Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201122
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a z členov

senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu Consult Servis Slovakia,
s. r. o., Dolná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 026 204, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou
Miadokovou, Kalinčiankova 6206/2, 974 05 Banská Bystrica proti žalovanému Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného č. 1100301/1/285432/2014/5003 zo dňa 20. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania

predchádzajúceho postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia
Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/1285347/2014/Här zo dňa 2. apríla 2014 a vrátenia vecí
žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie,
ktorým správca dane určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 27 000.-Eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že 1/ je neurčité, nezrozumiteľné, a preto je nepreskúmateľné.
2/ Nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je v rozpore s vykonanými dôkazmi predloženými

žalobcom a získaných od dodávateľov a odberateľov prác potrebných na výstavbu FVE. 3/ Skutkový
stav zistený správcom dane nezodpovedá skutočnému stavu danej veci. 4/ Napadnuté rozhodnutie
je v rozpore so základnými zásadami správneho konania tým, že správny orgán nemá priestor na
svojvoľné posudzovanie dôkazov. Zhodnotenie dôkazov musí byť v súlade so zákonom. Správny orgán
musí postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania a dať možnosť, aby mohli svoje záujmy obhajovať
a uplatňovať svoje návrhy. Rozhodnutie je v rozpore so základnou právnou zásadou, ktorá spočíva
v tom, že len riadne zistenie a preukázanie všetkých skutkových a právnych okolností danej veci je

nevyhnutnou podmienkou na vydanie zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie
túto zásadu nespĺňa. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán sa nezaoberali a nevysporiadali
s návrhmi a námietkami, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil žalobca.
Žalovaný porušil zásadu objektívneho hodnotenia dôkazov. 5/ Napadnutým rozhodnutím žalovaný
zasiahol do základných práv a slobôd žalobcu tým, že je svojvoľné a arbitrárne. 6/ Rozhodnutie je
neurčité a nezrozumiteľné, plné nevyjasnených rozporov. 7/ Za najzávažnejšie pochybenie žalobca
považoval to, že potvrdené prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore s predchádzajúcim

zrušovacím rozhodnutím žalovaného zo dňa 23.8. 2013. Poukázal na to, že predchádzajúce zrušujúce
rozhodnutie sa opieralo a) o to, že vyhodnotilo materiál predložený žalobcom nasledovne: „Uvedený
materiál obsahuje sumár informácií v rozsahu poskytnutých služieb počas procesu výstavby konkrétnej
FVE (fotovoltaická elektráreň) a jasne deklaruje obsah poskytnuch služieb od spoločnosti GINGERs.r.o.. Fotodokumentácia z priebehu výstavby dokazuje účasť spracovateľov na mieste stavby počas
výstavby jednotlivých FVE. Tieto dokumenty svojim obsahom jasne deklarujú obsah ako spôsob plnenia
predmetných služieb. Na základe miestnych zistení tak dodávateľ predmetnej služby, ako aj následný

odberateľ predmetnej služby, potvrdil predmet i samotné dodanie služby. Spolu s vyššie uvedenými
dôkazmi je preukázateľné, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočniteľný, čo do priebehu a výsledku.“
Poukázal na to, že tieto závery a zistenia žalovaného uvedené v pôvodnom zrušovacom rozhodnutí
sú stále platné a účinné, až kým nebude novými vykonanými dôkazmi správcom dane preukázaný
opak. Ďalej poukázal na to, že predchádzajúce zrušovacie rozhodnutie sa opieralo o vyjadrenia žalobcu,

čo vyplýva zo str. 7 ods. 2 tohto rozhodnutia, kde žalovaný uviedol, že má za to, že z odpovede
č. 9102401/5/2452669/2012/Bohj zo dňa 6.9.2012, ktorým správca dane preveroval oprávnenosť
nároku žalobcu na odpočítanie DPH z fakturovaných služieb deklarovaných dodávateľskou faktúrou č.
111200006 od dodávateľa GINGER s.r.o. jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť GINGER s.r.o. faktúru
č. 111200006 vystavila, má ju riadne zaúčtovanú a zaevidovanú v evidencii DPH za IV. štvrťrok 2011,
že predmetom fakturácie bolo komplexné zabezpečenie výstavby FVE a že Zmluvu o spolupráci zo

dňa 8. 12. 2010 za spoločnosť GINGER s.r.o. uzatváral C. Y., konateľ spoločnosti a za daňový subjekt
konateľ V.. M. I.. Z vyjadrení C. Y., ktoré sú uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní vyplynulo, že
dodávateľská faktúra pre žalobcu bola vystavená ohľadom troch projektov, týkajúcich sa vybudovania
FVE Haniska, Ruskov 1 a Ruskov 2, že sa jednalo o aktívne vyhľadávanie dodávateľov, kontrolu
dodržiavania technických podmienok, sprostredkovanie možností uzavretia zmlúv s treťou osobou pre

potreby riešenia subdodávok alebo služieb, že spoločnosť GINGER, s.r.o. sprostredkovala generálneho
dodávateľa PV Slorasys s.r.o., ktorý následne vykonával väčšinu prác a taktiež zabezpečoval dodávku
materiálov, fotovoltaické panely a pod. a že predmetná faktúra bola uhradená v troch splátkach na
bankový účet spoločnosti GINGER s.r.o. a to 10.2. 2012 vo výške 27 000.-Eur, 29. 2. 2012 - 15 000.-
Eur a 9.2.2012 v sume 120 000.-Eur. Aj tieto závery žalovaného sú platné a účinné a právne záväzné.

Ďalej poukázal na to, že na str. 9 ods.5 žalovaný sa k záverom správcu dane o tom, že svedok
N. G., konateľ spoločnosti PV Slorasys s.r.o. nepotvrdil výkon predmetných služieb kontrolovaným
daňovým subjektom uviedol „Odvolací orgán sa stotožňuje s konštatovaním správcu dane uvedeným v
napadnutom rozhodnutí, že existencia faktúry, zmluvy a skutočnosť, že doklady vystavil dodávateľ, ktorý
je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa uskutočnilo

dodanie tovaru a služby a zároveň, že daňový subjekt je povinný preukázať a správca dane povinný
preveriť, kým a ako sa plnenie uskutočnilo, má však za to, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie
je absolútne. Je tiež pravdou, že svedok N. G. odpovedal na otázky správcu dane „údajne nepotvrdil“
výkonpredmetnýchslužiebkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleanidodanietýchtoslužiebdaňovému
subjektu spoločnosťou GINGER s.r.o., nevyvrátil. Žalovaný vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom

rozhodnutí dospel k záveru, že ani jedna zo svedeckých výpovedí nespochybňuje dodanie služieb tak,
aby bolo možné konštatovať, že správca dane viedol dokazovanie v súlade s § 24 ods. 2 a 3 zákona č.
563/2009 Z. z. (daňový poriadok). Ďalej, že správca dane založil svoje rozhodnutie na pochybnostiach,
ktoré nesprávne právne posúdil a odôvodnil ako skutkový stav. To znamená, že správca dane svoje
rozhodnutie založil na pochybnosti, čo je nielen nesprávnym právnym posúdením ale aj porušením

zásad daňového konania. Pokiaľ daňový subjekt preukazoval odpočítanie dokladmi (faktúra, dohody,
zmluvy,zápisnice),ktorésúvzmyslezákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotytakýmidokladmi,
na základe ktorých je možné uplatniť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, bolo ich potrebné
posudzovať a vyhodnotiť podľa ich obsahu. Pokiaľ neboli v konaní zistené skutočnosti, ktoré vyvracajú
pravdivosťobsahutýchtodokladov,nemôžesprávcadanevyvodiťtakétozisteniezvykonanýchdôkazov,

nemôže rozhodnúť len na základe pochybností, ku ktorým pri preverovaní skutkového stavu dospel.
Pokiaľ správca dane v konaní zistil okolnosti, ktoré svedčia o porušení zákona, bolo potrebné tento
fakt jednoznačne pomenovať a objektívne preukázať vykonaním ďalšieho dokazovania. 8/ Porovnaním
obsahu napadnutého rozhodnutia z rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu jednoznačne
vyplýva, že správca dane vytýkané nedostatky a pochybnosti neobjasnil a neodstránil. Takýto postup

je svojvoľný a arbitrárny, teda nezákonný a neústavný. 9/ Právne závery, ku ktorým dospel žalovaný
vo svojom pôvodnom zrušovacom rozhodnutí, boli pre správcu dane záväzné a tento bol povinný
odstrániť a splniť uložené pokyny. Ak správca dane tak neurobil, jeho nové rozhodnutie nemožno
považovať za zákonné. 10/ Podľa žalobcu, z analýzy pôvodného zrušovacieho rozhodnutia vyplýva,
že si uplatnil nadmerný odpočet DPH v súlade s platnou úpravou a správca dane nepostupoval v

súlade so zákonom, keď mu neuznal nadmerný odpočet vo výške 27 000.-Eur. 11/ Prvostupňový
správny orgán mal vydať rozhodnutie potom, ako odstráni všetky pochybnosti, pričom rozhodol na
základe skutočností, získaných údajne ďalším šetrením. To je ale len deklaráciou a hrubým zavádzaním
svedčiacim o porušovaní daňového poriadku a základných práv a slobôd žalobcu. Z ďalšieho šetreniauvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správcu dane a žalovaného pod bodmi 1 až 6
vyplýva, že sa pokúsil, avšak nevykonal výsluch svedka C. Y., I. M., V. R., I. M., V.. M. N. a V.. G. Q.. Zo
svedeckej výpovede vykonanej v roku 2013 svedkom V.. M. N. vyplýva, že tento potvrdil nárok žalobcu

na nadmerný daňový odpočet a podrobne popísal všetky úlohy a služby, ktoré žalobca pri výstavbe FVE
ako jeden v rade dodávateľov vykonal. Na priamy dotaz správcu dane povedal, že generálny dodávateľ
stavby akceptoval spoločnosť žalobcu, ktorá vykonávala dozor nad vykonávanými prácami a dodávkami
spoločnosti DELTA ONLINE, spol. s r.o. pre generálneho dodávateľa stavby. Výsledkom ich práce sú
záverečné správy z realizácie jednotlivých fotovoltaických elektrární, ktoré boli nevyhnutnou súčasťou

odovzdania častí diela generálnemu dodávateľovi stavby. Na základe opakovaného výsluchu svedka V..
M. N. možno urobiť jednoznačný záver v tom, že potvrdil výstavbu odovzdaním diela investorovi, vykonal
zmluvne dohodnuté služby, na základe čoho mu vznikol podľa platnej právnej úpravy nárok na daňový
odpočet exlege, nakoľko je nepochybné, že nastali právne účinky. Ďalej z bodu 6 vyplýva, že správca
dane sa pokúsil o vykonanie výsluchu svedka V.. N. G., ale toto sa mu nepodarilo. Z predchádzajúce
výsluchu z 2. 12. 2013 vyplýva, že spoločnosť PV Slorasys zabezpečovala výstavbu FVE Haniska

1, Ruskov 1, Ruskov 2, Krásnohorská dlhá lúka, Veľký Horeš, Haniska 2, Veľký Horeš 2, Hatalov,
Oborín a Vysoká na Uhom, spolu teda táto spoločnosť zabezpečovala výstavu 10-tich FVE. Z obsahu
výpovede tohto svedka je zrejmé a jednoznačné, že všetky podnikateľské subjekty, ktoré sa podieľajú
na dodávke diela vo vyššie uvedených 10-tich obciach, či už v pozícii priameho dodávateľa alebo
subdodávateľa výstavby diela, dodali svoje služby riadne a včas. Žalobca namietal, že správca dane sa

svedka neopýtal konkrétne na žalobcu a služby ním dodané, že žalobca ako jeden z ohnivka celkového
reťazca dodávateľov diela FVE rovnako ako ostatní dodávatelia vykonal svoje dodávky a služby riadne
a včas bez reklamácií. 12/ Podľa žaloby správca dane zo šiestich údajne vykonaných dodatočných
šetrení nevykonal žiadny nový dôkaz a zistené pochybnosti neodstránil. Len neúspešne vykonal v
štyroch prípadoch dožiadania a v dvoch prípadoch vykonal opakovaný výsluch pôvodne vypočutých

svedkov. Nesplnil ani jeden pokyn, ktorý mu uložil odvolací orgán a napriek tomu, že opakovane vypočutí
svedkovia V.. M. N. a V.. N. G. v plnom rozsahu potvrdili dodanie služieb zo strany žalobcu, to znamená
potvrdili pravdivosť písomných dôkazov, ktoré predložil počas daňovej kontroly žalobca a jednotliví
dodávatelia ako aj odberateľ, resp. investor, žalovaný ako odvolací orgán v rozpore so zásadami
formálnej logiky a v rozpore so zásadami a princípmi, na ktorých stojí právny poriadok, napadnuté

rozhodnutie potvrdil ako správne a zákonné. 13/ Konštatovanie žalovaného, že prvostupňový správny
orgán odstránil predchádzajúce pochybenia, aj z laického hľadiska možno hodnotiť ako nepravdivé a
zavádzajúce, a preto nezákonné, pretože nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca poukázal na
to, že zistenia správcu dane, že prehlásenie projektového dozoru V.. M. I. v správach nemajú žiadnu
vypovedaciu hodnotu, keďže v správe je uvedené, že bola spracovaná podľa podkladov asistentujúceho

partnera GINGER s.r.o., pričom pri šetrení tohto dožiadania ani v priebehu dokazovania pri daňovej
kontrole dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 nebolo u daňového subjektu zo
strany DELTA ONLINES spol. s r.o. preukázané, že účinok deklarovanej služby nastal. Rovnako šetrenia
vykonané na DÚ Bratislava s konateľom spoločnosti GINGER s.r.o. nič reálne nepreukazujú, lebo táto
spoločnosť externé riadenie sama nevykonala a mala ho objednať od iných dodávateľov v postupnosti

končiacej zmiznutým obchodníkom. K tomu je ale výpoveď C. Y. zo dňa 6.9.2012 v úplnom protiklade,
pričom tento potvrdil nárok žalobcu na odpočet dane. Žalobca ďalej namietal záver, že doložené dôkazy,
ktorými mali predchádzať zápisy z rokovaní medzi V.. I. a V.. N. boli formálne účelovo vyhodnotené nad
rámec skutočne vyhotovených projektov, ktoré už boli odsúhlasené Východoslovenskou distribučnou a.
s. s cieľom znížiť príjem v roku 2011, znížiť vlastnú daňovú povinnosť u spoločnosti DELTA ONLINE spol.

s r.o. a reálne nepreukazujú, že právny účinok externého riadenia spoločnosťou Consult Servis Slovakia
s.r.o. prostredníctvom GINGER s.r.o. vôbec nastal. Tieto fakturované služby sú nepriamo súvislé aj
naplnením čerpaných úverov z Tatra banky a.s. poskytnutých na výstavbu jednotlivých FVE investorovi
HELIOPARK, s. r. o. 1-9. K tomu žalobca poznamenal, že ide o tvrdenie, ktoré je ničím nepredložené,
nepreukázané a z ktorého nie je zrejmé, na základe akých, kedy a v akom čase vykonaných a ktorým

subjektom boli tieto dôkazy vykonané a kto a kde ich môže preveriť. Žalobca tiež poukázal na ďalší
záver žalovaného a to, že sporné dodanie služieb nebolo preukázané, a preto správca dane správne
neuznal právo na odpočet dane z prijatej faktúry. Z výsluchu C. Y. nebolo nič reálne preukázané, lebo
spoločnosť GINGER s.r.o. nevykonala tieto služby, ale si ich mala objednať od iných dodávateľov, ktorí
reálne nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť. Spoločnosť PV Slorasys, s.r.o. uviedla, že spoločnosť

GINGER s.r.o. nepozná a nepozná ani jej dodávateľov, čo je v rozpore s tvrdeniami spoločnosti GINGER
s.r.o., ktorá sa vyjadrila, že spoločnosť PV Slorasys s.r.o. sprostredkovala. Podľa žalobcu takýto
záver je nepodložený a nevychádza z vykonaných dôkazov. Takisto nesúhlasil so záverom, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď nevedel objasniť uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovanýmdodávateľom. Žalovaný bezdôvodne zmenil svoje predchádzajúce stanovisko, keď zrušil rozhodnutie,
ktoré bolo vydané na základe vznesených pochybností. Keďže správca dane pochybnosti neodstránil,
bol žalovaný povinný odvolaniu žalobcu vyhovieť. Správca dane neuniesol dôkazné bremeno, ktoré na

neho svojim záväzným rozhodnutím prenieslo Finančné riaditeľstvo SR.

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že predkladá odborné vyjadrenie súdneho znalca 1/2014 zo dňa 25.
8.2014, z ktorého vyplýva, že si nadmerný odpočet DPH uplatnil oprávnene. Žalobca navrhol, aby
súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15. 10. 2014 zopakoval priebeh správneho konania a
opísal jednotlivé zistenia vykonané správcom dane a žalovaným. Uviedol, že v posudzovanom prípade
nebolo preukázané, že spoločnosť GINGER s.r.o. bola v skutočnosti dodávateľom externého riadenia
projektov,nakoľkotátospoločnosťtotoexternériadeniesamanevykonávalaajejsubdodávateľovnebolo
možnépreveriť.Nebolpreukázanývznikdaňovejpovinnosti vzmysle§19ods.1a2zákonač.222/2004

Z. z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru alebo
služby. Právo odpočítať daň z tovaru alebo služby podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Keďže nebolo preukázané,
kto externé riadenie v skutočnosti vykonával pre spoločnosti DELTA ONLINE s.r.o., nepreukázalo
sa tiež to, že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH a následne

žalobcovi právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Uskutočnenie dodania tovaru a
služieb, vznik daňovej povinnosti a následné právo odpočítať daň nestačí deklarovať len po formálnej
stránke vystavenými faktúrami a preberacími protokolmi a zmluvami ale aj po obsahovej, a to reálnym
preukázanímdodaniaslužbyosobou,ktorájeuvedenánafaktúreakododávateľ.Žalovanýuviedol,žesa
nestotožňuje so žalobnou námietkou, že správca dane nepostupoval vo vyrubovacom konaní v zmysle

záverov skoršieho zrušovacieho rozhodnutia, pretože už aj v tomto skoršom rozhodnutí žalovaný ako
odvolací orgán konštatoval, že žalobca porušil ustanovenia o DPH a zákona o správe daní tým, že v
kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočítanie DPH vo výške 27 000.-Eur. Správcovi
dane ale vytkol, že dostatočne nepreukázal predmetné dodanie služieb fakturovaných dodávateľskou
faktúrou č. 111200006 od dodávateľa GINGER s.r.o. za externé riadenie projektov a uviedol, že v ďalšom

konaní správca dane doplní dokazovanie a vykoná zisťovanie, ktoré by bližšie objasnili preverované
skutočnosti tak, ako nastali. Naopak, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nesplnil si svoju dôkaznú
povinnosť v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), keď nevedel
objasniť uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaným dodávateľom. Podmienky na odpočet DPH
podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a) a § 51 ods. 1, písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej

povahy a na ich bezpodmienečné tvrdenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa je podmienkou pre vznik práva na odpočítanie dane
u platiteľa, ktorý si tento nárok uplatňuje, preto sa jedná o podmienku, splnenie ktorej musí preukázať
platiteľ, keďže on uplatňuje nárok na odpočítanie dane a to najmä fyzické dodanie predmetu fakturácie
medzi zmluvnými spoločnosťami, t.j. preukázaním zdaniteľného obchodu deklarovaného dodávateľskou

faktúrou a to v rozsahu, spôsobom a osobou uvedenou v dodávateľskej faktúre. V rámci vyrubovacieho
konania neboli preukázané nové skutočnosti zakladajúce zmeny oproti daňovej kontrole, správca dane
postupovalvsúlades§3zákonač.563/2009Z.z.daňovéhoporiadkuazískanédôkazyvyhodnotilpodľa
§ 24 tohto zákona. Vystavenie faktúry a jej zaevidovanie nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného
obchodu. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v

nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Povinnosť preukázať, či fakturované plnenia boli uskutočnené
s dodávateľom GINGER s.r.o., bola na platiteľovi a teda na žalobcovi. Správca dane vychádzal z
dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a dôkazov predložených žalobcom,
a preto jeho rozhodnutie nie je založené na nenáležitých a nepodložených tvrdeniach a záveroch,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ako žalobca uvádza v žalobe. Žalobou napadnuté

rozhodnutie má presvedčivo a dostatočne štrukturované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky
dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy správcu dane ako aj žalovaného a na základe ktorých správca
pristúpil k nepriznaniu nadmerného odpočtu a vyrubeniu rozdielu dane v sume 27 000.-Eur a má všetky
náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Preto ho nemožno hodnotiť ako nepreskúmateľné,
svojvoľné a založené na pochybnostiach. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a predchádzajúcekonanie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na
nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012, o výsledkoch ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa
19. 3. 2013, ku ktorému sa žalobca vyjadril. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím
zo 14. 5. 2013 znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2012 o 27 000.-
Eur, pretože daň zistená po daňovej kontrole sa odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní.

Následne bolo prvostupňové rozhodnutie v odvolacom konaní zrušené a vec vrátená správcovi dane
na ďalšie konanie. Toto zrušovacie rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že odvolací orgán sa stotožnil s
konštatovaním prvostupňového orgánu, že existencia faktúry, zmluvy a skutočnosť, že doklad vystavil
dodávateľ, ktorý je platiteľom z pridanej hodnoty, nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa
uskutočnilo dodanie tovaru a služby a zároveň, že daňový subjekt je povinný preukázať a správca dane
povinný preveriť to, kým a ako sa plnenie uskutočnilo, má však za to, že dôkazné bremeno daňového

subjektu nie je absolútne. Je tiež pravdou, že svedok Jána Sabadoš odpoveďami na otázky správcu
dane nepotvrdil výkon predmetných služieb kontrolovaným daňovým subjektom ale ani dodanie týchto
služieb daňovému subjektu spoločnosťou GINGER s.r.o. nevyvrátil. Ďalej konštatoval, že ani jedna
zo svedeckých výpovedí nespochybňuje dodanie služieb deklarovaných dodávateľskou faktúrou č.
111200006 vystavenou spoločnosťou GINGER s.r.o. tak, aby bolo možné konštatovať, že správca dane

viedol dokazovanie v súlade s § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a skutkový stav
zistil čo najúplnejšie. V odvolaním napadnutom rozhodnutí správca dane neuvádza žiadne konkrétne
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia z hľadiska ich povahy k danej veci. Aj napriek tomu, že dodávateľ
ako aj odberateľ daňového subjektu potvrdili dodanie fakturovaných tovarov a služieb a z odpovedí na
dožiadania vyplynuli aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa zabezpečenia výstavby FVE ako zmluvy, dohody

o spolupráci, informácie z výstavby FVE a priebežné správy z realizácie FVE atď. ako aj to, že tak
dodávateľ ako aj odberateľ majú faktúry riadne zaúčtované a zaevidované v evidencii DPH, správca
dane v napadnutom rozhodnutí naďalej zotrval na svojom konštatovaní, že dodávateľská faktúra ako
dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru, resp. služby a že kontrolovaný
daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že fakturované služby boli v súlade so

skutkovým stavom. Správca dane preto založil svoje rozhodnutie na pochybnostiach, ktoré nesprávne
právne posúdil a odôvodnil ako zistený skutkový stav. Pokiaľ neboli v konaní zistené skutočnosti, ktoré
jednoznačne vyvracajú pravdivosť obsahu dokladov a správca dane nemôže takéto zistenia vyvodiť z
vykonaných dôkazov, nemôže rozhodnúť len základe pochybností, ku ktorým preverovaním skutkového
stavu dospel. V prípade, že správca dane v daňovom konaní zistil okolnosti, ktoré svedčia porušeniu

zákona, bolo potrebné tento fakt jednoznačne pomenovať a objektívne preukázať vykonaním ďalšieho
dokazovania. Uzavrel, že považuje zistenie a posúdenie skutkového stavu veci za nepostačujúce pre
vyslovenie názoru v rozhodnutí o porušení § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2, písm. a) zákona o DPH.

Následne správca dane rozhodnutím č. 9601403/5/1285347/2014/Här zo dňa 2. apríla 2014 rozhodol

tak, že žalobcovi určil rozdiel v sume 27 000.-Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2012 a nadmerný odpočet vo výške mínus 149,60 Eur bol vrátený do 10-tich dní od skončenia
kontroly. Rozhodnutie odôvodnil tým, že opravil pochybenia zistené odvolacím orgánom nasledovne:
Správca dane zistil rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 27 000.-Eur, keď si podľa daňového
priznania žalobca uplatnil nadmerný odpočet vo výške mínus 28 149,60 Eur a podľa výsledkov

daňovej kontroly tento mal byť mínus 149,60 Eur. Nebolo uznané odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z faktúry č. 111200006 s predmetom fakturácie externé riadenie projektov vo výške 162 000,- Eur z
toho DPH 27 000 Eur od dodávateľa GINGER s.r.o. Bratislava. Počas daňovej kontroly bolo zistené,
že daňový subjekt GINGER s.r.o. externé riadenie sám nevykonával. Vyjadril sa, že sprostredkoval
generálneho dodávateľa PV Solrsys, ktorý následne vykonával väčšinu prác a zabezpečoval dodávku

materiálov, fotovoltaických panelov a pod.. Z výpovede svedka N. G. konateľa spoločnosti PV Solarsys,
s.r.o. vyplynulo, že projektovú dokumentáciu na výstavbu fotovoltaických elektrární zabezpečoval tento
subjekt dodávateľským spôsobom alebo spoločnosť DELTA ONLINE, s.r.o.. Tento svedok nevedel,
kto vypracovával informácie z výstavby fotovoltaických elektrární Krásnohorská dlhá lúka, Haniska
2, Vysoká na Uhom, Haniska 1, Veľký Horeš 1 a 2, Hatalov a Oborín. Uviedol, že žalobca nedodal

spoločnosti PV Slorasys s.r.o. žiadne služby súvisiace s výstavbou elektrární a nesprostredkoval
spoločnosť PV Solarsys, s.r.o. na výstavbu fotovoltických elektrární. Žalobca poskytoval spoločnosti
DELTA ONLINE, s.r.o. služby, ktorých výsledkom boli protokoly, ktoré boli spoločnosťou DELTA ONLINE,
s.r.o. predložené pri fakturácií činností súvisiacich s výstavbou predmetných fotovoltaických elektrárníspoločnosti PV Solarsys, s.r.o.. Túto výpoveď správca dane vyhodnotil tak, že svedok nepotvrdil výkon
služieb kontrolovaným daňovým subjektom. Nakoľko žalobca nepredložil správcovi dane dostatočné
dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosti uvedené na predmetnej faktúre, správca dane vykonal

dokazovanie dožiadaním za účelom preverenia jeho odberateľa DELTA ONLINE s.r.o.. Táto spoločnosť
evidovala v účtovníctve dodávateľské faktúry za externý manažment vystavené žalobcom č. 11/10/05 so
základom dane vo výške 300 000.-Eur, DPH 60 000.-Eur spolu 360 000.-Eur a č. 11/12/14 zo základom
dane vo výške 97 526,26 Eur, DPH 19 505,25 Eur, spolu 117 031,51 Eur za externý manažment
vystavený žalobcom. Konateľ tejto spoločnosti V.. M. N. a V.. G. Q. ako aj splnomocnený zástupca

V.. U. C. predložili písomné vyjadrenie, zápisy z rokovaní, priebežnú správu z technického stavu
realizácie fotovoltaických elektrární Vysoká na Uhom a záverečné správy z výstavby fotovoltaických
elektrární Veľký Horeš 1 a 2, Ruskov 1 a 2, Haniska 1 a 2, Hatalov, Krásnohorská dlhá lúka,
Vysoká na Uhom a Oborín spolu 10 záverečných správ vyhotovených podľa podkladov asistujúceho
partnera GINGER s.r.o.. Tieto doklady vyhodnotil tak, že v každej z predmetných správ je v závere
uvedené, že záverečný rozpočet projektu je dodržaný. Skutočné celkové náklady sú vo výške napr.

226 791,60 Eur u fotovoltaickej elektrárne Veľký Horeš a je opisne odcitované ako a keby sa jednalo
o kompletnú dodávku diela výstavby danej fotovoltaickej elektrárne, pričom ale suma skutočných
nákladov je len za časť prác a to tých, ktoré vykonal dodávateľ DELTA ONLINE, s.r.o. pre odberateľa
PV Solarsys, s.r.o., to znamená práce s napojením elektroinštalácie. Všetky ďalšie práce vrátane
dodávok stojanov a panelov vykonala spoločnosť PV Slorasys s.r.o.. pre konečných odberateľov

HELIOPARK 1 s.r.o. až HELIOPARK 9 s.r.o. okrem HELIOPARK 4, kde sú konateľmi tie isté osoby
ako v DELTA ONLINE, s.r.o.. Prehlásenia projektového dozoru V.. M. I. v týchto správach nemajú
žiadnu vypovedaciu hodnotu, keďže v každej správe je uvedené, že bola spracovaná podľa podkladov
asistujúceho partnera GINGER s.r.o., pričom pri šetrení tohto dožiadania ani v priebehu dokazovania pri
daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 nebolo u daňového

subjektu zo strany DELTA ONLINE s.r.o. preukázané, že účinok deklarovanej služby nastal. Ani šetrenia
vykonané na DÚ Bratislava s konateľom spoločnosti GINGER s.r.o. nič reálne nepreukazujú, lebo táto
spoločnosť externé riadenie sama nevykonala a mala ho objednať od iných dodávateľov v postupnosti
končiacej zmiznutým obchodníkom. Projekty jednotlivých fotovoltaických elektrární zabezpečovala
spoločnosť DELTA ONLINE s.r.o. vlastnými zamestnancami a stavebný dozor realizovali páni D.,

T., V.. G.. Objednávky na špecialistov ku odborným skúškam elektrických zariadení zabezpečoval
hlavný dodávateľ celého diela - každej jednotlivej elektrárne, to znamená PV Solarsys s.r.o.. Celý
režim fotovoltaickej elektrárne sa riadil konkrétnou legislatívou a bol pod gesciou Východoslovenskej
distribučnej a.s., ktorá podľa platnej legislatívy celý proces schvaľovala od žiadosti o pripojenie, cez
prevod práv predošlých žiadateľov o pripojenie, zmluvy o pripojení, po zmluvy o dodávkach elektriny.

Správca dane vyhodnotil predložené dôkazy, ktorým mali predchádzať zápisy z rokovaní medzi V..
I. a V.. N. tak, že boli formálne účelovo vyhotovené nad rámec skutočne vyhotovených projektov,
ktoré už boli odsúhlasené Východoslovenskou distribučnou a.s., s cieľom znížiť príjem v roku 2011
a znížiť vlastnú daňovú povinnosť u spoločnosti DELTA ONLINE, s.r.o. a reálne nepreukazujú, že
právny účinok externého riadenia spoločnosťou Consult Slovakia s.r.o. prostredníctvom GINGER s.r.o.

vôbec nastal. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia detailne opísal svoj postup
pri dokazovaní, ktoré bolo vykonané v priebehu vyrubovacieho konania po zrušení predchádzajúceho
prvostupňového rozhodnutia. Pokúsil sa vypočuť opätovne konateľa dodávateľa žalobcu spoločnosti
GINGER s.r.o. C. Y., ktorý sa na výsluchy nedostavil z dôvodu zdravotných problémov. Vzhľadom na
jeho predchádzajúcu výpoveď zo 6. 9. 2012, v ktorej uviedol, že predmetom fakturácie boli tri projekty pri

budovaní fotovoltaických elektrární Haniska, Ruskov 1 a Ruskov 2 a to sprostredkovanie generálneho
dodávateľa PV Solarsys, s.r.o. a tiež to, že boli tieto projekty riadené vyhľadávaním subdodávateľov
a z pohľadu spoločnosti GINGER s.r.o. išlo o sprostredkovanie. Správny orgán uzavrel, že nie je
potrebné tohto svedka znovu vypočúvať. Nepodarilo sa mu vypočuť konateľa spoločnosti MIROLY s.
r.o. a ani spoločnosti IH Invest s.r.o. a ID Production s.r.o.. Vo vyrubovacom konaní bol vypočutý konateľ

spoločnosti DELTA ONLINE, s.r.o. Košice V.. N. konateľ odberateľa žalobcu. Z jeho výpovede a z
predložených dokladov vyplýva, že žalobca vykonával dohľad nad dodávateľskou činnosťou spoločnosti
DELTA ONLINE spol. s r.o. a to dodržiavanie naprojektovaných parametrov dodávok, kontrolu kvality
prevedených prác, kontrolu technických parametrov zariadení, dodržiavanie noriem, dodržiavanie
harmonogramu realizácie, kontrolu dodávok materiálu a prác oproti rozpočtu. Námatkovú kontrolu aj

kontroly prác vykonaných spoločnosťou DELTA ONLINE spol. s r.o... Kladné hodnotenie v záverečných
správach bolo nevyhnutným podkladom k prevzatiu týchto dodávok objednávateľom, ktorým bol
generálny dodávateľ. Svedok nepoznal mená osôb vykonávajúcich kontrolu. Konateľ žalobcu konateľa
tohto odberateľa na vopred dohodnutých stretnutiach informoval o stave realizácie. O rokovaniach bolivedené zápisy. Samotný stavebný dozor pre DELTA ONLINE, spol. s r.o. vykonával jeho zamestnanec.
Vypočul opakovane aj konateľa generálneho dodávateľa stavieb PV Solarsys, s.r.o., ktorý zabezpečoval
výstavbu fotovoltaických elektrární v počte 10, ktorých investorom boli jednotlivé spoločnosti s ručením

obmedzeným. Z tejto výpovede vyplýva, že projektovú dokumentáciu na výstavbu zabezpečoval
PV Solarsys, s. r.o. a na niektoré stavby aj spoločnosť DELTA ONLINE, s.r.o.. Materiál dodávala
spoločnosť PV Slorasys s.r.o. a všetkých technických špecialistov si zabezpečila táto spoločnosť
buď priamo alebo subdodávateľsky. Výstavbu zabezpečovali zamestnanci ale aj subdodávatelia.
Tento generálny dodávateľ nepoznal ani dodávateľa žalobcu GINGER s.r.o. a ani IH Invest s.r.o.,

ID Production s.r.o. a MIROLY s.r.o. s tým, že tieto spoločnosti nevykonávali nič pre generálneho
dodávateľa, pretože tieto činnosti nesúviseli s činnosťou tohto generálneho dodávateľa. Na výstavbe
elektrární sa nepodieľali a neposkytovali žiadne služby. Nesprostredkovali generálneho dodávateľa na
výstavbu fotovoltaických elektrární. Potvrdil to, že k niektorým činnostiam pri výstavbe fotovoltaických
elektrární boli predložené priebežné správy. Na základe zistení potom bolo možné odstrániť nedorobky
a fotovoltaické elektrárne sa odovzdávali s odstránenými nedostatkami na základe kontrol z ÚRSO,

nezávislého bankového auditu, z daňových úradov a iných. Generálneho dodávateľovi boli odovzdávané
aj revízne správy a správy o odborných skúškach, ktoré vykonávali odborníci, pričom jednotlivých
technikov zabezpečoval generálny dodávateľ ale aj niektorí subdodávatelia si zabezpečovali svojich
technikov. Z tohto dokazovania sa nepreukázalo, že GINGER s.r.o. dodal na faktúre deklarované
služby žalobcovi. Na správach bolo uvedené, že boli spracované podľa podkladov asistujúceho partnera

GINGER s.r.o. ale počas dokazovania nebolo zo strany DELTA ONLINE, s.r.o. preukázané, že účinok
deklarovanej služby nestal. Konateľ spoločnosti GINGER s.r.o. vo svojej výpovedi, resp. jeho výsluch
nič nepreukázal, pretože táto spoločnosť externé riadenie sama nevykonávala a mala ho objednať od
iných dodávateľov, ktorí reálne nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť a zároveň generálny dodávateľ
uviedol, že spoločnosť GINGER s.r.o. nepozná a nepozná ani jej dodávateľov, čo je v protiklade

s vyhlásením konateľa GINGER s.r.o., podľa ktorého mala byť táto spoločnosť sprostredkovateľom,
ktorý generálneho dodávateľa stavieb sprostredkoval. Prvostupňový správny orgán dospel k tomu,
že žalobca nevedel preukázať, kto externé riadenie projektov v skutočnosti vykonával a to, že bolo
vykonané spoločnosťou GINGER s.r.o. ako dodávateľom žalobcu, nebolo vykonaným dokazovaním
preukázané. Nebolo preukázané, kto externé riadenie vykonával, ani že bolo vykonávané, a teda že

spoločnosti DELTA ONLINE, s.r.o. ako odberateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť a žalobca má
právo na odpočítanie dane. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno, podľa ktorého bol povinný
preukázať nadmerné odpočítanie dane. Žalobca predkladal len formálne doklady, ktoré nestačia pokiaľ
nebolo preukázané reálne plnenie. Správca dane poukázal tiež na to, že predpokladom riadneho
fungovania obchodnej spoločnosti je, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť o obsahu

a rozsahu činností, ktoré sú jej podnikaním. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu
chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaným subjektom sú v zmysle § 3 ods. 6
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, podľa ktorého pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe
daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pri vyrubení
alebo vybratí dane. Uzavrel, že žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto
tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť a porušil aj § 51 ods. 1, písm. a) tohto zákona, podľa
ktorého právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49
ods. 2, písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Na základe podaného opravného prostriedku žalovaný napadnutým rozhodnutím č.
1100301/1/285432/2014/5003 zo dňa 20. júna 2014 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že zhodne ako správca dane na základe správcom dane vykonaného dokazovania
počas daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania dospel k tomu, že žalobca nepreukázal, že mu
spoločnosť GINGER s.r.o. dodala službu uvedenú na faktúre a to externé riadenie projektov. Takisto

nebolo nepreukázané, že konečný príjemca tejto služby DELTA ONLINE, s.r.o. takúto službu prijal.
Výpoveď konateľa dodávateľa nič reálne nepreukazuje, pretože tento dodávateľ nemal predmetnú
službu vykonať vlastnou činnosťou, ale si ju objednať od iných dodávateľov, ktorí reálne nevykonávali
žiadnu ekonomickú činnosť. Dodávateľ stavby nepoznal dodávateľa žalobcu a ani jeho dodávateľov,
čo je v protiklade s vyhlásením konateľa dodávateľa žalobcu, ktorý tvrdil, že túto spoločnosť v rámci

poskytnutej služby sprostredkoval. Prvostupňový správny orgán potom, ako oboznámil žalobcu s
výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní, ho vyzval na predloženie ďalších dôkazov, čo tento
neurobil. Žalovaný ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zákon o DPH stanovuje striktné podmienky
na vznik nároku na odpočítanie dane. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočítanie dane zpridanej hodnoty, zákon požaduje, aby daňový subjekt, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane,
preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon o DPH na odpočítanie dane ustanovil. Daňový subjekt
musí byť spôsobilý preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to osobou uvedenou

na faktúre. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Na splnenie podmienok
na odpočet dane z pridanej hodnoty nestačí preukázať zdaniteľné plnenie len po formálnej stránke, to
znamená, že nestačí predložiť len faktúru, ale je potrebné preukázať, že plnenie uvedené na faktúre
bolo skutočne dodané a to dodávateľom uvedeným na faktúre. Správca dane z vykonaného rozsiahleho
dokazovania nemal za preukázané, že spoločnosť GINGER s.r.o. bola dodávateľom externého riadenia

projektov, pretože toto si mala objednať od subdodávateľov, ktorých nebolo možné preveriť. V konaní
teda nebolo preukázané kto externé riadenie projektov v skutočnosti pre spoločnosť DELTA ONLINE,
s.r.o. vykonával, resp. nebolo preukázané ani to, že tejto spoločnosti v súvislosti s prijatím týchto služieb
vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Správca dane doplnil dokazovanie, ktoré bližšie
objasnilo preverované skutočnosti, tak ako nastali. Vo vyrubovacom konaní neboli preukázané nové
skutočnosti, ktorými by bolo možné konštatovať zmeny oproti daňovej kontrole, a preto správca dane

postupoval v súlade s § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. a všetky získané dôkazy zhodnotil podľa § 24
tohto zákona, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Zdôraznil, že samotná
faktúra a jej uvedenie do záznamov, nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Faktúra
je použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvádzané údaje odrážajú skutočnosť. Podmienkou
pre vznik nároku na odpočítanie dane je tiež to, aby platiteľ ním prijaté zdaniteľné obchody uskutočnené

iným platiteľom, použil na účely svojho podnikania ako platiteľ.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 zákona č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku,
(1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v konaní podľa piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku je zisťovanie, či je rozhodnutie a predchádzajúci postup správneho
orgánuvsúladesozákonomzdôvodovnezákonnostiuplatnenýchvžalobe.Rozsahsúdnehoprieskumu
teda určí žalobca tým, že v žalobe uplatní dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie správneho orgánu
za nezákonné. Súdne konanie nie je pokračovaním správneho konania. Súd nemá oprávnenie dôvody
nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať, to znamená ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať

na daný prípad, alebo ich za žalobcu dopĺňať. Žalobca v bode 1 až 6 ako dôvody nezákonnosti
uplatnil len všeobecné tvrdenia nezákonnosti, ktoré bez ďalšej konkretizácie neumožňujú súdu, aby
preskúmal napadnuté rozhodnutie, resp. jeho zákonnosť z týchto dôvodov. Tvrdenie v bode 1 a 6 žaloby
o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia z dôvodu jeho neprehľadného spracovania,
či z dôvodu nevyjasnených rozporov, je nekonkrétne. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

možno považovať rozhodnutie správnych orgánov, ktoré má buď vadný výrok alebo odôvodnenie.
Nepreskúmateľný alebo nezrozumiteľný výrok je taký, z ktorého nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté,
komu bola uložená povinnosť, prípadne výrok, ktorý je vnútorne rozporný alebo nie je možné rozoznať,
čo je výrok rozhodnutia a čo odôvodnenie. Nepreskúmateľné môže tiež byť rozhodnutie pre nedostatokdôvodov, čo znamená, že buď odôvodnenie úplne chýba, alebo je rozhodnutie postavené na nedostatku
skutkových dôvodov. Pôjde o prípady, kedy skutkové zistenia majú vady napr. rozhodnutie je založené
na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované, alebo získané z dôkazov, ktoré neboli

vykonané alebo neboli získané v súlade so zákonom alebo keď z rozhodnutia nie je zrejmé, aké
boli dôkazy vykonané. Takýmito vadami napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie netrpí.
Dôvody uvedené v bodoch 2 až 5 sú len všeobecnými tvrdeniami bez konkretizácie, ktoré neumožňujú
bez tejto konkretizácie a teda vyhľadania, v čom by mal spočívať rozpor s vykonanými dôkazmi, s ktorým
konkrétnym vecným dôkazom, prípadne ktorý dôkaz bol nesprávne hodnotený atď. Tak isto námietka

rozporu konania so zásadami, na ktorých má byť založené neobsahuje konkrétizáciu akými konkrétnymi
úkonmi alebo opomenutím úkonov mali byť zásady sprácom dane a žalovaným porušené. Námietka
porušenia povinností hodnotiť dôkazy objektívne, postráda určenie, ktorá konkrétna úvaha správneho
orgánu pri hodnotení ktorého dôkazu nespĺňa podmienku objektivity a z čoho je toto pochybenie zrejmé.
Nesúhlas s hodnotením dôkazov nestačí, je potrebné, aby toto hodnotenie bolo v rozpore s tým, čo je
hodnotené, resp. aby úvaha, ktorou bol dôkaz hodnotený bola úvahou mimo logického uvažovania.

V Žalobných námietkach pod bodom 7 až 13 žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia spočívajúcu
v tom, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktoré neodstránilo predchádzajúce pochybenia,
pre ktoré bolo predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zrušené. V bode 7a) žalobca ako hodnotenie
predloženýchdôkazovžalovanýmvpredchádzajúcomzrušovacomrozhodnutí,ateda hodnotenie,ktoré

bybolozáväznépresprávcudane,citujezodôvodneniatohtorozhodnutiačasť,vktorejžalovanýopisuje
dôvody podaného opravného prostriedku, ktorým sa žalobca bránil proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Nešlo teda o hodnotenie vykonané žalovaným a ani o právny názor žalovaného, ktorým by bol správca
dane v ďalšom konaní viazaný.

Ďalšie námietky smerujúce k nesúladu zrušovacieho a následného prvostupňového ako aj napadnutého
rozhodnutia tak isto neobstoja. Žalobca vychádzal z vlastného hodnotenia vykonaného dokazovania,
ktoré je odlišné od hodnotenia dôkazov, ktorý vykonal správca dane a žalovaný. Žalobca má podľa
citovaného § 24 daňového poriadku povinnosť preukazovať rozhodné skutočnosti. Žalovanému daňový
poriadok ukladá zistiť rozhodné skutočnosti čo najúplnejšie a hodnotiť daňovníkom predkladané dôkazy,

resp. dôkazy ktoré v rámci zisťovania rozhodných skutočností zaobstará aj bez návrhu daňovníka.
Samozrejme, že úvaha použitá pri hodnotení dôkazov musí byť výsledkom logického uvažovania.
Žalovaný vyhodnotil faktúru, platby, zmluvu, zápisy a priebežné správy ako doklady, ktorými je len
deklarované, a teda nie preukázané splnenie podmienok vyžadovaných zákonom na odpočet dane z
pridanej hodnoty, a to až do predloženia dôkazu o reálnom splnení fakturovanej služby, o jej fyzickom

dodaní dodávateľom žalobcu GINGER, s.r.o. žalobcovi. Predmetom fakturácie, tak ako je špecifikovaný
na faktúre, malo byť „externé riadenie projektov“, čo je len druhovým označením služby. Z obsahu
spisu je zrejmé, že správca dane zisťoval z čoho konkrétne táto služba pozostávala a kto ju poskytol
žalobcovi a za tým účelom vykonal žalobcom navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodných skutočností
a vlastné šetrenie. Z výpovedí osôb vypočutých ako svedkov, a to konateľov dodávateľa žalobcu,

ale aj jeho odberateľa a generálneho dodávateľa stavieb fotovoltaických elektrární zistil, že tieto sú
vzájomne rozporné a nekorešpondujú s predloženými dokladmi. Konateľ dodávateľa žalobcu označil
fakturovanú službu za prevažne sprostredkovanie dokonca aj samotného dodávateľa stavby, kontrolu
technických podmienok, pričom konateľ dodávateľa stavby toto odmietol. Konateľ dodávateľa nevedel
poskytnuté služby konkretizovať. Žalovaný v súlade s obsahom výpovede konateľa dodávateľa takéto

vyhlásenie o dodaní služby žalobcovi s poukazom na zistenie, že tento dodávateľ sám fakturovanú
službu nerealizoval, ale si ju objednal od ďalšieho dodávateľa a teda je jedným z v rade dodávateľov
tej istej služby končiacom zmiznutým obchodníkom, vyhodnotil tak, že nepreukazuje, že tento dodávateľ
dodal žalobcovi fakturovanú službu. Takéto hodnotenie je v súlade s obsahom svedeckej výpovede a
v súlade s logickým uvažovaním.

Žalovaný ako aj správca dane opätovne vykonané výsluchy konateľa odberateľa žalobcu a konateľa
generálneho dodávateľa stavby vykonané vo vyrubovacom konaní po zrušení predchádzajúceho
rozhodnutia správcu dane hodnotil v súlade s obsahom týchto výpovedí. Dodávateľ stavby nepoznal
žalobcovho dodávateľa a ani jeho dodávateľov a vyhlásil, že tieto spoločnosti sa výstavby fotovoltaickej

elektrárne nezúčastňovali. Podľa konateľa odberateľa žalobca mal vykonávať dohľad nad dodávkami
odberateľa a to kontrolou parametrov a kvality a dodržiavania rozpočtu a dokumentovaním prevedených
prác a jeho kladné hodnotenie malo byť nevyhnutným podkladom k prevzatiu dodávok odberateľa
žalobcu, ktoré dodával generálnemu dodávateľovi stavby. Tento vyslúchaný svedok ale nevedel uviesť,ktoré osoby túto činnosť vykonávali a ani to, či žalobca mal subdodávateľov. Žalovaný tieto výpovede v
súvzťažnosti vyhodnotil tak, že nebolo preukázané, že účinok deklarovanej služby nastal. Hodnotenie
predmetného vyhlásenia odberateľa ako také, že nepreukazuje, že žalobcovi dodal služby jeho

dodávateľ je v súlade s obsahom takejto výpovede. Stavba fotovoltaickej elektrárne je vo svojej podstate
jednoduchou stavbou, a preto nevedomosť konateľa dodávateľa externého riadenia o konkrétnom
rozsahu a obsahu kontrolných činností nad prácami dodávanými jedným zo subdodávateľov takejto
stavby je v rozpore s jeho tvrdením o tom, že služba bola dodaná. Bolo úlohou žalobcu, aby predložil
dôkazy o tom, že k reálnemu plneniu skutočne došlo, a že mu spoločnosť GINGER, s.r.o. dodala

služby externého riadenia uvedením kto konkrétne a v akom rozsahu, aké činnosti v rámci poskytovania
tejto služby vykonal. Ani hodnotenie vypovedacej schopnosti predložených správ, ktoré ako vyplýva
z ich obsahu neobsahujú údaj o tom, ktorá osoba tieto správy vypracovala a informácií ako účelovo
vyhotovených dokladov nepreukazujúcich reálne dodanie služby založené na úvahe, že správy mala
vyhotoviť spoločnosť GINGER, s.r.o., ktorá predmetnú kontrolnú činnosť sama nevykonávala, ďalej že
odberateľ služby nevedel uviesť osoby, ktoré jeho činnosť kontrolovali a na tom, že stavebný dozor

vykonával zamestnanec odberateľa, ako aj na tom, že správy obsahujú opis všetkých činností, pričom
malo ísť o kontrolu dodávok jedného zo subdodávateľov stavby, nemožno vyhodnotiť ako rozporné s
obsahom vykonaných dôkazov. Na záver je možné uviesť, že bolo úlohou žalobcu preukázať všetky
skutočnosti, ktoré zákon o dani z pridanej hodnoty stanovuje ako podmienky pre odpočítanie dane
platiteľom. Teda nie len to, že má faktúru, ale aj to, že mu vznikla daňová povinnosť pri predmetnej

službe tak ako to upravuje § 19 ods. 2. To znamená preukázať, že mu bola dodaná služba, ktorá mu
bola fakturovaná práve tým subjektom, ktorý túto službu fakturoval. Z uvedeného vyplýva, že zistený
skutkový stav v daňovom konaní vychádzal z logických úvah pri hodnotení vykonaných dôkazov. Treba
súhlasiť s tým, že správca dane ani žalovaný nemôžu svoje rozhodnutie založiť na pochybnostiach.
V danom prípade bolo tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie založené na vyhodnotení

vykonanéhodokazovania,ktorýmsanepreukázalo,žebolasplnenájednazpodmienoknaodpočetdane
z pridanej hodnoty, a to že bola žalobcovi dodaná služba od jeho dodávateľa GINGER, s.r.o. uvedená
na predmetnej faktúre a teda, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno keď počas daňovej kontroly a ani
vo vyrubovacom konaní nepreukázal splnenie podmienok stanovených zákonom o DPH, za ktorých je
možné uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Na základe vyššie uvedeného súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a predchádzajúceho konania z dôvodov
uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto
podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

Podľa § 250k O.s.p. v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov má žalobca právo na náhradu trov konania len v prípade, že
je celkom alebo čiastočne úspešný. V tomto prípade žalobca nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.
Pomer hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.