Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, June 27, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/16/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200176
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013200176.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek

senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v
Banskej Bystrici, Partizánska cesta č. 1, 975 62 Banská Bystrica proti žalovanému: Obvodný banský
úrad, Ul. 9. mája 2, 975 90 Banská Bystrica za účasti: 1. Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo
Banská Bystrica - časť Majer, Stavebná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 302 013, 2. KVEST,
s.r.o., Severná 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 558 518, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Radovan Szárszoi, s.r.o., Bakossova 14464/3C, 974 01 Banská Bystrica a 3. Mesto Banská Bystrica,
ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 934-2470/2010 zo dňa 09.08.2010 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboupodanoudňa14.02.2013domáhalpreskúmaniazákonnostirozhodnutiaObvodného
banského úradu v Banskej Bystrici č. 934-2470/2010 zo dňa 09.08.2010 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým správny orgán spoločnosti KVEST s.r.o. Banská Bystrica povolil: I. likvidáciu časti
lomu H. - L. v rozsahu predloženého „Plánu likvidácie časti ťažobného priestoru ložiska L. a plánu
využívania časti ložiska L. - doťaženie pre roky 2010-2020 a II. dobývanie v rámci doťaženia časti ložiska
nevyhradeného nerastu v lome H. - L..

Žalobca v žalobe poukázal na to, že spoločnosť KVEST s.r.o. Banská Bystrica ako žiadateľ podal
14.05.2010 na Obvodnom banskom úrade Banská Bystrica žiadosť o povolenie činnosti podľa „Plánu
likvidácie časti ťažobného priestoru lomu ložiska L. - doťaženie pre roky 2010-2020“ (ďalej len „Plán“),
ktorý priložil k žiadosti so základnou banskou mapou. Z predmetného Plánu vyplýva, že požadovaná
činnosť sa týka ložiska nevyhradeného nerastu - dolomitu v lome s miestnym názvom L. a dobývaním
bude dotknutý pozemok parc. č. XXXX/X k.ú. H., zapísaný ako ostatná plocha o výmere 40 997 m2,

pričom podľa Plánu ťažobný priestor zaberá výmeru 40 651 m2, z toho plocha určená pre likvidáciu
časti ložiska zodpovedá výmere 14 166 m2. Z kópie katastrálnej mapy a výpisu z evidenčného listu
č. XXX pripojeného k Plánu vyplýva, že dobývaním dotknutý pozemok je evidovaný v registri „C“ KN
operátu Správy katastra Banská Bystrica ako ostatná plocha o výmere 41 118 m2. K Plánu boli pripojené
vyjadrenia Krajského úradu životného prostredia a Obvodného úradu životného prostredia v Banskej
Bystrici, ako aj Zmluva č. 1/2002 o nájme nehnuteľností zo dňa 14.11.2002 s Dodatkom č. 1 zo dňa
28.12.2009, ktorou žiadateľ preukazoval právo užívať dotknuté nehnuteľnosti na činnosť uvedenú v

žiadosti. V predmetnej nájomnej zmluve je ako prenajímateľ uvedená Urbárska spoločnosť, pozemkové
spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer vedená v Evidencii pozemkových spoločenstiev bývalého
Okresného úradu Banská Bystrica pod por. č. 1/1996 zastúpená H. H. ako osobou splnomocnenou
konať v mene spoločenstva. Podľa čl. I predmetnej zmluvy predmetom zmluvy je nájom pozemkov parc.č. XXXX/X - ostatná plocha - lom o výmere 40 997 m2, parc. č. XXXX/X - ostatná plocha - sociálno-
administratívna budova o výmere 82 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha - elektrorozvodňa o
výmere 14 m2. Doba nájmu v zmysle čl. II bola dohodnutá od 01.10.2002 do 31.12.2012. Dodatkom

č. 1 k zmluve o nájme z nehnuteľností z 28.12.2009 je určená doba nájmu označených nehnuteľností
od 01.10.2002 do 31.12.2020. Žalovaný napadnutým rozhodnutím povolil žiadateľovi likvidáciu časti
lomu H. - L. v rozsahu predloženého Plánu spolu s povolením dobývania ložiska v označenom lome v
rámci doťaženie v Pláne vyznačenej časti ložiska nevyhradeného nerastu. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že na podklade vymenovaných príloh k žiadosti žiadateľ mal vyriešené všetky

strety záujmov, vrátane záujmov z hľadiska ochrany vlastníckych vzťahov, pretože žiadateľ uzavrel s
vlastníkom pozemkov dotknutých povolenou činnosťou nájomnú zmluvu platnú do 31.12.2020. Žalobca
v žalobe argumentoval, že ak vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza ložisko nevyhradeného nerastu,
neuplatní z titulu vlastníctva právo prednosti na dobývanie ložiska, a toto právo mieni uplatňovať
subjekt, ktorý nedisponuje vlastníckym, resp. spoluvlastníckym právom, musí si v zmysle § 19 ods.
5 zák. č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ Zák. č. 51/1988 Zb.“ alebo „Zákon o banskej činnosti“) obstarať súhlas majiteľa
pozemku s používaním pozemku na čas potrebný na dobývanie ložiska za primeranú náhradu. Žiadateľ
v predmetnej veci vyvodzoval súhlas s používaním pozemkov na dobývanie nevyhradeného nerastu
banským spôsobom z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.11.2002 a jej dodatku zo dňa 28.12.2009
s Urbárskou spoločnosťou, pozemkovým spoločenstvom v Banskej Bystrici - časť Majer, kde vo

vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 40 997 m2 bol účel nájmu určený ako užívanie pre
ťažbu vykonávanú banským spôsobom. Žalobca namietal, že žalovaný nepriliehavo vyhodnotil vzťah
žiadateľa k pozemkom dotknutým povolenou ťažbou založený predmetnou nájomnou zmluvou za
platne vzniknutý, a teda dostatočný pre súhlas vlastníka s používaním pozemku. Označené pozemkové
spoločenstvo prezentujúce sa v nájomnej zmluve ako prenajímateľ nie je v tejto zmluve uvádzané ako

vlastník dotknutých pozemkov, pretože v čl. 1 len prehlasuje, že prenajímateľ s majetkom pozemkového
spoločenstva tak, ako je zapísaný v pozemno-knižnej vložke č. 167 (vrátane v zmluve uvedených
pozemkov ako predmetu nájmu), môže nakladať bez obmedzenia. Existenciu týchto pozemkov,
predovšetkým ťažbou dotknutého pozemku parc. č. XXXX/X registra „C“ KN, z ktorého vychádza
aj základná banská mapa lomu priložená k Plánu, žiadateľ preukázal kópiou z katastrálnej mapy

vyhotovenej 07.04.2010 a výpisom z evidenčného listu č. XXX, kde je pozemkové spoločenstvo
(prezentované v nájomnej zmluve ako prenajímateľ) uvedené ako držiteľ alebo iná oprávnená
osoba. Podľa žalobcu pokiaľ žiadateľ uzavrel predmetnú nájomnú zmluvu s označeným pozemkovým
spoločenstvom za účelom preukázania vyriešenia stretu záujmov z hľadiska ochrany vlastníckych
práv, z predloženej zmluvy by muselo jednoznačne vyplýva, že prenajímateľ je jediným vlastníkom

ťažbou dotknutých pozemkov, a teda jediným subjektom, ktorý sa nájmom vzdáva práva prednosti
na povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu (§ 19 ods. 2 Zákona o banskej činnosti).
Pokiaľ nájomná zmluva nebola doložená dokladmi, že povoľovanou ťažbou dotknuté nehnuteľnosti sú
súčasťou spoločnej nehnuteľnosti členov pozemkového spoločenstva alebo majetkom spoločenstva, či
jeho členov, nebola podľa žalobcu spôsobilá ako doklad, ktorým žiadateľ preukazuje vyriešenie stretu

záujmov z hľadiska ochrany vlastníckych vzťahov v celom rozsahu. Podľa žalobcu ďalším dôvodom
spochybňujúcim predmetnú nájomnú zmluvu ako skutočnosť preukazujúcu vyriešenie stretu záujmov z
hľadiska ochrany vlastníckych práv bola skutočnosť, že ju za pozemkové spoločenstvo uzavrel Vladimír
Veljačik (vrátane dodatku č. 1) ako osoba splnomocnená spoločníkmi pozemkového spoločenstva bez
právnej subjektivity konať v ich mene navonok. Vzhľadom na legálnu definíciu majetku spoločenstva

podľa zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách účinného do 30.04.2013 [(ďalej len „Zákon
o pozemkových spoločenstvách“) - § 13 ods. 1 a 2 cit. zák.] nemožno pod majetok spoločenstva
zaradiť spoločnú nehnuteľnosť tvorenú súborom pozemkov, ku ktorým majú členovia spoločenstva
nedeliteľné podielové spoluvlastníctvo vyjadrený súčtom alebo veľkosťou ich podielov na spoločnej
nehnuteľnosti v zmysle § 4 ods. 1 a § 5 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Podľa žalobcu

spoločná nehnuteľnosť pozemkového spoločenstva nie je a nemôže byť vlastníctvom pozemkového
spoločenstva (bez ohľadu na to, či ide o spoločenstvo s právnou subjektivitou alebo bez nej), ale ostáva
vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva, ktorí ju majú v nedeliteľnom podielovom
spoluvlastníctve. Pozemkové spoločenstvo uvádzané v nájomnej zmluve ako prenajímateľ teda nemôže
disponovať vlastníckym právom k pozemkom, ktoré podliehajú zákonom uvedenému pojmu „spoločná

nehnuteľnosť“, lebo ním disponujú iba jej všetci spoluvlastníci ako členovia spoločenstva (§ 2 ods.
2 Zákona o pozemkových spoločenstvách). Preto pozemkové spoločenstvo nemohlo účinne uzavrieť
predmetnú nájomnú zmluvu. Z ustanovení Zákona o pozemkových spoločenstvách nemožno vyvodiť
záver, že členovia spoločenstva pri jeho založení jednoznačne vyslovili, že nemienia osobne vykonávaťvlastnícke právo, ale právo z hľadiska disponovania so spoločnou nehnuteľnosťou prenášajú na
spoločenstvo. Z registra pozemkových spoločností vedeného Obvodným lesným úradom v Banskej
Bystrici vyplýva, že Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer

je vedená ako spoločenstvo bez právnej subjektivity. Za takéto pozemkové spoločenstvo koná
navonok splnomocnenec oznámený spoločníkmi príslušnému registrovému orgánu, ktorý však musí
mať stanovený rozsah oprávnení zastupovať spoločníkov. Podľa žalobcu však nie je možné, aby
splnomocnenie zahŕňalo aj dispozičné právo k spoločnej nehnuteľnosti. Ak v nájomnej zmluve uvedený
a pod ňou podpísaný splnomocnenec nedisponoval osobitným splnomocnením členov spoločenstva v

súhrne s nadpolovičnou väčšinou podielov, tak túto zmluvu nebolo podľa žalobcu možné považovať za
platnú a spôsobilú vyvolať zamýšľané právne účinky pre žiadateľa vznikom jeho práva užívať dotknuté
nehnuteľnosti.

Žalobca ďalej namietal, že žiadateľom predložený Plán v súvislosti s požiadavkou na povolenie ťažby
a doťaženie nevydobytých zásob ložiska vychádza z toho, že pre r. 2012 je ťažba rozvrhnutá na etáže

E 405 a E 395 v rozsahu 100 000 ton, resp. 90 000 ton, t.j. v súhrne 190 000 ton. Tento rozsah
plánovanej ťažby predstavuje prahové hodnoty zodpovedajúce kritériám bodu č. 11, časť B Prílohy č.
8 k zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 24/2006 Z.z.“), teda hodnotám spôsobujúcim,
že žiadateľom požadovaná činnosť podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v zmysle §

18 ods. 1 cit. zákona a to vo forme zisťovacieho konania podľa § 29 ods. 1 cit. zákona. Žiadateľ
podľa žalobcu nepreukázal, že príslušný orgán štátnej správy na posudzovanie vplyvov na životné
prostredie rozhodol, že požadovaná činnosť vykonávaná banským spôsobom sa nebude posudzovať
podľa zák. č. 24/2006 Z.z.. Podľa žalobcu preto vzhľadom na uvádzané prahové hodnoty povoľovanej
činnosti žiadateľa významné pre posudzovanie jej vplyvu na životné prostredie bez takéhoto rozhodnutia

príslušného obvodného úradu životného prostredia nebolo možné žiadosť náležite vyhodnotiť tak,
že žiadateľ preukázal aj vyriešenie stretu záujmov z hľadiska ich ohrozenia v zmysle ich ochrany
podľa osobitných predpisov, ako ukladajú ust. § 33 ods. 1 zák. č. 44/1998 Zb. o ochrane a využití
nerastného bohatstva (ďalej „Banský zákon“) a § 17 ods. 2 Zákona o banskej činnosti. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici proti rozhodnutiu

Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 09.08.2010 č. 934-2470/2010 protest prokurátora
č. KD 215/11-17 z 21.05.2012. Obvodný banský úrad nemienil protestu vyhovieť, preto ho predložil na
rozhodnutie Hlavnému banskému úradu v Banskej Štiavnici, ktorý rozhodnutím č. 938-1742/2012 zo
dňa 19.09.2012 protestu nevyhovel. Ministerstvo hospodárstva SR na odvolanie Urbárskej spoločnosti,
pozemkového spoločenstva Banská Bystrica - časť Majer rozhodnutím č. 9813/2012-3200 zo dňa

10.12.2012rozhodnutieHlavnéhobanskéhoúraduvBanskejŠtiavnicipotvrdilo.Rozhodnutienadobudlo
právoplatnosť dňa 17.12.2012. Keďže žalovaný vydaním rozhodnutia a postupom, ktorý jeho vydaniu
predchádzal porušil podľa žalobcu príslušnú právnu úpravu, ako aj práva a zákonom chránené záujmy,
žalobca v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. podal žalobu, ktorou sa
domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

V žalobe označený žalovaný Hlavný banský úrad Banská Štiavnica doručil súdu dňa 02.04.2013
písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom poukázal na priebeh správneho konania vo veci povolenia
činnosti vykonávanej banským spôsobom v k.ú. H. pred Obvodným banským úradom v Banskej
Bystrici, ktorý napadnutým rozhodnutím z 09.08.2010 povolil likvidáciu časti lomu H. - L. a dobývanie

časti ložiska nevyhradeného nerastu v lome H. - L., pričom napadnuté rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 28.08.2010. Súčasne poukázal na priebeh konania o podanom proteste prokurátora,
ktorému protestu v žalobe označený žalovaný Hlavný banský úrad Banská Štiavnica rozhodnutím z
19.09.2012 nevyhovel a o podanom odvolaní proti predmetnému rozhodnutiu rozhodol odvolací orgán -
Ministerstvo hospodárstva SR rozhodnutím zo dňa 10.12.2012 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie

žalovaného, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora zamietol. Označený žalovaný poukázal na
to, že vzhľadom na § 250 ods. 4 O.s.p. je žalovaným správnym orgánom správny orgán, ktorý rozhodol
v poslednom stupni, t.j. v predmetnom prípade rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 09.08.2010
Obvodný banský úrad Banská Bystrica, ktoré vzhľadom na to, že voči nemu nebolo podané odvolanie,
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2013. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa nájomnej zmluvy č. 1/2012

zo dňa 14.11.2002 a jej dodatku č. 1 zo dňa 28.12.2009 poukázal na svoje stanovisko uvedené v
rozhodnutí o proteste prokurátora z 19.09.2012. Pri posudzovaní predloženej nájomnej zmluvy č. 1/2002
a jej dodatku vychádzal z údajov v nej uvedených, pričom prenajímateľ prehlásil, že s majetkom
spoločenstva zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. 176 (parc. č. XXXX/X, XXXX/X XXXX/X) môženakladať bez obmedzenia. Poukázal na Výpis z katastra nehnuteľností Správy katastra Banská Bystrica
k.ú. H. zo 07.04.2010, ktorého obsahom je Výpis z evidenčného listu č. XXX, ktorý obsahuje parc. reg.
„C“č.XXXX/Xovýmere41118m2-ostatnáplocha,pričompodľatohtodokumentu„držiteľomaleboinou

oprávnenou osobou“ predmetného pozemku je „Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská
Bystrica - časť Majer“. V čase podpisu nájomnej zmluvy č. X/XXXX, t.j. 14.11.2002 bol teda právny stav
taký, že držiteľom (alebo osobou oprávnenou) pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. H. bolo pozemkové
spoločenstvo, za ktoré navonok konal jeho predseda, ktorý dňa 14.11.2002 podpísal predmetnú
nájomnú zmluvu. Nájomná zmluva je právny vzťah upravený ustanoveniami OZ a je výsledkom prejavu

vôle zmluvných strán. Obvodný banský úrad preto nemá oprávnenie zasahovať do ich zmluvnej voľnosti.
Nemohol preto túto zmluvu v znení dodatku, ktorú podpísal V. H. ako osoba, ktorá mala v zmysle
Uznesenia členskej schôdze pozemkového spoločenstva z 01.05.1997 splnomocnenie konať v mene
pozemkového spoločenstva, spochybniť a posúdil ju ako doklad preukazujúci právny vzťah žiadateľa
ako nájomcu pozemku, na ktorom sú povoľované navrhované činnosti v zmysle § 2 ods. 3 písm. d/
vládneho nariadenia č. 520/1991 Zb.. Tento právny názor potvrdilo aj Ministerstvo hospodárstva SR

v rozhodnutí zo dňa 10.12.2012, ktorým rozhodlo o odvolaní proti rozhodnutiu Hlavného banského
úradu Banská Štiavnica o nevyhovení protestu prokurátora. Označený žalovaný poukázal zároveň na
to, že samotný účastník správneho konania o povolenie činnosti vykonávanej banským spôsobom v
lome H. - L. - Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer doteraz
nenapadol platnosť predmetnej nájomnej zmluvy na súde. K námietke žalobcu týkajúcej sa ročných

objemov ťažby a prahových hodnôt pre posudzovanie navrhovanej činnosti uviedol, že tabuľka na str.
9 Plánu využívania ložiska L. obsahujúca plánované ťažby v r. 2010-2017 pozostáva z dvoch stĺpcov
obsahujúcich objem ťažby. Prvý stĺpec, ktorý má názov „Plánovaná ťažba“ obsahuje údaje o plánovanej
ročnej ťažbe, ktorá je naplánovaná na 75 000 ton/rok v r. 2010-2016 a v r. 2017 je plánovaných 17
515 ton. Druhý stĺpec s názvom „Rozvinutie na etáže“ obsahuje množstvá zásob nerastnej suroviny,

ktoré sú k dispozícii na jednotlivých etážach lomu ku dňu spracovania Plánu využívania ložiska L.. Na
etáži E - 432 je k dispozícii 10 000 ton zásob, ktoré sa vyťažia do konca r. 2010. Na etáži E 420 je
k dispozícii 80 000 ton zásob, ktoré sa kumulatívne vyťažia do konca r. 2012. Na etáži E 405 je k
dispozícii100000tonzásob,ktorésakumulatívnevyťažiadokoncar.2012.NaetážiE395jekdispozícii
90 000 ton zásob, ktoré sa kumulatívne vyťažia do konca r. 2012. Na etáži E 387 je k dispozícii 50

000 ton zásob, ktoré sa kumulatívne vyťažia do konca r. 2013. Na etáži E 375 je k dispozícii 70 000
ton zásob, ktoré sa kumulatívne vyťažia do konca r. 2014. Na etáži E 366 je k dispozícii 75 000 ton
zásob, ktoré sa kumulatívne vyťažia do konca r. 2016. Na etáži E 366 je k dispozícii 17 515 ton zásob,
ktoré sa kumulatívne vyťažia do konca prvého polroka r. 2017. Údaje z druhého stĺpca majú teda len
informatívny charakter o tom, aký objem ťažby sa dosiahne z jednotlivých etáží lomu a nemožno ich

posudzovať tak, ako to urobil žalobca, keď sčítal údaj z etáže E 405: 100 000 ton v riadku 2012 s údajom
z etáže E 395: 90 000 ton v riadku 2013 a dospel tým k číslu 190 000 ton. Uvedené číslo ho potom
viedlo k nesprávnemu záveru, že plánovaná ročná ťažba je väčšia ako 100 000 ton, t.j. že navrhovaná
činnosť presahuje prahové hodnoty zodpovedajúce kritériám bodu č. 11, časť B, Prílohy č. 8 zák. č.
24/2006 Z.z. v zmysle § 18 ods. 1 cit. zákona a má byť predmetom posudzovania vplyvu na životné

prostredie vo forme zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti podľa § 29 ods. 1 cit.
zákona. Označený žalovaný poukázal na vyjadrenie Krajského úradu životného prostredia v Banskej
Bystrici zo dňa 15.07.2010, podľa ktorého nemal k jeho obsahu námietky pri dodržaní podmienok, medzi
ktorými však nie je podmienka, že by navrhovaná činnosť mala byť predmetom posudzovania vplyvov
na životné prostredie. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Podaním zo dňa 22.03.2012 požiadalo Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a urbariátu Šalková
súd o jeho pripustenie do konania na strane žalobcu. O predmetnom návrhu rozhodol súd uznesením
č.k. 24S/16/2013-41 zo dňa 06.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2013 tak, že návrh
zamietol.Podľa§250ods.6O.s.p.totižúčastníkmikonaniaožalobeprokurátorasúprokurátor,účastníci

správneho konania (v žalobe označení ďalší účastníci 1-3) a správny orgán podľa ods. 4, t.j. správny
orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Žalobca podaním zo dňa 02.04.2014 uviedol, že chybou v písaní bol ako žalovaný v žalobe nesprávne
označený Hlavný banský úrad Banská Štiavnica, avšak z celej žaloby, vrátane jej petitu je zrejmé, že

smeruje voči rozhodnutiu žalovaného Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a§246aods.1O.s.p.preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovrozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

Zástupca žalovaného na pojednávaní k žalobcom uvedenému dôvodu, pre ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť, a to nesprávnemu a nedostatočnému posúdeniu nájomnej zmluvy, resp. podkladov
vo vzťahu k uzavretej nájomnej zmluve uviedol, že správny orgán nie je oprávnený skúmať platnosť
nájomnej zmluvy. Je oprávnený skúmať len to, či podklady obsahujú súhlas vlastníka ložiska

nevyhradeného nerastu. Platnosť nájomnej zmluvy je správny orgán oprávnený skúmať len podľa § 27 v
prípade, ak sa jedná o výhradné ložiská pri zmluvnom prevode dobývacieho priestoru. K druhej námietke
žalobcu vo vzťahu k skúmaniu podmienok podľa zák. č. 24/2006 Z.z. uviedol, že ťažba, ako to vyplýva
z predloženého Plánu žiadateľa k žiadosti, nedosahuje prahové hodnoty stanovené v tomto zákone, a
preto nebolo potrebné ani len zisťovacie konanie. Poukázal aj na vyjadrenia Krajského úradu životného
prostredia a Ministerstva hospodárstva SR, ktoré subjekty sa tiež vyjadrili, že nebolo potrebné skúmať

podmienky EIA, keďže ide o ťažbu do 100 000 ton (konkrétne ročne cca 80 000 ton), ako to vyplýva z
Plánu (str. 5) a nebola ani presiahnutá stanovená plocha 5 ha (plocha dotknutá ťažbou je 1,4 ha). Nebolo
preto potrebné vykonať posudzovanie EIA a toto vyplýva aj z právoplatného rozhodnutia Mesta Banská
Bystrica, v ktorom rozhodlo o využití daného územia a v ktorom sa tiež uvádza, že takéto posudzovanie
nie je potrebné. K námietke ďalšieho účastníka 1. na pojednávaní, že vlastníkom časti parcely mala byť

Urbárska spoločnosť Šalková, uviedol, že boli vydané dve rozhodnutia o zákaze vykonávania činnosti
spoločnosťou KVEST na pozemkoch vo vlastníctve tohto spoločenstva.

Zástupca ďalšieho účastníka 1. na pojednávaní uviedol, že predmetná urbárska spoločnosť bola v
rozhodnom čase bez právnej subjektivity a p. H. bol oprávnený podpísať nájomnú zmluvu, táto však

skončila v r. 2012. Nebol však oprávnený podpísať dodatok k zmluve. Poukázal na schôdzu urbárskej
spoločnosti z februára 2014 (jedná sa o schôdzu konanú po vydaní napadnutého rozhodnutia), na
ktorom bolo prítomných 66% členov, ktorí tvoria z celkového počtu vlastníkov a spoločníkov urbárskej
spoločnosti, ktorí prijali rozhodnutie, že p. H. nebol oprávnený podpisovať dodatok k zmluve. Z mapy
predloženej k žiadosti žiadateľa podľa zástupcu ďalšieho účastníka 1. vyplýva, že parc. č. XXXX/X

bola umelo vytvorená ako „C“ parcela, hoci sa táto parcela v katastri nenachádzala. Boli evidované len
parcely registra „E“ a tieto boli vo vlastníctve jednotlivých fyzických osôb, ktorí boli aj členmi Urbárskej
spoločnosti, pozemkového spoločenstva Banská Bystrica - Majer a časť pozemkov bola vo vlastníctve
fyzických osôb, ktoré boli združené v Urbárskej spoločnosti Šalková. Z toho vyplýva, že parcely,
na ktorých mala byť vykonávaná ťažba, nebola vo vlastníctve Urbárskej spoločnosti, pozemkového

spoločenstva Banská Bystrica - Majer. Na parc. č. XXXX/X nikdy nebol založený list vlastníctva.

Splnomocnený zástupca ďalšieho účastníka 2. na pojednávaní uviedol, že k dôvodom žaloby vo vzťahu
k otázke posudzovania podľa EIA sa stotožňuje s vyjadrením zástupcu správneho orgánu. Vo vzťahu k
platnosti nájomnej zmluvy, ktorú sama Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica

- Majer nenamietala a považuje ju za platnú (namietala len obsah uzavretého dodatku) uviedol, že
urbárska spoločnosť nepodala žalobu o neplatnosť tejto nájomnej zmluvy. Námietky ďalšieho účastníka
1. preto považuje za účelové. Žiadal žalobu zamietnuť.

Poverená zástupkyňa ďalšieho účastníka 3. na pojednávaní uviedla, že Mesto Banská Bystrica vydalo v

tejto súvislosti dve rozhodnutia, kde ako príslušný stavebný úrad rozhodlo o využití daného územia a toto
rozhodnutie bolo platné do 31.12.2011. Na základe novej žiadosti spoločnosti KVEST bolo vydané nové
rozhodnutie o využití územia a je stále platné. Žiadny iný subjekt nepožiadal o využitie predmetného
územia. Žalobu žiadala zamietnuť.

Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č.
934-2470/2010 zo dňa 09.08.2010, ktorým tento správny orgán (žalovaný) povolil spoločnosti KVEST
s.r.o.BanskáBystrica(ďalšíúčastník2.)likvidáciučastilomuH.-L.(bodI)adobývanievrámcidoťaženia
časti ložiska nevyhradeného nerastu v lome H. - L. (bod II). Predmetné rozhodnutie nebolo napadnuté
odvolaním a nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2010.

ProtipredmetnémurozhodnutiupodalKrajskýprokurátorvBanskejBystrici(žalobca)protestprokurátora
dňa 21.05.2012 pod sp. zn. Kd 215/11, v ktorom vytkol správnemu orgánu nezákonnosť rozhodnutia
a postupu s tým, že boli porušené ust. § 3 ods. 1, 3 a 46 Správneho poriadku, § 9 ods. 4, §17 ods. 2 a § 19 ods. 2 Zákona o banskej činnosti a § 18 ods. 1, 3 a 5 a Prílohy č. 8, časť
1, položka 11, časť B zák. č. 24/2006 Z.z.. O proteste prokurátora rozhodol Hlavný banský úrad v
BanskejŠtiavnicirozhodnutímč.938-1742/2012dňa19.09.2012tak,žeprotestunevyhovel,keďdôvody

uvedené v proteste prokurátora týkajúce sa nájomnej zmluvy č. 1/2002 v znení dodatku č. 1/2009,
ako aj závery týkajúce sa posudzovania vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie vyhodnotil
ako neopodstatnené. Proti predmetnému rozhodnutiu Hlavného banského Banská Štiavnica zo dňa
19.09.2012 sa odvolal účastník správneho konania - Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo
Banská Bystrica - časť Majer, o ktorom rozhodlo Ministerstvo hospodárstva SR v Bratislave rozhodnutím

č. 9813/2012-3200 zo dňa 10.12.2012 tak, že odvolanie zamietlo a napadnuté rozhodnutie potvrdilo s
odôvodnením, že správny orgán postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ akceptoval uzavretie nájomnej
zmluvy č. 1/2002 o nájme nehnuteľností v znení dodatku č. 1 uzavretej podľa ustanovení OZ medzi
pozemkovým spoločenstvom a spoločnosťou KVEST, ktorým žiadateľ (spoločnosť KVEST) dokladoval
svoje právo k pozemkom. Vo vzťahu k námietkam prokurátora k postupu správneho orgánu podľa
zák. č. 24/2006 Z.z. uviedol, že krajský prokurátor nesprávne posúdil údaje v Pláne využitia ložiska

L., najmä zámenu kumulatívnej ťažby za ročný objem ťažby, čo ho viedlo k nesprávnemu záveru, že
navrhovaná činnosť presahuje prahové hodnoty. Predmetné rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.12.2012.

Žalobca s poukazom na § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. podal žalobu, v

ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa
09.08.2010 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okruh účastníkov konania je stanovený v ust. §
250 ods. 5 O.s.p..

Z administratívneho spisu súd zistil, že žiadateľ KVEST (ďalší účastník 2.) požiadal obvodný banský

úrad ako príslušný správny orgán o povolenie banskej činnosti v zmysle § 17 ods. 1 Zákona o
banskej činnosti - konkrétne o povolenie činnosti vykonávanej banským spôsobom - likvidáciu časti
lomu H. - L. a dobývanie časti ložiska nevyhradeného nerastu H. - L. na r. 2010-20120 v k.ú. H.. Na
základe výzvy správneho orgánu žiadateľ predložil podklady a dokumentáciu potrebnú pre vydanie
rozhodnutia, o.i. doklady o vyriešení stretov záujmov podľa osobitných predpisov, Plán likvidácie

časti ťažobného priestoru ložiska L. a Plán využívania časti ložiska L. - doťaženie pre r. 2010-2020
vypracovaný projektantom C. Q., vrátane dokumentácie, Rozhodnutie o využití územia vydané Mestom
Banská Bystrica pod č. OVZ-SU-15129/2010/Bob zo dňa 29.06.2010 pre ďalšiu ťažbu a likvidáciu časti
ťažobného priestoru podľa Plánu likvidácie časti ťažobného priestoru ložiska L. a Plán využívania časti
ložiska L. - doťaženie pre r. 2010-2020, vyjadrenie Krajského úradu životného prostredia v Banskej

Bystrici zo dňa 03.02.2010 k Plánu likvidácie časti ťažobného priestoru ložiska H. - L. a zo dňa
15.07.2010 k Plánu využívania časti ložiska L. - doťaženie pre r. 2010-2020, rozhodnutie Obvodného
úraduživotnéhoprostrediavBanskejBystricizodňa09.04.2010,vyjadreniaObvodnéhoúraduživotného
prostredia v Banskej Bystrici zo dňa 21.01.2010 a 15.07.2010, stanovisko Slovenského pozemkového
fondu, Výpis z katastra nehnuteľností - výpis z evidenčného listu č. XXX zo dňa 17.04.2010 pre

pozemky s parc. KN-C č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, kópiu katastrálnej mapy na parc. č. XXXX/X
- 3 vydanú Katastrálnym úradom, Správou katastra v Banskej Bystrici pod č. 813-6 A.3-1/815-2010
zo dňa 07.04.2010 a Nájomnú zmluvu č. 1/2002 o prenájme pozemkov uzatvorenú dňa 14.11.2002
medzi Urbárskou spoločnosťou, pozemkovým spoločenstvom v Banskej Bystrici, časť Majer ako
prenajímateľom a organizáciou KVEST s.r.o. ako nájomcom, predmetom ktorej sú pozemky parc. č. KN-

C XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ktorá zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2012 a Dodatok č.
1 k nájomnej zmluve zo dňa 28.12.2009 medzi vyššie uvedenými účastníkmi zmluvy (prenajímateľom a
nájomcom), predmetom ktorej je predĺženie nájomnej zmluvy na dobu určitú do 31.12.2020.

Napadnutým rozhodnutím žalovaný povolil žiadateľovi - spoločnosti KVEST v bode I. likvidáciu časti

lomu H. - L. a v bode 1. a 2. mu stanovil podmienky a súčasne v bode II. predmetného rozhodnutia
povolil žiadateľovi dobývanie v rámci doťaženia časti ložiska nevyhradeného nerastu v lome H. - Kôcová
a v bode 1. a 2. mu stanovil podmienky. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených dokladov
vyplýva, že žiadateľ má strety záujmov vyriešené, činnosť bude vykonávaná na pozemkoch parc. č. KN-
C XXXX/X, ktoré sú vedené na LV č. XXX ako ostatné plochy a vlastníkom uvedených pozemkov je

Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer, s ktorým má organizácia
uzavretú nájomnú zmluvu o prenájme pozemkov do 31.12.2020. Prístupovú cestu do lomu (pozemok
parc. KN-E č. XXX v správe Slovenského pozemkového fondu) môže žiadateľ využívať na základe
súhlasu Slovenského pozemkového fondu. Dotknuté orgány štátnej správy vo svojich vyjadreniach,resp. rozhodnutiach nemali námietky k povoľovanej činnosti. Rovnako účastníci konania nemali k
povoleniu pripomienky, čo potvrdili podpismi do Zápisnice z ústneho pojednávania č. 934-2392/2010
uskutočneného dňa 27.07.2010. Proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie nebolo podané, a preto

nadobudlo 28.08.2010 právoplatnosť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len
ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a
za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa § 249 ods.3 O.s.p. prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len "žaloba")
dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Podľa § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa § 250 ods. 6 O.s.p. účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho

konania a správny orgán podľa odseku 4.

Podľa § 250b ods. 5 O.s.p. prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Podľa § 1 zák. č. 51/1988 Zb. účelom tohto zákona je ustanoviť podmienky vykonávania banskej činnosti
a činnosti vykonávanej banským spôsobom najmä z hľadiska racionálneho využívania ložísk nerastov,
bezpečnosti práce a prevádzky, ochrany pracovného prostredia, ako aj podmienky používania výbušnín
a upraviť organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy.

Podľa § 17 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 51/1988 Zb. (1) Žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 9 až 13 s
predpísanou dokumentáciou a dokladmi predkladá organizácia najneskôr 3 mesiace pred plánovaným
začatím prác obvodnému banskému úradu.
(2) Ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou
predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov.

(4) Obvodný banský úrad rozhodne o žiadosti najneskôr do 2 mesiacov od jej podania, prípadne od jej
doplnenia podľa odseku 3.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb. účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti sú žiadateľ,
fyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť

povolením dotknuté, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu, 12d) a obec, v územnom obvode ktorej sa má banská činnosť vykonávať.

Podľa § 18b ods. 1 písm. b/ zák. č. 51/1988 Zb. obvodný banský úrad v konaní o povolenie banskej
činnosti podľa § 17 preskúma najmä vyriešenie stretov záujmov.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 9 zák. č. 51/1988 Zb. (1) Dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu,
ako aj zabezpečenie a likvidáciu banských diel a lomov možno vykonávať iba na základe povolenia
obvodného banského úradu. Na účely tohto zákona sa dobývaním rozumie akákoľvek činnosť fyzických
osôb a právnických osôb zameraná na získanie nerastu z ložiska. Obvodný banský úrad povoľuje aj

banské stavby slúžiace dobývaniu ložiska nevyhradeného nerastu a úprave nerastov v súvislosti s ich
dobývaním vrátane umiestnenia stavby, ako aj ich užívanie, zmeny a odstránenie; obvodný banský úrad
uvedené stavby povoľuje v lomoch (kameňolomy, štrkovne, pieskovne a pod.), v hraniciach územiavymedzeného v rozhodnutí o využití územia na dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu, ak sa
nevykonala rekultivácia pozemku.
(2) Prednosť na povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu má vlastník pozemku.

(3) So žiadosťou o povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu organizácia predkladá územné
rozhodnutie 13) a plán využívania ložiska. So žiadosťou o povolenie zabezpečenia alebo likvidácie
banských diel a lomov organizácia predkladá plán ich zabezpečenia alebo likvidácie.
(4) Na konanie o povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu, zabezpečenia alebo likvidácie
banských diel a lomov, konanie o zmenu povoleného dobývania ložiska nevyhradeného nerastu a

konanie o predĺženie doby platnosti povolenia na dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu, ako aj
zabezpečenie a likvidáciu banských diel a lomov sa vzťahujú obdobne § 17, 18, § 18b až 18d.
(5) Ak majiteľ pozemku nesúhlasí ani za primeranú náhradu s používaním pozemku na čas potrebný
na dobývanie ložiska a ak verejný záujem na dobývaní ložiska nevyhradeného nerastu prevažuje nad
oprávneným záujmom vlastníka pozemku, môže organizácia nadobudnúť právo užívania pozemku aj
vyvlastnením. 13a) Obdobne sa postupuje pri stavbách alebo iných právach, ktoré majú byť dotknuté

dobývaním.
(9) Vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví podrobnejšie podmienky využívania ložísk
nevyhradených nerastov.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády SR č. 520/1991 Zb. (1) Žiadosť o povolenie dobývania ložiska

predkladá organizácia obvodnému banskému úradu vo dvoch vyhotoveniach.
(2) Žiadosť o povolenie dobývania ložiska obsahuje
a) názov a sídlo organizácie,
b) názov okresu, obce a katastrálneho územia, prípadne bližšie označenie miesta dobývania (napríklad
parcelné čísla pozemkov dotknutých dobývaním alebo miestny názov),

c) plánované začatie a ukončenie, prípadne prerušenie dobývania ložiska,
d) názvy a adresy účastníkov konania o povolenie dobývania ložiska, ktorí sú žiadateľovi známi.
(3) K žiadosti sa priloží
a) územné rozhodnutie,
b) doklad o oprávnení na činnosť vykonávanú banským spôsobom,

c) plán využívania ložiska podľa prílohy č. 1,
d) doklady o vyriešení stretov záujmov, ak sú dobývaním ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené
podľa osobitných predpisov, 6) a doklady, ktorými organizácia preukáže svoje práva k pozemkom.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 520/1991 Zb. obvodný banský úrad v konaní o povolenie

dobývania ložiska preskúma
a) úplnosť plánu využívania ložiska a dokumentácie (§ 2),
b) vyriešenie stretov záujmov chránených podľa osobitných predpisov,
c) dodržanie zásad hospodárneho a bezpečného dobývania ložiska.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády SR č. 520/1991 Zb.
(1) Pred zastavením dobývania ložiska je organizácia povinná vypracovať plán zabezpečenia alebo plán
likvidácie banských diel a lomov, napríklad kameňolomov, štrkovísk, ílovísk, hlinísk (ďalej len "lom").
(2) Zabezpečenie lomu sa vykonáva pri dočasnom zastavení dobývania ložiska; pritom sa lom udržuje
tak, aby bolo možné obnoviť v ňom prevádzku.

(3) Likvidácia lomu sa vykonáva pri trvalom zastavení dobývania ložiska. Likvidáciou lomu sa sleduje
zahladenie následkov dobývania a navrátenie územia na ďalšie využívanie.

Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády SR č. 520/1991 Zb. (1) Žiadosť o povolenie zabezpečenia alebo
likvidácie lomu predkladá organizácia obvodnému banskému úradu vo dvoch vyhotoveniach.

(2) Organizácia priloží k žiadosti
a) plán zabezpečenia alebo likvidácie lomu podľa prílohy č. 2,
b) doklady o vyriešení stretov záujmov, ak sú zabezpečením alebo likvidáciou lomu ohrozené objekty a
záujmy chránené podľa osobitných predpisov. 6)

(3) Na konanie o povolenie zabezpečenia alebo likvidácie lomu sa vzťahujú primerane ustanovenia §
2 ods. 2, 4, 5 a 6 a § 3 a 4.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z.z. tento zákon upravujea) postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie (ďalej
len "posudzovanie vplyvov")
1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením,

2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných
predpisov,
b) pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov,
c) práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z.z. predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov
je strategický dokument pripravovaný pre oblasť poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva, priemyslu,
energetiky, dopravy, odpadového hospodárstva, vodného hospodárstva, telekomunikácií, cestovného
ruchu, územného plánovania alebo využívania územia, regionálneho rozvoja a životného prostredia,
ako aj strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, ktoré majú pravdepodobne významný
vplyv na životné prostredie a zároveň vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností

uvedených v prílohe č. 8 okrem strategických dokumentov, ktoré určujú využívanie malých území na
miestnej úrovni.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z.z. predmetom posudzovania vplyvov sú navrhované činnosti
uvedené v prílohe č. 8.

Podľa prílohy č. 8 zák. č. 24/2006 Z.z. „Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich
vplyvu na životné prostredie“ bod 1, položka 11, časť B - Lomy a povrchová ťažba a úprava kameňa,
ťažba štrkopiesku a piesku od 100 000t/rok do 200 000t/rok alebo od 5ha do 10ha záberu plochy -
zisťovacie konanie.

Podľa § 1 zák. č. 181/1995 Z.z. účinného do 30.04.2013 tento zákon upravuje vznik, právne postavenie,
hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva, povinnosti a vzájomné vzťahy
členov pozemkového spoločenstva.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zák. č. 181/1995 Z.z. účinného do 30.04.2013 (1) Pozemkovým spoločenstvom
(ďalej len "spoločenstvo") sa rozumie
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa
vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov),
komposesorátov a podobných právnych útvarov, 1) ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov

2) a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona,
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa
osobitných predpisov, 3)
c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona.
(2) Členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 181/1995 Z.z. účinného do 30.04.2013 spoločenstvo s cieľom racionálne
hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej

môže
a) vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu
poľnohospodárskych produktov,
b) hospodáriť v lesoch a na vodných plochách, ak túto činnosť upravujú osobitné predpisy, spoločenstvo
vykonáva túto činnosť v súlade s týmito osobitnými predpismi.

Podľa § 7 zák. č. 181/1995 Z.z. účinného do 30.04.2013 členovia spoločenstva môžu prevádzať svoj
vlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti a s ním súvisiace práva a povinnosti len za podmienok
ustanovených v tomto zákone a vo vyhlásení spoločníkov o združení alebo v zmluve o založení a v
osobitnom predpise.

Podľa§9zák.č.181/1995Z.z.účinnéhodo30.04.2013spoločenstvopodľatohtozákonamôževzniknúť
ako spoločenstvo bez právnej subjektivity alebo ako spoločenstvo s právnou subjektivitou.Podľa § 10 ods. 1, 2 zák. č. 181/1995 Z.z. účinného do 30.04.2013 (1) Spoločenstvo bez právnej
subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti (ďalej len "spoločníci") zápisom do
zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu je aj písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na vznik

spoločenstva bez právnej subjektivity je potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej dve tretiny
spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke podiely spoločnej
nehnuteľnosti v jeho správe.
(2) Spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity obvodnému úradu, ktorý
vedie register pozemkových spoločenstiev, a príslušnému lesnému úradu. Spoločníci súčasne oznámia,

kto je splnomocnený v ich mene konať navonok.

Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 181/1995 Z.z. účinného do 30.04.2013 majetkom spoločenstva na účely
tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na
plnenie úloh spoločenstva, slúžia mu a vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej
nehnuteľnosti.

Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 181/1995 Z.z. účinného do 30.04.2013 register pozemkových spoločenstiev
vedie obvodný úrad. Návrh na zápis do registra pozemkových spoločenstiev alebo na zmenu údajov,
ktoré sa zapisujú do registra pozemkových spoločenstiev, musí podať príslušný orgán spoločenstva do
60 dní odo dňa ich schválenia.

Podľa § 28 zák. č. 181/1995 Z.z. účinného do 30.04.2013 návrh na zápis do registra pozemkových
spoločenstiev obsahuje
a) návrh na zápis skutočností, ktoré sa zapisujú do registra pozemkových spoločenstiev,
b) zmluvu o založení,

c) stanovy spoločenstva, ak sa na ich vydaní dohodli členovia spoločenstva,
d) údaj, či spoločenstvo vykonáva činnosť podľa § 3 ods. 2.

Podľa § 30 zák. č. 181/1995 Z.z. účinného do 30.04.2013 na konanie o zápise spoločenstva do
registra pozemkových spoločenstiev sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 5 zák. č. 97/2013 Z.z. spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné
prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30. júna 2014 a podať návrh na zápis
podľa§24,akniesúzapísanévregistri,alebonávrhnazápispodľa§25ods.2,aksúzapísanévregistri.

V preskúmavanom prípade žalovaný ako príslušný správny orgán napadnutým rozhodnutím povolil
žiadateľovi KVEST s.r.o. Banská Bystrica vykonávanie činnosti banským spôsobom v súlade s § 19 ods.
1 Zákona o banskej činnosti, konkrétne likvidáciu časti lomu H. - L. a dobývanie v rámci doťaženia časti
ložiska nevyhradeného nerastu v tomto lome a to na základe žiadosti podanej v zmysle § 17 a nasl.

Zákona o banskej činnosti. Žiadateľ so žiadosťou o povolenie dobývania časti ložiska (v rámci doťaženia
ložiska nevyhradeného nerastu) a likvidáciu časti lomu predložil v zmysle § 19 ods. 3 Zákona o banskej
činnosti právoplatné Rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. OVZ-SÚ-15129-2010-Bob z 29.06.2010
(územné rozhodnutie) a „Plán likvidácie časti ťažobného priestoru ložiska L. a plán využívania časti
ložiska L. - doťaženie pre r. 2010-2020“ vyhotovený odborne spôsobilou osobou. Zároveň na základe

výzvy správneho orgánu predložil ďalšie požadované podklady potrebné na posúdenie navrhovanej
banskej činnosti, najmä doklady o vyriešení stretov záujmov (§ 17 ods. 2 Zákona o banskej činnosti).
Na základe zmocňovacieho ust. § 19 ods. 9 Zákona o banskej činnosti sú podmienky využívania ložísk
nevyhradených nerastov podrobnejšie upravené v Nariadení vlády SR č. 520/1991 Zb., ktoré v ust. § 2
upravuje náležitosti žiadosti o povolenie dobývania ložiska, resp. v § 6 náležitosti žiadosti o povolenie

zabezpečenia alebo likvidácie lomu.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadateľ (KVEST) nie je vlastníkom pozemku, resp.
pozemkov, ktoré sú predmetnou banskou činnosťou dotknuté. Z ust. § 19 ods. 1 Zákona o banskej
činnosti vyplýva, že prednosť na povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu má vlastník

pozemku. Zákon o banskej činnosti však nevylučuje možnosť, aby na takomto pozemku vykonávala
činnosť banským spôsobom (dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu) aj iná osoba, než vlastník,
t.j. iný subjekt (právnická alebo fyzická osoba, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti dobývajú ložiská
vyhradených nerastov), naopak, majiteľ pozemku môže súhlasiť (za primeranú náhradu) s používanímpozemku na čas potrebný na dobývanie ložiska. Za podmienok stanovených v ust. § 19 ods. 5 Zákona
o banskej činnosti (ak majiteľ pozemku nesúhlasí ani za primeranú náhradu s používaním pozemku na
čas potrebný na dobývanie ložiska a ak verejný záujem na dobývaní ložiska nevyhradeného nerastu

prevažuje nad oprávneným záujmom vlastníka pozemku) môže dokonca organizácia nadobudnúť právo
užívania pozemku aj vyvlastnením. Z ust. § 18b ods. 1 Zákona o banskej činnosti, ako aj z ust. § 3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 520/1991 Zb. vyplýva pre správny orgán povinnosť, aby v konaní o
povolenie banskej činnosti (dobývanie ložiska, zabezpečenie a likvidácia lomu) preskúmal úplnosť plánu
a dokumentácie, vyriešenie stretov a záujmov chránených podľa osobitných predpisov (špecifikácia

uvedených právnych predpisov je v odkaze - poznámke 6), dodržiavanie zásad hospodárneho
a bezpečného dobývania ložiska, resp. banské oprávnenie a osvedčenie o odbornej spôsobilosti
zodpovedného vedúceho zamestnanca. Z ust. § 2 ods. 3 písm. d/ Nariadenia vlády SR č. 520/1991
Zb. vyplýva, že okrem dokladov o vyriešení stretov záujmov, ak sú dobývaním ložiska ohrozené objekty
a záujmy chránené podľa osobitných predpisov (poznámka 6), predloží žiadateľ aj doklady, ktorými
organizácia (žiadateľ) preukáže svoje práva k pozemkom. Žalovaný žiadateľom predložené doklady

posúdil so záverom, že žiadateľ má strety záujmov vyriešené. Žiadateľ k žiadosti ďalej predložil ako
doklad preukazujúci jeho právo k pozemkom dotknutým predmetnou činnosťou Nájomnú zmluvu č.
1/2002 o prenájme pozemkov uzatvorenú dňa 14.11.2002 medzi Urbárskou spoločnosťou, pozemkové
spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer ako prenajímateľom a organizáciou KVEST s.r.o. ako
nájomcom, predmetom ktorej sú pozemky parc. KN-C č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, uzatvorenú na

dobu určitú do 31.12.2010 a Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve č. 1/2002 o prenájme pozemkov zo
dňa 28.12.2009. Predmetom dodatku je predĺženie nájomnej zmluvy č. 1/2002 na dobu určitú do
31.12.2020. Súčasne predložil Výpis z katastra nehnuteľností - výpis z evidenčného listu č. 622 zo
dňa 17.04.2010 pre pozemky parc. KN-C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, z ktorého vyplýva, že uvedené
pozemky sú vedené ako ostatné plochy, resp. zastavané plochy a nádvoria a podľa uvedeného výpisu

„držiteľom alebo inou oprávnenou osobou“ predmetného pozemku je „Urbárska spoločnosť, pozemkové
spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer“. Z uvedeného vyplýva, že v čase podpísania zmluvy o
nájme č. 1/2002, t.j. 14.11.2002 bol právny stav taký, že ako držiteľ (resp. iná oprávnená osoba)
predmetnéhopozemkuregistra„C“parc.č.XXXX/Xvk.ú.H.bolovkatastrinehnuteľnostínaevidenčnom
liste vedené pozemkové spoločenstvo, za ktoré navonok konal jeho predseda, ktorý dňa 14.11.2002

podpísal uvedenú nájomnú zmluvu. Správny orgán z vyššie uvedených dokladov vyvodil záver, že
žiadateľ bude činnosť vykonávať na pozemkoch vlastníka, ktoré sú vedené na LV (správne evidenčný
list) č. XXX ako ostatné plochy, pričom má uzavretú nájomnú zmluvu o prenájme pozemkov s vlastníkom
pozemkov Urbárskou spoločnosťou, pozemkovým spoločenstvom Banská Bystrica - časť Majer do
31.12.2020. Žalobca v žalobe namietal, že žalobca nesprávne vyhodnotil vzťah žiadateľa k pozemkom

dotknutýmpredmetnoubanskoučinnosťouzaloženýpredmetnounájomnouzmluvouzaplatnevzniknutý
a dostatočný pre súhlas vlastníka s používaním pozemku.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu správneho orgánu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, dospel k záveru, že predmetná námietka nie je dôvodná. Žalovaný správny orgán v konaní

o žiadosti žiadateľa pri posudzovaní a vyhodnocovaní dokladov, ktorými žiadateľ preukazoval svoj vzťah
kpozemkomdotknutýmnavrhovanoučinnosťou,postupovalvsúladesustanoveniamiZákonaobanskej
činnosti a Nariadením vlády č. 520/1991 Zb.. Žiadateľ ako doklady, ktorými preukazoval svoje právo k
pozemkom, predložil:
1/ Vyjadrenie Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer zo dňa 19.

4. 2010, v ktorom predmetné pozemkové spoločenstvo „ako výlučný vlastník parcely č. XXXX/X, na
ktorej sa nachádza ťažobný priestor lom L. súhlasil s navrhnutým postupom likvidácii časti ťažobného
priestoru a plánom využívania časti ložiska L. s cieľom doťažiť nevyťažený materiál“ ako aj s „činnosťou
vykonávanou banským spôsobom na parc. č. XXXX/X v súlade s Plánom “. Vo vyjadrení sa ďalej
uvádza, že „navrhnutý postup spĺňa požiadavky pozemkového spoločenstva na doťaženie ložiska lomu

L. a následne zahladenie ťažby, vrátane následnej biologickej rekultivácie celého ťažobného priestoru v
zmysle uzavretej nájomnej zmluvy č. 1/2002 a jej dodatku č. 1, platnej pre rok 2003 až 2020“. Predmetné
súhlasné vyjadrenie podpísal H. H., splnomocnený konať v mene Urbárskej spoločnosti - pozemkové
spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer.
2/ Zmluvu č. 1/2002 o nájme nehnuteľností uzavretú v zmysle § 663 Občianskeho zákonníka v Banskej

Bystrici dňa 14. novembra 2002 medzi Urbárskou spoločnosťou, pozemkovým spoločenstvom Banská
Bystrica - časť Majer ako prenajímateľom a spoločnosťou KVEST, s.r.o. Banská Bystrica (žiadateľ) ako
nájomcom, predmetom ktorej je o. i. prenájom parc. č. XXXX/X o výmere 40 997m2 (ostatná plocha
- lom) v k. ú. H. podľa geometrického plánu č. 243-GPZ-189-94 overeného dňa 2. septembra 1994Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici a kópiou z katastrálnej mapy č. 813.6A.3-601-8480-2002 zo
dňa 25. 10. 2002. Prenajímateľ v nájomnej zmluve v článku I vyslovene prehlásil, že „s majetkom
pozemkového spoločenstva tak, ako je zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. 167, a teda aj s parcelami

č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, môže nakladať bez obmedzenia, nie sú na ňom žiadne ťarchy a v zmysle
rozhodnutia príslušných orgánov štátnej správy sú ako ostatná plocha určené k ťažbe nevyhradeného
nerastu - dolomitu“. Prenajímateľ súčasne výslovne prehlásil, že „nájomcovi dáva súhlas s ťažobnou
činnosťou vykonávanou banským spôsobom na parc. č. XXXX/X na obdobie od 1. 10. 2002 do 31. 12.
2012“. Nájomnú zmluvu za prenajímateľa podpísal H. H. splnomocnený konať v mene spoločnosti.

3/ Dodatok č. 1 k Zmluve č. 1/2002 o nájme nehnuteľností uzatvorený dňa 28. 12. 2009 medzi
prenajímateľom Urbárskou spoločnosťou, pozemkové spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer
ako prenajímateľom a nájomcom spoločnosťou KVEST, s. r. o., Banská Bystrica v zmysle § 663 a
nasl. Občianskeho zákonníka ako dodatok č. 1 k nájomnej zmluve uzavretej dňa 14. novembra 2002,
predmetom ktorého dodatku je podľa článku II predĺženie doby nájmu od 1. 10. 2002 do 31. 12. 2020.
Predmetný dodatok č. 1 za prenajímateľa podpísal H. H. splnomocnený konať v mene spoločenstva.

Žiadateľ súčasne predložil kópiu katastrálnej mapy na parcely č. XXXX/X-X vydanú Katastrálnym
úradom, Správa katastra Banská Bystrica zo dňa 7. 4. 2010 a Výpis z katastra nehnuteľností - výpis z
evidenčného listu č. XXX zo dňa 17. 4. 2010 pre pozemky nachádzajúce sa v k. ú. H., parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X (z toho parc. č. XXXX/X o
výmere 41 118m2 - pozemok, ktorý slúži na ťažbu nerastov a surovín), pričom v časti A. Výpisu je ako

držiteľ alebo iná oprávnená osoba uvedená: Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská
Bystrica - časť Majer.

Žalobca namietal, že pokiaľ žiadateľ uzavrel nájomnú zmluvu, muselo by z nej vyplývať, že prenajímateľ
je jediným vlastníkom ťažbou dotknutých pozemkov, ktorý sa vzdáva práva prednosti na povolenie

dobývania ložiska nevyhradeného nerastu a pokiaľ nebola nájomná zmluva doložená dokladmi, že
povoľovanou ťažbou dotknuté nehnuteľnosti sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti členov pozemkového
spoločenstva alebo majetkom spoločenstva, či jeho členov, nebola spôsobilá táto zmluva ako doklad,
ktorým by žiadateľ preukázal stret záujmov z hľadiska ochrany vlastníckych vzťahov v celom rozsahu.
Ďalej namietal, že nájomnú zmluvu, vrátane dodatku za pozemkové spoločenstvo uzavrel H. Veljačik,

ako osoba splnomocnená spoločníkmi pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity konať v
ich mene navonok. Argumentoval, že pozemkové spoločenstvo uvádzané v nájomnej zmluve ako
prenajímateľ nemôže disponovať vlastníckym právom k pozemkom, ktoré podliehajú zákonnému pojmu
„ spoločná nehnuteľnosť“, lebo ním disponujú iba jej všetci spoluvlastníci ako členovia spoločenstva. Aj
keď za pozemkové spoločenstvo koná navonok splnomocnenec oznámený príslušnému registrovému

orgánu, musí mať podľa žalobcu stanovený rozsah oprávnení zastupovať spoločníkov a nie je možné,
aby splnomocnenie zahŕňalo aj dispozičné právo k spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca namietal, že v
prípade, že ak v nájomnej zmluve uvedený a podpísaný splnomocnenec nedisponoval osobitným
splnomocnením členov spoločenstva, takúto zmluvu nebolo možné považovať za platnú a spôsobilú
vyvolať zamýšľané právne účinky pre žiadateľa s vznikom jeho práva užívať dotknuté nehnuteľnosti. S

uvedenými žalobnými dôvodmi sa súd nestotožnil. Skutočnosť, že Urbárska spoločnosť - pozemkové
spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer (ďalej len pozemkové spoločenstvo) je uvedené v nájomnej
zmluve (aj v dodatku k nej) ako „prenajímateľ“ súd vyhodnotil ako nedostatok formálnych náležitostí
zmluvy, ktorý nemá za následok jej neplatnosť. Podľa výpisu z Evidencie pozemkových spoločenstiev
Obvodného úradu v Banskej Bystrici č.ev. Práv.1/1996 Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo

Banská Bystrica - časť Majer vzniklo dňa 12. 2. 1996 ako pozemkové spoločenstvo bez právnej
subjektivity a splnomocnený konať za spoločníkov je od 5. novembra 2001 p. H. H., Banská Bystrica.
Predmetné pozemkové spoločenstvo vzniklo za účinnosti zákona č. 181/1995 Z. z. ako spoločenstvo
bez právnej subjektivity. Z ustanovenia § 10 ods.1 citovaného zákona vyplýva, že spoločenstvo
bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti (spoločníci) zápisom

do zoznamu spoločníkov. Predmetom zápisu je písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na
vznik spoločnosti bez právnej subjektivity je potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej 2/3-iny
spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu a vlastnícke podiely k spoločnej
nehnuteľnosti v jeho správe. Podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona spoločníci sú povinní oznámiť
vznik spoločenstva bez právnej subjektivity obvodnému úradu, ktorý vedie register pozemkových

spoločenstiev a príslušnému lesnému úradu. Spoločníci súčasne oznámia, kto je splnomocnený v ich
mene konať navonok. Keďže predmetné pozemkové spoločenstvo bolo dňa 12. 2. 1996 zaevidované
v registri pozemkových spoločenstiev ako pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity, je
nepochybné, že vyššie uvedené podmienky vzniku spoločenstva museli byť splnené, t. j. spoločenstvovzniklo zápisom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti do zoznamu spoločníkov. Z uvedeného je zrejmé,
že spoločenstvo tvoria jeho jednotliví spoločníci (vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti) zapísaní
do zoznamu spoločníkov, a aj v prípade, keď v predmetnej nájomnej zmluve, resp. aj v jej dodatku, je

na strane prenajímateľa označené pozemkové spoločenstvo svojím názvom (t.j. tak, ako je zapísané
v registri pozemkových spoločenstiev na príslušnom obvodnom úrade), a nie sú v nej označení
jeho jednotliví členovia (spoločníci) tvoriaci predmetné pozemkové spoločenstvo, túto skutočnosť pre
účely posúdenia nájomnej zmluvy (aj jej dodatku) ako dokladu predloženého žiadateľom v konaní
podľa ustanovení Zákona o banskej činnosti a § 2 ods. 3, písm. d) vl. nariadenia č. 520/1991 Zb., je

možné považovať len za formálnu chybu. Skutočnosť, že žalovaný správny orgán si v správnom konaní
nevyžiadal zoznam spoločníkov, nemôže mať podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu žiadateľom predloženej nájomnej zmluvy, pretože predmetné
pozemkové spoločenstvo označené ako prenajímateľ v nájomnej zmluve, ktorou žiadateľ preukazoval
svoj vzťah k pozemku v zmysle § 2 ods. 3, písm. d) vl. nariadenia č. 520/1991 Zb., bolo v čase
uzavretia nájomnej zmluvy i dodatku nesporne zapísané v registri pozemkových spoločenstiev vedenom

príslušným obvodným úradom (z čoho vyplýva, že všetky zákonom predpísané doklady a listiny museli
byť tomuto príslušnému orgánu k žiadosti o zápis predložené), ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z
Evidencie pozemkových spoločenstiev nachádzajúceho sa v administratívnom spise, t. j. nebol dôvod
pochybovať o tom, ktorí spoločníci toto pozemkové spoločenstvo tvoria. V tejto súvislosti súd uvádza, že
pokiaľ je v zmysle vyššie uvedeného nepochybné, ktorí spoločníci tvoria pozemkové spoločenstvo, ktoré

je v nájomnej zmluve označené ako „prenajímateľ“ dotknutých nehnuteľností, ktoré boli podľa Výpisu z
katastra nehnuteľností uvedené na evidenčnom liste č. 622 s poznámkou: „držiteľ alebo iná oprávnená
osoba: Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer“, žalovaný správny
orgán nemal dôvod pre účely predmetného správneho konania, aj vzhľadom na žiadateľom predložený
ďalší doklad a to súhlasné vyjadrenie Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica

- časť Majer zo dňa 19. 4. 2010, preverovať samotné vlastnícke vzťahy, pokiaľ boli rozhodné skutočnosti
osvedčené uvedeným Výpisom z katastra nehnuteľností, ktorého obsahom je výpis z evidenčného listu
č. XXX zo dňa 7. 4. 2010, t. j. s poukazom na § 7 písm. c) a § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.
z. (katastrálny zákon) bolo v čase podpísania nájomnej zmluvy osvedčené, že držiteľom alebo inou
oprávnenou osobou predmetných pozemkov registra „C“ parc. č. 1204/1 v k. ú. H. bola Urbárska

spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer, za ktorú navonok konal p. H.
H., ktorý dňa 14. 11. 2012 podpísal predmetnú nájomnú zmluvu. Skutočnosť, že predmetná nájomná
zmluva č. 1/2002 bola uzavretá platne a bola podpísaná oprávnenou osobou (p. H. H.) napokon nebola
medzi ďalším účastníkom 1/ a ďalším účastníkom 2/, t. j. zmluvnými stranami, ktoré uzavreli predmetnú
nájomnú zmluvu, podľa ich vyjadrení na pojednávaní sporná, resp. spochybnená.

K námietke žalobcu, že p. H. H. nebol oprávnený podpísať predmetnú nájomnú zmluvu, pretože
nedisponoval osobitným splnomocnením členov spoločenstva, súd poukazuje na zákonnú konštrukciu
vyplývajúcu z ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z., v zmysle ktorého spoločníci
sú povinní s oznámením o vzniku spoločenstva bez právnej subjektivity príslušnému obvodnému

úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev, ako aj príslušnému lesnému úradu oznámiť,
kto je splnomocnený v ich mene (t.j. v mene spoločníkov) konať navonok. Z uvedeného vyplýva,
že pokiaľ príslušný správny orgán zaregistroval takto oznámenú skutočnosť (t. j. ktorá osoba je
splnomocnená spoločníkmi konať v ich mene navonok), čo vyplýva z predmetného predloženého
výpisu z Evidencie pozemkových spoločenstiev je nepochybné, že p. H. H. bol od 5. 11. 2001, t.

j. aj v čase podpisovania nájomnej zmluvy 14. 11. 2002, splnomocnený konať v mene spoločníkov
pozemkového spoločenstva navonok. Účelom spoločenstva je racionálne hospodáriť na spoločnej
nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej. Zo samotného zákona
o pozemkových spoločenstvách nepochybne vyplýva rozsah splnomocnenia osoby určenej konať v
mene spoločenstva a toto splnomocnenie sa nepochybne týka činností súvisiacich s hospodárením so

spoločnou nehnuteľnosťou, za ktoré je možné nepochybne považovať aj uzavretie nájomnej zmluvy,
predmetom ktorej je spoločná nehnuteľnosť. Z uvedeného teda vyplýva, že v predmetnom prípade
nebolo potrebné v správnom konaní osobitne skúmať, či podpísaný splnomocnenec p. H. H. disponoval
osobitným splnomocnením členov spoločenstva na uzavretie nájomnej zmluvy. Napokon ďalší účastník
1 na pojednávaní ani nespochybnil oprávnenie p. H. H. podpísať predmetnú nájomnú zmluvu. Pokiaľ

na pojednávaní spochybnil jeho oprávnenie podpísať dodatok k nájomnej zmluve, čo má vyplývať
z prijatého rozhodnutia členskej schôdze konanej vo februári 2014 ( t.j. cca štyri roky po vydaní
napadnutého rozhodnutia), súd uvedenú námietku považoval za irelevantnú s poukazom na § 250i ods.1
O.s.p.. Súd v tejto súvislosti navyše poukazuje na Uznesenie členskej schôdze Urbárskej spoločnosti,pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer z 1. mája 1997, bod 2, podľa ktorého členská
schôdza splnomocnila p. H. H. konať v mene spoločenstva. Súd vyššie uvedené námietky žalobcu preto
vyhodnotil ako nedôvodné.

K námietke žalobcu, že rozsah plánovanej ťažby presahuje prahové hodnoty zodpovedajúce kritériám
bodu č. 11 časť B Prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z., t. j. hodnotám spôsobujúcim, že žiadateľom
požadovaná činnosť podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v zmysle § 18 ods. 1
citovaného zákona vo forme zisťovacieho konania podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona, pričom žiadateľ

nepreukázal, že príslušný orgán štátnej správy na posudzovanie vplyvov na životné prostredie rozhodol,
že požadovaná činnosť vykonávaná banským spôsobom sa nebude posudzovať podľa zákona č.
24/2006 Z. z., súd uvádza:

Zo žiadateľom predloženého Plánu likvidácie časti ťažobného priestoru ložiska L. a plánu využívania
časti ložiska L. - doťaženie pre roky 2010-2020 bod 1 (str.4) vyplýva, že miestom dobývania a likvidácie

je lom dolomitov s miestnym názvom M. L., pričom celková plocha ťažobného priestoru je 40 651m2 ,
z toho plocha určená pre likvidáciu časti ložiska je 14 166m2 . Z predmetného plánu v časti bod 1
(str. 1) „Priebeh ťažobných prác“ vyplýva, že sa nepredpokladá prekročenie ročnej ťažby nad 80 000
ton. Rovnako z bodu 1.3.2. (str. 9) časť „Plánovaná ťažba“ predmetného Plánu je nepochybné, že
celkom nevyťažené zásoby určené k doťaženiu od 1. 1. 2010 sú spolu v rozsahu 542 515 ton, pričom

plánovaná ťažba je stanovená na rok 2010 až 2016 vo výške 75 000 ton ročne a v roku 2017 (do 30.
6. 2017) vo výške 17 515 ton. Vyššie uvedené údaje uvedené v Pláne na strane 9 obsahujú v prvom
stĺpci objem plánovanej ťažby. V druhom stĺpci označenom „Rozvinutie na etáže“ sú uvedené množstvá
zásob nerastnej suroviny, ktoré sú k dispozícii na jednotlivých etážach lomu k dňu spracovania plánu
a ktoré sa kumulatívne vyťažia do obdobia, ktoré je uvedené v ďalšom stĺpci (napr. na etáži E 405 je k

dispozícii 100 000 ton zásob, ktoré sa kumulatívne vyťažia v období od 1. 1. 2010 do konca roku 2012).
Údaje z druhého stĺpca teda majú len informatívny charakter o tom, aký objem ťažby sa dosiahne z
jednotlivých etáží lomu a nemožno ich posudzovať tak, ako to urobil žalobca, keď sčítal údaje z etáže E
405 (100 000 ton) s údajmi z etáže E 395 (90 000 ton) a dospel tým k súčtu 190 000 ton. Z uvedeného
objemu potom nesprávne vyvodil, že plánová ročná ťažba je vyššia ako 100 000 ton, presahuje teda

prahové hodnoty zodpovedajúce kritériám bodu 1. časť B poradové číslo 11 Prílohy č. 8 k zákonu
č. 24/2006 Z. z., a preto má byť v zmysle § 18 ods. 1 citovaného zákona predmetom posudzovania
vplyvu na životné prostredie vo forme zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti podľa
§ 29 ods. 1 citovaného zákona. Z vyššie uvedeného je nepochybne zrejmé, že pri navrhovanej činnosti
nie sú prekročené prahové hodnoty podľa Prílohy č. 8 bod 1. časť B poradové číslo 11 k zákonu č.

24/2006 Z. z., keďže v zmysle Plánu nie je vykonávaná ťažba v rozsahu nad 5ha záberu plochy a v
objeme nad 100 000 ton ročne. Predmetná činnosť teda nepodlieha posudzovaniu jej vplyvu na životné
prostredie v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. a to ani len zisťovacím konaním v zmysle §
29 ods. 1 citovaného zákona. Uvedenú námietku žalobcu súd preto považoval na nedôvodnú. Súd
zároveň poukazuje na rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. OVZ-SU-15129/2010/Bob z 29. júna 2010,

ktorýmbolorozhodnutéovyužitípredmetnéhoúzemia,ktorévbode3.1.(určeniezáväznýchpodmienok)
konštatuje, že predmetná činnosť nepodlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z..

Vo vzťahu k označeniu účastníkov konania v žalobe súd pre úplnosť uvádza, že v konaní podľa § 250
ods. 4 O. s. p. je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, v tomto prípade je teda

žalovaným správnym orgánom Obvodný banský úrad Banská Bystrica, čo napokon vyplýva aj z obsahu
samotnej žaloby a nesprávne označenie žalovaného v žalobe je odstrániteľným nedostatkom žaloby.

Súd napokon poukazuje na to, že podľa § 35 ods. 1, písm. b) O. s. p. môže prokurátor podať návrh na
začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých

sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone, pričom však pri podaní
takéhoto návrhu musí podľa § 249 ods. 3 O. s. p. dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere, boli čo
najmenej dotknuté. V preskúmavanom prípade táto podmienka stanovená v § 249 ods. 3 O. s. p. nebola
splnená. Ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere požíva ochranu v súlade s ústavnými princípmi
právnej istoty a ochranou nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho štátu

(článok 1 Ústavy SR). Práva ďalšieho účastníka 2/ nadobudnuté v dobrej viere (dobromyseľne) požívajú
právnu ochranu.Súd o náhrade trov konania nerozhodoval, keďže účastníci si náhradu trov konania neuplatnili a súd o
povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje len na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 O. s. p.).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a
konania, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo, v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru,
že rozhodnutie je v súlade so zákonom. Súd preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.