Svinnej.
Svedok kpt. E. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že stál pri výťahoch na OR PZ, kde čakal s dcérou
obžalovaného P., keď z kancelárie vyšiel vyšetrovateľ aj s obžalovaným, ktorý keď uvidel svoju dcéru,
tak sa k nej rozbehol a hovoril niečo po rómsky, ale vyšetrovateľ ho chytil za rameno a na dcére bolo
vidieť, že sa ho bála, oni ju v aute ukľudňovali, ale táto odmietla s nimi rozprávať.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne poškodenej mal. A. P., dcéry obžalovaného z prípravného konania
vyplýva, že táto najprv uviedla, že ju otec bije za nič, a to päsťami, ťahá ju za vlasy, niekedy ju aj kopne.
Otec bil taktiež mamu, ako aj bratov. Naposledy ju otec zbil večer pred výsluchom, následne išli aj s
mamou k otcovmu bratovi H. P.. Otec fetuje toluén a potom je zlý. Videla mamu, keď mala v plameňoch
tvár, otec bol vtedy doma a len sa smial. Pri svojom ďalšom výsluchu svedkyňa poškodená zmenila
výpoveď, keď uviedla, že otec ju zbil len raz, a to 30.3.2014 z dôvodu, že bola preč z domu, aj napriek
tomu, že jej to zakázal. Od mamy vie, že ju otec raz zbil. Taktiež sa stalo, že mama utiekla z domu k
otcovmu bratovi z dôvodu, že sa rodičia hádali pre elektrinu a otec povedal mame, že ju počúvať nebude,
nadával jej a mama sa zľakla. Vie o tom, že mama mala v minulosti popálenú tvár, ale nevidela ako sa
to stalo. Keď ju raz triedna učiteľka videla v škole plakať, povedala jej, že plače z dôvodu, že jej otec
zakazuje chodiť vonku a chce ísť do detského domova, lebo jej všetci doma nadávajú. Pani učiteľka sa
jaj opýtala ako jej môže pomôcť, na čo jej ona cez prestávku napísala list, ktorý položila na stôl v triede.
Po prečítaní listu jej pani učiteľka povedala, že keď má problém, oznámi to sociálnej pracovníčke D.
C.. Následne svedkyňa poškodená opätovne zmenila výpoveď tak, že jej jedna lesbička menom I. Č.
povedala, aby napísala list, že ju ocko bije, aby ho dala do basy, a potom jej nikto nebude rozkazovať
ako dlho môže byť vonku. V súčasnosti, odkedy klamala na otca, s I. Č. už nie sú kamarátky. Otec jej dal
len raz facku, kvôli tomu, že má frajera. Otec jej vravel, že nechce, aby chodila neskoro večer domov,
pretože ráno musí vstávať do školy, pričom ona mu odvrávala. Otec ju nikdy nebil, neťahal za vlasy,
nekopal, otca sa nebojí. Ona, ani mama pred otcom zo strachu neutekali. Rodičia sa hádali len vtedy,
keď babička povedala, že mama má zaplatiť elektrinu. Vtedy, keď mame horela tvár, otec spal a zobudil
sa až keď prišla sanitka, ktorú volala jeho mama.
Zo zápisnice o výsluchu svedka A. P., syna obžalovaného z prípravného konania, vyplýva, že spolu
s rodičmi a súrodencami bývajú v obci Svinia. Rodičia sú k sebe dobrí, otec mamu nikdy neudrel, vo
všetkom ju počúva. Ani jeho otec nikdy neudrel, len raz udrel sestru A., keď išla za chlapcami. On ani
mama nikdy neutekali zo strachu k susedom. Otca sa nebojí, lebo sa k nemu ako aj k ostatným správa
slušne. Videl ako mame horela tvár, pričom stalo sa to tak, že mama išla vonku po papiere, našla gumu,
ktorú dala do ohňa, fúkla a oheň jej vyskočil na líce. Od detí v škole počul, že sestra A. napísala list,
nevie však komu a čo v ňom napísala. Mama aj sestra A. robia pletky a rozprávajú, že otec ich bije.Zo zápisnice o výsluchu svedka P. P., syna obžalovaného z prípravného konania, vyplýva, že spolu s
rodičmi a súrodencami býva v obci Svinia. Otec je dobrý, správa sa normálne, jeho nikdy nezbil, len
raz videl ako po líci udrel sestru A., lebo fajčila, bozkávala sa s dievčaťom a stretávala sa s chlapcami.
Rodičia sa k sebe správali slušne, hádali sa len raz ročne, mama nikdy neutekala k susedom z dôvodu,
že by sa bála. Otec fetuje toluén každý deň, keď sa naje a potom ide spať. Keď sa nafetuje, je tichý. Otca
ani mamy sa nebojí. Otec nikde nepracuje, dostáva podporu, z ktorej nakúpi potraviny, šaty a topánky.
Z domácich prác otec len donesie vodu z pumpy, nič viac nerobí, nakoľko ho bolia nohy. Nevie o tom,
aby sestra A. chcela ísť do detského domova, ona si niekedy vymýšľa, napr. keď povedala otcovi, že
ju zbil, čo nebola pravda, pričom otec im povedal, aby sa nebili, lebo sú súrodenci. Taktiež nevidel, aby
mame horela vrchná časť hlavy.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne E.. L. A. z prípravného konania vyplýva, že je triednou učiteľkou D.
P., ktorý navštevuje 0. D triedu na Základnej škole s materskou školou Svinia. D. je výborným žiakom,
je šikovný, snaživý. Na začiatku si všimla, že D. je náladový. Niekedy bolo vidno, že nie je vyspatý, bol
unavený, preto zavolala matku, ktorá jej povedala, že deti vôbec nechcú ísť spať a že ju nepočúvajú.
Keďže D. je jej najlepším žiakom, počúva ju a rešpektuje, matke toto neuverila. Viackrát zavolala aj otca,
tento prišiel len raz a bol nafetovaný, čo spoznala podľa zápachu a krvavých očí. Kvôli D. náladovosti sa
ho pýtala, či sa u nich doma niečo nedeje, pričom D. sa hneď rozplakal a nič nehovoril. Bolo to niekedy v
mesiaci november 2013, možno aj skôr. Neskôr si opäť zavolala matku a tá jej hovorila, že muža zobrali
do väzenia, že ju bil, ale chcela, aby sa vrátil domov, že ju deti nepočúvajú, keď muž nie je doma. Deti
pani P. chodia čisté, upravené, stará sa o nich. Je vidieť, že D. otec chýba.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne E.. I. Q. z prípravného konania vyplýva, že je triednou učiteľkou H. P.,
ktorý navštevuje 1. F špeciálnu triedu na Základnej škole s materskou školou Svinia. Triednou učiteľkou
je prvý školský rok, ale H. pozná už druhý rok ako jedného z ukážkových žiakov, bol šikovný, čisto
upravený. Prvé dva mesiace školského roka bolo H. správanie v poriadku, ale potom sa jeho správanie
úplne zmenilo. Odmietal pracovať, komunikovať, začal byť agresívny k deťom, začal sa im vysmievať,
vyvolával hádky a bitky a párkrát sa stalo, že chcel utiecť zo školy a raz aj ušiel. Keď sa ho pýtala,
prečo sa zmenil a dohovárala mu, len sa pousmial a nereagoval, prípadne v rómštine povedal „mange
chasna“, čo znamená „moja vec“. Odkedy sa zmenil, rozhadzuje deťom farbičky, keď mu to niekto vráti,
začne sa brániť a začína šarvátka. U detí chce vzbudzovať autoritu. Rodičov maloletého pozná, otca
len z videnia, ale mama spolupracuje so školou, zúčastňuje sa aj rodičovských združení. Keď jej hovorí
o správaní maloletého, argumentuje, že doma taktiež nepočúva a nevie si s ním dať doma rady.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne I. Č., sesternice obžalovaného z prípravného konania, vyplýva, že
táto odmietla vypovedať, lebo obžalovaný D. P. je jej bratrancom.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne C. G. z prípravného konania vyplýva, že je družkou H. P., brata
obžalovaného a už osemnásť rokov býva v obci Svinia. D. P. s manželkou a deťmi bývajú blízko pri nej,
delí ich jedna stena, ale veľmi sa nenavštevovali. Nevidela, aby obžalovaný bil poškodenú, ešte ona
bila jeho. Obžalovaný nevládal sám so sebou, fetoval toluén, ktorý mu kúpila poškodená. Nevidela, aby
obžalovaný poškodenú naháňal s nožom, mal ju rád, nehádal sa s ňou. Deti P. niekedy prišli k ním a
ukázali jej aké topánky im kúpil obžalovaný. Poškodená k ním nikdy neprišla prespať, spala doma. Do
Jarovníc chodila len po rodinné prídavky a naspäť sa vracala do Svini. Poškodená sa nikdy nesťažovala,
že ju muž bije a nepočula z ich bunky žiadny krik ani nadávky. Poškodená jej hovorila, že raz dala fľaše
do pece, zapálila ich, pričom všetky plamene išli na ňu.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne O. P., sestry obžalovaného z prípravného konania vyplýva, že býva
v obci Svinia, len pár metrov od obžalovaného. Brat D. je dobrý, ale jeho žena A. má veľký jazyk. Brat
fetuje toluén, ktorý mu poškodená kupovala. Nehádali sa často, napr. keď poškodená udrela syna, D. sa
s ňou hádal, lebo on deti nebil, brat sa hádal aj s ňou, keď sa ich deti pobili. A. P. u nej nikdy neprespala.
Poškodená aj s obžalovaným k nej chodili na návštevy, ale sama poškodená k nej nikdy neprišla. Hádali
sa len kvôli deťom, nevidela, aby sa bili. Poškodená jej hovorila, že keď dávala fľašky toluénu do pece a
fúkla, oheň na ňu vyskočil. Keďže počula krik, išla sa pozrieť a videla ako si poškodená vodou vo vedre
chladí tvár. Poškodená často pálila fľaše, lebo obžalovaný fetoval. Keď to videl obžalovaný, plakal.Zo zápisnice o výsluchu svedkyne E. P., matky obžalovaného z prípravného konania vyplýva, že jej syn
s manželkou a deťmi býva v bunke blízko nej. Asi týždeň predtým ako obžalovaného zobrali do väzby,
bola na svojom okne a rozprávala sa s nevestou, ktorej povedala, že je potrebné platiť elektrinu. Nevesta
sa nahnevala, pričom syn jej povedal, aby sa nehnevala. Nevesta ho však drgla a obžalovaný spadol
na prah do izby. Nevesta niekam odišla a potom prišla polícia. Nikdy nevidela, aby syn na ženu kričal
alebo ju bil. Taktiež nikdy nebil deti, len raz dal facku dcére A., lebo počul, že všade chodí s I.. Asi pred
rokom počula krik synovej ženy a videla, že má zaprášenú tvár, preto zavolala sanitku. Na otázku čo sa
jej stalo, povedala, že dala fľaše od toluénu a vína do pece, fúkla a mala všetko na tvári.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne W. P., svokry obžalovaného z prípravného konania vyplýva, že
manželstvo jej dcéry A. s obžalovaným bolo dobré. Obžalovaný bol dobrý manžel, kupoval deťom veci.
Dcéra jej hovorila, že jej manžel nepomáha, lebo nevládze chodiť, pretože fetuje. Do Jarovníc dcéra
chodila po peniaze, niekedy s ňou prišiel aj jej muž, ale neskôr ho už nechávala doma, lebo nevládal
chodiť. Často chodila k nim domov do Svini, boli k sebe dobrí, pekne sa k sebe správali. Ku svojím deťom
bol obžalovaný dobrý. Potom ako vzali obžalovaného do väzby, prišla za ňou dcéra a plakala, že si nikdy
neodpustí, že mu to urobila zadarmo. Veľmi ľutovala, že takého chorého človeka dala do väzenia. Keď
poškodenú asi pred rokom zobrala záchranka, prišla potom za ňou do Jarovníc a povedala jej, že nemala
drevo, preto hodila fľašku od toluénu do pece, keďže nevedela, že toluén tak horí a následne mala tvár v
plameni. Keby obžalovaný bil poškodenú, už dávno by ju zobrala k sebe domov, ale obžalovaný je zlatý
človek. Aj deti P. a A. jej hovorili, že rodičia sú k sebe dobrí.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne O.. Ľ. R. z prípravného konania vyplýva, že je triednou učiteľkou
P. P., je to usilovný a poslušný žiak, o svojej rodine jej nerozprával, po víkende jej väčšinou povie, že
boli u sesternice vo Svinnej a že často býva u nich. Jeho súrodencov nepozná, ani jeho matka jej nič
nenaznačovala, ani rodičovských združení sa s manželom nezúčastňovala.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne E.. D. M. z prípravného konania vyplýva, že už štvrtý rok je triednou
učiteľkou A. P., ten je dennodenne v škole, nemá s ním žiadny problém. Deti v triede jej asi pred rokom
povedali, že A. ocko polial mamku toluénom a zapálil, pričom A. jej potvrdil, že tak nejako to bolo a že
mamku zobrala sanitka. Na rodičovské združenia chodia obaja rodičia, raz jeden, raz druhý, otec príde
vždy sfetovaný. Podľa nej A., ani A. sa svojich rodičov neboja. A. jej povedal, že 9.6.2014 nepríde, lebo
ide pozrieť otca, na ktorého sa teší.
Znalec z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých a psychológie dopravy
PhDr. Marián Garbár, ktorý vypracoval znalecké posudky na obžalovaného, poškodenú a maloleté
deti na hlavnom pojednávaní uviedol, že osobnosť obžalovaného D. P. je mentálne retardovaná,
menej diferencovaná, anomálne štruktúrovaná, latentne agresívna, asociálna, v popredí je dlhoročný
sniffing - fetovanie toluénu. Celkové intelektové schopnosti sú znížené do pásma debility, potencované
sociokultúrne.Uobžalovanéhovyšetrenímzistilsnahujaviťsavlepšomsvetle,skresľovaťskutočnostivo
svoj prospech a účelovo ich spracovávať čo zo všeobecnosti znižuje vierohodnosť jeho osobnosti, osoby
a to tak všeobecnú, ako aj špecifickú. Motivácia k týmto výpovediam nemala patogomický charakter,
súvisí so snahou vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Jeho rozumové a pamäťové schopnosti nie sú natoľko
znížené, aby nebol schopný správne vnímať, zapamätať si a správne vnímať predmetné skutočnosti,
ak by chcel, nemožno vylúčiť tendenciu ku klamstvu, snahu javiť sa v lepšom svetle. Menovaný nemá
zábrany presne reprodukovať prežité skutočnosti zo svojho pohľadu. Povahové vlastnosti obvineného
sa zhodujú s vykonaným skutkom. Životné a rodinné prostredie, v ktorom vyrastal a žil má negatívny
dopad na jeho správanie a myslenie.
K poškodenej A. P. st. znalec uviedol, že jej osobnosť je extravertovaného typu, málo diferencovaná,
vyššie city sú menej rozvinuté, celkové intelektové schopnosti sú znížené do pásma mentálna retardácia
ľahkého stupňa, potencované sociokultúrne /rómsky disperzne znížený intelekt/. Mnestické schopnosti
sútieždefektné.Osobnosťpoškodenejjementálneretardovanásnegatívnymipovahovýmivlastnosťami
typickými pre rómsku populáciu, rómska millieaupathia. Záujmy sú málo rozvinuté, v popredí je prvá
signálna sústava - pudy, prítomné tiež znaky impulzivity, nestability, emočnej lability. U menovanej bola
zistená mentálna retardácia ľahkého stupňa, ktorá je vrodená, liečbou neovplyvniteľná, aktuálne sa
neprejavujú žiadne výraznejšie odchýlky, ktoré by boli v priamej súvislosti s inkriminovaným trestným
činom, prognóza ďalšieho vývoja je priaznivá. Jej intelektové, ani pamäťové schopnosti nie sú natoľko
znížené, aby nebola schopná vnímať, reprodukovať a zapamätať si prežité skutočnosti. U poškodenej
boli zistené fabulačné tendencie, z ktorých vyplýva, že si mohla skutočnosti, ktoré uviedla pri prvejvýpovedi aj vymyslieť zo snahy poškodiť obvinenému. Motivácia k zmene jej výpovede 2.4.2014 mohla
súvisieťsuvedomenímsidôsledkovtoho,žeobvinenýbolvzatýdovyšetrovacejväzby,stýmnepočítala,
s obavami, že sa jej bude chcieť za to pomstiť. U poškodenej bola výrazne zistená snaha javiť sa v
lepšom svetle, účelovo ich spracovávať, čo vo všeobecnosti znižuje vierohodnosť osobnosti a to tak
všeobecnú ako aj špecifickú. Nemožno vylúčiť ani ovplyvňovanie inými osobami. Motivácia k týmto
výpovediam nemala patognomický charakter, je v priamej súvislosti s dlhodobým konfliktným vzťahom
medzi poškodenou a obvineným, v ktorom dominujú hostilné postoje. Za pravdepodobnejšie považuje
za takto ovplyvňovanú druhú výpoveď. Životné a rodinné prostredie má negatívny vplyv na správanie
a myslenie poškodenej a to najmä dlhodobý konfliktný vzťah medzi poškodenou a obžalovaným. A. P.
v čase vypracovania znaleckého posudku mala evidentne strach zo svojho manžela Jána, zo svojho
konania, z jeho prítomnosti v domácnosti, čo súvisí s jeho dlhoročným fetovaním.
U svedkyne mal. A. P. znalec uviedol, že jej duševná vyspelosť mierne zaostáva k fyzickému veku
vzhľadom na zistenú mentálnu retardáciu ľahkého stupňa, intelektové schopnosti celkovo znížené
do pásma debility, potencované sociokultúrne, jej duševný vývoj nezodpovedá fyzickému veku, je
oneskorený asi o dva roky. Aktuálny psychický stav a vývoj menovanej je v norme. Vyšetrením u nej
neboli zistené žiadne odchýlky, poruchy správania, stresové reakcie, depresie, neurózy, či iné známky
osobnostnejpatognómie.Prognózajejďalšiehovývojajepriaznivá.Prítomnosťotcavdomácnostivplýva
na menovanú negatívne, čo je dôsledkom jeho správania k matke a bratom. Menovaná má z otca strach,
resp. z jeho správania sa pod vplyvom toluénu, čo vyplýva z jej výpovedí zo spisu, ako aj z vyšetrenia
u znalca, kde pri vypracovaní znaleckého posudku uviedla, že predtým klamala podľa inštrukcii matky.
V súčasnosti netrpí žiadnou psychickou poruchou alebo chorobou, ktorá by bezprostredne súvisela s
trestnou činnosťou. Je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Zistená
snaha javiť sa v lepšom svetle znižuje všeobecnú i špecifickú vierohodnosť jej osoby. Starostlivosť
otca o maloletú v dôsledku jeho fetovania, nie je dostatočná, v dôsledku čoho sa správa negatívne,
čo má negatívny vplyv na vývoj maloletej. Je u nej zistená ovplyvniteľnosť spojená s jej intelektovými
schopnosťami a s tým súvisiacou sugestibilitou, ľahšou ovplyvniteľnosťou. Nemožnosť vylúčiť snahu
poškodiť obžalovanému. Zmenu jej výpovede znalec odôvodnil, ako u matky, kde si neuvedomila, že
otec bude vzatý do väzby, čo oni nechceli, iba chceli postrašiť obžalovaného, aby nefetoval, čo bolo
príčinou celého tohto konfliktu.
U maloletých D. P., H. P., A. P. I. P.F. P. znalec zistil, že ich duševný vývoj nezodpovedá fyzickému veku,
je oneskorený asi o rok alebo dva. U všetkých maloletých zistil snahu javiť sa v lepšom svetle, snahu
skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, čo znižuje všeobecnú aj špecifickú vierohodnosť ich osôb, ich
výpovede pôsobia naučeným dojmom. Okrem mentálnej retardácie u žiadneho z detí nezistil psychickú
poruchu alebo chorobu, ktorá by bola v bezprostrednej súvislosti s vyšetrovanou vecou. Starostlivosť
otca nebola dostatočná v dôsledku nadmerného fetovania, ako to uviedol u mal. A..
Znalec konštatoval, že ani u poškodenej P. J.taršej, ani i u žiadneho z detí, nezistil príznaky, ktoré je
možné subsumovať pod syndróm týranej osoby, ani posttraumatickú stresovú poruchu. Taktiež nezistil
príznaky následkov domáceho násilia, chvíľu sa hádajú, chvíľu sú na seba dobrí. Rozhodujúca je
závislosť na fetovaní, ktorá negatívne ovplyvňuje vývin u detí, ktorý by bol aj tak negatívny, vzhľadom
na negatívne intelektové schopnosti. Rovnako je ohrozená výchova detí, keď je otec vo väzbe a matka
sama výchovu nezvláda, lebo A. napr. uteká z domu a podobne. U poškodenej, ako aj u maloletých
detí sú vyššie city málo rozvinuté, berú ako samozrejmé, že otec kričí. Správanie obžalovaného mohlo
mať negatívny dopad na situáciu v rodine, ale nie v zmysle, aby došlo k zmene psychiky poškodených,
ale zo strany oboch rodičov nebola maloletým deťom poskytovaná dostatočná výchovná starostlivosť.
Miera do akej je znížená vierohodnosť obžalovaného a poškodených, sa nedá určiť na percentá, ani
bližšie špecifikovať, ale ich výpovede sú účelovo spracované na svoj prospech. Tie najmenšie deti ešte
ani nechápu dopad a zmysel a väčšie sú ovplyvniteľné.
Znalkyňazodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatriaMUDr.KornéliaFabišíkovánahlavnom
pojednávaní uviedla, že spolu s MUDr. Martinou Rákayovou vyšetrili duševný stav obžalovaného
D. P. a vypracovali znalecký posudok, v závere ktorého uviedli, že u obžalovaného D. P. v čase
spáchania trestného činu zistili, že netrpel na žiadnu duševnú chorobu alebo poruchu v zmysle
psychózy. U obžalovaného ide o ľahkú mentálnu retardáciu, čo je podmienené genetickými vrodenými
predispozíciami, ale najmä vplyvom nedostatočnej výchovnej stimulácie v málo podnetnom prostredí.
U obžalovaného zároveň zistili konzum drog zo skupiny organických rozpúšťadiel /fetovanie toluénu/ sprejavmi závislosti. Obžalovaný s ohľadom na jeho intelektovú vyspelosť v čase spáchania skutku bol
schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Jeho rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti napriek deficitu intelektu neboli v podstatnej miere zmenené, preto mohol
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a mohol ho ovládať. U obžalovaného bola na základe
výsledkovtoxikologickejanalýzykrviamoču zistenápozitivitatoluénu,inéomamnéapsychotropnélátky
zistené neboli. U obžalovaného ide o viacročný sniffing prchavých rozpúšťadiel /toluénu/ s rozvinutou
závislosťou, vzhľadom na uvedené jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti mohli byť zmenšené pod
vplyvom užitého toluénu, nie však podstatne, preto obžalovaný bol schopný rozpoznať protiprávnosť
a nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie mohol aj ovládať. Obžalovaný aj napriek nižšiemu
intelektu v súčasnej dobe chápe zmysel trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode z hľadiska
psychiatrického,vsúčasnostiniejeprespoločnosťnebezpečný,keďžeunehonezistilivýskytduševného
ochorenia vo vlastnom slova zmysle. U obžalovaného ide o ľahkú mentálnu retardáciu, ide však o stav
trvalý,liečenímaniinýmmedicínskymopatrenímneovplyvniteľný,pretoniejedôvodknariadeniužiadnej
formy ochranného psychiatrického liečenia U obžalovaného nebola zistená závislosť na alkohole, preto
nie je potrebné nariadenie žiadnej formy ochranného protialkoholického liečenia. U obžalovaného bol
zistený konzum drog zo skupiny organických rozpúšťadiel /fetovanie toluénu/ s rozvinutou závislosťou,
preto je indikované ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie. Vzhľadom však k osobnostnej
úrovni obžalovaného, pre negatívny postoj obžalovaného k liečbe, ho nedoporučujú uložiť, nakoľko by
nesplnilo svoj účel, ústavnou formou v žiadnom prípade, lebo by to obžalovaný nezvládol vzhľadom na
svoje rozumové schopnosti. Iné okolnosti nezistili. Pravdepodobnosť, že obžalovaný prestane fetovať z
dôvodu, že 7 mesiacov vo väzbe nemal prístup k toluénu, je nízka. U osôb fetujúcich toluén sa prejavujú
znaky zvýšenej impulzivity, zmeny povahy, agresivita a podobne. U obžalovaného sa to prejavuje tým,
že je viac agresívny.
Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia,
sérohematológia) MUDr. Martin Kováč, ktorý vypracoval znalecký posudok vo veci ublíženia na zdraví
poškodenej A. P. st., na hlavnom pojednávaní uviedol, že z prístupnej zdravotnej dokumentácie po
odbornej konzultácii a vyšetrení poškodenej zistil, že menovaná utrpela popáleniny tváre, ľavej ušnice a
ľavej ruky prvého až druhého stupňa postihujúce do troch percent celého telesného povrchu. Uvedené
poranenia boli spôsobené účinkom vysokej teploty na uvedené miesta tela poškodenej počas horenia
horľavej látky prenesenej na telo poškodenej. Z medicínskeho hľadiska ide o poranenia stredne ťažké,
ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s dezinfekciou rán, odstránením pľuzgierov,
užívanie mastí na zlepšenie hojenia, prikladanie obväzov, užívanie liekov proti bolesti, pričom k úplnému
vyhojeniu spravidla dochádza za 21 až 23 dní. V prípade, ak by menovaná pracovala, potom by jej PN
mohla trvať 21 až 23 dní. V čase po úraze nebola poškodená odkázaná na pomoc druhej osoby pri
vykonávaní základných životných potrieb, bola obmedzovaná bolesťami v mieste poranení, sťaženou
manipuláciou ľavou hornou končatinou počas liečby v dĺžke 21 až 23 dní s klesajúcou intenzitou. V
uvedenom prípade nevznikli poškodenej žiadne trvalé následky. V prípade, ak by poškodená mala
ukladať do piecky plastové fľaše, v ktorých sa mal nachádzať toluén, čo následne malo spôsobiť
pri kontakte s ohňom v piecke výbuch a poranenia poškodenej uviedol, že uvedený mechanizmus
konzultoval s príslušníkom hasičského zboru, ktorý uviedol, že v prípade ak by došlo ku kontaktu
toluénu s ohňom a plastom, došlo by v piecke k explózii, čo by vzhľadom na charakter toluénu ako
vysoko výbušnej a horľavej látky viedlo k poraneniu poškodenej vo väčšom rozsahu ako sú tri percentá
celkového telesného povrchu. Pri uvedenom zohľadňovaní vychádzal zo zvyškov vo fľaši, ktoré môžu
spôsobiť explóziu, nakoľko tam sú aj výpary a podobne. V prípade, ak by malo dôjsť k uvedenému
poraneniu počas fúkania do ohňa s následným vyšľahnutím plameňa smerom k poškodenej, muselo by
dôjsť k popáleniu dýchacích ciest poškodenej a ústnej dutiny, čo však v danom prípade nebolo zistené
a tieto skutočnosti z lekárskych správ nevyplývajú.
Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 1.4.2014 vyplýva, že svedkyňa Mgr. Eva Samseliová bola vyzvaná
na vydanie 1 ks vytrhnutého liňajkovaného papiera vo formáte A5. List nie je podpísaný a píše sa v ňom
„...ocko nás tiruje všetkých chcela bi som radčej ist do domova abi som netrpela ale nechce že bi sa
stalo niečo mojej rodine...“
VlistenapísanomakovzormaloletouA.P.jenaukážkupísanýtextpísanýmpísmomaveľkýmitlačenými
písmenami.Zo zápisníc o prehliadke tela a fotodokumentácie k nim vyplýva, že dňa 1.4.2014 o 14.25 hod. bola
vykonaná prehliadka tela poškodených A. P. st., mal. A. P. a obžalovaného D. P., s ktorými prehliadkami
menovaní súhlasili.
Z výsledku toxikologického vyšetrenia vykonaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
zo dňa 4.4.2014 vyplýva, že vo vzorke krvi a moču D. P. nebola zistená prítomnosť etylalkoholu, v krvi
bola stanovená koncentrácia toluénu 0,24 g/kg (promile), iné prchavé látky zistené neboli. Skúška na
prítomnosť omamných a psychotropných látok bola negatívna.
Zo zápisu o dychovej skúške vyplýva, že dňa 1.4.2014 o 16.05 hod. bola u D. P. vykonaná dychová
skúška s negatívnym výsledkom.
Z lekárskych správ zo dňa 27.3.2012 vyplýva, že dňa 27.3.2012 o 05.24 a 11.03 hod. bola vo Fakultnej
nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana z dôvodu popálenín tváre a ľavej ruky I. - II. stupňa ošetrená A.
P., nar. XX.X.XXXX. Pri vyšetrení uviedla, že zakladala oheň plastovými fľašami a oheň jej šľahol na
tvár a ľavú ruku.
Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Jarovnice, Č.:Z.-XXX/JA-H.-XXXX zo dňa 30.4.2012 vyplýva, že
trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
preto, že dňa 27.3.2012 v čase okolo 04.00 hod. v rómskej osade v obci Svinia, Ul. Hložská, okres
Prešov, v obydlí č. 251/28 došlo presne nezisteným spôsobom k popáleniu tváre a ľavej ruky I.-II. stupňa
u A. P., nar. 15.2.1980, trv. bytom Jarovnice č. 479, bez prihlásenia bytom Svinia, Ul. Hložská č. 251/28,
s predbežnou dobou liečenia cca 2 týždne, bolo zastavené, lebo tento skutok nie je trestným činom a
nie je dôvod na postúpenie veci.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vyplýva, že z manželstva obžalovaného D. P. a
poškodenej A. P. pochádza päť detí: P., A., A., H. I. D., pričom maloleté deti doposiaľ neboli evidované
na oddelení SPODaSK z dôvodu porúch správania, eventuálne páchania priestupkov, či deliktov trestnej
povahy.
K osobe obžalovaného D. P. súd zistil, že obžalovaný býva v chatrči v obci Svinia spolu so svojou
manželkou A. P. a piatimi deťmi. Je vedený v evidencii nezamestnaných na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov bez nároku na dávku v nezamestnanosti, nezúčastňuje sa aktivačných prác
v obci Svinia. V mieste bydliska má dobrú povesť, nevyhľadáva konflikty medzi spoluobčanmi.
Požíva návykovú látku toluén. Na verejnosti sa správa slušne, jeho správanie nebolo prejednávané
priestupkovou komisiou. V katastri obce Svinia nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Obžalovaný sa
vzorne stará o maloleté deti, každý mesiac im kupuje nové oblečenie, deti chodia do školy čisté a pekne
oblečené. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný D.
P. nemá od roku 2010 evidované spáchanie žiadneho priestupku.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, pričom
sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený pre fikciu zahladenia odsúdenia.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok uvedený vo výroku tohto
rozsudku sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný D. P..
Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďami svedkýň poškodených A.
P. st. a A. P. ml. z prípravného konania, kde A. P. st. podrobne popísala, ako ich obžalovaný napáda a ako
napáda aj ostatné deti, ktoré keď obžalovaný bije, tak s nimi ujde k niektorému zo susedov, kde počká
kým obžalovaný zaspí, občas ju naháňa pred bunkou s nožíkom, či budí ju v noci s rôznymi malichernými
požiadavkami, pričom približne pred dvomi rokmi ju obžalovaný polial toluénom a jej horela celá tvár.
Uvedené je v súlade s výpoveďou svedkyne A. P. ml., ktorá uviedla, že ju otec bije za nič a to aj päsťami,
ťahá ju za vlasy a niekedy aj kopne, pričom taktiež bije mamu aj bratov, naposledy ju zbil večer pred
výsluchom a následne išli aj s mamou k otcovmu bratovi H. P.. Otec fetuje toluén a po ňom je zlý, mamu
videla v plameňoch a otec sa len smial. Následne obe svedkyne poškodené výpovede zmenili s tým,
že svedkyňa poškodená A. P. st. uviedla, že si všetko vymysleli z dôvodu, že chceli, aby obžalovaný
prestal fetovať. S poukazom na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
XTo/X/XXXX zo dňa 21.1.2016 súd dodáva, že pre obete domáceho násilia je typické a časté, že svoje
výpovede menia v prospech páchateľov, konanie páchateľov bagatelizujú a ospravedlňujú, či často hopovažujú za vyprovokované vlastným konaním, pričom skutočnosti uvádzané poškodenými A. P. st. a
A. P. ml. pri svojom prvotnom výsluchu ohľadom toho, ako obžalovaný mal poliať poškodenú A. P. st.
toluénom a túto zapáliť sú podporované lekárskymi správami zo dňa 27.3.2012, kedy bola uvedená
poškodená ošetrená vo FNsP J. A. Remiana z dôvodu popálenín tváre a ľavej ruky I. - II. stupňa, ako
aj výpoveďou znalca MUDr. Martina Kováča a ním podaným znaleckým posudkom, ktorý uviedol, že ak
by poškodená ukladala do pece fľaše, v ktorých by sa mal nachádzať toluén a tento by sa vznietil a mal
spôsobiť poranenia poškodenej, tak by došlo k poraneniam vo väčšom rozsahu ako sú 3 % povrchu tela.
Zároveň uvedené výpovede spomínaných poškodených sú podporované výpoveďou svedkyne Mgr. Evy
Samseliovej, ktorá v inkriminovanom čase bola triednou učiteľkou maloletej A. P. a ktorá uviedla, že
kamarátky A. jej uviedli, že táto to má doma ťažké a A. jej uviedla, že ju otec doma často bije, nechce ju
nikde pustiť, pričom táto jej napísala list, v ktorom uviedla, že jej má pomôcť ísť do domova, lebo otec ju
doma bije a „tyruje“, s tým, že dňa 31.3.2014 za ňou maloletá prišla aj so svojou matkou, ktorá vravela,
že mali doma peklo, manžel doma vystrájal a chce proti nemu vypovedať, ako aj výpoveďou svedkyne
E. C., ktorá je sociálnou pracovníčkou vo Svinnej a ktorá uviedla, že A. jej povedala, že chce ísť do
domova a ako dôvod uviedla, že otec doma škaredo rozpráva, nepovedala však ako, mama ju bráni
a rodičia sa kvôli tomu hádajú, ako aj, že otec jej nedovolí spať, lebo kričí a vadí sa s ňou aj mamou,
pričom povedala, že ocko ju týra, ale neuviedla ako a následne ju obe poškodené čakali na schodoch,
kde vyzerali nevyspato a pani P. jej povedala, že sa to doma už nedá vydržať, že bola hádka a že sa
nevyspali, aby zavolala políciu.
S poukazom na uvedené potom súd neuveril výpovedi obžalovaného, že ženu a deti nebil, ani im
nenadával, alebo ich budil a pod., ani neuveril zmeneným výpovediam svedkýň poškodených, nakoľko
uvedené výpovede sú vyvrátené už uvedenými a rozobratými dôkazmi, pričom aj napriek tomu, že z
výpovedí ostatných svedkov nevyplývajú obžalobou tvrdené skutočnosti, resp. niektorí svedkovia (C. G.,
O. P., E. P., W. P.) výslovne popreli skutočnosti, ktoré uvádzala svedkyňa poškodená A. P. st., je potrebné
uviesť, že títo svedkovia sa buď k skutku samotnému nevedeli vyjadriť, príp. sa k nemu vyjadrovali iba
všeobecne, resp. ide o príbuzných obžalovaného.
Vo vzťahu k záverom znalca PhDr. Mariána Grabára prezentovaným na hlavnom pojednávaní a ním
podaným znaleckým posudkom, z ktorých vyplýva, že u poškodenej P. st., ani u žiadneho z detí nezistil
príznaky,ktorébybolomožnésubsumovaťpodsyndrómtýranejosoby,anipodposttraumatickústresovú
poruchu, ani pod príznaky domáceho násilia, súd s poukazom na názor Krajského súdu v Prešove
vyslovený v uznesení sp. zn. XTo/X/XXXX zo dňa 21.1.2016 uvádza, že podľa ustálenej súdne praxe
pre konštatovanie týranie nie je potrebná u poškodených duševná porucha, či choroba ako následok
konania páchateľa, ktorý by pri určitej intenzite bolo možné označiť ako syndróm týranej osoby, pričom aj
uvedený znalec konštatoval, že poškodené A. P. st. a A. P. ml. sa obžalovaného báli, ako aj, že výpovede
detí obžalovaného pôsobili naučeným dojmom a skôr sa mu javilo, že ovplyvnená bola druhá (zmenená)
výpoveď poškodenej A. P. st.
Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, ods. 2 písm. d/
Trestného zákona účinného do 31.12.2015, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona účinného
do 31.12.2015.
Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného, a to tým, že týral blízku
osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu,
násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické
zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to na
viacerých osobách a po dlhší čas.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/
Trestného zákona, pretože spôsobom uvedeným v zákone chcel porušiť záujem chránený týmto
zákonom, teda záujem na ochrane rodiny a mládeže.Za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného
zákona, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona účinného do 31.12.2015 umožňuje uložiť zákon trest odňatia
slobody na sedem až pätnásť rokov.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na
zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.
Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia
slobody súd aplikoval u obžalovaného D. P. § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2015,
nakoľko nezistil u neho žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť.
Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou sedem až pätnásť rokov vzal súd do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na závažnosť
trestnejčinnosti,ktorejsaobžalovanýdopustilnaviacerýchosobáchapodlhšíčas,naspôsobspáchania
trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a po vyhodnotení uvedených
skutočností dospel súd k záveru, že na prevýchovu obžalovaného nie je nutné uložiť trest spojený
s odňatím osobnej slobody. Zohľadniac dosiahnutie účelu Trestného zákona, a to jeho individuálnej,
ako aj generálnej prevencie súd s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2015
uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 3 (troch) rokov,
výkon ktorého podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného
v skúšobnej dobe a skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť)
rokov, pričom zároveň mu súd uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok, s tým, že uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby,
podľa názoru súdu, odôvodňovala skutočnosť, že obžalovaný bol po dobu siedmich mesiacov vo výkone
väzby, pričom aj keď väzba nie je sankčným inštitútom, obmedzenie osobnej slobody obžalovaného
vplyv na jeho nápravu rozhodne má, skutočnosť, že z výpovede znalca PhDr. Mariána Garbára a ním
podaných znaleckých posudkov vyplýva, že u žiadneho z poškodených nezistil príznaky, ktoré je možné
subsumovať pod syndróm týranej osoby, ani posttraumatickú stresovú poruchu a taktiež nezistil príznaky
následkovdomácehonásilia,skutočnosť,ževkomunite,vktorejobžalovanýspoškodenýmižijújetakéto
správanie na hranici obvyklého spôsobu života, ako aj skutočnosť, že obžalovaný sa po prepustení z
väzby nedopustil žiadneho trestného činu, ani priestupku, pričom z jeho výpovede, ako aj výpovede
svedkyne poškodenej A. P. st. vyplýva, že prestal fetovať a pomáha manželke.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd
v Prešove, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.