Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 11, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010569
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010569.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Mariany Philadelphyovej a

prísediacich Evy Chlebovej a Ing. Antona Fricka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 12. 2015
vo Zvolene v trestnej veci obžalovaných 1/. Y. S. a spol., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku súd obžalovaných

1/ Y. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX v Brezne, trvale bytom,
B., K.. X. Q. XXX/X, V. O.
P. XXX, V.,

2/ B. Š., K.. XX. XX. XXXX v Brezne, trvale bytom O.,
J.. K. XXXX/XX, prechodne bytom O.Á.
O., I. Č.. XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Banská

Bystrica,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1Pv 18/12/6611
zo dňa 08. 08. 2014, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. e) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, že

po vzájomnej dohode dňa 08.11.2011, počas prechodného pobytu v rodinnom dome Č..V.. XX
nachádzajúcom sa v obci Kráľovce - Krnišov, okres Krupina, z priestorov tohto domu, z dvora
nehnuteľnostiapovniknutídomurovanejmaštalezaistenejželeznouhasprouajzjejpriestorov,odcudzili
kovové rúry, železné náradie, kovové zámky z dverí a iný kovový šrot o celkovej hmotnosti 340 kg,
keď tento materiál následne odpredali Zberným surovinám v Krupine za sumu 636,40 €, čím A. V., nar.
XX.XX.XXXX a E. V.S., K.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom V., W. Č.. X/XX spôsobili škodu vo výške
najmenej 636,40 €,

pretože nebolo dokázané, že sa skutok, stal.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodených A. V., nar. XX.XX.XXXX a E. V., K.. XX.XX.XXXX,
obaja trvale bytom V., W. Č.. X/XX, s ich árokom na náhradu škody ich o d k a z u j e na občianske
súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovaných, poškodených, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Obžalovaná 1/ Y. S. poprela spáchanie žalovaného skutku. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
dokazovala, že v minulosti, v čase skutku tvorili s obžalovaným 2/ pár, žili v spoločnej domácnosti a v tej
dobe plánovali spoločnú budúcnosť. Vypovedala, že dohoda s poškodenými znela tak, že môžu na tejto
usadlosti bývať, užívať ju, len sa o ňu musia starať. Takto s obžalovaným 2/ usadlosť upratali, pričom
podotkla, že všetko v nej bolo zničené, zanedbané. Tak to bolo aj so šrotom, ktorý bol všade a tento
vypratávali,vynášalinakopu,ktorúpoškodeníajvideli,ničnepovedali.Tátokopabolapodľaobžalovanej

až do jej výšky ( ona meria 175 cm ). Po tom, čo šrot odpredali, ona sama poškodeným povedala, že
dostali zaň nejaké peniaze, pričom ich zaujímalo len to, že koľko zaň dostali peňazí. Keď toto zistili, pýtali
od nich peniaze za nájom, hoci pred tým ich ohľadom nájomného neurgovali. K maštali obžalovaná 1/
vypovedala, že nebola ničím zaistená, že všetko v usadlosti bolo staré a nič na nej uzamknuté nebolo.
Uviedla, že len ohľadom jednej miestnosti mali od pána Plánočku povedané, aby ju neprerábali, aby mu

ju ponechali z dôvodu, že keď na usadlosť príde, aby sa mal kde zložiť. Jednalo sa o malú miestnosť o
rozmeroch 1,5 x 2,5 metra. Ku kovovému šrotu uviedla, že sa jednalo o staré veci, hrdzavé, boli tam aj
rúry 10-15 kusov, či tieto boli použiteľné, k tomu sa obžalovaná 1/ vyjadriť nevedela a tento zhŕňali po
dobu asi aj dvoch týždňov. Ďalej tu bol šporák, lavóre, hrnce, staré pletivo, t.j. všetko, čo sa nahromadí
počas rokov v starom dome. Potvrdila, že peniaze za šrot minula na potraviny, uhradila si aj alimenty.

Obžalovaný 2/ B. Š. K. hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, nemal úmysel poškodených
okradnúť,naopakmalúmyselusadlosťzveľadiť,bývaťvnej.Uviedol,že vroku2011niekedyvseptembri
došlo k podpísaniu nájomnej zmluvy medzi obžalovanou 1/ a poškodenou A. V., pri čom bol prítomný a
bolprítomnýajpoškodenýE.V..Poškodeneješteuviedol,žejesynompaniČ.,ktorápredmetnúusadlosť

užívala pred nimi posledných 10 rokov a to ako chalupu, na ktorú aj on chodieval a ani v tom období
nič v nej nebolo uzamknuté. Práve V. V. im povedal, že na usadlosti môžu robiť terénne úpravy, kosiť
ju, že dokonca môžu zbúrať staré budovy, prikázal mu spíliť nejaké stromy, že všetok bodrel z pozemku
môžu vypratať a vyniesť. Obžalovaný 2/ spomenul, že by časom chcel opraviť strechu na dome, voči
čomu poškodení nemali námietky. Tiež sa rozprávali o tom, že ak by obžalovaní vymenili okná, strechu,

poškodenýV.imuviedol,abysiponechalipokladničnébločky,žebysanáslednenejakovyrovnali.PánV.
nemal úmysel usadlosť predávať, len obžalovaní to takto do budúcna plánovali. Následne obžalovaný 2/
spoločne s obžalovanou 1/ začali v tejto usadlosti bývať a užívať ju. Bývali v nej do konca novembra 2011
t.j. 3 mesiace a počas tejto doby celý dvor dali do poriadku. Len ku kuchynke mu pán V. uviedol, aby mu
ju ponechal z dôvodu, že keď príde, aby sa mal kde zložiť. Poškodení tam chodievali na hroby. V areáli

usadlosti sa nachádzala aj kamenná maštaľ, ktorá nebola žiadnym spôsobom uzamknutá, nebol na nej
žiadny funkčný visiaci zámok, ani iný uzamykací mechanizmus, ktorý by bránil vstupu do nej. Na tejto
maštali bola haspra, bola na nej retiazka, ktorá bola cez klinčeky len prevesená, neuzamknutá. Takto to
bolo aj počas užívania usadlosti jeho matkou, pričom jeho matka v tejto maštali mala narúbané drevo,
triesky, odkiaľ si tieto brali a kúrenie v dome. Potvrdil, že po usadlosti aj z maštale vyzbieral kovový šrot,

pomáhala mu aj obžalovaná 1/, pričom takto vyzbierali železné rúry a iný kovový šrot a to staré hrnce,
zámky, starú pucku, ktorý zhromaždili k bráne z vnútornej strany a tohto šrotu bola celá kopa. Tvrdil, že
tieto rúry neboli zánovné, jednalo sa o staré železo, hrdzavé, neupotrebiteľné. Bolo tam asi 10-15 rúr. Na
predmetnej maštali boli staré drevené dvere, nijako funkčne nezabezpečené, bol na nej len nefunkčný
visiaci zámok a len touto retiazkou boli tieto dvere uzatvorené tak, že retiazka bola len tak prekvačená

cez ne, aby sa dvere samovoľne neotvárali. Bol do nej voľný prístup. Podotkol, že celá usadlosť má asi
200 rokov. Obžalovaný 2/ poprel, že by tieto dvere bol nejako vylomil ani inak násilím do tejto maštale
nevošiel, lebo nebola uzamknutá. Počas dní spomienok na zosnulých, začiatkom novembra 2011, do
usadlosti prišli poškodení a videli túto kopu šrotu, ktorá mohla siahať až do výšky 3 metrov, nemali voči
tomu žiadne námietky. Následne nejaký pán zo zberných surovín sa prišiel na tento šrot pozrieť, po tom,

čoobžalovaná1/bolavZbernýchsurovináchvKrupineauviedlaim,žemajúnapredajkovovýšrot,tento
pán sa prišiel pozrieť z dôvodu, akým vozidlom má preň prísť. Potom prišlo auto s hydraulickou rukou
a všetok kovový šrot z dvora usadlosti odviezlo. Zo zberných surovín obžalovanej 1/ bolo vyplatených
za šrot okolo 600,- €. Z týchto finančných prostriedkov mala uhradiť nájomné, ktoré nemali uhradené
za dva mesiace, čo neurobila, peniaze minuli. Na záver dodal, že nie je vinný zo žalovaného skutku,

do maštale násilne nevnikol, nič neodcudzil a poukázal na to, že poškodení im nezakázali povynášaťkovový šrot, naopak ohľadom renovácie, prerobenia či zveľaďovania usadlosti, mali od poškodených
voľnú ruku. V novembri 2011 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody a už sa nevedel vyjadriť k tomu,
čo sa ďalej s usadlosťou dialo.

Svedkyňa - poškodená A. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanými uzatvorila zmluvu
o prenájme predmetnej usadlosti. Ich dohoda znela, že sa o ňu budú starať, napravia škridlu, že len
také malé bežné veci na nej vykonajú, žiadne zásadné, že si budú platiť elektriku a to k jej rukám.
Obžalovaní mohli vstupovať do všetkých miestností, okrem maštale, ktorá bola riadne uzamknutá.

Vypovedala, že bola zabezpečená hasprou, t.j. kovovou pásovinou na jednej strane opatrenou zámkou
a táto bola zamknutá, pričom kľúče od nej mal jej manžel. V čase uzatvárania zmluvy, všetko spoločne
s obžalovanými prezreli a haspra so zámkou boli v poriadku. Pokiaľ zo zmluvy vyplýva, že obžalovaní
mohli určité práce vykonať na vlastné náklady, bolo to preto, že obžalovaný 2/ im uviedol, že pracuje so
strechami, ponúkol sa, že môže strechu opraviť - žľaby, škridle. Už si na hlavnom pojednávaní svedkyňa
nespomenula, kedy presne na usadlosti boli, pamätala si, že v nej boli dva krát, avšak žiadny vyzbieraný

kovový šrot si na nej nevšimla. K tomu, čo konkrétne kovový šrot mal obsahovať, vypovedala, že to
nevie, že to vie jej manžel. Podotkla však, že tam boli rúry, ktoré boli dovezené z Podbrezovej, ale
nevedela uviesť kedy. Dokazovala, že boli v poriadku a boli práve v tej maštali, v suchu. S obžalovanými
sa vôbec nerozprávali o šrote, nerozprávali sa o tom, že ho môžu z usadlosti vypratať. O tomto šrote
sa dozvedela tak, že telefonovala susede, či vôbec obžalovaní tam ešte bývajú, lebo sa im neozývali,

nemali uhradenú elektriku ( o tomto komunikovala s A. Z. ) a práve od tejto susedy sa dozvedela, že
z usadlosti sa ozýva buchot kovového zvuku. Z tohto dôvodu s manželom sa v priebehu pár dní boli
v usadlosti pozrieť, avšak pred tým sa cestou zastavili v zberných surovinách, kde boli oboznámený s
vážnym lístkom, z ktorého vyplývalo množstvo odpredaného kovového šrotu a to okolo 3000 kg a nie
340 kg, ako to vyplýva zo skutkovej vety podanej obžaloby. S určitosťou ešte dodala, že v usadlosti

bola aj na sviatok zosnulých t.j. 2. novembra a žiaden nahromadený kovový šrot nevidela. Potvrdila, že
potom, keď prišli na usadlosť a vedeli, že obžalovaní dostali za šrot peniaze, svedkyňa od obžalovanej
1/ požadovala tieto peniaze ako úhradu za elektrinu v sume 170,- € ( v ktorej bol zahrnutý aj dlh za matku
obžalovaného 2/ vo výške 30,- € a keď obžalovaný 2/ jej povedal, že to za matku uhradí ), pričom na
hlavnom pojednávaní podotkla, že suma, ktorá bola obžalovanej 1/ vyplatená, v tej dobe predstavovala

jej dvojmesačný dôchodok. Obžalovaná 1/ však začala plakať, že už peniaze nemá. Svedkyňa sa od
manžela dozvedela, že haspra bola vylomená, kde táto je dnes, uviesť nevedela, pričom podotkla, že po
obžalovaných hneď v decembri boli v usadlosti už ďalší nájomníci, ktorí im urobili ešte väčšiu škodu, než
obžalovaní. Podotkla, že po odchode obžalovaných na usadlosti ako aj na dverách predmetnej maštali
nevykonali žiadne úpravy. Po tom, čo sa poškodená na hlavnom pojednávaní oboznámila s fotografiou

č. 7 na čl. 131, uviedla, že na tejto fotografii ňou spomenutá haspra nie je, lebo táto bola od jedného
kraja dverí až po druhý kraj a bola prichytená na jednom konci o stenu. Pokiaľ v prípravnom konaní ( čl.
59 posledný riadok ) vypovedala o retiazke s visiacim zámkom a na hlavnom pojednávaní už o haspre,
uvedené nevedela vysvetliť, len dodala, že zrejme na tej haspre bola aj retiazka so zámkom, že si to už
dobre nepamätá. Potvrdila, že pred obžalovanými usadlosť užívala matka obžalovaného 2/ a podotkla,

že aj v tom čase bola maštaľ zabezpečená hasprou a zámkom. Ďalej vypovedala, že obžalovaní na
usadlosti nič neurobili, nezrenovovali ju, okrem kosenia trávy, čo svedkyňa považuje za bežnú údržbu.
Poprela, že by vykonali nejaké terénne úpravy, či vypílili stromy. Na záver svedkyňa potvrdila, že mala
vedomosť o tom, že obžalovaní plánovali výmenu okien, čo nie je bežnou údržbou, že im povedali,
aby si odložili bločky, že sa to potom vyrovná. Tiež potvrdila, že pri podpise zmluvy bolo obžalovaným

povedané, že si s usadlosťou môžu robiť čo chcú, aj ju zbúrať, len nech tú kuchynku im ponechajú, ale
zdôraznila, že obžalovaným nebolo povedané, že si môžu vziať nejakú vec a túto odpredať.
V tomto trestnom konaní si uplatnila náhradu škody za 3000 kg šrotu v sume 3.000,- €, v ktorej sume je
už zarátaná aj škoda z titulu úhrady elektriny. Pri stanovení jej výšky s manželom vychádzali zo zistení
v zberných surovinách ohľadom množstva šrotu a z odhadu, za čo by sa tie rúry boli dali predať s

poukazom na to, že iná je cena za šrot a iná za rúry. Nevedela uviesť, koľko rúr takto v zozbieranom
šrote bolo, nevedela uviesť ani cenu za jednu rúru.
Svedok - poškodený E. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spolu s manželkou A. V.
sú spoluvlastníkmi predmetnej usadlosti. Na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi a
obžalovanými, títo túto usadlosť užívali. Existovala medzi nimi aj ústna dohoda, že budú bývať a starať

sa o usadlosť, najmä o strechu. Pokiaľ je v zmluve uvedené, že oni ako poškodení súhlasia s renováciou
a prerobením pozemku na vlastné náklady obžalovanými, on nevie, čo je to renovácia a prerobenie
pozemku, podotkol, že sa jedná o 120 ročnú usadlosť. Nájomné dohodnuté nebolo, len to, že sa o
nehnuteľnosť budú obžalovaní starať. Pokiaľ aj obžalovaný 2/ vypovedal, že mohol na nehnuteľnostirobiť čokoľvek, svedok uviedol, že takto to dojednané nebolo. Potvrdil, že povolil obžalovanému zoťať
nejaké stromy a drevo použiť pre vlastnú potrebu. Obžalovaným však neudelil súhlas na vyhodenie
kovového šrotu z priestorov maštale, o takýchto veciach s obžalovanými nebola ani reč. K maštali

dokazoval, že táto bola riadne uzamknutá, že bola v múre skoba, cez ktorú bola pretiahnutá reťaz s
visiacim zámkom. Tento zámok pri podpise zmluvy odkontroloval, bol v poriadku. Preto nemal dôvod
obžalovaným hovoriť, že do tejto maštale nesmú vstúpiť, keďže bola zamknurá. V maštali sa nachádzali
rúry, v množstve ( o váhe ) ktoré vie z vážneho lístka, na hlavnom pojednávaní nevedel svedok uviesť
ich počet, či veľkosť. Uviedol, že tieto boli rôznej veľkosti, rôznej hrúbky. Jednalo sa o kvalitné rúry,

nepoškodené. Tieto on doniesol do maštale asi pred 20 rokmi. Pokiaľ sa vyjadroval ku kovovému
šrotu, uviedol, že sa jednalo o hrnce na zabíjačku, lopaty, sekery, čakany, všetko, čo na dedine býva.
Dokazoval, že žiadnu kopu šrotu pri bráne nevidel, keď na usadlosti bol. Od susedy sa telefonicky
dozvedeli, že z usadlosti počuť kovový buchot a to už asi dva dni. To čo bolo vhodné do šrotu, poškodený
uviedol, že si vyzbieral z usadlosti sám. V podstate na pozemku žiaden šrot nebol, z tohto dôvodu
obžalovaní ani nemali čo zbierať. Uviedol, že výslovne obžalovaným nedal súhlas na vyzbieranie šrotu

z pozemku. Po tom, čo na hlavnom pojednávaní sa svedok oboznámil s fotografiou č. 7 na čl. 131
uviedol, že tá skoba bola upevnená v pravej časti zárubne a bola upevnená cez drevo až do múru,
cez ktorú šla reťaz okolo tej malej haspry, ktorú na fotografii vidieť, na ktorej visela reťaz a zámka,
ktorá bola uzamknutá. Kľúče od zámky mal on s manželkou. Nevedel uviesť, kde sa v súčasnej dobe
nachádza ním popísaný uzamykací mechanizmus. Keď po telefonáte so susedou bol na usadlosti,

bol skontrolovať dvere maštale, tieto boli otvorené, neboli vyštiepané, ním vyššie popísaný uzamykací
mechanizmussatamnenachádzal.Svedokpoprel,žebypripodpisezmluvybolobžalovanému2/dovolil
robiť na usadlosti čokoľvek aj búrať s tým, že mal zachovať len kuchynku. Ešte pred tým, než prišli na
usadlosť po telefonáte so susedou, zastavili sa v zberných surovinách, kde sa dozvedel o predaji šrotu
obžalovanými. Pred týmto asi v deň pamiatky zosnulých boli na usadlosti, lebo pre niečo iné nemali

dôvod na usadlosť chodiť, pričom vtedy nevidel žiaden nahromadený šrot. Vtedy ešte na maštali dvere
a zámok boli neporušené. Poprel, že by na dverách maštali bola nejaká veľká haspra, ktorá by siahala
od jedného konca dverí k druhým. Bola tam skoba, reťaz a visiaci zámok, pričom ten zámok uzamykal tú
reťaz. Bez násilia nebolo možné reťaz povoliť a dvere otvoriť. Po obžalovaných mali v usadlosti ihneď
ďalších nájomníkov, ktorí ju ešte viac zdevastovali než obžalovaní.

Svedok-poškodený si na hlavnom pojednávaní uplatnil škodu vo výške 3.000,- €, ktorú vyčíslil z váhy
kovového šrotu a z 3-4 násobku ceny, ktorá bola zbernými surovinami vyplatená obžalovaným, pretože,
keby on chcel toto železo kúpiť tak by zaň zaplatil takúto sumu. Takto si to odhadom vyčíslil s poukazom
na cenník, ktorý videl v zberných surovinách.

Svedkyňa Emília Čierna na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je matkou obžalovaného 2/ a usadlosť
užívala spolu s X. S. pred obžalovanými. Dokazovala, že všetko v tejto usadlosti bolo zarastené,
neupravené, opustené, staré. Ona užívala dve miestnosti, kúpelňu, kuchyňu a dreváreň. Potvrdila, že
poškodenými im bolo uvedené, že môžu všetko užívať, môžu aj zrušiť králikáreň, pokiaľ im zavadzia.
Nič im nebolo zakázané užívať. Pri králikárni bola miestnosť, o ktorej im poškodení povedali, že v nej

majú veci, i napriek tomu nemali ohľadom tejto miestnosti od nich udelený žiadny zákaz. Všetky zámky
na dverách boli vytrhané. Aj maštaľ bola otvorená, ona do nej nechodila, bola tam tma, bodrel, boli v
nej zvyšky dreva, taká kôra, piliny, prach, rúry v nej nevidela. V záhrade videla nejaké rúrky v počte 3-4
kusy, nevedela uviesť akej veľkosti, tieto boli zarastené trávou, zhrdzavené. Vo vnútri niektorej z budov
si svedkyňa žiadne rúrky nevšimla. Drevo si do usadlosti nosili a toto ukladali do drevárne. Potvrdila, že v

čase, keď v usadlosti už bývali obžalovaní, bola tam na návšteve a nevidela na nej nejakú zmenu, všimla
si, že záhradu mali pokosenú, mali to tam tak podľa svojho, bolo vidieť, že sa o to starajú. Podotkla,
že bez jej vedomia poškodení túto nehnuteľnosť prenajali obžalovanej 1/. Pokiaľ do tejto nehnuteľnosti
poškodení chodili, bolo to jeden krát do roka na sviatok pamiatky zosnulých.

Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka X. S., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že je
nevlastným otcom obžalovaného 2/ a poškodených pozná z dôvodu, že mal od nich prenajatú chalupu
spolu s A.J. Č.. Usadlosť hodnotil ako zrúcaninu s tým, že sa v nej dal užívať len jeden dom.
Pozostávala z niekoľkých budov. Tento použiteľný dom pozostával z kuchyne a dvoch izieb. Jednu
miestnosť poškodení mali uzamknutú, kde mali svoje veci, ktoré si neskôr odviezol a potom už bolo

všetko pootvárané. Napríklad na chatke na drevenej zárubni bola len petlica na kovový zámok, bez
zámku. Bola tam aj maštaľ, táto bola uzatvorená starým zámkom s možnosťou zaisťovacej páčky, čo
však nefungovalo. Bol v nej bodrel a to drevo, triesky, hrnce a podobne. Rúry v nej neboli. Rúry boli len
podpodstienkou,nevedeluviesťakejdĺžky.Vzmyslenájomnejzmluvy,ktorúspoškodenýmiuzatvorilon,mohli všetko v tejto usadlosti užívať, manipulovať so všetkým, zbúrať, čo im zavadzalo. V usadlosti nič
nezbúral,nemalčo,veďtobolazrúcanina,naopakkadečopoopravoval.Jednoznačnepotvrdil,žemaštaľ
uzamknutá nebola. K šrotu uviedol, že tam bolo nejaké pletivo, staré hrnce a podobne. Keby na pozemku

boli nejaké použiteľné rúry, bol by tieto použil a stavbu plotíka pri potoku, tento však zhotovil z drevených
kolíkov. Usadlosť užíval 5 rokov, zmluva znela na 10 rokov. Žiadnym spôsobom usadlosť neodovzdával
poškodeným. Nájomné neplatil, s poškodenými mali dohodu, že sa bude o usadlosť starať. Platil len
domovú daň a za spotrebu elektriky, po tom, čo mu poškodený preložili vyúčtovanie. Potvrdil, že počas
jeho nájmu poškodený do usadlosti chodili len na sviatok pamiatky zosnulých. Keď takto prišli, nič a nikto

im nebránil odkontrolovať, poobzerať sa po všetkom, lebo všetko bolo pootvárané.

Na hlavnom pojednávaní ako svedok bol vypočutý aj Ľ. Y., ktorý uviedol, že je pravdou, že kovový šrot
na predmetnej usadlosti bol nahádzaný pred bránou z vnútra dvora a to asi do výšky jeho postavy ( tak
1,80 na výšku a 2,5 metra na šírku ). Svedok však nebol prítomní pri samotnom odvoze tohto šrotu,
bol ho len ohliadnúť pred odvozom. Podotkol, že sa nejednalo o nové železo, či materiál, ktorý by bolo

možné ešte použiť a toto jeho vyjadrenie platí aj pre rúrky. K rúrkam vypovedal, že roli rôznej dĺžky,
podľa svedka by sa z nich nedal vystavať súvislý plot, iba ak nejaký oplotok pre kozy. Uvedená kopa
bola viditeľná už z ulice.

Svedok Q. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on nakladal a odvážal kovový šrot z usadlosti

poškodených. Potvrdil, že šrot bol nahromadený hneď pred bránou z vnútra domu. Tvoril ho pletivo,
hrnce, sporák, odkvapové rúry, zvodové rúry, rúry. K počtu rúr, hrúbke, sa svedok vyjadriť nevedel,
uviedol, že tieto boli rôznej dĺžky. Podľa svedka však tieto boli použiteľné ako šrot. Šrot nakladal asi 3
hodiny. Nemal pocit, že by niekto chcel tento šrot pred vonkajším svetom utajiť. Pokiaľ v prípravnom
konaní vypovedal, že rúry bolo možné podľa neho ešte použiť a na hlavnom pojednávaní takto

nevypovedal, vysvetlil, že je pravdou asi to, čo vypovedal skôr, lepšie si to pamätal.

Vypovedala vo veci na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa A. Z. a uviedla, že poškodených pozná, nemá
však s nimi žiadny vzťah. Ďalej uviedla, že keď išla na záhumienku, videla ako sa nakladal šrot, videla
tam také „hočo“, čo tam bolo nahádzané. Predtým tento šrot na kope nevidela, pretože len tento jeden

krát, keď bola brána otvorená a stálo tam auto zberných surovín, popri išla. Dokazovala, že nie je
bezprostrednou susedou tejto usadlosti, jej dom je až piaty od predmetnej nehnuteľnosti poškodených,
poprela, že by vôbec niekedy telefonicky s poškodenými komunikovala, a to ani v roku 2011, preto nie
je pravdou tvrdenie poškodenej A. V. o tom, že im ona oznámila, že počuje kovový buchot z usadlosti.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý ako svedok aj X. Ž. a tento vypovedal, že obžalovaných pozná
z videnia z predmetnej usadlosti a poškodených pozná, boli jeho susedmi. Uviedol, že v súčasnej dobe
žije už v Žiline a to 7 rokov, ale v minulosti býval od nehnuteľnosti poškodených asi 50 metrov. Zdržiaval
sa v Krnišove od júla do septembra, kedy sa zbierala úroda. Takto to bolo aj v roku 2011. V roku 2011
táto nehnuteľnosť podľa svedka bola ešte v pomerne dobrom stave oproti súčasnej doby ( asi aj o 50

% ). Potvrdil, že sa jedná o 120 ročnú nehnuteľnosť, v ktorej sa vystriedali už 5-ti nájomníci a všetci ju
devastovali. Naposledy v nej bývali dvaja Rómovia s rodinami a títo ju už úplne zruinovali. Dokazoval, že
má vedomosť o predmete konania, o tom, že v ňom ide o nejaký kovový šrot a sám sa po oboznámení
obžalobydiví,odkiaľtentošrotmoholbyť,keďženatejtonehnuteľnostisavystriedalomnohonájomníkov
a každý z nich tento šrot vyvážal. Potvrdil, že boli tam aj rúry a jedny z nich boli aj uskladnené v maštali

- zamknuté a dosť veľká časť rúr bola aj poukladaná na podstienke vedľa steny domu. Dokazoval, že
boli tam aj nejakí mafiáni, 3-4 dni v dome prespali, nechali tam štvrtého mladého muža a ten celý deň
nič iné nerobil, len pílil rúry, ktoré potom naložili do parádneho veľkého vozidla a odviezli. Podľa svedka
obžalovaní ako nájomníci prišli po nich. Pokiaľ uvádza, že maštaľ bola zamknutá, takto to bolo v čase,
keď tam býval pred tými 7 rokmi a v nej mal majiteľ rúry a iné veci.

V priebehu dokazovania sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to s dohodou o prenajatí
nehnuteľnosti ( čl. 2 ) zo dňa 22.09.2011 uzatvorenou medzi A. V. a obžalovanou 1/, z ktorej vyplýva aj
možnosť odkúpenia, že prenajímatelia súhlasia s renováciou a prerobením pozemku na vlastné náklady
podnájomníka, že podnájomník sa bude o túto starať a zveľaďovať ju, s výdavkovým pokladničným

dokladom ( čl. 80 ), z ktorého vyplýva množstvo železného šrotu prevzatého zbernými surovinami a
jeho cena, keď merná jednotka je tona a množstvo v prvej položke 0,660 a v druhej 2,720, v cene
celkovo 636,40 €, s faktúrou za dodávku elektriny za fakturačné obdobie od 03.09.2010 do 02.09.2011
s preplatkom 174,57 €, zápisnicou z ohliadky miesta činu zo dňa 13.01.2012 vrátane fotodokumentácie( čl. 125-138 ) s detailným záberom na dvere predmetnej maštale na fotografii č . 7 na čl. 131, s úradným
záznamom ( čl. 144 ), z ktorého vyplýva, že A. V. žiadne doklady o nadobudnutí odcudzených vecí k
dispozícii nemá, so zmluvou o prenájme predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 20.12.2011 ( čl. 298 ) a s

ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej
zmocní a spôsobí tak malú škodu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky.
Podľa odseku 4 písm. b) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na tri roky až desať rokov

sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. e) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
vlámaním.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, podľa

svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách súd dospel k záveru, že s poukazom na výsledky
dôkazov nemožno jednoznačne pokladať za preukázané, že by boli obžalovaní spáchali skutok tak,
ako im to kládla za vinu obžaloba. Naopak dokazovanie vnieslo do zistenia skutkového stavu množstvo
pochybností a nejasností, ktoré už ale v súčasnej dobe nie je možné a to ani doplnením dokazovania

súdom zistiť a to už pre odstup času od spáchania skutku, existenciou ďalších nájomníkov v usadlosti
a z dôvodu, že poškodení nevedia preukázať, aká konkrétna škoda, aké veci v akom množstve z
kovového šrotu im boli z usadlosti práve obžalovanými odcudzené. Pokiaľ obžaloba obžalovaným
kládla za vinu krádež vlámaním, súd vykonaným dokazovaním nemal jednoznačne a bez pochýb za
preukázané, že skutočne ku vlámaniu obžalovanými došlo, pretože nebolo preukázané, že na dverách

maštale bol a to akýkoľvek uzamykací mechanizmus, keďže z výsluchov obžalovaných vyplynulo, že
žiadny na predmetných dverách maštale nebol, aj výpoveďami samotných poškodených, keď práve
ich výpovede ohľadom tohto zaisťovacieho mechanizmu sú rozporné, každý z poškodených uviedol
iný systém uzamknutia dverí maštale a napokon aj výpoveďami svedkov A. Č., X. S., X. Ž. mal súd
za preukázané a to v opačnom zmysle, než tvrdili poškodení, že maštaľ nebola nijakým spôsobom

v čase skutku uzamknutá, či zabezpečená pred násilným vniknutím do nej. Pritom sám poškodený
pán Plánočka vypovedal, že pri ním tvrdenom uzamykacom mechanizme sa bez použitia násilia dvere
maštale nedali otvoriť. Na čl. 131 na fotografii č. 7 však v rámci ohliadky miesta činu po viac ako
jednom mesiaci od údajného spáchania skutku súd nevzhliadol na zárubni dverí, či stene pri vchode
do maštale, ani na dverách žiadne známky po násilí, napríklad, že by bolo z nej vidieť poškodenie

dverí, či zárubne alebo steny, na ktorých mal byť upevnený ten uzamykací mechanizmus, o ktorom pá
Plánočka vypovedal a keď dvere bolo možné otvoriť len násilím, t. j. vlámaním. Preto z takto vykonaného
dokazovania výsluchu obžalovaných, svedkov aj samotných poškodených, zo zápisnice z ohliadky
miesta činu vrátane jej fotodokumentácie súd nemal tento znak skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu za preukázaný.

Ďalej sa súd sústredil na dokazovanie, či konaním obžalovaných došlo alebo nedošlo k spáchaniu
trestného činu krádeže bez vlámania.
Vykonaným dokazovaním, výsluchmi obžalovaných, susedy Z., Ž., Č., S., najmä však svedka Ž. a aj
z obsahu nájomnej zmluvy, súdu po zhodnotení dôkazov vyvstal záver, že obžalovaným z nájomnej
zmluvy nevyplývala povinnosť ničoho sa nedotknúť a to aj šrotu nachádzajúceho sa na pozemku, keď

aj sám poškodený V. potvrdil, že to, čo bolo dobré si on odniesol, potvrdil, že obžalovaní mohli aj
búrať, keď už toto samotné sa súdu javí ako zásah závažnejší do vlastníctva poškodených, než len
odpredaj starého železa. V tomto smere sa súd stotožnil s názorom obhajoby obžalovaného 2/ v tom, že
poškodení vyslovili súhlas s tým, že obžalovaní môžu na svoje náklady usadlosť zhodnocovať, pričom
medzi nimi aj prebehla komunikácia o možnom odkúpení usadlosti obžalovanými v budúcnosti a ak

by k takejto dohode nedošlo, boli by sa navzájom finančne vysporiadali. Obžalovaný 2/ mal záujem z
maštale vybudovať garáž, čím by bolo došlo k jej zhodnoteniu a s týmto poškodení vyslovili súhlas a v
prípade, že by si usadlosť v budúcnosti neodkúpili, poškodení by im z titulu zhodnotenia maštale boli
povinní uhradiť bezdôvodné obohatenie, ktoré by týmto zhodnotením získali. Jednalo by sa pri tom o
vyššiu finančnú sumu, než ktorú obžalovaní dostali od zberných surovín za šrot. Je potrebné poukázať

aj na to, že svedok Ž. vypovedal o tom, že ešte pred obžalovanými videl v danej usadlosti píliť železné
rúry a tieto odvážať a to po dobu niekoľkých dní a veľkým vozidlom inými osobami než obžalovanými,
pričom poškodení nevedeli presne špecifikovať výšku škody, ani aké konkrétne množstvo, dĺžku, hrúbku
kovové rúry mali práve obžalovaní odcudziť. V podstate k ostatnému kovovému šrotu - hrnce, pletivo,lavóre, šporák a podobne, sa poškodení na hlavnom pojednávaní bližšie nevyjadrovali, záujem mali len
o kovové rúrky, o ktorých tvrdili, že boli zánovné, nehrdzavé, použiteľné.
Keďže vlámanie podľa názoru súdu nebolo jednoznačne dokazovaním preukázané, sú tu pochybnosti,

či vôbec existoval na dverách maštale funkčný uzamykací mechanizmus, súd ďalej dokazoval, či sa
jednalo o krádež vecí s poukazom na vyššie uvedené, keď poškodení nevedeli presne špecifikovať aké
veciimmalibyťobžalovanýmiodcudzené,hovorililenorúrkach,ktorérovnakopresnejšienešpecifikovali
(ichpočet,druh,dĺžku,hrúbku,kedytietonadobudli),keďsvedokŽ.vypovedalpráveorúrkach,ktoréale
inéosobynežobžalovanípílilinamenšieaopakovanepodobuviacerýchdnízusadlostiodvážali,pričom

satakudialoešteprednájmomusadlostiobžalovanými,keďďalejnebolapodľanázorusúdupreukázaná
v konaní ani subjektívna stránka žalovaného trestného činu spočívajúca v úmyselnom konaní oboch
obžalovaných, ktorí konali v dobrej viere pozemok vyčistiť a ďalej ho užívať s možnou jeho budúcou
kúpouapodľanázorusúdunebolapreukázanáanipríčinnásúvislosťmedzitýmtoprotiprávnymkonaním
obžalovaných, keď takúto protiprávnosť súd v ich konaní nevidel a výškou škody, ktorá poškodenými
ani nebola presne špecifikovaná ( vo výške 3.000,- € ).

Pokiaľ aj počas celého konania poškodení poukazovali na nesprávne uvedené množstvo kovového
šrotu v skutkovej vete podanej obžaloby, že správne má znieť 3400 kg, uvedené je pravdou, takto z
vykonaného dokazovania a potvrdenia o odovzdaní šrotu zberným surovinám to aj vyplýva, s poukazom
však na závery zdôvodnenia tohto rozsudku a oslobodenia obžalovaných spod podanej obžaloby, je
podľa názoru súdu irelevantné uvedenie množstva šrotu, či 340 kg alebo 3400 kg, z ktorého dôvodu

potom súd ani toto množstvo v skutkovej vete neopravil. Považoval to za nadbytočné.
S poukazom na vyššie uvedené pochybnosti, nejasnosti, ktoré tak, ako to už súd uviedol, nie je možné
doplnením dokazovania zistiť a preukázať, v zmysle zásady in dubio pro reo súd obžalovaných 1/ a 2/
oslobodil spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní.
O nároku poškodených manželov V. súd rozhodol v zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku, podľa ktorého,

ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody
vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pre iným príslušným orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská

Bystrica. Odvolanie má odkladný účinok.