Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614010075
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3614010075.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovaným Q. X., nar.XX.XX.XXXX v
X., trvale bytom V. A. č. XX, t.č. vo väzbe v inej trestnej veci v ÚVV Ilava, a X. J., nar. XX.XX.XXXX v
B. nad B., trvale bytom J. č. XXX, pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a), ods.3
písm. a), b), sčasti ods.4 písm. c) Tr. zákona, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona

a iné, o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 13.05.2015, sp.
zn. 1T/21/2014-660, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolania obžalovaných Q. X. a X. J.

z a m i e t a j ú,

pretože nie s ú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 13.05.2015, sp. zn.: 1T/21/2014-660
bol obžalovaný Q. X. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, sčasti ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. d)
Trestného zákona, pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm.

b), sčasti ods. 4 písm. c) Trestného zákona, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona. Obžalovaný X. J. bol uvedeným rozsudkom uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho
zločinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. a), ods.
3 písm. a), sčasti ods. 4 písm. c) Trestného zákona.

Trestnej činnosti sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

Obžalovaný Q. X.

1/ dňa 20.01.2013 okolo 21:30 h vo V. A. zaklopal na dvere domu č. XX, ktorého vlastníčkou je F. V., po
čom mu dvere otvoril T. O., ktorý sa v tom čase v dome nachádzal, následne vošiel do kuchyne domu,
kde sa nachádzal užívateľ domu V. V. a E. F., ktorú žiadal, aby sa vrátila k nemu domov, s čím nesúhlasila

a V. V. ho vyzval, aby opustil dom, na čo nereagoval, preto ho V. V. odstrčil smerom k východu, po
čom V. V. rukou fackal a držal ho za oblečenie, pričom mu roztrhol tepláky a košeľu, na ďalšie výzvy
na opustenie domu nereagoval a z domu odišiel až potom, keď E. F. s ním odmietla odísť, pričom V. V.
spôsobil len povrchové zranenia bez liečenia a roztrhaním oblečenia mu spôsobil škodu 6,- €,

2/ dňa 01.02.2013 okolo 23:00 h v Q. rozplietol zadnú časť oplotenia domu č. XXX, ktorého vlastníkom

je M. F., cez záhradu neoprávnene prišiel k hospodárskej budove, na ktorej tyčou vylomil vysiaci zámok,
vošiel dnu a odcudzil 7 m dlhý štvoržilový kábel so zásuvkou, následne prešiel ku garáži, na ktorej tiežvylomilvysiacizámokazgarážeodcudziltesárskusekeru,čímspôsobilpoškodenémuM.F.odcudzením
24,- € a poškodením škodu 6,- €,

3/ dňa 01.02.2013 okolo 23:30 h v Q. neoprávnene preskočil 170 cm vysoké oplotenie domu č. XX,
ktorého vlastníkom je X. X. a z neuzamknutej kôlne odcudzil dva káble zo zváračky 17 m dlhé aj s
koncovkami v hodnote 40,- € na škodu poškodeného X. X.,

Obžalovaní Q. X. a X. J.

4/ v presne nezistenom čase od 16:00 h dňa 07.06.2012 do 05:00 h dňa 08.06.2012 v H. na predajni
potravín COOP Jednota č. XX-XXX po predchádzajúcej dohode spoločne kliešťami prestrihli kovovú
mrežu na okne, vylomili okno do skladu, vošli dnu, kde odcudzili dve vrecia cigariet rôznych značiek, čím
spôsobili COOP Jednota Topoľčany, spotrebné družstvo, odcudzením škodu 3.717,97 € a poškodením

škodu 88,70 €,

5/ v presne nezistenom čase od 16:30 h dňa 18.09.2012 do 07:30 h dňa 19.09.2012 v Žabokrekoch
nad Nitrou vošli do cintorína, kde po predchádzajúcej dohode nezisteným predmetom vytlačili z rámu
plastové okno na Dome smútku, následne vošli dnu, kde zo steny vytrhali kabeláž a elektrické rozvody,

ktoré následne odcudzili, čím spôsobili Obci Žabokreky nad Nitrou škodu 858,78 €,

pričom obžalovaný Q. X. spáchal skutky pod bodmi 2, 3, 4, 5 hoci bol rozsudkom Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou č.k. 5T/2/2011-467 zo dňa 01.03.2011 odsúdený za pokračovací prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a iné k úhrnnému trestu odňatia slobody

v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia a skutky pod bodmi 2, 3 a 5 spáchal, hoci bol Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske
č. 2T/71/2012-485 zo dňa 28.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2012, odsúdený za
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a iné k
trestu odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia.

Za to bol obžalovanému Q. X. podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného
zákona,§37písm.h)Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestnéhozákona,§38ods.4Trestnéhozákona,
s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

4 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému X. J. bol podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného
zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, uložený súhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 3 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému X. J. rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 1T/33/2013 zo dňa 05.06.2013, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému Q. X., aby nahradil dedičom
poškodeného X. X., a to F. X., X. X., V. X. a P. X. spôsobenú škodu vo výške 40,- €.

Obomobžalovanýmpotompodľa§287ods.1Trestnéhoporiadkusúduložil,abyspoločneanerozdielne
nahradili poškodenému COOP Jednota Topoľčany, spotrebné družstvo, spôsobenú škodu vo výške
1.665,18 € a poškodenému obci Žabokreky nad Nitrou, spôsobenú škodu vo výške 858,78 €.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním v
celom rozsahu obžalovaný Q. X. a v zákonnej lehote v celom rozsahu obžalovaný X. J..V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný Q. X. uviedol, že súd uznal vinu obžalovaného i zo skutku
uvedeného pod bodom 5) obžaloby a to napriek tom, že na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiaden
dôkaz preukazujúci jeho vinu. Jediným dôkazom bolo jeho priznanie sa, ktoré však obžalovaný urobil

výlučne pre potreby konania o dohode o vine a treste. Prokurátor preto vo vzťahu ku skutku v bode
5) obžaloby neuniesol dôkazné bremeno. Hoci tento skutok nespáchal, má obžalovaný za to, že jeho
právna kvalifikácia podľa § 212 ods.4 Tr. zákona je nesprávna. Objekt, v ktorom mala byť vykonaná
krádež, bol v tej dobe v rozsiahlej rekonštrukcii, interiér nebol zariadený. Objekt vyzeral ako stavenisko
a nie ako pietne miesto. Bola tma a objekt nevykazoval znaky domu smútku. Obžalovaný nemohol mať

vedomosť, že daný objekt bol skolaudovaný a daný do užívania. Jednalo sa o novopostavený cintorín,
na ktorom je vybudovaný dom smútku.

Súd prvého stupňa sa preto nedostatočne vysporiadal s obranou obžalovaného i s právnou kvalifikáciou
skutku pod bodom 5) obžaloby. Zároveň súd dospel i k nesprávnym právnym záverom ohľadne výšky
trestu, pretože neprihliadol na vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal svoju vinu za skutky bod bodmi

1) - 4) obžaloby. Uložený trest je preto v rozpore so zásadou spravodlivosti a úmernosti trestu.

Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný X. J. uviedol, že namieta všetky výroky prvostupňového
rozsudku, ktoré sa ho týkajú. Súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a vec nesprávne posúdil po právnej
stránke. On sa nedopustil skutkov uvedených pod bodmi 4) a 5) obžaloby. Ak sa k nim v prípravnom
konaní priznal, tak len z dôvodu, že očakával uloženie nižšieho trestu. Q. X. vo vzťahu k skutku č.
4) vypovedal proti nemu, pre rozpory medzi nimi však nemožno na jeho výpoveď prihliadať. X. bol

presvedčený, že on mal na neho krivo vypovedať na Okresnom súde v Partizánskom za niečo, čo
nespáchal. X. mohol byť motivovaný i tým, že ak ho označí za spolupáchateľa, tak bude on participovať i
nanáhradeškody. Vtrestnomkonanínebolpodľanehoprodukovanýžiadenpriamydôkazpreukazujúci,
že by trestnú činnosť bod bodmi 4) a 5) obžaloby spáchal.

Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie s tým, že sa domáha oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr.
poriadku.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného X. J. a poškodených, ktorí boli o

termíne riadne upovedomení a bez riadneho ospravedlnenia sa nedostavili.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že odvolania
oboch obžalovaných navrhuje ako nedôvodné zamietnuť a napadnutý rozsudok považuje za zákonný
a správny.

Obhajca obžalovaného Q. X. na dôvodoch podaného odvolania zotrval. Doplnil, že ak krajský súd príde
k záveru, že môže sám rozhodnúť, aby tak urobil bez prípadného vrátenia veci súdu prvého stupňa.

Obžalovaný Q. X. sa k návrhu obhajcu pripojil.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolania oboch

obžalovaných nie sú dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., právana obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými

ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdených trestných činov je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa
postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať

vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie,
že skutky spáchali obžalovaní. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne
skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery
riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por.
Obžalovaný Q. X. na hlavnom pojednávaní uznal svoju vinu za skutky uvedené pod bodmi 1) - 4)
obžaloby i rozsudku. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 5) potom na hlavnom pojednávaní svoju vinu

poprel.
Obžalovaný X. J. na hlavnom pojednávaní poprel svoju vinu za skutky uvedené pod bodmi 4) - 5)
obžaloby i rozsudku.
Obžalovaný Q. X. je však zo spáchania skutku pod bodom 5) obžaloby i rozsudku usvedčovaný svojím
vlastným priznaním z prípravného konania, výpoveďou obžalovaného X. J. z prípravného konania,

zápisnicou z previerky výpovede na mieste činu, nepriamo výpoveďami poškodených a ostatnými
listinnými dôkazmi.
ObžalovanýX.J.jezospáchaniaskutkovuvedenýchpodbodmi4)-5)obžalobyirozsudkuusvedčovaný
svojím vlastným priznaním z prípravného konania, výpoveďou obžalovaného Q. X. z prípravného
konania, zápisnicou z previerky výpovede na mieste činu, nepriamo výpoveďami poškodených a

ostatnými listinnými dôkazmi.
Rovnako ako súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, i krajský súd poukazuje na
skutočnosť, že obaja obžalovaní v prípravnom konaní uviedli, že skutky pod bodmi 4) a 5) spoločne
spáchali a popísali spôsob ich spáchania (modus operandi), ktorý korešponduje s ostatnými vykonanými
dôkazmi. Obžalovaný X. J. dokonca na mieste činu oboch skutkov názorne ukázal, akým spôsobom ich

spolu so Q. X. vykonal. Svedok X. X. zároveň vyvrátil obranu obžalovaného X. J., že tento mal byť v
čase spáchania trestnej činnosti doma.
Rovnako ako súd prvého stupňa, i krajský súd považuje obranu obžalovaných, že sa v prípravnom
konaní doznali ku všetkým skutkom pod nátlakom, resp. že ich priznanie bolo motivované snahou
o uzatvorenie dohody o vine a treste, za účelovú, urobenú v snahe vyhnúť sa následkom trestnej

zodpovednosti úplne, resp. čiastočne za najzávažnejší trestný čin.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že pri výpovediach obžalovaných v prípravnom konaní boli
prítomní ich obhajcovia a je vylúčené, že by títo tolerovali nátlak na obžalovaných zo strany orgánov
činných v trestnom konaní. Zároveň sú však výpovede oboch obžalovaných konzistentné vnútorne i
navzájom a korešpondujúce s ostatnými vykonanými dôkazmi. Obžalovaný preukázali i určitú „miestnu

znalosť“ miesta činu, teda je preukázané, že na mieste vykonania skutkov pod bodmi 4) a 5) boli.
Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením obžalovaných, že ich priznanie vo výpovediach produkovaných
v prípravnom konaní bolo určené výlučne len pre potreby dohody o vine a treste. Priznanie sa oboch
obžalovaných i vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 4) a 5) bolo realizované v rámci „klasických“ zápisníc
o výpovedi obvineného, ktoré sú univerzálne použiteľné v ďalšom trestnom konaní, avšak v prípade

neskorších zmien výpovedí je potrebné sa s nimi vyrovnať. Priznanie sa obžalovaných v prípravnom
konaní nemožno preto považovať za „vyhlásenie viny“ realizované v špecifickom druhu trestného
konania, označeného ako „konanie o dohode o vine a treste“. Platí totiž, že jedine vyhlásenie viny
v konaní o dohode o vine a treste nemožno v ďalšom konaní použiť, ak následne nebude dohoda
uzatvorená. V prípade obžalovaných však bolo ich priznanie v prípravnom konaní učinené v rámci

klasickej výpovede, konanie o dohode o vine a treste v tom čase ešte neprebiehalo.
Nemožno tiež prisvedčiť námietke obžalovaného Q. X., že ak by aj spáchali skutok pod bodom 5),
nejednalo by sa o zločin krádeže podľa § 212 ods.4 písm. c) Tr. zákona, pretože nemali subjektívnu
vedomosť o tom, že sa nachádzajú na mieste požívajúcom pietu. Naopak, z vykonaného dokazovania
jasne vyplynulo, že obaja obžalovaní si boli vedomí, že sa nachádzajú na cintoríne a nehnuteľnosť

na pozemku stojaca je dom smútku. Vyplýva to z ich vlastných výpovedí z prípravného konania kde
uvádzali, že vošli do areálu miestneho cintorína.
Nie je pravdivé ani tvrdenie obžalovaného, že súd prvého stupňa mal vzhľadom na jeho priznanie sa
ku skutkom pod bodmi 1) - 4) aplikovať poľahčujúcu okolnosť podľa § 37 písm. l) Tr. zákona. Uvedenápoľahčujúca okolnosť môže byť totiž obžalovanému priznaná len v tom prípade, ak sa prizná k spáchanej
trestnej činnosti ako celku a nie len k jej parciálnej časti.
Zároveň nemožno prisvedčiť ani námietke obžalovaného X. J., že na usvedčujúcu výpoveď

obžalovaného Q. X. nemožno prihliadnuť, lebo odporuje jeho výpovedi.
Z uvedených skutočností potom vyplýva, že obrana obžalovaných vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 4)
a 5) bola jednoznačne vyvrátená.
Obžalovaní teda svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov
tak, ako to správne skonštatoval už okresný súd. Krajský súd potom v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku.
Vo vzťahu k výroku o trestoch v napadnutom rozsudku krajský súd konštatuje, že pri ukladaní trestu vo
vzťahu k obom obžalovaným okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité
z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
U obžalovaného Q. X. prevažovali priťažujúce okolnosti a preto s poukazom na potrebu uloženia

úhrnného trestu bola dolná hranica trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného zvýšená o jednu tretinu
a súd mal trest ukladať v takto určenom rozpätí. Vzhľadom na prísnosť sankcie však aplikoval postup
podľa § 39 Tr. zákona a trest ukladal pod dolnú hranicu takto určenej trestnej sadzby. Keďže obžalovaný
bol v minulosti 14 krát súdne trestaný a vzhľadom na rozpätie trestnej sadzby, nepripadalo do úvahy
uloženie iného druhu trestu, ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Súd prvého stupňa aplikáciu § 39 Tr. zákona (ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby)
rozsiahlejšienezdôvodnil.Keďževšakodvolaniebolopodanévýlučnevprospechobžalovaného,krajský
súd tento nedostatok z dôvodu zásady zákazu reformatio in peius nereparoval.
U obžalovaného X. J. bol pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností rovnaký. Obžalovaný bol v
minulosti 3 krát súdne trestaný a aktuálnej trestnej činnosti sa dopustil skôr, než bol vyhlásený rozsudok

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn.: 1T/33/2013, bolo potrebné ukladať trest súhrnný.
S prihliadnutím na už spomínané okolnosti prípadu, spôsobený následok, osoby obžalovaných,
možnosti nápravy a skutočnosť, že odvolanie bolo podané výlučne v prospech obžalovaných, dospel
preto odvolací súd k záveru, že tresty odňatia slobody uložené súdom prvého stupňa ako tresty
nepodmienečné sú zákonné, nie sú neprimerané a takto uloženými trestami bude splnený ich účel.

Správne je i rozhodnutie o zaradení obžalovaných na výkon uloženého trestu do ústavu so stredným
(X.) a s minimálnym (J.) stupňom stráženia.
Napokon, správne sú i výroky súdu prvého stupňa o uloženej povinnosti na náhradu spôsobenej škody.
Z týchto dôvodov odvolania oboch obžalovaných odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ich
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.