Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/261/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715208693
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715208693.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne C. D., S.. XX.
XX. XXXX, M. V., N. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom v
Martine, ul. Andreja Kmeťa 28 proti žalovanému I electro s.r.o. so sídlom 027 44 Tvrdošín, Medvedzie
129/4, IČO: 47 151 935, v konaní o zaplatenie sumy 1 792,79 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobkyni povinný zaplatiť 1 792,79 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

327,89 € od 21. 4. 2014 do zaplatenia a zo sumy 1 464,90 € od 2. 5. 2014 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je žalobkyni povinný nahradiť trovy konania v sume 547,67 € na účet právnej zástupkyni
žalobkyne vedený v C. M. L., Q. C. M., E.: V., V.: R., pod variabilným symbolom XXXXXX, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboupodanounatunajšomsúde17.06.2015sažalobkyňaprotiprávnemupredchodcovižalovaného
označeného v záhlaví tohto rozsudku a svojmu bývalému zamestnávateľovi, obchodnej spoločnosti OM
ONE s.r.o. so sídlom v Martine - Priekope, A. Medňanského 18, IČO: 44 031 858, domáhala zaplatenia
sumy 1 792,79 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 327,89 € od 21. 04. 2014 do
zaplatenia a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 464,90 € od 01. 05. 2014 do zaplatenia ako aj náhrady

trov konania.

Žalobkyňa odôvodnila žalobu tou skutočnosťou, že s právnym predchodcom žalovaného dňa 05. 11.
2013 uzatvorila pracovnú zmluvu, ktorou jej vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú. Miestom výkonu
práce bol hotel H. W. X. - Q. a pracovný pomer vznikol 05. 11. 2013. Žalobkyňa pracovala v pracovnej
pozícii recepčnej s pracovnou dobou v rozsahu 37,5 hodín týždenne s nepravidelným rozvrhnutím

pracovnej doby 5 pracovných dňoch. Za vykonanú prácu jej patrila mzda vo výške 380,40 € brutto
mesačne. Mzda bola splatná vždy do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom vznikol nárok na mzdu na bankový účet žalobkyne. Predchodca žalovaného však prestal
žalobkyni vyplácať mzdu za vykonanú prácu, v dôsledku čoho žalobkyňa dňa 01. 05. 2014 okamžite
skončila pracovný pomer v súlade s ust. § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a s poukazom na ust.
§ 69 ods. 4 Zákonníka práce má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného

zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov. Predchodca žalovaného nevyplatil žalobkyni mzdu za mesiace
marec, apríl a máj roku 2014, a len jej odovzdal výplatné pásky. Žalobkyňa má takto nárok na výplatu za
mesiac marec 2014 vo výške 327,89 €, za mesiac apríl 2014 vo výške 352,14 € a za mesiac máj 2014 v
sume 387,74 €. Podľa výplatných pások za mesiace apríl 2014 a máj 2014 priemerný hodinový zárobok
žalobkyne predstavuje sumu 2,5673 €, pri týždennom pracovnom čase žalobkyne a priemernom počte
hodín, ktoré pripadajú v roku na 1 mesiac (163,05 hodiny) je priemerný mesačný zárobok žalobkyne

418,60 € a za dva mesiace potom predstavuje sumu 837,20 € (§ 134 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Zákonníka
práce). Po odpočítaní preddavkov na verejné zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie, starobnépoistenie, dôchodkové invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti potom mesačná netto mzda
predstavuje sumu 362,51 €, čo za dva mesiace činí 725,02 €. Mzda za mesiac marec 2014 bola splatná
20. 04. 2014, mzda za mesiac apríl 2014 a máj 2014 v deň okamžitého skončenia pracovného pomeru,

to znamená 01. 05. 2014, náhrada mzdy bola tiež splatná v posledný deň trvania pracovného pomeru,
teda 01. 05. 2014 (§ 129 ods. 3 Zákonníka práce).

V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala.

Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že aj keď žalobkyňa ukončila
okamžite pracovný pomer 01. 05. 2014, jej zamestnávateľ - predchodca žalovaného uvedeného v
záhlaví tohto rozsudku, na základe konštatovania Inšpektorátu práce v Žiline v oznámení z 08. 12.
2014, vypočítal žalobkyni za mesiac máj 2014 mzdové vyrovnanie s prihliadnutím na stupeň obtiažnosti
vykonávanej práce a toto je doplatok, ktorý podľa výplatnej pásky by v mesiaci máj 2014 žalobkyňa
mala dostať.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že podľa dohody so svojim zamestnávateľom, tento jej mal
poukazovať mzdu na jej účet v banke a pokiaľ pred inšpektorátom práce jej bývalý zamestnávateľ
produkoval dôkazy o tom, že žalobkyňa mala preberať mzdu v hotovosti a na dôkaz toho
predložil, v konaní pred inšpektorátom práce, podpísanú výplatnú listinu, tak takýto dôkaz ona

neuznáva. Zamestnávateľ totiž dával podpisovať svojim zamestnancom len listinu, na ktorej boli
mená zamestnancov a vedľa nich vybodkovaný priestor na podpis zamestnanca, zrejme na dôkaz
tej skutočnosti, že si prevzali výplatné pásky. Na takto podpisovanej listine nikdy sa nenachádzala
výška, resp. suma mzdy, ktorá bola tomu, ktorému zamestnancovi vyplácaná. Výplata jej nikdy nebola
poukazovaná na účet, v decembri dostala prvú výplatu aj to nie v celej sume a potom ju v rôznych dňoch,

mimo výplatného termínu, jej zamestnávateľ doplácal.

Obdobne o spôsobe vyplácania výplat u predchodcu žalovaného vypovedala aj svedkyňa Q. Š., bývalá
kolegyňa žalobkyne, tiež v roku 2014 pracujúca ako recepčná v hotely H.. Rovnako ako žalobkyňa aj
táto svedkyňa vyslovila počudovanie nad listinami, ktoré sa ako výplatné listiny, resp. výplatnica miezd

nachádzali v spisovom obale spisu Inšpektorátu práce v Žiline, ktorý sa zaoberal kontrolou dodržiavania
povinnosti bývalého zamestnávateľa žalobkyne. Obe tak zhodne tvrdili, že výšku mzdy na listinách, ktoré
im dával podpisovať zamestnávateľ, nikdy nevideli.

Bývalýzamestnávateľžalobkynesakžalobenevyjadril,pretožesamujunepodarilodoručiťdovlastných

rúk a ako súd zistil z výpisu Obchodného registra, zamestnávateľ žalobkyne, obchodná spoločnosť
OM ONE s.r.o. so sídlom v Martine - Priekope, bola vymazaná z Obchodného registra 11. 07. 2015,
čiže zanikla v priebehu konania na súde, šlo o dobrovoľný výmaz, v dôsledku zániku tejto obchodnej
spoločnosti zlúčením so spoločnosťou I electro s.r.o. so sídlom Medvedzie 129/4, 027 44 Tvrdošín,
IČO: 47 151 935, ktorá sa stala právnym nástupcom bývalého zamestnávateľa žalobkyne a na základe

predloženej zmluvy o zlúčení bol bývalý zamestnávateľ žalobkyne dňom 11. 07. 2015 z Obchodného
registra Okresného súdu Žilina vymazaný. Pokiaľ šlo o žalovaného, ktorý je označený v záhlaví tohto
rozsudku, teda právneho nástupcu bývalého zamestnávateľa žalobkyne, ten sa k žalobe nevyjadril a na
adrese sídla uvedeného v Obchodnom registri si zásielky nepreberal.

Vzhľadom na to nastala fikcia doručenia predpokladaná ust. § 48 ods. 2 O. s. p..

Mimo výsluchu žalobkyne a svedkyne Q. Š., súd vykonal dokazovanie aj čítaním spisu Inšpektorátu
práce v Žiline 1595/14-2-3 a čítaním listín žalobkyňou pripojených do súdneho spisu.

Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný skutkový stav tvrdení žalobkyňou.

Nepochybne bolo preukázané, že žalobkyňa uzavrela s predchodcom žalovaného pracovnú zmluvu dňa
05. 11. 2013, na základe ktorej jej vznikol pracovný pomer dňom 05. 11. 2013 vo funkcii recepčnej v
hotely H. W. X. - Q.. Za vykonanú prácu mala dohodnutú mzdu vo výške 380,40 € brutto mesačne a

táto mzda bola splatná vždy do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
vznikol nárok na mzdu na bankový účet žalobkyne.Dňa 01. 05. 2014 žalobkyňa okamžite skončila pracovný pomer listom z 01. 05. 2014, ktorý doručila
svojmu zamestnávateľovi, a to z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac február, marec a apríl. Podľa
výplatných pások, ktoré boli vystavené ešte jej bývalým zamestnávateľom žalobkyni vznikol nárok za

mesiac marec 2014 na mzdu vo výške 327,89 € netto, za mesiac apríl 2014 na mzdu vo výške 352,14
netto a za mesiac máj 2014 s doplatkami za predchádzajúce obdobie nárok na mzdu vo výške 387,74 €
netto. Podľa údajov v týchto výplatných páskach bol priemerný hodinový zárobok žalobkyne pre výpočet
náhrad mzdy vo výplatných páskach za mesiac apríl a máj 2014 zhodný s údajmi žalobkyne v samotnej
žalobe.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by bývalý zamestnávateľ žalobkyne napadol
platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňou na súde.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

Napriek tomu, že zo spisu inšpektorátu práce vyplývajú a táto skutočnosť tiež mala vyplývať aj z
oznámenia inšpektorátu práce zo dňa 08. 12. 2014, že bývalý zamestnávateľ žalobkyne síce nevyplatil
mzdu žalobkyni a iným zamestnancom za obdobie januára až apríla 2014 bezhotovostným prevodom
na bankový účet, avšak mal vyplatiť mzdu za uvedené mesiace v hotovosti oproti podpisu, na základe
výplatných listín, ktoré boli pripojené v tomto spise, potom, čo boli tieto výplatné listiny predložené

žalobkyni, svedkyni Š., obe potvrdili, že podpis na výplatných listinách sa zhoduje síce s ich podpisom,
avšak takéto listiny s údajmi, ktoré obsahovali, najmä s údajmi o výške mzdy, ktorá podľa týchto listín
mala byť vyplácaná jednotlivým pracovníkom bývalého zamestnávateľa žalobkyne, nikdy nepodpisovali,
podpisovali len prázdne listiny.

Súdu sa nepodarilo pre zánik bývalého zamestnávateľa žalobkyne, nemožnosť kontaktu s jeho právnym
nástupcom a vzhľadom na skutočnosť, že aj podľa vyjadrenia inšpektorátu práce v jeho spise sa
nachádzajú len kópie výplatných listín, zaistiť originály výplatných listín tak, aby bolo možné preskúmať,
či výplatnica miezd, ktorej kópie sú v spise inšpektorátu práce je zhodná s originálom alebo ide o
falšovanú, alebo pozmeňovanú listinu, resp. kópiu takejto listiny.

Žalobkyňa aj svedkyňa Š. pri nahliadnutí do týchto listín totiž prejavili na pojednávaní nefalšovaný údiv
nad existenciou takýchto listín s tým, že listinu takéhoto obsahu, ktorá síce obsahuje ich podpis vidia
prvýkrát. Súd preto uveril žalobkyni, že napriek existencii týchto listín jej mzda za žalované mesiace
vyplatená nebola.

O výške mzdy za mesiace marec 2014 až máj 2014 súd nemal pochybnosti, nakoľko tvrdenia žalobkyne
v žalobe sa zhodovali s údajmi jej bývalého zamestnávateľa vo výplatných páskach, ktoré žalobkyňa
predložila.

Nárok žalobkyne na mzdu za mesiac marec 2014 až 2014 nachádza právnu oporu v ust. § 118 a nasl.
Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z. z.).

V zmysle ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

V zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

V tomto prípade žalobkyňa a jej zamestnávateľ mali dohodnutý výplatný termín v pracovnej zmluve ako
20-ty deň nasledujúceho mesiaca.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa vykonaného dokazovania bývalý zamestnávateľ žalobkyni
nevyplácal mzdu a dlhoval jej mzdu za mesiac február a marec 2014, žalobkyňa s ním platne okamžite

skončila pracovný pomer v zmysle § 69 písm. b/ Zákonníka práce. Za takýchto okolností potom žalobkyni
v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce patrí aj nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného
zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov.Súd sa stotožnil s výpočtom výšky náhrady mzdy, ktorú žalobkyňa požadovala priznať netto vo výške
725,02 € a rovnako aj so skutočnosťou, že tak ako mzda za mesiac máj 2014 a apríl 2014, ako aj výška
náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, bola splatná v zmysle § 129 ods. 3 Zákonníka práce

pri skončení pracovného pomeru, teda k 01. 05. 2014.

Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, žalobkyni priznal sumu
1 792,79 €, ktorá predstavuje netto mzdu žalobkyne, nevyplatenú jej bývalým zamestnávateľom za
mesiace marec 2014, apríl 2014 a máj 2014, ako aj netto náhradu mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka

práce.

Je zrejmé, že s úhradou mzdy za mesiac marec 2014 bol potom žalovaný v omeškaní od 21. 04. 2014,
teda dňom nasledujúcim po dni keď bola táto mzda zročná a so zvyškom nároku, ktorý žalobkyňa
uplatnila sa dostal do omeškania 02. 05. 2014, nakoľko v zmysle ust. § 129 ods. 3 Zákonníka práce mal
žalobkyňu vyplatiť 01. 05. 2014.

Nárok žalobkyne na úroky z omeškania nachádza právnu oporu na základe ust. § 1 ods. 4 Zákonníka
práce, v ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a v § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania je o 5 %
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobkyni, ktorá bola v konaní
plne úspešná priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobkyne sú tvorené
trovami jej právneho zastúpenia v celkovej výške 547,67 €. Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané

podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Sú tvorené odmenou právnej zástupkyne za 1 úkon právnej služby po 81,33 € a režijným paušálom
za úkony právnej služby urobené v roku 2015 po 8,39 € a v roku 2016 po 8,58 €. K úkonom právnych
služieb patrí prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby v roku 2015, účasť na pojednávaní súdu
dňa 20. 01. 2016, dňa 25. 02. 2016 a dňa 31. 03. 2016, ďalšia porada s klientkou dňa 21. 01. 2016 v

trvaní 1 hodiny a návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 22. 01. 2016, za ktoré dva úkony právnych
služieb je uplatňovaná odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Spolu trovy právneho
zastúpenia potom predstavujú sumu 547,67 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.