Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Peter Tutko
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/177/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616201712
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7616201712.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu W.. C. A., bytom v W. Č.. XX proti žalovanému D. D.,
bytom v D., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.2.2016 č.k. 9C/36/2016-64, v znení opravného uznesenia
zo dňa 19.2.2016 č.k. 9C/36/2016-74 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením v znení opravného uznesenia súd prvého stupňa nariadil predbežné
opatrenie, ktorým zakázal žalovanému ako výlučnému vlastníkovi nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX, nakladať s týmito nehnuteľnosťami vrátane prevodu týchto nehnuteľností, zaťažiť ich, zriadiť
zabezpečovací prevod práva a vložiť do základného imania obchodnej spoločnosti a do majetku
obchodnej spoločnosti a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň žalobcovi
uložil povinnosť podať návrh na začatie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia do 30 dní od
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia a vyslovil, že o trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté
v rozhodnutí vo veci samej.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa
4.9.2014 sp.zn. 2C/49/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.12.2015
sp.zn. 1Co/1002/2014 súd určil, že kúpna zmluva, ktorou žalobca nadobudol vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam je neplatná a zároveň určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2016. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia,
že rozsudkom súdu prvého stupňa sp.zn. 1T 73/2008 zo dňa 17.4.2000 bol z pokračujúceho zločinu
podvodu uznaný vinným W.. I. O., okrem iného aj preto, že si neoprávnene a bez vedomia žalovaného
zabezpečil podpis ako predávajúceho na kúpnej zmluve a návrhu na vklad do katastra, na základe
ktorých bol povolený vklad v prospech kupujúceho W.. C. K.. V trestnom konaní súd zároveň zaviazal
W.. I. O. zaplatiť žalovanému ako poškodenému sumu 29 874,53 eura.
Po oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi dospel súd prvého stupňa k záveru, že sú splnené
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd vychádzal z názoru, že žalobca v dobrej viere
nadobudol vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, vykonal rozsiahle zmeny a stavebné úpravy, v dôsledku
ktorých došlo k značnému zhodnoteniu týchto nehnuteľností oproti stavu, v ktorom ich nadobudol.
Hodnota týchto nehnuteľností v čase ich nadobudnutia sa pohybovala na úrovni cca 30 000,00 eur.
Vykonanými investíciami sa ich hodnota zvýšila na sumu cca 100 000,00 - 110 000,00 eur. Žalovaný ako
vlastník nehnuteľností by mal vydať tieto investície. Existuje dôvodná obava, že žalovaný má eminentný
záujem tieto nehnuteľnosti predať, čo vyplýva z jeho konania. Vyplýva to z jeho výpovede v trestnom
konaní, kde sám uviedol. Z konania o neplatnosť kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalovaný nevlastní žiaden
iný majetok a má finančné problémy. Žalovaný žije a pracuje dlhodobo v zahraničí. Je teda možné
predpokladať, že dôjde k ohrozeniu výkonu rozhodnutia a nebude možné uspokojiť nárok žalobcu.Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že žalobca zámerne
opomenul skutočnosť, že v konaní 2C/49/2010 bol účastníkom konania v druhom rade. Od začiatku
teda vedel, že hrozí skutočnosť, že vyhlásenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovaným
a W.. C. K. dôjde k zrušeniu kúpnej zmluvy, medzi žalobcom W.. C. A. S. W.. C. K., nakoľko rozhodnutie
súdu má účinky od počiatku. Z konania vyplynulo, že nehnuteľnosť v čase podvodného prevodu mala
hodnotu viac ako 1 840 000,00 Sk a v konaní 1T 73/2008 si žalovaný uplatnil škodu v sume 1 840 000,00
Sk. Ďalej uviedol, že žalobca zámerne neuvádza sumu, za ktorú predmetnú nehnuteľnosť nadobudol.
Podľa zistení kúpna cena zaplatená žalobcom W.. A. bola vo výške 52 000,00 eur. Zároveň žalobca
opomenul skutočnosť, že k zrealizovaniu predaja došlo 3 dni po podvodnom predaji nehnuteľnosti.
Ďalej poukazuje na odôvodnenie uznesenia na strane 4 v odseku 2, kde súd spomína nejaký byt,
predložené listiny, vyšetrovanie polície a pod. Má za to, že kopírovanie predchádzajúcich rozhodnutí
je závažným porušením práv na spravodlivý súdny proces. Ďalej uviedol, že pred súdom neobstojí
tvrdenie žalobcu, že investíciami zvýšil hodnotu nehnuteľností na 110 000,00 eur. Žalobca od roku 2010
vedel, že je účastníkom konania vo veci 2C/49/2010 o neplatnosť kúpnej zmluvy, prípadnej investície
do nadobúdanej nehnuteľnosti od dátumu nadobudnutia vlastníctva do dátumu 17.3.2010, kedy bola
podaná žalobca o neplatnosť kúpnej zmluvy si mal uplatniť včas protinávrhom o vydanie bezdôvodného
obohatenia. Podľa jeho názoru je absurdné, že súd predbežným opatrením takto závažným spôsobom
porušuje jeho vlastnícke právo, keď ešte nehnuteľnosť ani formálne nenadobudol a už mal zakázané
akýmkoľvek spôsobom s ňou nakladať. Ďalej má za to, že na všetky investície vykonané žalobcom od
17.3.2010 možno aplikovať § 441 Občianskeho zákonníka a teda nemožno mu priznať súdnu ochranu.
Zároveň tvrdil, že celý nárok žalobcu na nariadenie bezdôvodného obohatenia, ak vznikol do 17.3.2010
je premlčaný. Je toho názoru, že na základe tohto skutkového právneho stavu súd nemal vôbec vydať
predbežné opatrenie, nakoľko mal zisťovať, či žalobcom uplatnený nárok bol zjavne neopodstatnený.
Súd musí zvažovať, či v prípade nariadenia predbežného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu
do vzťahu účastníkov alebo tretích osôb. Žalobca v žiadnom prípade nebol dobromyseľný a za škodu
zodpovedá v celom rozsahu svojim zavinením.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v prejednávanej veci stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že sú splnené
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko žalobca preukázal existenciu relevantných
skutočností, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, ohrozený,
či značne sťažený.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. predbežné opatrenie môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorého účelom je
okamžitý zásah súdu v tých prípadoch, v ktorých tento zásah neznesie odklad do doby, kým bude
vydané konečné meritórne rozhodnutie. Tento zásah môže spočívať v dočasnej úprave pomerov medzi
účastníkmi alebo v zabezpečení budúceho výkonu rozhodnutia a možno ho vydať pred začatím konania,
v ktorom má byť porušenému právu poskytnutá definitívna ochrana (§ 74) alebo aj v priebehu takéhoto
konania (§ 102). V obidvoch prípadoch je povinnosťou žalobcu aspoň osvedčiť právo, ktorému má byť
poskytnutá ochrana a preukázať naliehavosť potreby dočasnej úpravy alebo zabezpečenia budúceho
výkonu súdneho rozhodnutia.
Súd teda môže nariadiť predbežné opatrenie, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený (§ 74 ods. 1 O.s.p.). Predpokladom na nariadenie takéhoto predbežného opatrenia je
osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Obava z ohrozenia je objektívny stav, ktorý
oprávneného núti, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie. Základom tejto obavy je ohrozenie.Toto ohrozenie súd skúma u žalovaného a oprávnený musí tvrdiť a osvedčiť, že zo strany žalovaného v
konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu, prípadného
vykonateľného súdneho rozhodnutia.
Žalobca podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa domáhal, aby súd zakázal
žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, kat. územia D. a to do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Ďalej uviedol, že vo veci samej sa bude domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému tým, že zhodnotil jeho nehnuteľnosť, ku ktorej
neskoršie súd mu určil vlastnícke právo. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že
v prípade jeho úspechu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený, pretože žalovaný preukázateľne má záujem uvedené nehnuteľnosti predať, čo vyplýva
z jeho konania a ďalej z vykonaného dokazovania v trestnom konaní je zrejmé, že žalovaný nevlastní
žiaden iný majetok a dokonca má finančné problémy.
Za takejto situácie odvolací súd má za to, že žalobca nielen tvrdil, ale aj osvedčil obavu, že zo strany
žalovaného môže dôjsť k ohrozeniu núteného výkonu prípadného vykonateľného súdneho rozhodnutia,
ak by zo strany žalovaného došlo počas konania k prevodu sporných nehnuteľností. V tejto súvislosti
za nedôvodné považuje odvolací súd námietky žalovaného v odvolaní, že súd prvého stupňa nemal
vo veci nariadiť predbežné opatrenie vzhľadom na to, že žalobcom uplatnený nárok vo veci vydania
bezdôvodného obohatenia je zjavne neopodstatnený. Je tomu tak preto, že skutočnosť, či nárok žalobcu
je alebo nie je opodstatnený bude sa môcť vyhodnotiť až v konaní vo veci samej, v ktorej sa bude
rozhodovať o návrhu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nerozhodoval o trovách konania, o trovách tohto odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.