Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613207900
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3613207900.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 725 809, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o. so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti odporcovi Y. F., bytom F., X. XXX/XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove,
Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlo v

Lučenci,JankaKráľa5/A,ozaplateniesumy53,93eurspríslušenstvom,naodvolanienavrhovateľaproti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. februára 2016, č.k. 16C/15/2014-104, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania 9,96 eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu
JUDr. Andreja Cifru, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo veci samej zastavil konanie, rozhodol o vrátení súdneho
poplatku po jeho krátení vo výške 9,80 eur navrhovateľovi po právoplatnosti rozhodnutia a zároveň

navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu na účet právneho zástupcu
vedľajšiehoúčastníkanastraneodporcutrovykonaniaspočívajúcevtrováchprávnehozastúpenia49,28
eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodný navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa
19.09.2013 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 53,93 eur, pričom podaním zo dňa 11.02.2016

zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a navrhol, aby
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada trov konania priznaná nebola. Súd prvého stupňa
preto s poukazom na § 96 ods. 1 veta prvá, druhá ods. 3 veta prvá O.s.p. konanie zastavil, o vrátení
súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3 veta prvá ods. 4 zák.č. 71/92 Zb. a o trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., kedy navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu
späť s tým, že túto situáciu súd posúdil podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pretože vzal návrh späť

bez toho, aby odporca splnil, čoho sa požadovaným návrhom domáha a preto je to navrhovateľ, ktorý je
povinný zaplatiť trovy konania odporcu. Trovy konania si vedľajší účastník vyčíslil v písomnom podaní
zo dňa 18.02.2014 a to za dva úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia + režijný paušál,
spolu 24,64 eur, vyjadrenie vo veci samej 24,64 eur a teda vznikol tak právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníkanastraneodporcunároknaodmenuzazastupovanie,spoluvovýške49,28eur.Protipriznaniu
náhrady trov konania argumentoval navrhovateľ všeobecným tvrdením, že sa nejedná o trovy účelne

vynaložené, pripojil citácie viacerých súdnych rozhodnutí ako aj rozhodnutie Ústavného súdu, avšak
súd dospel k záveru, že v prípade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa jedná otrovy účelne vynaložené a preto súd tieto trovy vedľajšiemu účastníkov priznal. Odporca o náhradu trov
konania nežiadal, a preto o jeho trovách súd nerozhodoval.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ a to proti výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka. Poukázal na rozhodnutie NS SR, v ktorom uviedol, že s prihliadnutím na účelnosť
vynaložených trov konania nevzniklo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov
konania. Poukázal na rozhodnutie NS SR 7Mcdo 15/2014, 6Mcdo 5/2013, kedy vedľajší účastník sa
mohol dať zastupovať súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré v tejto súvislosti vynaložil nemohli

považovať za účelne vynaložené. Združenie na ochranu spotrebiteľov musí byť samé z podstaty
svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach,
keďže jeho účelom je o.i. kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia
účastníkov konania usudzuje, že sa jedná o spotrebiteľskú vec. Navrhovateľ preto má zato, že úmyslom
zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom,

ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal tiež na rozhodnutie ÚS
SR sp.zn. 2ÚS 78/2003 a rovnako žiadal aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keďže predmetom konania je
suma 53,93 eur a teda je zrejmé, že sa jedná o drobný spor. Žiadal preto uznesenie súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania neprizná zároveň si
uplatnil trovy odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý žiadal rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukazoval na zjavnú príčinnú súvislosť podaného
písomného podania zo strany vedľajšieho účastníka a následného späťvzatia žaloby, pretože v prípade,
že by vedľajší účastník písomné podanie nepodal, žalobcu by žalobu späť nevzal. Vedľajší účastník

môže preukázať, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania aj bez vyjadrenia
vo veci samej pre navrhovateľ odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť
uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a žiadal konanie zastaviť. Je to práve
navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytnutie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a
písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor odporcu spravidla v nemajetkových spotrebiteľov.

Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania de facto by
to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov ich združením. Poukázal na iné rozhodnutia
Ústavného súdu SR ako aj na tú skutočnosť, že v prejednávanej veci nie je dôvod na aplikáciu ust. §
150 ods. 2 O.s.p., pretože trovy konania, ktoré vedľajšiemu účastníkovi vznikli sú objektívne účelné a
nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Krátením trov by súd zamenil svoju úlohu a namiesto

ex offo ochrany záujmov spotrebiteľa by chránil majetkove práva navrhovateľa. Zdanlivá rutinosť podaní
vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárovo a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej
spoločnosti. Vedľajší účastník sa v merite veci vyjadril len raz a pokiaľ tvrdí navrhovateľ, že jeho
podania sú abstraktné a všeobecné bez znalosti prejednávanej veci, je na mieste si položiť otázku,
prečo potom navrhovateľ zobral späť návrh po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho

účastníka. Poukázal ďalej na rozhodnutie NS SR 8Cdo 176/2015 ako aj na rozhodnutia iných krajských
odvolacích súdov s prihliadnutím na princíp rovnosti zbraní ako aj naplňovaním cieľov EÚ v rámci
ochrany spotrebiteľa.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v časti týkajúcej sa náhrady trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s vecne správny a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvého stupňa, na ktoré v
celom rozsahu poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súd prvého stupňa odvolací súd dodáva, že právny predchodca
navrhovateľa podaním doručeným na Okresný súd Partizánske dňa 19.09.2013, ktoré podanie bolo
následne postúpené na miestne príslušný súd Prievidza dňa 13.11.2013 sa predchodca navrhovateľa
domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 53,93 eur s príslušenstvom.

Podaním doručeným na Okresný súd Prievidza dňa 16.12.2013 vstupuje do konania na pomoc a
ochranu odporcu spotrebiteľa Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, právne zastúpený
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom.Podaním doručeným na Okresný súd Prievidza dňa 20.02.2014 sa k podanému návrhu vyjadril vedľajší
účastník na strane odporcu, ktorý o.i. vzniesol v prejednávanej veci námietku premlčania.

S poukazom na námietku navrhovateľa k vstupu vedľajšieho účastníka Okresný súd Prievidza
uznesením zo dňa 02.07.2014, č.k. 16C/15/2014-42 pripustil vedľajšie účastníctvo na strane odporcu
s tým, že následne uznesením zo dňa 23.03.2015 súd prvého stupňa pripustil zámenu na strane
navrhovateľa tak, že pôvodne označený navrhovateľ Consumer Finance Holding, a.s. vystúpi z konania

a na jeho mieste vstúpi spoločnosť EOS KSI Slovensko.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4Co/453/2015-90 bolo odvolanie spoločnosti EOS KSI
Slovensko proti uzneseniu o pripustení vedľajšieho účastníctva na strane odporcu odmietnuté s tým,
že podaním zo dňa 12.02.2016 berie navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez
uvedenia dôvodu.

Zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny
poriadok, zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej
úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby

a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa,
z § 3 ods. 4 ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach
a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach
spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti

porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do
konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach
ktorej sa v konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré
znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník.
Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného

účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva
a povinnosti ako účastník konania, má právo zvoliť si i právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní
v zmysle zákonom ustanovených možností /§ 24, § 25 ods. 1 O.s.p./. V tomto smere už Ústavný súd
Slovenskej republiky prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj
právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, pričom hlavný význam

práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 ústavy /súdy, iné štátne
orgány, orgány verejnej správy/ majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred
nimivyužívaliprávnupomoc.Právonaprávnupomoctrváaždoskončeniakonania,t.j.doprávoplatného
rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených
trov konania. Neúčelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka nemožno pritom vyvodiť len zo

skutočnosti, že ide z jeho strany o paušálne vstupy do mnohých konaní, že by mal vedieť sám poskytnúť
spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc alebo že jeho podania sú vyhotovené vo všeobecnej rovine, keďže
takéto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona a vstupom do konania len napĺňal cieľ a základné
poslanie svojho vzniku. Za situácie, že sa vedľajší účastník konania vo veci kvalifikovaným
spôsobom vyjadril /tak ako v tomto prípade, keď vzniesol odôvodnenú námietku premlčania, ktorá sa

podľa napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ukázala aj dôvodnou/, nemožno trovy vynaložené
vedľajším účastníkom v tomto konaní označiť za neúčelné, neefektívne alebo nehospodárne.

Ak aj vedľajší účastník vo svojich podaniach používa opakujúce sa argumenty, vychádzajúce zo súdnej
praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje a zároveň nemožno prehliadnuť,

že druhá procesná strana v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva používa rovnakú /
takmer totožnú/ argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti. Okrem uvedeného je
samotnú účelnosť trov podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať aj vo väzbe na výsledok
sporového konania, ktoré pre odporkyňu po intervencii vedľajšieho účastníka dopadlo v konečnom
dôsledku úspešne.

Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by znamenalo
v konečnom dôsledku porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je
prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa názoru súdu prvéhostupňa nespĺňa znaky právne zložitejšieho prípadu a v prípade svojho procesného úspechu by mu
bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na
strane odporkyne, vychádzajúc z § 93 ods. 4 O.s.p., zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní

zastupovať a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov
právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti
v prejednávanej veci odvolacím súdom zistené neboli.

Preto v konečnom dôsledku krajský súd ako súd odvolací uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej

časti týkajúcej sa náhrady trov konania pred súdom prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, pričom
v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v zvyšku poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 O.s.p., kedy úspešný vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania spolu vo výške 9,96 eur, pričom odvolací súd viazaný návrhom vedľajšieho
účastníka rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a vedľajšiemu účastníkovi priznal
náhradu trov odvolacieho konania za písomné vyjadreniu k odvolaniu, jeden úkon právnej pomoci
vychádzajúc zo sadzby 49,28 eur za úkon právnej pomoci a s 50% tarify v náväznosti na tú skutočnosť,
že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie o trovách konania, viazaný návrhom právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu voči navrhovateľovi, ktorý v odvolacom konaní
úspech nemal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .