Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/450/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714202465
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714202465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Orange
Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátskou kanceláriou: Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: C.
G., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, o zaplatenie 705,69 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 14C 213/2014-48 zo dňa 16. januára 2015, v zamietajúcej
časti a v časti určenia zmluvných podmienok za neprijateľné, vrátane závislého výroku o náhrade trov
konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku I. o určenie, že zmluvná podmienka je
neplatná z dôvodu neprijateľnosti, vo výroku III. - v zamietajúcej časti a v závislom výroku IV. o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd výrokom I. určil, že zmluvná podmienka
dojednaná v zmluve o pripojení č. A6070640 zo dňa 27.12.2011 v spojení s dodatkom k Zmluve o
poskytovaní verejných služieb č. zmluvy: A6070640 zo dňa 18.07.2012 uvedená v čl. 2 bod 2.5 v znení:

„Účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia
nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak Účastník počas doby viazanosti v uvedenej
v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť
uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne
Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok
voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo b)
ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v

zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez
prerušeniaSlužbyprostredníctvomSIMkartyaleboÚčastníkporušísvojupovinnosťneuskutočniťžiadny
taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy
a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu
Dodatku alebo Zmluvy), je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 349,00 EUR,
pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím
doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne

podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre
Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby
viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti)sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako
je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty
získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty

nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého
okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená
pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
(spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 v bode
1.2 v kolónke označenej číslom 5) a Kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal MT

Účastníkovi (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu
podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia
povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany
Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania Služieb v prípade
porušenia povinností podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku),“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto
podmienky. Výrokom II. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 356,69 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 356,69 eur od 19.10.2012 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a výrokom IV.
vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 488 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1, § 44 ods. 1, 43

ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení ku dňu 31.10.2011, 31.08.2012
a 18.07.2012, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka účinného k 27.12.2011, § 53 ods. 1, 2, 3, §
53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 27.12.2011, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 29.12.2009, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom k 27.12.2011, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho

poriadku, článkom 3 bod 1, článkom 4, článkom 6 bod 1, článkom 7 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a vecne tým, na základe
vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená Zmluva
o pripojení č. A6070640 zo dňa 27.12.2011 vrátane Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 18.7.2012, na základe ktorých navrhovateľ poskytoval odporcovi elektronické komunikačné

služby, za ktoré však odporca riadne a včas nezaplatil a neuhradil vystavené faktúry, a to faktúru č.
5166991767 zo dňa 15.6.2012, splatnú dňa 29.6.2012 vystavenú za upomienku na sumu 1,33 eura;
faktúru č. 5166991974 zo dňa 15.6.2012, splatnú dňa 29.6.2012 vystavenú za poskytnuté elektronické
komunikačné služby na sumu 159,60 eura; faktúru č. 5170455763 zo dňa 15.7.2012, splatnú dňa
29.7.2012 vystavenú za poskytnuté elektronické komunikačné služby na sumu 143,45 eura; faktúru č.

5173932373 zo dňa 15.8.2012, splatnú dňa 29.8.2012 vystavenú za upomienku na sumu 1,33 eura a
faktúru č. 5173933840 zo dňa 15.8.2012, splatnú dňa 15.8.2012 vystavenú za poskytnuté elektronické
komunikačné služby na sumu 50,68 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a cenník služieb. Z článku 5 bod 5.1 písm. b) týchto všeobecných

podmienok vyplýva právo navrhovateľa na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych a iných
poplatkov podľa cenníka. Z cenníka administratívnych poplatkov navrhovateľa vyplýva, že cena za SMS
upomienku je 1,33 eura, pričom z výpisu interného účtu navrhovateľa týkajúceho sa odporcu vyplýva, že
odporcovi boli zaslané SMS upomienky dňa 9.7.2012, 9.5.2012, 13.3.2012 a dňa 10.2.2012. Na základe
uvedeného dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie cien poskytnutých služieb v sume

356,69 eura vyfaktúrovaných v období 6/2016 až 8/2012 je dôvodný, preto odporcovi uložil zaplatiť
navrhovateľovi uvedenú sumu. Pretože sa odporca s úhradou uvedenej sumy dostal do omeškania, má
navrhovateľ právo na zaplatenie úroku z omeškania. Keďže navrhovateľ v pokuse o pokonávku poskytol
odporcovi dodatočnú lehotu na zaplatenie pohľadávky do 18.10.2012, dostal sa odporca do omeškania
dňa 19.10.2012. Výšku úroku z omeškania v spotrebiteľských veciach určujú ustanovenia § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,podľaustanoveniaktoréhovzneníúčinnomkprvémudňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola

0,75 %. Navrhovateľ tak mal nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% (8% + 0,75%)
ročne z uvedenej sumy. Súd preto odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 356,69 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 356,69 eura od 19.10.2012 do zaplatenia, ktorúsumu súd odporcovi v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil zaplatiť
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že navrhovateľ pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a ako podnik v zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. a odporca pri uzatváraní a plnení
predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,

vystupoval teda ako spotrebiteľ zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a účastník podľa § 44 ods. 1
zák. č. 351/2011 Z. z. Právny vzťah založený medzi účastníkmi predmetnou zmluvou je spotrebiteľským
vzťahomapredmetná zmluvaopripojeníjezmluvouspotrebiteľskou.Vzhľadomnauvedené,predmetná
zmluva a jej dodatok spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd je teda
povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto

spotrebiteľskej zmluvy. Navyše obsah Zmluvy, jej Dodatku, ako aj Všeobecných podmienok bol vopred
pripravený a daný navrhovateľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu.

V prejednávanej veci bol vzhľadom na konkretizáciu nároku navrhovateľa vykonanú na pojednávaní
dňa 16.1.2015, ďalej predmetom konania nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume

349 eur s príslušenstvom. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej
pokuty vyplýva, že sa tejto domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby a zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas dohodnutej doby viazanosti.

V danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred

dodávateľom a spotrebiteľ nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah
a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, prípadne aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných
podmienok, prípadne aby nebola dojednaná vôbec.

V danom prípade sa ustanovenie o zmluvnej pokute vzťahuje iba na porušenie povinnosti odporcu

zaplatiť splatné faktúry č. 5173932373 zo dňa 15.8.2012 za upomienku na sumu 1,33 eura a faktúru
č. 5173933840 zo dňa 15.8.2012 za poskytnuté elektronické komunikačné služby na sumu 50,68 eura.
Na ostatné nezaplatené ceny služieb a upomienky (uplatnené navrhovateľom faktúrami č. 5166991767
zo dňa 15.6.2012 na sumu 1,33 eura; faktúrou č. 5166991974 zo dňa 15.6.2012 na sumu 159,60
eura a faktúrou č. 5170455763 zo dňa 15.7.2012 na sumu 143,45 eura) sa uvedené ustanovenie o

zmluvnej pokute nevzťahuje, pretože predmetný dodatok obsahujúci ustanovenie o zmluvnej pokute bol
účastníkmi uzatvorený až dňa 18.7.2012, teda sa vzťahuje až na porušenia povinností odporcu, ktoré
nastali po uvedenom dni, čiže len na povinnosť odporcu zaplatiť faktúry zo dňa 15.8.2012, z ktorých
vyplýva celková navrhovateľom uplatnená pohľadávka v sume 52,01 eura.

Z obsahu zmluvy a dodatku vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ zakúpil od navrhovateľa ako dodávateľa
mobilný telefón Sony Xperia P za zvýhodnenú cenu a tiež mal možnosť používať poskytované
služby takisto za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných odporcom ako
spotrebiteľom, je dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností odporcom
ako spotrebiteľom neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto

je neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že uvedené ustanovenie o zmluvnej pokute vyžaduje počas prvých
18 mesiacov doby viazanosti od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške
bez ohľadu na to, kedy počas tohto obdobia dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti spotrebiteľom a

teda k ukončeniu predmetnej zmluvy a žiadnym spôsobom nezohľadňuje povahu a rozsah porušenia
povinnosti spotrebiteľom. Doba porušenia zmluvnej povinnosti je zohľadnená, iba pokiaľ k porušeniu
dôjde v posledných šiestich mesiacoch doby viazanosti. Predpokladá sa, že vzhľadom na poskytnuté
zvýhodnené služby, musia byť tieto výhody zaplatené spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých
služieb s prihliadnutím na to, že navrhovateľ ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom

vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je
ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska
je dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu tzv. prvej
doby viazanosti, t. j. počas celých prvých 18 mesiacov viazanosti rozhodne neprimerané. Obdobneneprimerané je tiež dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty počas prvých 18 mesiacov viazanosti za
porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky
dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť fixne stanovenú vysokú zmluvnú

pokutu 349 eur teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej
pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané. Ustanovenie čl. 2 bod 2.5 dodatku ku zmluve
nijakýmspôsobompočasprvých18mesiacovdobyviazanostinezohľadňuje,vakomrozsahuspotrebiteľ
svoje záväzky porušil a zmluvná pokuta predstavuje stále tú istú sumu, či by porušenie povinnosti
spotrebiteľom nastalo hneď na začiatku doby viazanosti, alebo počas posledného 18 mesiaca tzv. prvej

doby viazanosti, tiež nezohľadňuje nijakým spôsobom výšku dlžnej sumy. Neprimeraným je tiež, ak
dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy,
pretože postačuje akékoľvek porušenie povinnosti spotrebiteľa. I v tomto prípade sa daná sankcia javí
nedôvodnou a neprimeranou.

S poukazom na vyššie uvedené, spôsobuje zmluvná podmienka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve

medzi navrhovateľom a odporcom v cit. čl. 2 bod 2.5 dodatku zo dňa 18.7.2012 ku zmluve o pripojení o
zmluvnej pokute, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok počas prvých 18 mesiacov
doby viazanosti, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku
(§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a pre spotrebiteľa, teda odporcu nie je
záväzná. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musí posúdiť nekalú povahu
sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

Z rozhodnutia ESD vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v
spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.
Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná ako celok a preto neplatne dojednanú zmluvnú pokutu
nemožno súdom znižovať, (príp. ju akceptovať iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia
zmluvy spotrebiteľom a z iných nie). Preto súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty

s príslušenstvom zamietol.

Keďže v predmetnej veci navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a súd z tohto dôvodu toto právo navrhovateľovi nepriznal, určil súd v súlade s ustanovením §
153 ods. 4 a 5 Občianskeho súdneho poriadku túto zmluvnú podmienku uvedenú v predmetnej zmluve

a dodatku ku zmluve za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti priamo vo výroku rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z
účastníkov vzhľadom na ich pomer úspechu vo veci právo na náhradu trov konania nepriznal. V konaní
boli obaja účastníci čiastočne úspešní, pričom úspech navrhovateľa bol iba nepatrný. Navrhovateľ sa

v konaní domáhal zaplatenia sumy 705,69 eura s príslušenstvom, pričom priznaná mu bola suma len
356,69 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva, že úspech navrhovateľa predstavuje 50,55 % (356,69
eura : 705,69 eura x 100) a úspech odporcu je 49,45 % (100% - 50,55%), čistý úspech navrhovateľa
teda je 1,1 % (50,55 % - 49,45%), čo je úspech iba nepatrný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a to proti I.,
III. a IV. výroku z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Za podstatný
dôvod nesprávnosti rozhodnutia vo výroku, ktorým určil dojednanie dodatku o zmluvnej pokute za

neprijateľné považuje skutočnosť, že súd síce pristúpil aj ex offo k posudzovaniu zmluvných podmienok
v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa, avšak nesprávne, pretože nesprávne aplikoval základne
požiadavky stanovené Občianskym zákonníkom, Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora na
daný skutkový stav, resp. na vykonané dôkazy neaplikoval zákonné ustanovenia, hoci to bolo pre

zákonnosť rozhodnutia nevyhnutné. Súd sa vôbec nezaoberal okolnosťami za ktorých bol dodatok
uzatvorený. Súd mal ex offo povinnosť skúmať, či bola daná podmienka dojednaná individuálne a či ňou
zároveň bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a to vzhľadom na všetky okolnosti. Poukázal na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vúčinnom v znení, na článok 3 Smernice 93/13. Poukázal na to, že medzi zmluvnými stranami bol dňa
18.07.2012 uzavretý dodatok k zmluve o pripojení ktorého predmetom bola aktivácia účastníckeho
programu Biznis Profi svet, odpredanie koncového telekomunikačného zariadenia mobilného telefónu

značky SONY Xperia P, za zvýhodnenú kúpnu cenu vo výške 1,- euro, poskytnutie výhody v rámci
osobitnej ponukovej akcie „Bonusy ponuky aktivizačná ponuka“ a to podľa prílohy k tomuto dodatku
Bonusy ponuky aktivizačná ponuka zo dňa 06.05.2012, dohoda strán o aktivizácii služby moja Európa,
exkluzívna starostlivosť - záložná zmluva SIM karta: XXXXXXXXXXXX, Premium, zákaznícka zóna,
orange chat a dohoda strán o tom, že odporca zaplatí aktivačný poplatok vo výške 8,- eur. Uviedol,

že oproti týmto výhodám aké povinnosti má odporca, odporca porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu
zo zmluvy o pripojení a z dodatku, nezaplatil ani jednu vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby. Súd sa
vôbecnezaoberalskutočnosťou,žedanýmobilnýtelefónmoholodporcakúpiťrovnakoajbezakejkoľvek
hrozby sankcie za nedodržanie riadneho plnenia svojich povinností počas doby viazanosti resp. ak chcel
byť viazaný hrozbou sankcie v tejto výške si mohol vybrať lacnejší mobilný telefón tiež za symbolickú
cenu, s ktorým by bola spojená zmluvná pokuta v nižšej sume.

Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia
spotrebiteľa, je aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach, či už podľa OZ v spojení s
interpretáciou podľa Smernice 93/13 ako aj podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora vylúčená.
Vzhľadom na skutkové okolnosti pri uzatváraní zmluvy má spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a

môže vplývať na obsah dodatku aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Aj pokiaľ súd prvostupňový súd pristúpil
k posudzovaniu zmluvnej podmienky z hľadiska jej neprijateľnosti ex offo, bol povinný skúmať tiež
všetky definičné znaky, predovšetkým individuálnosť dojednania ako aj podmienky aplikácie ustanovení
o neprijateľných zmluvných podmienkach, či už v Občianskom zákonníku alebo podľa Smernice 93/13
a to ex offo a pre tento účel vykonať všetky dôkazy potrebné pri zistenie skutkového stavu. Pokiaľ

ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako
ďalší znak neprijateľnosti podmienok, považuje za nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú
samotným uzatvorením dodatku a to v prospech spotrebiteľa a to s prihliadnutím na výhodu ceny
telekomunikačných služieb, ktorú získava uzatvorením dodatku. Poukázal na rozhodnutie vo veci
C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi ako aj na uznesenie NS ČR zo dňa

16.03.2016 spis. zn. 33Obo 934/2004 ako aj rozhodnutie NS ČR zo dňa 28.02.2008 spis. zn. 33Cdo
3053/2007. Odvolateľ zastáva názor, že sankcia za nedodržanie riadneho plnenia si povinnosti je
vyvážená výhodami spotrebiteľa ktoré získava pri uzatváraní dodatku ako je najmä zvýhodnenie v
cenách za telekomunikačné služby, telekomunikačné zariadenia najmä mobilný telefón za symbolickú
cenu oproti obvyklej kúpnej cene. Na druhej strane to odporca nakoniec zneužil tým, že pri

uzatváraní samotného dodatku sa odporca po vystavení prvej faktúry okamžite dostal do omeškania
za poskytnuté služby, nezaplatil ani jednu faktúru od uzavretia dodatku. Odporca teda využil zľavy
akcie poskytnuté navrhovateľom, bez splnenia si svojich záväzkov. Preto sa nemožno stotožniť s
vyjadrením súdu, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, nakoľko zmluvná pokuta
bola dohodnutá vo výške predstavujúcej rozdiel medzi akciovou kúpnou cenou vo výške 1,- euro a

bežnou maloobchodnou kúpnou cenou vo výške 350,- eur, pričom účastník podpisom dodatku zobral
na vedomie, že mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu 1,- euro z toho dôvodu, že sa
zaviazal využívať služby v zmysle dodatku počas doby viazanosti. Argumentácia súdu, že dohoda o
zmluvnej dohode poškodzuje spotrebiteľa, pretože zmluvná pokuta je rovnaká, či dôjde k porušeniu
povinnosti bezprostredne po uzavretí dodatku resp. tesne pred skončením prvej doby viazanosti

odvolateľpoukázal,žezmluvnápokutaakoformapaušalizovanejnáhradyškodypodľajudikatúrypredsa
znamená,žebezohľadunavýškuspôsobenejškodyuplatneniezmluvnejpokutyjedôvodnébezpotreby
zisťovaniaaodôvodňovaniaspôsobenejškody.Priaplikáciiprávanaochranuspotrebiteľasúdopomenul
aplikáciu základných zásad uvedených v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd opomenul zisťovať, či
v danom prípade mohol alebo nemohol odporca individuálne ovplyvniť zmluvnú podmienku, opomenul

aplikovať článok 4 ods. 1 Smernice 93/13 a zároveň § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S degresívne
formulovanou zmluvnou pokutou sa vo svojom rozhodnutí už stotožnil aj Okresný súd Trnava spis. zn.
18C 214/2014. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a súd určí, či zmluvnú podmienku vedenú v I. výroku
napadnutého rozhodnutia za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti resp. rozhodnutie zruší a vec vráti

súdu prvého stupňa na nové konanie. Zároveň navrhol aj rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania
v zmysle vyčíslenia priloženého k odvolaniu.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrilKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) postupom tak, že oznámil miesto a čas vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3

O.s.p) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku
v napadnutej časti.

Vzhľadom na rozsah navrhovateľom podaného odvolania, rozsudok prvostupňového súdu sa vo
vyhovujúcej časti stal právoplatným, predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom bola tá časť
rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšku v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietnutý a časť rozsudku,

ktorou súd určil označené zmluvné podmienky za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, vrátane
závislého výroku o náhrade trov konania.

V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná

(ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku

rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 01.03.2010). V zmysle § 372s O.s.p. na konania začaté do 28.02.2010
sa použijú predpisy účinné od 01.03.2010.

V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 01.03.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú
povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné

obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má
aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej
podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2).
Týmto ustanovením sa v zmysle § 879l Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
do 28.02.2010, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 01.03.2010

sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez
návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na

spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom
dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4
cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo
výrokurozsudkupresnézneniepodmienky,ktorábolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.
Účelomtakéhotovýroku,ktorýmôžebyťprijatýajnanávrhajbeznávrhuúčastníkakonania-spotrebiteľa

je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách
so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky
tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ ako dodávateľ služieb a odporca ako fyzická osoba spotrebiteľ
- občan uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.12.2011,
vrátane dodatku zo dňa 18.07.2012. V spotrebiteľskej zmluve sa účastníci konania dohodli, že súčasťou
zmluvy sú aj všeobecné zmluvné podmienky. Na základe nich navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ksSIM karty, ktoré umožňovali odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom
a odpredal odporcovi mobilný telefón: SONY XPERIA P za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve
z dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 350,- Eur. Bola potom dojednaná 24 mesačná viazanosť.

ustanovenie o zmluvnej pokute vzťahuje iba na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť splatné faktúry
č. 5173932373 zo dňa 15.8.2012 za upomienku na sumu 1,33 eura a faktúru č. 5173933840 zo dňa
15.8.2012 za poskytnuté elektronické komunikačné služby na sumu 50,68 eura. Na ostatné nezaplatené
ceny služieb a upomienky (uplatnené navrhovateľom faktúrami č. 5166991767 zo dňa 15.6.2012
na sumu 1,33 eura; faktúrou č. 5166991974 zo dňa 15.6.2012 na sumu 159,60 eura a faktúrou č.

5170455763 zo dňa 15.7.2012 na sumu 143,45 eura) sa uvedené ustanovenie o zmluvnej pokute
nevzťahuje, pretože predmetný dodatok obsahujúci ustanovenie o zmluvnej pokute bol účastníkmi
uzatvorený až dňa 18.7.2012, teda sa vzťahuje až na porušenia povinností odporcu, ktoré nastali po
uvedenom dni, čiže len na povinnosť odporcu zaplatiť faktúry zo dňa 15.8.2012, z ktorých vyplýva
celková navrhovateľom uplatnená pohľadávka v sume 52,01 eura. Z dôvodu neuhradenia služieb si
navrhovateľ uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 349,- Eur.

Podľa čl. 2 bod 2.5 Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A6070640 zo
dňa 18.7.2012, účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v
prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak Účastník počas doby
viazanosti v uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za
Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť

uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná
o peňažný záväzok voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom
Podniku), alebo b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú
dobu viazanosti užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju

povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo
byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to,
či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy), je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu vo výške 349,00 EUR, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich
mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej

pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov
má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej
pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi
posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej
časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku

zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma
zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje
na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby
viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej
výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel

medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH
(uvedenouvčlánku1vbode1.2vkolónkeoznačenejčíslom5)aKúpnoucenout.j.kúpnoucenousDPH,
za ktorú Podnik predal MT Účastníkovi (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4).
PrávonazmluvnúpokutupodľatohtoboduvzniknePodnikusamotnýmporušenímpovinnostiÚčastníka,
a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním

žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením
poskytovania Služieb v prípade porušenia povinností podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007

nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od

01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne
uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako

dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č.
610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný
vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v

čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na

predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3
potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007

Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku
sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. §
53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe

od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetkyokolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú

sumu ako náhradu.

Ako prvé odvolací súd skúmal, či predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve bola individuálne
dojednaná.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a
jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp.
koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť

oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol
ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s
poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne
dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej

pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom
nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3
bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53

ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých navrhovateľom
ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených
účastníckych programov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže

znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej
uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá
vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy,
nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie
nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola

dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri
kúpe rôznych koncových zariadení, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených účastníckych
programov, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe

dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané.

Odvolací súd ďalej skúmal, či došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľnosti podmienok.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutuako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru
odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Z obsahu zmluvy i jej dodatku vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť získať mobilný telefón za
zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy odporcom ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom prvostupňového, že dojednaná
zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom, je

neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v
stabilnej výške 349,- Eur bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku
viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na
hodnotu cenového zvýhodnenia mobilného telefónu musí byť skutočná hodnota tohto zvýhodnenia

fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť
prostriedkov investovaných do zľavy poskytovaných služieb, s prihliadnutím na to, že navrhovateľ
ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že
pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a
neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty

za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané.
Navrhovateľ síce v rámci formulovania dotknutého zmluvného dojednania (oproti predošlému obdobiu)
upravil časové kritérium zmluvnej pokuty, ale nie dostatočne. Časové hľadisko sa vzťahuje totiž len
na posledných 6 mesiacov 24-mesačného obdobia viazanosti (trvania zmluvného vzťahu). Navrhovateľ
teda vôbec nerozlišuje, či v dôsledku nezaplatenia ceny spotrebiteľom dôjde k ukončeniu zmluvy napr. 1

mesiacpojejuzavretíalebopo17-ichmesiacoch;taktiežzmluvnápokutapatrídodávateľoviajvprípade,
keď nedôjde k ukončeniu zmluvy.

Obdobne odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za
porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky

dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu 349,-
Eur, teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je
preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané. Tiež je neprimeraným, ak dojednaná zmluvná pokuta
patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len púhy
úkon spotrebiteľa, ktorý k ukončeniu smeruje. I v tomto prípade sa daná sankcia javí nedôvodnou a

neprimeranou.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že citovaná
zmluvná podmienka obsiahnutá v Dodatku k zmluve o pripojení - číslo zmluvy A60700640 zo dňa
18.07.2012, ktorej obsahom je záväzok odporcu ako spotrebiteľa v prípade jej porušenia niektorej z

povinností uhradiť navrhovateľovi ako dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 349,- Eur, spôsobuje z
uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech
spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho
záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho

zákonníka), ktoré sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda odporcu nie
sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ i súdov SR musel posúdiť
nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ
nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje
španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti
nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že
taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok
pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho

neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá
vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah
nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať
s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že bytýmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní
existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná
pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž

musívzásadeexistovaťďalejbezakejkoľvekinejzmeny,okremodstránenianekalýchpodmienok,pokiaľ
je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v
spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.

Neprijateľná podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú
zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých
prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú
pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v
moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

Odvolací súd tiež poukazuje na to, že ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp
rovnosti, ktorú možno ponímať ako rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe
právneho poriadku alebo rovnosť faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo zákonodarcom pri
použití tzv. pozitívnej diskriminácie pri existencii faktickej nerovnosti alebo hendikepu. Ale i tam, kde
sa zákonodarca nevydal cestou vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej

pred formálnou, ponecháva súdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi
neúplnosťou písaného práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v
materiálnom poňatí právneho štátu. Východiskom ochrany spotrebiteľa je potom postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na
okolnosti, za ktorých dochádza k záväzkovému vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť

predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.

Ústavný princíp rovnosti sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych
vzťahoch. Doktrína rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje

každému čo najširšiu mieru možnosti slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje každému,
musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey
rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície,
teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú
strany, ktorých pozície sú značne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú

poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích
prostriedkov spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je v tom, že slabšej
zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi)
je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej
rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné rozdiely, ktoré

medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť, je nutné nerovnosť východzích pozícií korigovať
rovnako nerovnou úpravou práv a povinností.

V pozitívnom práve sa potom ochrana spotrebiteľa premieta do podoby vyššej informačnej povinnosti
dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, do podoby zákazu niektorých dojednaní v

spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv
vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp autonómie vôle a princíp rovnosti je doplňovaný
a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo
fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia
vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i

vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje
týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania
a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti
prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa
dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, v celom rozsahu ako nedôvodnýzamietol. Rovnako správne prvostupňový súd zároveň s použitím ust. § 153 O.s.p. z úradnej povinnosti
ex offo vo výroku rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná.

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavozvyškuvnapadnutejzamietajúcejčastivčítanesprávneho
závislého výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný odporca, v dôsledku čoho mu v zmysle § 142 ods. 1 v
spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému

navrhovateľovi. Keďže ale podľa obsahu spisu odporcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu náhrada trov
odvolacieho konania priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.