Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/406/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113210188
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113210188.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y. B., nar. XX. XX. XXXX a 2/ V. B., nar. XX.
XX. XXXX, obaja bytom W., X. XXXX/XX, zast. Mgr. Máriou Špacírovou, advokátkou so sídlom Nové
Zámky, Rákocziho 12, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov Združenie na ochranu
finančného spotrebiteľa OFS, Nitra, Petzwalova 12, proti odporcovi: MONETREAL Group s.r.o., so
sídlom Nová Ves nad Žitavou 73, IČO: 36 285 773, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a iné, o

odvolaní navrhovateľov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 04. 06. 2013 č. k.
9C/160/2013-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorým sa
domáhali určenia, že článok II. bod 1 a článok V. prvý odsek, článok VI. bod 3 zmluvy o úvere č. 380907

zo dňa 02. 04. 2009 a jej dodatok 1 zo dňa 02. 01. 2010, ako i zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 02. 04. 2009 o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
vedenej Správou katastra B. Z., kat. úz. W., zapísaných na LV č. XXX, sú neplatné. O trovách konania
rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účastníci konania dňa 02. 04. 2009 uzatvorili zmluvu o

úvere č. 380907, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľom úver vo výške 6.640 eur. Podľa
článku II. bod 1 predmetnej zmluvy, celková pohľadávka odporcu činila sumu 10.391,04 eura a podľa
článku III. bod 1 zmluvy bol úver splatný do 02. 04. 2013. Poukázal na článok III. bod 2, bod 6
zmluvy, podľa ktorého bol dlžník v prípade omeškania povinný platiť úrok z omeškania ako 2-násobok
diskontnej sadzby a poplatok z omeškania za každý deň omeškania 2,5 promile z dlžnej sumy, ročná
úroková sadba činila 24 %, ročná percentuálna miera nákladov 27,56 % a priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov 15,37 %. Na základe zmluvy o záložnom práve a mandátnej zmluvy
zo dňa 02. 04. 2009 bola pohľadávka odporcu zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcich sa v kat. úz. W., zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. 4510/121-zastavené plochy a
nádvoria o výmere 308 m2, parc. č. 4510/60-záhrady o výmere 1.090 m2. Článok 8 zmluvy obsahoval
splátkový kalendár, v zmysle ktorého prvá splátka nastala dňom 02. 05. 2009, posledná dňom 02.
04. 2013, pričom splátky predstavovali sumu 216,48 eura a pozostávali z istiny 83,68 eura a úroku

vo výške 132,80 eura. Dodatkom č. 1 k zmluve o úvere zo dňa 02. 01. 2010 odporca poskytol
navrhovateľom na základe ich žiadosti ďalší úver vo výške 2.500 eur, a teda celková výška úveru
činila sumu 9.140 eur a celková pohľadávka odporcu predstavovala sumu 12.890,94 eura. Dňa 02. 04.
2009 účastníci konania uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v článku II. bod 1, a to dom so súp. č. XXXX, postavený na
parc. č. 4510/121-zastavené plochy a nádvoria o výmere 308 m2 okrem parc. č. 4510/60-záhrady o

výmere1.090m2,ktorýpozemoknebolpredmetomzáložnéhopráva.Nazákladevýsledkovvykonaného
dokazovania mal za preukázané, že na parc. č. 4510/60 a parc. č. 4510/121 bolo zriadené záložnéprávo v prospech odporcu k obom parcelám a k rodinnému domu. Navrhovatelia doposiaľ zaplatili sumu
9.140 eur, pričom ide o výšku istiny - celkovú výšku úveru. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi, založený
zmluvou o úvere, posúdil ako zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a aplikoval na ňu ust. §

4 ods. 1-3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Občianskeho
zákonníka. Dospel k záveru, že zmluva o úvere č. 380907, uzavretá účastníkmi konania je platná.
Tvrdenie navrhovateľov o neplatnosti článku II. zmluvy z dôvodu neuvedenia skutočnosti, čo sa považuje
za navýšenie, označil za irelevantné, keďže predmetná zmluva v článku III. obsahuje úroky, ročnú
percentuálnu mieru nákladov, ako i jednotlivé splátky s podrobným rozpisom istiny a úroku. Rovnako

za nedôvodnú považoval argumentáciu navrhovateľov ohľadne neprimeraného zabezpečenia výšky
úveru rodinným domom, ktorý má oveľa vyššiu hodnotu. V tejto súvislosti zdôraznil, že pohľadávka
úveru zabezpečená záložným právom presahujúcim samotnú pohľadávku spolu s jej príslušenstvom,
nerobí zmluvu o zriadení záložného práva, resp. jej článok V. neplatnou. Mal za to, že zmluva o zriadení
záložného práva bola uzatvorená v súlade s ust. § 37 Občianskeho zákonníka, navrhovatelia pri jej
uzatváranísibolivedomí,akájehodnotazabezpečenejpohľadávky,pričombolonaichuvážení,čitakúto

zmluvu uzatvoria a založia nehnuteľnosti uvedené v príslušnom ustanovení a v takom rozsahu ako bolo
uvedené v zmluve. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre sp. zn.
6Co/143/2012. Tvrdenia navrhovateľov ohľadne neplatnosti článku VI. bod 3, t. j. že nepotrebovali úver
za účelom jeho vloženia do obchodu a boli tak uvedení do omylu, považoval za nedôvodné a nemajúce
za následok neplatnosť úverovej zmluvy ako celku. V tomto smere poukázal na dotazník k žiadosti o

poskytnutie úveru, v ktorom navrhovatelia tieto údaje uviedli. Záverom konštatoval, že argumentácia
navrhovateľov,ktorínaviacsplatiliistinuposkytnutéhoúverusvedčílenoichtendenčnompostojiasnahe
neplatiť úroky, t.j. navýšenie úveru, na ktoré má odporca nárok. Z vyššie uvedených dôvodov preto
návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP
a odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy

neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a určenia, že zmluva o úvere č. 380907 zo dňa 02. 04. 2009 a jej dodatok 1 zo dňa 02. 01. 2010, ako i
zmluvaozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamamandátnazmluvazodňa02.04.2009ozriadení

záložného práva k nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra B. Z., kat. úz. W., zapísanej na LV č. XXX
ako parc. č. 4510/121- zastavené plochy a nádvoria o výmere 308 m2 a nej postavenom rodinnom dome
so súp. č. XXXX, sú neplatné. Dôvodili, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec
posúdil, keď neprihliadol na neopodstatnenosť a neprimeranosť zabezpečenia pohľadávky odporcom,
nakoľko za poskytnutý úver v sume 12.890,94 eura odporca zriadil záložné právo na nehnuteľnosť,

a to rodinný dom spolu so záhradou, ktorého trhová hodnota je minimálne 50.000 eur. Založenie
nehnuteľnosti tak považovali za neprimerané ku poskytnutému úveru. Naviac odporca úmyselne konal
proti dobrým mravom, keď zriadil záložné právo na nehnuteľnosti, ktoré sú v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov. Uviedli, že druhá veta článku VI. Prehlásenie dlžníka, bod 3 je nepravdivá,
keďže ani jeden z nich pri uzatváraní zmluvy nepodnikali a ani nemali úmysel podnikať. Zdôraznili, že

uvedenúzmluvupredjejpodpisomaninečítali.Vytklisúduprvéhostupňa,žeprirozhodovaníneprihliadol
na skutočnosť, že článok IV bod 2, podľa ktorého spotrebiteľ má znášať akékoľvek výdavky spojené s
vymáhaním dlhu, spôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Odporca totiž žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by ho zaujímala bonita, stav núdze navrhovateľov a tiež skutočnosť, či spotrebitelia dokážu plniť záväzky
z úverového vzťahu. Mali za to, že pokiaľ odporca ako nebanková spoločnosť využil ich ľahkomyseľnosť,

musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní bonity spotrebiteľa, životných nákladov a
celkovej schopnosti splácať úver. V tejto súvislosti uviedli, že pri uzatváraní zmluvy boli obaja starobní
dôchodcovia. Argumentovali tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3Co/3/2011, sp. zn. 18Co/136/2010 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/313/2010.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
navrhovateľov bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľov, doručený súdu prvého stupňa dňa 02. 04. 2013,
ktorým sa domáhali určenia, že článok II. bod 1 a článok V. prvý odsek, článok VI. bod 3 zmluvy o
úvere č. 380907 zo dňa 02. 04. 2009 a jej dodatok 1 zo dňa 02. 01. 2010, ako i zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 02. 04. 2009 o zriadení záložného právak nehnuteľnosti, vedenej Správou katastra B. Z., kat. úz. W., zapísaných na LV č. XXX, sú neplatné.
Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov zamietol a odporcovi nepriznal
náhradu trov konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 31. 05. 2013 zahlásil vstup do konania vedľajší

účastník na strane navrhovateľov, Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra,
Petwalova 12, IČO: 42 205 735. Podľa úradného záznamu, založenom na č. l. 32 spisu, dňa 04.
06. 2013 po pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie súdu prvého stupňa (preskúmavaný
rozsudok) bolo zistené, že Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS podalo svoje podanie,
ktorým oznámilo vstup do konania, elektronickou formou, pričom vedúca kancelárie a ani asistentka

senátu si z technických príčin nevšimli, že takáto príloha do spisu formou elektronického podania prišla.
Z uvedeného dôvodu preukázateľne súd prvého stupňa s označeným združením vo veci nekonal a vo
vzťahu k nemu nevykonal žiaden procesný úkon podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Vychádzajúc z ust. § 93 ods. 1-4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, vedľajší účastník môže do

konaniavstúpiťbuďzvlastnejiniciatívyaleboiniciatívyúčastníkakonania.Pokiaľoznačenýsubjekturobí
procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď
súdu dôjde jeho písomné oznámenie, alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku
vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Rovnako ako momentom, kedy dôjde súdu
podanie o vstúpení do konania, vznikne vedľajšie účastníctvo, momentom, kedy dôjde súdu podanie

o vystúpení z konania, vedľajšie účastníctvo zanikne; takémuto účinku uvedeného procesného úkonu
vedľajšieho účastníka nemôže súd ani účastníci konania nijako zabrániť (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 12. 06. 2014 sp. zn. 1 Cdo 292/2012). V prípadoch, na ktoré dopadá
ust. § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť,
že táto osoba má záujem na výsledku konania. Podľa tohto ustanovenia totiž ako vedľajší účastník sa

môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Cieľom uvedeného ustanovenia (účinného od
15. 10. 2008) je bezpochyby rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý verejný
záujem, ktorý by bolo problematické preukazovať zo strany subjektov, ktoré majú (vzhľadom na svoje
zameranie alebo predmet činnosti) záujem vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. V praxi ide

najmä o právnické osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia
na ochranu spotrebiteľov a pod. V rámci tohto typu vedľajšieho účastníka sa neskúma hmotnoprávny
záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do
konania dáva samotný zákon. Sú to prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľov
môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa

zák. č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Ustanovenie § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti
v konaní ako účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach ktorej sa v
konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony, s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú

dispozíciu (s konaním alebo s predmetom konania) a úkonov, ktoré učinil sám účastník. Procesné úkony
vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného účastníka,
posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného je teda možné vyvodiť len jeden záver a
to, že aj vedľajší účastník má (rovnako ako hlavný účastník) právo na spravodlivý proces, čo je základné
ústavné právo (čl. 46 a nasl. Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania okrem iného

realizuje možnosťou zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom a vyjadriť sa k prejednávanej
veci. Prvoradou povinnosťou súdu je totiž zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti tak, aby
nedošlo k jej odopreniu. Súdny proces musí byť jednou zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí
byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplneniespravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky,
resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Za situácie, že súd prvého stupňa v predmetnom spotrebiteľskom spore nekonal s vedľajším účastníkom
na strane navrhovateľov - Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, ktorý preukázateľne
vstúpil do konania oznámením zo dňa 31. 05. 2013, znemožnil mu tak ako vedľajšiemu účastníkovi na
strane navrhovateľov realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za
účelom ochrany práv spotrebiteľa. Tým mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom, z

ktorého dôvodu odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa po prejednaní
veci pri súčasnom zabezpečení procesných práv vedľajšieho účastníka vo veci opätovne rozhodne,
pričom rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

I napriek zhora popísanému zisteniu odvolací súd považuje za nevyhnutné upriamiť pozornosť na to, že

základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej
veci) je v zmysle § 80 písm. c/ OSP existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladanáuvedeným

ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej

žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto
určení.Aksúdzamietaurčovaciužalobuprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. Pretože súčasťou riadneho
odôvodnenia rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 OSP je aj (a najmä) právne posúdenie veci súdom

a pri určovacej žalobe predpokladanej ustanovením § 80 písm. c/ OSP sa súd v rámci právneho
posúdenia veci musí zaoberať najprv existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, je potrebné, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo úvahy súdu, akými sa riadil pri riešení tejto
otázky. Absencia týchto úvah má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti.

V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie neplatnosti záložnej
zmluvy odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c/
OSP nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto
predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu

alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto
prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo)
významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra
nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto

situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach
žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva
bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej
neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí
byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe

platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do
katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má
zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve (napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy,
podľa ktorej by mala pohľadávka vzniknúť, alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). A aj keď je
záložná zmluva platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má

záložné právo zabezpečovať. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy
sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na
takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP. Stav ohrozenia práva žalobcu
alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložnéprávo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr.
vlastnícke).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.