Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/354/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113214472
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113214472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: M. B., narodený XX.X.XXXX, G. XX, K.,
zastúpený opatrovníkom: F.. H. Q., vyšší súdny úradník Okresného súdu Piešťany, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov,
IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie
sumy 2.607,43 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 261,53 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 24.5.2013 domáhal zaplatenia sumy 2.607,43
€ s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 2.424,31 € od 25.3.2011 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru. Návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 24.3.2011 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s., na neho pohľadávku proti
odporcovi. Postupca uzatvoril dňa 30.7.2004 s odporcom zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli
Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol odporcovi
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri
neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Navrhovateľ mal za to, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 až 517 Obchodného
zákonníka.Vzhľadomnato,žeodporcaneplnilsplátkyúveruriadneavčas,postupcaodstúpil od zmluvy

o úvere a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Jeho pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala
sumu 2.607,43 €, ktorá pozostávala z istiny 2.424,31 €, riadneho úroku vo výške 2,02 €, úroku z
omeškania v sume 181,10 €. V konaní si navrhovateľ uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom
25.3.2011, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Na podporu odporcu vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, oznámením

zo dňa 19.6.2013 doručeným toho istého dňa. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2013 vedľajší
účastník uplatnil námietku premlčania pohľadávky. Poukázal na to, že z podania navrhovateľa zo dňa
23.4.2013 vyplýva, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť, ale neuviedol ku ktorému
dňu. Zo špecifikácie postúpenej pohľadávky vyplýva, že dlžník je v omeškaní 1118 dní a teda úverovývzťah bol ukončený v marci 2008. Namietol platnosť Dohody o uznaní dlhu, nakoľko ide o formulárovú
dohodu vopred pripravenú navrhovateľom, do ktorej obsahu odporca nemohol zasiahnuť. Dohodu
dlžník podpisuje dohodou po návšteve pracovníka navrhovateľa doma. Spravidla chce splátky, ale musí

podpísať celý formulár, pričom ani netuší význam toho čo podpisuje. Dané konanie možno posúdiť ako
nekalú obchodnú praktiku.

Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že s odporcom bola uzatvorená Dohoda o splátkovom kalendári a

uznaní záväzku dňa 15.10.2012 (ďalej len „Dohoda“). Odporca podpísal dohodu doma a mal možnosť
sa s ňou oboznámiť, uznal svoj záväzok a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním dlhu. Dohoda
nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku, ktorá spočíva v tom,
že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach. Poukázal na ustanovenie § 558 Občianskeho
zákonníka a § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom mal za to, že pohľadávka nie je premlčaná.
Namietol tiež, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou vzniesť námietku premlčania.

Odporca sa zdržiava na neznámej adrese a preto mu súd ustanovil opatrovníka na zastupovanie v
konaní F.. Q. vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Piešťany.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými vyjadreniami a ústnym
prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka, Zmluvou o
kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX a jej dodatku, Dohodou o uznaní dlhu, odstúpením od zmluvy
zo dňa 10.3.2011, ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila s odporcom zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX/X/
X dňa 30.7.2004. Predmetnou zmluvou sa zaviazala odporcovi poskytnúť kontokorentný úver vo výške
úverového rámca 25.000,- Sk, úroková sadzba bola dohodnutá premenlivá 11,85%, konečná splatnosť

úveruboladohodnutá29.7.2005,poplatokzaposkytnutieúverubol2%zvýškyúverovéhorámcasplatný
pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru 0,2% z výšky úverového rámca. Ak nedošlo k výpovedi
zmluvy, táto sa automaticky predlžovala za rovnakých podmienok o jeden rok. Dňa 8.11.2005 uzatvorili
Dodatok č. 1., ktorým sa zmenila výška úverového rámca na 38.000,- Sk a premenlivá úroková sadzba
na 12,15 %. Z podania právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 10.3.2011 súd zistil, že od zmluvy v

tento deň odstúpil a vyzval na zaplatenie sumy 2.597,32 €.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s.
pohľadávku špecifikovanú v Prílohe vo výške 2.607,43 €, z toho istina 2.424,31 €, riadne úroky 2,02 €,

zmluvné úroky z omeškania 174,63 € a úroky z omeškania 6,47 €. Počet dní omeškania bol 1118, t.j.
bol v omeškaní od 1.3.2008.

Z predloženej platobnej histórie č. účtu XXXXXXXXX súd zistil, že dňa 12.11.1998 bol založený bežný

účet, v rámci ktorého bol vedený kontokorentný úver. Bežný účet aj kontokorentný úver boli ukončené
10.3.2011, pričom posledný výber z účtu bol 20.7.2007 vo výške 291,30 Sk a k tomuto dňu bol debet
na účte odporcu 37.708,70 Sk. Od tohto dňa odporca vykonal len jeden vklad na účet dňa 15.2.2008
vo výške 2.000,- Sk a v tento deň bol debet na účte 41.204,70 Sk. Od posledného výberu odporcu sa
jeho dlh už len navyšoval o rôzne poplatky a úroky až do celkovej výšky dlhu 78.551,44 Sk/2.607,43

€. Účet bol dňa 24.3.2011 zrušený.

Z predloženej platobnej histórie a ani z písomných vyjadrení navrhovateľa nie je možné zistiť, ktoré
poplatky a úroky zaúčtované na účte odporcu sa týkali kontokorentného úveru a ktoré bežného účtu

odporcu. Podľa vyjadrenia navrhovateľa jeho právny predchodca poskytol odporcovi sumu 21.857,90
€ výbermi kartou a odchádzajúcimi platbami z účtu, ďalej sa domáha zaplatenia 15. rôznych poplatkov
spoluvovýške424,02€,debetnýchúrokov1.529,53€azmluvnýchúrokovzomeškaniavovýške190,49
€, spolu 24.687,95 €. Odporca zaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu 22.080,52 €.Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 15.10.2012 je zrejmé, že

navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom táto obsahovala
aj uznanie záväzku, formu splatenia záväzku a záverečné ustanovenia. Z Dohody podľa bodu 3.1
vyplynulo, že odporca sa zaviazal splatiť svoj záväzok v mesačných splátkach 14. deň v mesiaci,
pričom výška splátky nebola uvedená, len dátum prvej splátky 14.11.2012. v bode 3.2 sa uvádza, že ak
dlžník nebude splácať svoj záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok

pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. V bode 2.1 Dohody
odporca uznal záväzok vo vzťahu k navrhovateľovi vo výške 2.424,31 €, príslušenstvo pohľadávky podľa
zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 150,- €, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 2.424,31
€ od 24.3.2011 čo do právneho dôvodu a výšky na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom,
číslo zmluvy XXXXXXXXX. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch obsahoval bod 2.1 označený
posledná veta.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného do 31.12.2007,
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd zdôrazňuje, že z vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva
jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť

od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ďalej spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V uzavretej spotrebiteľskej zmluve o úvere je síce uvedené, že je uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, ale s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka a
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne je nutné konštatovať aj s prihliadnutím na
judikatúru súdov SR a európsku judikatúru, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy)

sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť,
teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho
základe, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na
obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu. V danom prípade ide ozmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa
subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak

nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

S prihliadnutím na to, že ide o vzťah posudzovaný podľa predpisov občianskeho práva, s poukazom na
citovanézákonnéustanoveniasapredmetnázmluvaoúvereodstúpenímodzmluvyvzmyslecitovaného
ustanovenia § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zrušila od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú práva

a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia
práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). V prejednávanom prípade nastupuje právny režim
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Účastníci
zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľ s tým nesúhlasil,

nakoľko odporca podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 15.10.2012.

Z tohto dôvodu súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej
obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine

súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi
(§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej
obchodnej praktiky.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.
z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,

využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody
(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z

toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý
odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania
dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a
2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok,

vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených
dvoch aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o
ochrane spotrebiteľa).Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o

ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r/ Zákona o ochrane spotrebiteľa).

Právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať
ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné
aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na

právny úkon uznania dlhu. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej
obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pri uzatváraní Dohody

došlo k nekalej obchodnej praktike. Dohoda je vopred pripravená navrhovateľom, je predtlačená a
odporca, ak by chcel dosiahnuť umožnenie zaplatiť dlh v splátkach musí podpísať celú dohodu tak, že
bude vyplnený i bod 2. Uznanie dlhu, nakoľko v tejto časti sa špecifikuje pohľadávka, ktorej sa týkajú
splátky. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v Dohode do poslednej vety v časti uznania
záväzku nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu

k spotrebiteľovi, ktoré predpokladá osobitú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať
od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike. Naviac
v danom prípade je nelogické a v rozpore so záujmami odporcu, aby uznal dlh a dohodol sa na jeho
splatení v splátkach, pod následkom straty výhody splátok, ak nebola určená výška splátok. Z týchto
dôvodov súd vyhodnotil Dohodu o uznaní dlhu za neplatnú.

Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo

nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u

príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že odporca bol po poslednom realizovanom výbere dňa 20.7.2007
dlžný navrhovateľovi sumu 38.003,- €, t.j. vyčerpal celý poskytnutý úverový rámec a z tejto sumy vrátil
len čiastku 2.000,- Sk dňa 15.2.2008. Nakoľko odporca prečerpal úverový rámec 38.000,- Sk, bol

povinný splatiť úver v zmysle Zmluvy do 29.7.2007. Navrhovateľ žiadny spôsobom nepreukázal, inú
splatnosť úveru ako je vždy do 29.7. nasledujúceho roka po predĺžení úverovej zmluvy. Nakoľko právny
predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil, jeho právo po vznesenej námietke premlčania zaniklo dňa
29.7.2009, t.j. uplynutím dvojročnej premlčacej doby, čo je dôvodom na zamietnutie návrhu.

K námietke navrhovateľa, že vedľajší účastník nie je oprávnený vzniesť námietku premlčania súd
uvádza, že vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no
nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý by vedľajší účastník nebol oprávnený. Súd
by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by
znesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi. V občianskom súdnom konaní je však
oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania aj vedľajší účastník, združenie na ochranu spotrebiteľa,

v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Naviac, ak by aj nebola
vznesená námietka premlčania vedľajším účastníkom, súd by na premlčanie musel prihliadnuť ex offo
v zmysle ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) z.č. 250/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do

31.12.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Napriek vyššie uvedeným dôvodom, na základe ktorých zamietol návrh, súd preskúmal Zmluvu zistil,

že neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov čo spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, preto ak bola odporcovi z titulu úveru poskytnutá suma 21.857,90 € a
zaplatil sumu 22.080,47 € (t.j. o 222,57 € viac) nie je dlžný odporcovi žiadnu čiastku a aj to je dôvod
na zamietnutie návrhu. Okrem toho ako už súd uviedol vyššie, v prípade odstúpenia od zmluvy je
odporca povinný vrátiť navrhovateľovi skutočne poskytnuté plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia.

Ako je uvedené vyššie odporca právnemu predchodcovi navrhovateľova zaplatil o 222,57 € viac ako mu
poskytol a aj to je ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a plne úspešnému odporcovi nepriznal náhradu
trov konania, nakoľko si ich neuplatnil a zo spisu mu trovy konania nevyplývajú.

V konaní plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu
trov konania voči navrhovateľovi. Súd vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia jeho advokáta podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Náhrada bola priznaná za

2 úkony právnej pomoci po 101,25 € v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ a c/ citovanej vyhlášky, pričom súd
vychádzal z tarifnej hodnoty 2.607,43 € (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 2.11.2012, vyjadrenie
zo dňa 30.10.2013). Ďalej bol priznaný režijný paušál 7,63 € a 7,81 €, spolu 217,94 €. Priznanú odmenu
súd zvýšil o 20% DPH 43,59 €. Celkom boli priznané trovy konania v sume 261,53 € (101,25 € x 2 +
7,63 € + 73,81 + 43,59 €) podľa § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Povinnosť navrhovateľa
prisúdené trovy konania zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka vyplýva z ustanovenia §
149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaníuvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.