Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/230/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712219732
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712219732.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Slovenský
zväz záhradkárov Základná organizácia 6-13 Senec, IČO: 42 136 199, so sídlom Fándlyho 1, Senec,
zastúpeného: advocatius s.r.o., IČO: 36 868 752, Palackého 12, Bratislava, proti žalovanej: K.. H. H.,
nar. 3. 1. 1980, bytom Y. XXX, I. S., štátna občianka SR, zastúpenej: MALOVIC s.r.o., IČO: 47 231 980,
Račianska 22/A, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 4. decembra 2014, č.k. 8C/309/2012-111, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,92 euro, na
účet jej právneho zástupcu MALOVIC s.r.o., vedený v Československej obchodnej banke, a.s., č.ú.: XXX
XXX XXXX/XXXX, IBAN SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa voči žalovanej domáhal
určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 2769 m2,
zapísaného na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, Katastrálny úrad Bratislava, okres
Senec, obec Senec, kat. územie Senec. Súčasne žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy
konania v celkovej výške 555,80 euro, na účet jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Rozhodnutie o veci samej právne odôvodnil ust. § 80 písm. c/ zák.č. 99/1963 Zb. v platnom
znení (ďalej "O.s.p.") a vecne nedostatkom naliehavého právneho záujmu na požadovanom negatívnom
určení, ktorým sa právne postavenie žalobcu nezlepšuje, uspokojivo sa ním neodstraňuje neistota
vo vlastníckom vzťahu a nevylučujú sa ani ďalšie konania o vlastníctve predmetnej nehnuteľnosti. V
odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že v predmetnej veci je možné žalovať na splnenie povinnosti
vyplývajúcej z nájomného vzťahu, kde súd sám prejudiciálne určí, kto je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1, § 149 ods.1 O.s.p., § 11 ods.1 písm. a/, § 15, § 17
vyhl.č. 655/2004 Z.z.o odmenách a náhradách advokátov a plne úspešnej žalovanej priznal náhradu
trov právneho zastúpenia v celkovej výške 555,80 euro za úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava
zastúpenia, vyjadrenia zo dňa 5.2.2013 a 18.11.2014, nahliadnutie do spisu 14.6.2013 a 3.10.2014,
účasť na pojednávaniach súdu dňa 11.9.2014 a 4.12.2014 (3 x po 60,07 euro, 1 x 15,47euro, 3 x po

61,87 euro), 3 x režijný paušál po 7,81 euro (za úkony právnej pomoci za rok 2013), 4 x režijný paušál
po 8,4 euro (za úkony právnej pomoci za rok 2014), hotové výdavky vo výške 12,50 euro (4 x 40 km) a
náhradu za stratu času 2 x 13,01 euro za rok 2013, 6 x 13,40 euro za rok 2014.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc, aby odvolací súd pre nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odvolaní zopakoval skutkové okolnosti prejednávaného prípadu a konštatoval, že
majetok pôvodných spoluvlastníčok, I. G. a S. U., ktoré boli presťahované na územie Maďarska, pripadol
v zmysle Dohody o výmene obyvateľstva v roku 1946 Československému štátu. Rovnako mal za
nepochybné, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nenadobudol Š. S., z ktorého dôvodu bol predmetný
pozemok do dedičstva poručiteľa Š. S. zahrnutý neoprávnene a bol tak prededený majetok patriaci do
vlastníctva štátu. Odvolateľ mal za to, že ním požadované negatívne určenie je spôsobilé úplne odstrániť
neistotu v právnom vzťahu účastníkov, v danom nájomnom vzťahu a rozhodnutím súdu by bola vyriešená
otázka, kto je vlastníkom, a teda prenajímateľom spornej nehnuteľnosti a kto má právo žiadať od žalobcu
vypratanie nehnuteľností v zmysle doručenej výzvy zo dňa 24. 10. 2012. Odvolateľ sa domnieval,
že konanie je z uvedeného dôvodu postihnuté vadou, nakoľko boli porušené ustanovenia zákona
upravujúce konanie a skutkové zistenie súdu v tejto časti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
t. j. výsledok hodnotenia dôkazov prvostupňovým súdom nezodpovedá ustanoveniu § 132 O.s.p.. V
odvolaní namietol, že súd prvého stupňa sa v rámci svojho právneho posúdenia nezaoberal otázkou
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Odvolateľ v odvolaní ďalej poukázal na judikatúru v konaniach, v ktorých práve nájomca podľa § 80
písm. c/ O.s.p. v súvislosti s preukázaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žiadal
určiť (ne)existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s ktorou sa prvostupňový súd žiadnym
spôsobom nevysporiadal (rozsudky Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.2.2001, sp.zn. 22 Cdo 1072/99
a zo dňa 2.12.2003, sp.zn. 22Cdo 918/2003 a Nález Ústavného súdu ČR uverejnený pod č. 35, sv.
3 Sbírky nálezů a uznesení Ústavního soudu ČR). Mal za to, že v tomto konaní preukázal naliehavý
právny záujem na určení, či v súčasnosti zapísanému vlastníkovi v katastri nehnuteľnosti reálne
prislúcha vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, resp. právo prislúchajúce prenajímateľovi
nehnuteľnosti, bez ktorého určenia by bolo jeho právo ohrozené a stalo by sa nie istým, nakoľko
za súčasnej situácie sa nachádza v pozícii nájomcu, ktorému bola doručená výzva na vypratanie
nehnuteľnosti.

Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolateľ namietol priznanie náhrady za úkony - nahliadnutie do
spisu dňa 14. 6. 2013 a 3. 10. 2014 a tiež za účasť na pojednávaní súdu konaného dňa 11. 9. 2014.

Žalobca súčasne s podaným odvolaním navrhol pripustiť zmenu žalobného návrhu, v
zmysle ktorej sa voči žalovanej bude domáhať určenia, že medzi žalovanou evidovanou ako vlastníčkou
pozemku parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 2769 m2, zapísaného na LV č. XXXX Okresným úradom
Senec, obec Senec, kat. úz. Senec, na strane prenajímateľa a žalobcom na strane
nájomcu, nie je nájomný vzťah.

Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd nepripustil zmenu žalobného
návrhu podľa návrhu žalobcu zo dňa 26. 1. 2015 a aby potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
a právne správny. Vo vyjadrení k odvolaniu konštatovala, že pokiaľ žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie naliehavosti právneho záujmu na určení, že žalovaná nie je vlastníkom špecifikovaných
nehnuteľností, súd prvého stupňa správne neposudzoval vecnú opodstatnenosť žaloby, keďže táto sa
skúma až po preukázaní existencie naliehavého právneho záujmu. Z uvedeného potom vyplýva, že súd
prvého stupňa nemohol na základe vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam
v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
( rozsudok sp.zn. 3 Cdo 112/2004, uznesenie zo dňa 16.12.2008, sp.zn. 2 M Cdo 20/2007 uviedla, že
žalobca si požadovaným určením vlastníckeho práva nemôže zlepšiť svoje právne postavenie nájomcu.
V prípade sporu ohľadom vypratania predmetných nehnuteľností, ktoré spomína odvolateľ, súd sám
prejudiciálne vyrieši otázku vlastníka nehnuteľností a existencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi.
Pokiaľ by teda išlo o spor medzi účastníkmi ohľadom práv a povinností vyplývajúcich z nájomného
vzťahu, k náprave týchto vzťahov môže dôjsť iným spôsobom ako určovacou žalobou, a to napríklad
žalobou na plnenie povinností. Žalovaná dala opätovne do pozornosti právoplatné rozsudky (rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z dňa 26. februára 2009, č.k. 9Co 123/08 - 787, rozsudok NS SR zo

dňa 28. júla 2011, sp.zn. 8Sžo/237/2010) ktorými bolo potvrdené jej vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam smerujúcim proti výroku o trovách konania konštatovala, že žalobca,
resp. jeho právny zástupca spôsoboval v priebehu konania prieťahy a opakovane si neplnil povinnosti
uložené mu súdom. Z týchto dôvodov bola nútená nahliadnuť do spisu, aby mala možnosť riadne
uplatňovať svoje práva v súdnom konaní (žalobca aj napriek pokynu súdu jej nedoručil svoje písomné
vyjadrenie v určenej lehote). Inými dôvodmi bolo opakované ospravedlňovanie sa z pojednávaní
na poslednú chvíľu, čo napádala i vo svojej sťažnosti adresovanej Slovenskej advokátskej komore
nachádzajúcej sa v spise.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11. januára 2016, č.k. 7 Co/230/20015-149 s použitím § 211
ods.2, § 216 , § 95 ods.1 O.s.p. nepripustil zmenu návrhu na začatie konania doručenú súdu žalobcom
dňa 2.2.2015. Označené uznesenie bolo účastníkom konania odvolacím súdom riadne doručené.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad,
v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie
vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §
115a O.s.p. a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a ani dokazovanie doplniť a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový
stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120
ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej určovacej žaloby, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Vychádzajúc z odvolania, z ktorého obsahu je možné vyvodiť námietku o nesprávnych skutkových
záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých
dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. §
132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má
z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov
a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. §
133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje
najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný , prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V
posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne
zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z
odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou
väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu.

Podľa ust. § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predmetom konania v danej veci je návrh žalobcu, ktorým sa domáha určiť, že žalovaná nie je
vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 2769 m2, zapísaného na LV č. XXXX
vedenom Správou katastra Senec, Katastrálny úrad Bratislava, okres Senec, obec Senec, kat. územie
Senec - uplatnený návrh je svojim charakterom určovacím návrhom (§ 80 písm.c/ O.s.p.).

Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v zmysle ust. § 80 písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie
konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na
určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu. Vo všeobecnosti
treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak je tu daný
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným , ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité,
ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
týchto pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho
porušenia právnych povinností iným subjektom. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne iba vtedy,
ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo
žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu
o právny vzťah (právo) už existujúce (aspoň v dobe vydania rozhodnutia) alebo o takú jeho procesnú,
prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť
ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

Súd sa pri posudzovaní určovacieho návrhu (žaloby) musí ako prvoradou otázkou zaoberať tým, či
je procesne prípustný (t.zn. či je na strane žalobcu právny záujem na požadovanom určení ) a až po
splnení tejto procesnej podmienky uvedenej v ust. § 80 písm. c/ O.s.p. pristúpi k vecnému posúdeniu
opodstatnenosti návrhu (žaloby). V prípade, ak dospeje k záveru o procesnej neprípustnosti návrhu
(žaloby) danej nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobcu na ňom požadovanom určení (§ 80
písm. c/ O.s.p.), súd ani nemá pristúpiť k vecnému posúdeniu veci. Nedostatok naliehavého právneho
záujmu potom predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a
ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 1
Cdo 91/2006 ,R 83/2007).

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
Vo všeobecnosti tiež platí, že pozitívne určenie vlastníckeho práva (t.j. že žalobca je vlastníkom) má
spravidla prednosť pred negatívnym určením (t.j. že žalovaný nie je vlastníkom), lebo z negatívneho
určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom ; bez takéhoto pozitívneho
určenia treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba (ktorá nie je účastníkom konania).

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu negatívne určujúce, že žalovaný nie je
vlastníkom nehnuteľností, nemôže byť spôsobilé zlepšiť právne postavenie takého žalobcu, ktorý svoje
vlastníctvo nepreukazuje „na neho znejúcim“ tzv. nadobúdacím titulom (napr. kúpnou zmluvou alebo
súdnym rozhodnutím) a ktorý dosiaľ nebol nikdy výslovne zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností
v príslušnej evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam (v pozemkovej knihe, v evidencii vedenej
strediskom geodézie a kartografie či v katastri nehnuteľností). Takýmto negatívnym určením sa
v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie žalobcu nijako nezlepšuje, uspokojivo sa
neodstraňuje jeho neistota v danom právnom vzťahu, pretrváva naďalej a nevylučuje ďalšie konania o
vlastníctvo sporných nehnuteľností. V uvedenom rámci môže pevný základ svojho právneho postavenia
dosiahnuť takýto žalobca len pozitívnym určením, že je vlastníkom sporných nehnuteľností.

Vychádzajúc z uvedeného je možné sa plne stotožniť s názorom súdu prvého stupňa o tom,
že v prejednávanom prípade žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom rozhodnutí súdu negatívne určujúcom, že žalovaná nie je vlastníčkou pozemku
parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 2769 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Správou
katastra Senec, Katastrálny úrad Bratislava, okres Senec, obec Senec, kat. územie Senec. Rozsudok
súdu negatívne určujúci, že žalovaná nie je vlastníkom označených nehnuteľností, nemôže byť v
danom prípade spôsobilý zmeniť (zlepšiť) právne postavenie žalobcu, ktorý v konaní svoje vlastnícke
právo nepreukazoval na neho znejúcim tzv. nadobúdacím titulom (napr. kúpnou zmluvou alebo
súdnym rozhodnutím), ktorý nebol dosiaľ zapísaným vlastníkom predmetných nehnuteľností v príslušnej
evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam a ktorý existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení odôvodňoval ohrozením jeho práv, keďže sa v súčasnosti nachádza v pozícii
nájomcu, ktorému bola doručená výzva na vypratanie nehnuteľností. Požadovaným negatívnym určením

by sa v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie žalobcu nijako nezlepšilo a uspokojivo by
sa neodstránila jeho neistota v danom právnom vzťahu.

Na základe uvedeného je možné skonštatovať, že pokiaľ súd prvého stupňa pri posudzovaní žaloby
uplatnenej žalobcom považoval za rozhodujúce procesnoprávne aspekty (neexistenciu naliehavého
právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.), pre ktoré sa ďalej nezaoberal vecným a právnym
posúdením okolností hmotnoprávnej povahy (ktoré možno brať na zreteľ iba vtedy, ak pri prejednaní
veci súd dospeje k záveru o procesnej prípustnosti návrhu), jeho rozhodnutie je vecne a právne správne.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa zároveň rešpektuje i postoj doterajšej súdnej praxe k otázke existencie
naliehavosti právneho záujmu v prípade žalôb o negatívne určenie, že žalovaní nie sú vlastníkmi
nehnuteľností (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 112/2004, uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 16.12.2008, sp.zn. 2 M Cdo 20/2007).

K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom
konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval
správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

K odvolacím námietkám týkajúcim sa výroku o trovách konania priznaných žalovanej odvolací súd
konštatuje, že tieto rovnako nie sú dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podstatným kritériom pri priznávaní náhrady trov konania podľa citovaného ustanovenia je len to, aby
sa jednalo o trovy účelne vynaložené pri uplatňovaní práva odporcu na súdnu ochranu. Účelnosť trov sa
dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním
ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods.2 Ústavy SR). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré
sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska
k návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie
opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov a na hotové výdavky. Za účelne vynaložené
trovy konania sa považujú i trovy právneho zastúpenia, odrážajúce právo každého účastníka na to, aby
hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa s poukazom na plný úspech žalovanej v konaní tejto s použitím
správneho právneho predpisu (§ 142 ods.1, § 149 ods.1 O.s.p.) priznal ňou účelne vynaložené trovy
právneho zastúpenia, ktoré správne vyčíslil podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 15, § 17) za úkony právnej
pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenia zo dňa 5.2.2013 a 18.11.2014, nahliadnutie do
spisu 14.6.2013 a 3.10.2014, účasť na pojednávaniach súdu dňa 11.9.2014 a 4.12.2014 (3 x po 60,07
euro, 1 x 15,47euro, 3 x po 61,87 euro), 3 x režijný paušál po 7,81 euro (za úkony právnej pomoci za
rok 2013), 4 x režijný paušál po 8,4 euro (za úkony právnej pomoci za rok 2014) , hotové
výdavky vo výške 12,50 euro (4 x 40 km) a náhradu za stratu času 2 x 13,01 euro za rok 2013, 6 x 13,40
euro za rok 2014. S prihliadnutím na postup a úkony účastníkov v priebehu konania odvolací súd za
účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia považuje i žalobcom namietané úkony - nahliadnutie do
spisu 14.6.2013 a 3.10.2014 a účasť na pojednávaní súdu nariadeného na deň 11.9.2014 , ktoré bolo
po jeho otvorení odročené (za ktoré súd prvého stupňa priznal odmenu vo výške 1 tarifnej hodnoty
podľa § 11 ods.1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení).

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 O.s.p, ako
vecne a právne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1, § 149 ods.1, § 151 ods.1 O.s.p. s tým, že úspešnej žalovanej na základe jej návrhu priznal náhradu
trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 72,92 euro,
ktoré jej vznikli podľa § 11 ods.1 písm. a/, § 13a ods.1 písm. c/, § 16 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov v platnom znení za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu s výškou
odmeny 64,53 euro a paušálnej náhrady v sume 8,39 euro. Náhradu trov odvolacieho konania
je žalobca povinný zaplatiť advokátovi žalovanej (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.