Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/157/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411201661
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6411201661.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

KFZ Sys, s.r.o., so sídlom Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, v konaní právne zastúpený
JUDr. Pavol Konečný, advokát, Stráž 223/3, Zvolen, proti odporkyni: Z. A., R.. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom Ž., Ž. XXX, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou X. E.,
pracovníčkou Okresného súdu Ž. R. H., v konaní o zaplatenie 224,97,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným ešte Okresnému súdu Nitra dňa 13.09.2010, ktorý následne postúpil vec

tunajšiemu súdu žiadal navrhovateľ uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 224,97,- € s úrokmi z
omeškania 18,25 % ročne zo sumy 13,- € od 18.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 13,- € od 19.07.2007
do zaplatenia, zo sumy 171,70,- € od 18.05.2007 do zaplatenia a zo sumy 27,27,- € od 18.06.2007 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s. uzavrela s odporkyňou ako účastníčkou
zmluvu o pripojení, ktorej súčasťou boli všeobecné podmienky, ktoré sa odporkyňa zaviazala dodržiavať.

Predmetom záväzku poskytovateľa bolo poskytovanie verejnej telefónnej, resp. elektronickej
komunikačnej služby, čomu zodpovedala povinnosť
odporkyne platiť poskytovateľovi cenu za poskytnuté služby. Poskytovateľ cenu za poskytnuté služby
vyúčtovaval v mesačných intervaloch, pričom odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením faktúr,
a to faktúry splatnej dňa 17.08.2007 vo výške 13,- €, splatnej dňa 18.07.2007 vo výške 13,- €, splatnej
dňa 17.05.2007 vo výške 171,70,- € a splatnej dňa 17.06.2007 vo výške 27,27,- €. Navrhovateľ žalované
pohľadávky nadobudol postúpením.

Pobyt odporkyne sa zistiť nepodarilo. Preto jej súd s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 2 a ods.
6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ustanovil opatrovníčku, keďže nebola zistená
iná osoba z odporkyni blízkeho prostredia, ktorá by so svojim ustanovením za opatrovníka súhlasila.
Opatrovníčka žiadala návrh zamietnuť vzhľadom na nepreukázanie dôvodnosti žalovaného nároku.

Vo veci tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 04.10.2011 č. k. 6C/157/2011 - 105 tak, že návrh

navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením zo dňa
18.11.2015zrušilnapadnutýrozsudokavrátilvecnaďalšiekonaniepoukazujúcnaprocesnépochybenieprvostupňového súdu v tom, že ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo v spise založené vyjadrenie
navrhovateľa doručené súdu 15.08.2011, ku ktorému bol priložený dodatok k zmluve o pripojení.
Odvolací súd nemohol napadnuté rozhodnutie zmeniť, pretože vzhľadom na toto pochybenie okresného

súdu je potrebné vo veci vykonať dokazovanie presahujúce rámec doplnenia a vykonania dôkazov pred
odvolacím súdom.

Tunajší súd potom po vrátení veci rozhodol bez jej prejednania na pojednávaní s použitím ust. § 115a
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože vo veci sa jedná o drobný spor do 1000 Eur (§ 29 ods.

6 a § 200ea Občianskeho súdneho poriadku).

Súd vo veci vykonal dokazovanie navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Odporkyňa ako účastníčka uzavrela dňa 02.09.2005 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako
poskytovateľom a ďalším účastníkom Jozefom Ďurčom dodatok k zmluve o pripojení (označený aj ako

zmena v osobe účastníka), na základe ktorého menovaný postúpil všetky práva a záväzky vyplývajúce
zo zmluvy o pripojení na odporkyňu ako nového účastníka, ktorá s tým svojim podpisom vyjadrila súhlas.

Samotnázmluvasúdupredloženánebola,novzhľadomnatentododatokjezrejmé,žezmluvaopripojení
existovala, keďže práve k nej bol uzavretý tento dodatok týkajúci sa zmeny osoby účastníka. Zmena

osoby účastníka nastala podľa textu dodatku s účinnosťou od 01.10.2005 a na základe toho sa potom
zmluvnou stranou zmluvy o pripojení stala odporkyňa.

Faktúrou splatnou dňa 17.05.2007 bola odporkyni vyfakturovaná k úhrade suma 5.172,60,- Sk (171,70,-
€) za poskytnuté telekomunikačné služby, ďalej faktúrou splatnou dňa 18.07.2007 v sume 391,50,- Sk

(13,- €), ďalej faktúrou splatnou dňa 17.06.2007 jej boli fakturované k úhrade telekomunikačné služby
v cene 821,40,- Sk (27,27,- €) a napokon
faktúrou splatnou dňa 17.08.2007 jej boli fakturované telekomunikačné služby spoločnosťou Slovak
Telekom, a. s. v sume 391,50,- Sk (13,- €).

V zmysle odovzdávacieho protokolu zo dňa 11.09.2009 medzi Slovak Telekom, a.s. a spoločnosťou
Mediation KMCH, s.r.o. bol nárok na zaplatenie týchto žalovaných faktúr postúpený rámcovou zmluvou o
postúpenípohľadávokzodňa22.07.2009menovanejspoločnostiakopostupníkovi.PostupníkMediation
KMCH, s. r. o. následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 postúpil žalované
pohľadávky navrhovateľovi.

Ďalej bolo zistené, že dodatok uzavretý k zmluve o pripojení uvedený vyššie odkazuje na všeobecné
podmienky Slovenských telekomunikácií na poskytovanie verejnej telefónnej služby, pričom v týchto
podmienkach sa v časti X. uvádza pod bodom 3, že vzťahy neupravené v zmluve o pripojení, či v zákone
o elektronických komunikáciách sa riadia Obchodným zákonníkom.

Na základe uvedeného mal potom súd za preukázanú existenciu záväzku odporkyne zaplatiť cenu
poskytnutýchtelekomunikačnýchslužiebspoločnostiSlovakTelekom,a.s.,ktoránáslednepostúpilasvoj
nárok na zaplatenie uvedených žalovaných faktúr spoločnosti Mediation KMCH, s. r. o. a táto následne
navrhovateľovi.

Z obsahu dodatku je zrejmé, že ním odporkyňa namiesto doterajšieho účastníka vstupovala do
zmluvného vzťahu s poskytovateľom telekomunikačných služieb s tým, že s jeho súhlasom súčasne
preberala práva a povinnosti doterajšieho účastníka. I keď teda z formálneho hľadiska išlo o „dodatok“
k zmluve, z obsahového hľadiska išlo o novú zmluvu, na základe ktorej odporkyňa s poskytovateľom

telekomunikačných služieb vstupovala do zmluvného vzťahu, obsahom ktorého bolo poskytovanie
uvedených služieb a potom niet pochýb, že sa z hľadiska jej právneho posúdenia jednalo o zmluvu
o pripojení podľa v tom čase účinného § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, ktorý určoval, že zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou

zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Súčasne sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom k 02.09.2005, ktorý určoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvyuzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa jednalo o formulárovú predtlačenú zmluvu, kde odporkyňa
nemala nijakým spôsobom možnosť ovplyvniť zmluvný text, pričom mala teda postavenie spotrebiteľa
a právny predchodca navrhovateľa mal postavenie dodávateľa.

V čase uzavretia tohto dodatku, ktorý je vo svojej podstate samostatnou zmluvou o pripojení Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2007 považoval za spotrebiteľské zmluvy kúpnu
zmluvu, zmluvu o dielo, či iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, ako aj zmluvu podľa
§ 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej
strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Ust. § 52

ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 definovali dodávateľa ako osobu,
ktorá pri uzatváraná a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a spotrebiteľa ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

I keď teda Občiansky zákonník pri jeho čisto gramatickom výklade v danom čase nepovažoval zmluvu
o pripojení za výslovne zmluvu spotrebiteľskú, v nadväznosti na úpravu § 23a ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. bol súd toho názoru, že sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú, a to z toho
dôvodu, že právne predpisy, čo sa týka totožných pojmov je potrebné vykladať totožne. Uvedené
znamená, že pokiaľ zákon o ochrane spotrebiteľa považoval za spotrebiteľské zmluvy všetky zmluvy

bez ohľadu na ich právny režim ak boli uzavreté medzi spotrebiteľom a dodávateľom bez možnosti
spotrebiteľa ovplyvniť podstatným spôsobom obsah zmluvy, je potrebné aj na účely Občianskeho
zákonníka takto vykladať v tom čase ešte nie celkom precizovanú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv,
najmä z hľadiska ich definície, čomu nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý aj pod vplyvom
európskej právnej úpravy, resp. pod vplyvom európskej judikatúry pristúpil s účinnosťou od 01.01.2008

k tomu, že v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zadefinoval spotrebiteľskú zmluvu tak, že je ňou každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

S účinnosťou od 01.01.2008 bola tiež prijatá úprava § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá v tom
čase určovala, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Išlo o novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorý v § 879j vo vzťahu k

prechodným ustanoveniam určil, že ustanoveniami tejto novely sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 01.01.2008. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa
však posudzujú podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na túto nepravú retroaktivitu súd aplikoval na
predmetný dodatok aj ustanovenia účinné od 01.01.2008, keďže nijako sa ich aplikácia nedotkla vzniku
právneho vzťahu, iba je potrebné posudzovať tento právny vzťah napriek jeho vzniku pred 01.01.2008,

už podľa novely účinnej od 01.01.2008.

Z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ohľadne prednosti spotrebiteľskej úpravy v
Občianskom zákonníku je potom zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany
aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán, t. j. spotrebiteľa a

dodávateľa. Aj keď teda v nadväznosti na všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva, resp.
dodatok odkazuje, určujú, že by sa malo jednať
o obchodnoprávny vzťah, majú sa s poukazom na citované ustanovenie Občianskeho zákonníka v
prípade tohto právneho vzťahu ako typicky spotrebiteľského právneho vzťahu prednostne aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Okrem toho i v čase uzavretia dodatku platilo ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v prospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzťah svojich práv, ktoré muObčiansky zákonník priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie). Vzhľadom na túto právnu
úpravu a jej dosah na spotrebiteľské vzťahy niet rozumného dôvodu, aby za stavu, kedy Občiansky
zákonník upravuje premlčanie a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade

typicky spotrebiteľského právneho vzťahu ako v tejto prejednávanej veci, aplikovala na premlčanie
obchodnoprávnaúpravaregulujúcavzťahyzásadnepodnikateľské.Taktopodanémuvýkladuuvedených
ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej
úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou
od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ustanovenia § 52

ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná

premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie
súm fakturovaných za telekomunikačné služby. Splatnosť faktúr bola určená v zmysle všeobecných
podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby, konkrétne časť IV. bod 5, podľa ktorého je

účastník povinný platiť splatné čiastky ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti
uvedenej na príslušnej faktúre.

Z uvedeného potom plynie, že pokiaľ boli faktúry splatné v dňoch 17.05., 17.06., 18.07. a 17.08.2007,
nasledujúcimdňomposplatnostitejktorejfaktúryzačalaplynúťtrojročnápremlčaciadobaatátouplynula

ohľadne jednotlivých faktúr dňa 17.05.2010, 17.06.2010, 18.07.2010 a 17.08.2010, čo vo všetkých
prípadoch bolo pred podaním žalobného návrhu ešte na Okresný súd Nitra dňa 13.09.2010. Súd preto
z dôvodu premlčania musel návrh v celom rozsahu zamietnuť. Z dôvodu premlčania hlavného
záväzku, teda žalovaných faktúr nebolo možné priznať zo žalovaných súm ani právo na zaplatenie
úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka kvôli akcesorickej povahe tohto

úrokového vzťahu, keďže nie je možné, aby dlžník platil úroky z omeškania z premlčanej pohľadávky,
inak povedané, ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzku, nemôže sa takýto
právny následok neprejaviť vo vzťahu k vedľajšiemu (akcesorickému) záväzku (obdobne viď rozsudok
NS ČR sp. zn. 21Cdo/681/2006, 21Cdo/682/2006 zo dňa 08.02.2007.)

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej
odporkyni súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej účasťou žiadne v konaní nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.