Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/743/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244539
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244539.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci navrhovateľa: E. L., X..
XX.XX.XXXX, L. L., R.Á. XXXX/X, zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07
Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul.
ImrichaKarvaša1,81325Bratislavavkonaníonáhraduškodyvovýške37.397,02eurspríslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 30. júna 2014,
č. k. 11C/188/2011-659 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 14. augusta
2014, č. k. 11C/188/2011-678 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 30. júna 2014, č.
k. 11C/188/2011-659, p o t v r d z u j e .

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 14. augusta 2014, č. k. 11C/188/2011-678,
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 37.397,02 eur s prísl., spôsobenú nesprávnym
úradným postupom NBS podľa § 14 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č.
514/2003 Z.z.).
Navrhovateľ vložil peňažné prostriedky do družstva Podielové družstvo slovenské investície (ďalej len
družstvo) a stal sa jeho členom. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a
zabezpečovalo ich zhodnocovanie na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 566/2001 Z.z.), ktorú

schválil právny predchodca Národnej banky Slovenska - Úrad pre finančný trh rozhodnutím č. N.-XXX/
XXXX/SPI zo dňa 21.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2002. Družstvo zhodnocovalo
peňažné prostriedky členov výlučne prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej
len obchodník s cennými papiermi), ktorá svoju činnosť vykonávala do 01.03.2011, kedy jej Národná
banka Slovenska (ďalej len NBS) odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Družstvo a
obchodník s cennými papiermi dňa 02.06.2008 uzatvorili zmluvu o správe portfólia cenných papierov.
Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do družstva mala byť v súlade s

Prospektom investície a činnosťou obchodníka s cennými papiermi vo výške 8 % p.a. Nad činnosťou
obchodníka s cennými papiermi vykonávala dohľad NBS podľa § 136 a nasl. zákona č. 566/2001 Z.z.
a podľa zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 566/1992 Zb.). Peňažné prostriedky vložil do Družstva výhradne z dôvodu, že sa spoľahol nadohľad NBS nad činnosťou Družstva a obchodníka s cennými papiermi, a teda že bude zabezpečené
ich riadne fungovanie a budú ochránené a zhodnocované jeho peňažné prostriedky.

Navrhovateľ sa v máji 2010 dozvedel, že obchodník s cennými papiermi skončil s Družstvom činnosť
ku dňu 30.04.2010, že družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov ani zverené peňažné
prostriedky, a preto družstvo nemá prostriedky na výplatu peňažných prostriedkov a ich zhodnotenie,
ktoré mu zveril. Nevedel, že môže dôjsť ku škode na jeho majetku, pretože (ako uvádzalo družstvo)
obchodník s cennými papiermi počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, v ktorých, v rozpore so

skutočným stavom o plnení svojich záväzkov zo zmluvy, družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie
vkladov prebieha v dohodnutej výške; zároveň si obchodník s cennými papiermi vyúčtovával za činnosť
podľa zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia portfólia družstva nad zmluvne dohodnuté osempercentné
zvýšenie hodnoty portfólia družstva. V dôsledku činnosti obchodníka s cennými papiermi mu vznikla
škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok, nakoľko družstvo mu ju nevrátilo a
ani nevráti. Družstvo, ktoré sa výpoveďou zmluvy o riadení portfólia zo strany obchodníka s cennými

papiermi dostalo do stavu, že nemohlo vykonávať svoju činnosť, sa obrátilo na NBS (napríklad listom zo
dňa 15.04.2010) a žiadalo ju o pomoc. NBS je zodpovedná za dohľad nad finančným trhom a disponuje
zákonom zverenými právomocami. Namietal, že NBS nepostupovala v súlade so zákonom č. 566/2001
Z.z., ani zákonom č. 566/1992 Zb., a preto objektívne zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku
nesprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný postup NBS spočíva v tom, že neurobila riadne a

včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov u družstva a obchodníka s cennými papiermi,
ani na ich zamedzenie v budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení vedela alebo musela
vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených
záujmov družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom družstva. NBS včas neupozornila družstvo
na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi, tak aby družstvo a jeho členovia mohli

chrániť svoje investície, ktorý mohol vykonávať svoju činnosť až do 01.03.2011, kedy mu NBS odobrala
povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS neskoro zistila neaktuálnosť údajov zahrnutých
do prospektu investície družstva a oneskorene zakázala družstvu činnosť. NBS nereagovala na podnet
družstva zo dňa 24.06.2010 na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť
záväzky voči klientom, čím spôsobila, že družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný

klientsky majetok. NBS neprijala voči obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie),
ktorýmibyzabezpečila,žeobchodníkscennýmipapiermibynemoholnakladaťsosvojímmajetkominak,
než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa alebo tretích osôb, aj keď NBS musela vedieť, že
obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní svojej činnosti porušuje zákon č. 566/2001 Z.z.. Ku škode
by nedošlo, ak by NBS vykonávala dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi riadne, urobila by vo

vzťahu k družstvu a obchodníkovi s cennými papiermi potrebné opatrenia na nápravu.
Odporca v písomnom vyjadrení navrhol návrh na začatie konania zamietnuť ako nedôvodný a
neopodstatnený, požadovanú náhradu škody neuznáva. Družstvo a jeho dcérske spoločnosti sú
podnikateľskými subjektmi, ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ObZ). Navrhovateľ vedel, že vložením finančných

prostriedkov sa stala členkou podnikateľského subjektu a s jej členstvom sú spojené určité práva a
povinnosti, ktoré sa okrem iného týkajú aj hospodárenia družstva. Za činnosť družstva zodpovedá
a v mene družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán. Navrhovateľ musel vedieť, že s jeho
investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov,
tak ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z.. Tvrdenie navrhovateľa, že sa

spoliehal na to, že družstvo a obchodník s cennými papiermi sú pod dohľadom NBS, sú účelové
a založené na neznalosti právnych predpisov. Prospekt investície, schválený Úradom pre finančný
trh, je informačným dokumentom, ktorého účelom je poskytnúť investorom dostatok informácií pre ich
investičné rozhodnutie.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov konania, po vykonaní dokazovania
so správami o činnosti a finančnej situácii Družstva a ďalšími listinnými dôkazmi odcitovanými v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa na č.l. 5, na základe takto vykonaného dokazovania ustálil
nasledovný skutkový stav:

Úrad pre finančný trh ako právny predchodca NBS na úseku dohľadu nad finančným trhom rozhodnutím
č. N.-XXX/XXXX/SPI, zo dňa 21.03.2002 schválil družstvu prospekt investície, v ktorom družstvo
vyhlásilo, že skutočnosti v ňom uvedené sú úplné a pravdivé.Úrad pre finančný trh dňa 13.05.2003 družstvo upozornil, že družstvom uvádzané informácie: "ÚFT
schválením prospektov investícií odobril projekt družstiev, pretože hodnotil každé družstvo od jeho
vzniku za dva roky činnosti, jeho zakladajúcich podielnikov, orgány, hospodárske výsledky, investičnú

stratégiu, systém fungovania i plán rozvoja. To znamená, že od februára 2002 sú družstvá pod
dozorom ÚFT, ktorý ich veľmi pozorne sleduje, posudzuje každý prejav navonok a doposiaľ nemá
k činnosti výhrady" nie sú v súlade so skutočnosťou, pretože Úrad podľa § 127 ods. 4 a § 122
ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. vo vtedy účinnom znení nebol povinný preverovať pravdivosť alebo
hodnovernosť údajov uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt. Schválením prospektov úrad
neodobril projekt družstiev; schválenie prospektov investícií znamená, že jednotlivé družstvá môžu
zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe konkrétnej verejnej ponuky majetkových
hodnôt. Úrad vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a
nie nad celkovou činnosťou družstva. Na základe toho Úrad vyzval družstvo, aby informácie (uvedené
kurzívou) nepoužíval a nešíril, a to ani vo vzťahu k členom družstva.

Kompetencie Úradu pre finančný trh prešli s účinnosťou od 01.01.2006 na NBS [§ 45 ods. 1 zákona č.
747/2004Z.z.odohľadenadfinančnýchtrhomvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenzákonč.747/2004
Z.z.)]. Dohľad nad finančným trhom je neverejný (§ 2 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z.).

Navrhovateľ ako člen družstva vložil do družstva peňažné prostriedky, ktoré spolu so zhodnotením
predstavujú sumu 37.058,03 €. Predmetná suma vplýva z troch zmeniek vystavených družstvom:
1. členský podiel navrhovateľa v celkovej sume XX.XXX,XX €., ktorý bol na základe dohody medzi
navrhovateľom a družstvom prevedený do zmenky, ID zmenky: XXXX,
2. zmenka vystavená dňa XX.XX.XXXX na R. X.XXX,XX €., ID zmenky: XXXX na základe zmluvy o

vydaní zmenky zo dňa XX.XX.XXXX,
3. zmenka vystavená dňa XX.XX.XXXX na R. X.XXX,XX €., ID zmenky: XXXX na základe zmluvy o
vydaní zmenky zo dňa XX.XX.XXXX.
Ani jedna z uvedených zmeniek mu nebola vyplatená. Rozdiel medzi žalovanou sumou a súčtom
zmeniek predstavuje sumu XXX,XX €., ktorá je zákonným 6 % úrokom zo zmeniek za obdobie

nasledujúce po dni splatnosti zmeniek do XX.XX.XXXX.
Družstvo ako klient a obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ uzatvorili dňa 02.06.2008
zmluvu o riadení portfólia podľa § 43 zákona č. 566/2001 Z.z.. Zmluva upravovala práva a povinnosti
zmluvných strán pri riadení portfólia klienta v súlade so schváleným prospektom investícií a jeho
dodatkami. Dôvodom uzatvorenia zmluvy bolo zabezpečenie čo najvyššieho zhodnotenia finančných

prostriedkov nachádzajúcich sa v portfóliu družstva tvoreného členskými vkladmi členov družstva na
základe schváleného prospektu investícií. Obhospodarovateľ sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia
portfólia klienta vo výške 8 %. Právam a povinnostiam klienta zodpovedali práva a povinnosti
obhospodarovateľa spočívajúce v dodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov, konaní s
odbornou starostlivosťou v najlepšom záujme klienta, dbaní na primeranú mieru rizika pre klienta,

ochrane informácií získaných od klienta pred tretími osobami, predkladaní štvrťročných správ o
zhodnotení finančných prostriedkov za uvedené obdobie klientovi. Prípadné akékoľvek spory, ktoré
by vznikli zo zmluvy, budú zmluvné strany prioritne riešiť dohodou s vynaložením všetkého úsilia a v
prípade, že k dohode nepríde, bude vec riešená v súlade s právnym poriadkom SR.

Z konania vyplynulo, že obchodník s cennými papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne
súdne konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi a družstvom neprebiehalo a ani neprebieha.

Družstvo v dňoch 15.04.2010 a 28.06.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s

cennými papiermi a o vyhlásenie obchodníka za neschopného plniť záväzky voči družstvu; žiadalo o
vykonanie dohľadu na mieste potom, čo mu obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu o zriadení
portfólia. Dňa 23.04.2010 opäť požiadalo NBS o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými
papiermi vo vzťahu k družstvu. Družstvo tvrdilo, že podalo podnet NBS už v roku 2007, ale ten súdu
nepredložilo.

Na základe podnetu družstva NBS vykonala dohľad na mieste, od družstva si dňa 25.04.2007
vyžiadala štruktúru majetku k 31.12.2005 a 31.12.2006 a dňa 24.08.2007 boli prerokované problémy anezrovnalosti podľa 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z.; na prerokovaní sa zúčastnili zástupcovia družstva
a NBS.

NBS rozhodnutím č. S.-XXXX/X/XXXX, zo dňa 08.01.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi
pokutu v sume 500.000,- Sk (16.596,96 €)
Banková rada NBS rozhodnutím č. D.-XXX/XXXX, zo dňa 07.05.2008 zrušila rozhodnutie NBS č. S.-
XXXX/X/XXXX, zo dňa 08.01.2008 a vec jej vrátila na ďalšie konanie.

NBS v novom konaní rozhodnutím č. S.-XXXX-X/XXXX, zo dňa 20.08.2008 uložila obchodníkovi s
cennými papiermi pokutu v sume 300.000,- Sk.
Obchodník s cennými papiermi proti tomuto rozhodnutiu nepodal riadny opravný prostriedok (rozklad).

NBS dňa 27.7.2010 oznámila Prezídiu Policajného zboru, Odboru bola proti korupcii Bratislava,
skutočnosti, o ktorých sa dozvedela pri výkone dohľadu na diaľku, nasvedčujúce, že konaním

oprávnených osôb družstva došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Na základe tohto
oznámenia bolo začaté trestné stíhanie uznesením č. J.-XXX/BPK-L.-XXXX, zo dňa 16.11.2010.

NBS predbežným opatrením č. S.-XXXX/XXXX, zo dňa 12.07.2010 uložila obchodníkovi s cennými
papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným obchodníkovi bez jej predchádzajúceho

písomného súhlasu.

NBS zastavila konanie o žiadosti družstva o schválenie dodatku k prospektu investície (rozhodnutie č.
S.-XXXX/X-X/XXXX, zo dňa 26.08.2010). Rozhodnutie bolo potvrdenie rozhodnutím Bankovej rady NBS
č. D.-XXXX/XXXX, zo dňa 08.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2010.

NBS rozhodnutím č. S.-XXXX-X/XXXX, zo dňa 21.12.2010 odobrala obchodníkovi s cennými papiermi
povolenie na poskytovanie investičných služieb pre porušenie ustanovení § 156 ods. 2 písm. a/, § 55
ods. 7, ods. 9, § 85 ods. 2, § 84 ods. 1 písm. b/, § 76 ods. 2, § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z..
Rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. D.-XXX/XXXX, zo dňa 01.03.2011, ktoré

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.03.2011.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil v súlade s ust. § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2 a § 9 ods. 1 a 2 zák. č.
514/2003 Z.z., poukázal na ust. § 126, 127 a § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ust. § 135 ods. 2 a ods.
7 cit. zákona, ust. § 233 ods. 1, § 241 ods. 1 a 2, § 243a Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 244

ods. 1 a 3 Obch. zák. a konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzatvorenie zmluvy
o riadení portfólia medzi obchodníkom s cennými papiermi ako obhospodarovateľom a družstvom ako
klientom zo dňa 02.06.2008, ako aj členstvo navrhovateľa v družstve. Sporným zostalo ustálenie, či ide
o nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a teda ustálenie subjektu
zodpovedného za vznik škody navrhovateľovi.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného
postupu NBS, spočívajúceho v údajnom zanedbaní povinností, v nečinnosti a prieťahoch pri výkone
dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý spravoval portfólio družstva.

Nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci je porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom
sa rozumie spravidla postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z., rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009, zo dňa 30.06.2010, 6 Cdo 115/2010, zo

dňa 31.05.2011). Ide o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak
pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov
tejto činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003, ZSP 1/2004).
Družstvo,ktoréhočlenombolajnavrhovateľ,aždoroku2010deklarovalo,žejehohospodárskevýsledky

sú úmerné ročným predpokladom hospodárenia a členské vklady sa zhodnocujú. V žiadnej zo správ
družstva sa nenachádzali informácie o jeho nepriaznivej hospodárskej situácii. Družstvo v rokoch 2007 a
2010 informovalo NBS, že obchodník s cennými papiermi neplní svoje povinnosti a žiadalo o vykonanie
dohľadu na mieste. NBS v apríli 2007 začala u obchodníka s cennými papiermi vykonávať dohľad namieste, s predstaviteľmi družstva prerokovala nezrovnalosti zistené pri dohľade. NBS nebola v konaní
nečinná, práve naopak:
- v roku 2007 vykonala dohľad na mieste, počas ktorého zistila u obchodníka s cennými papiermi

nedostatky, ktoré viedli k:
o uloženiu pokuty v sume 500.000,- Sk, t.j. 16.596,96 € (rozhodnutím č. S.-XXXX/X/XXXX, z
08.01.2008, ktoré bolo zrušené rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu - Bankovej rady NBS
- č. D. XXX/XXXX, zo dňa 07.05.2008),
o uloženiu pokuty v sume 300.000,- Sk, t.j. 9.958,18 € (rozhodnutím č. S.-XXXX-X/XXXX, z 20.08.2008,

ktoré je právoplatné a vykonateľné, pretože obchodník s cennými papiermi sa vzdal práva podať
rozklad),
- predbežným opatrením č. S.-XXXX/XXXX, z 12.07.2010 nariadila obchodníkovi s cennými papiermi
zdržať sa nakladanie s majetkom mu zvereným bez jej predchádzajúceho súhlasu,
- dňa 27.07.2010 polícii oznámila skutočnosti, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu predstaviteľmi
družstva, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie uznesením č. J.-XXX/BPK-L.-XXXX,

zo 16.11.2010,
- zastavila konanie o schválenie dodatku k prospektu investície, o ktoré požiadalo družstvo (rozhodnutím
č. S.-XXXX/X-X/XXXX, zo 26.08.2010),
- odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb
rozhodnutím č. S.-XXXX-X/XXXX, zo dňa 21.12.2010, ktoré bolo potvrdené druhostupňovým

rozhodnutím č. D.-XXX/XX, zo dňa 01.03.2011,
- NBS rozhodnutím č. S.-XXXXX-X/XXXX, z 30.05.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt.

Súd prvého stupňa konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že NBS nezanedbala svoje povinnosti a
dohľad nad dohliadanými subjektmi - družstvom a obchodníkom s cennými papiermi - vykonávala v

zákonnom rozsahu ako dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a v súlade s ustanoveniami § 125 až § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase vykonávania dohľadu. NBS v rámci dohľadu kontrolovala zverejnenie schváleného prospektu
investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť
prospektu investície počas trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa

verejnej ponuky a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o
verejnej ponuke majetkových hodnôt ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001
Z.z.. Až s účinnosťou od 01.06.2010 je NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ
majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad
nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by

to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. NBS preto v čase výkonu dohľadu v roku 2007 a do
31.05.2010 nemohla prekročiť rozsah svojich právomocí, zverených jej zákonom č. 566/2001 Z.z. a č.
747/2004 Z.z., pretože by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
Družstvo už na začiatku svojej existencie zavádzalo svojich členov a poskytovalo im nepravdivé
informácie, že Úrad pre finančný trh hodnotil každé družstvo od jeho vzniku za dva roky činnosti, jeho

zakladajúcich podielnikov, orgány, hospodárske výsledky, investičnú stratégiu, systém fungovania i plán
rozvoja; od februára 2002 sú družstvá pod dozorom Úradu pre finančný trh, ktorý ich veľmi pozorne
sleduje a posudzuje každý prejav navonok.
Navrhovateľ nepreukázal, že odporca sa dopustil nesprávneho úradného postupu. V konaní poukazoval
len na skutočnosť, že odporca bol nečinný, spôsoboval prieťahy, neskoro zistil nedostatky v činnosti

obchodníka s cennými papiermi, nerobil riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených
nedostatkov, neprijal opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škody, nekonal v súlade so zákonom č.
747/2004 Z.z., so zákonom č. 566/1992 Zb. a so zákonom č. 566/2001 Z.z.
Preto zo strany NBS nejde o nesprávny úradný postup (ale ide o postup konformný so zákonom), NBS
nebola nečinná, ihneď po oznámení družstva začala vykonávať dohľad na mieste a prijala primerané

opatrenia, ktoré postupne vyústili až do odobratia povolenia obchodníkovi s cennými papiermi na
poskytovanie investičných služieb. Súd opäť prízvukuje diskrečnú právomoc NBS v správnom konaní
ukladať sankcie za porušenie právnych predpisov právnickými osobami, teda za spáchanie iných
správnych deliktov, pri ktorých sa uplatňujú zásady administratívneho trestania a analogicky aj zásady
trestného trestania. Ak NBS postupovala od miernejšej sankcie (pokuta) k prísnejšej sankcii (odobratie

povolenia na poskytovanie investičných služieb), jej postup je v súlade s právomocou, ktorú jej zákon
zveril.Na základe uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, že nebola naplnená prvá a základná podmienka pre
vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to existencia nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej
moci (NBS) pri výkone verejnej moci podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.

Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla v podobe nevyplateného členského podielu, je škodou, ktorú
nespôsobil odporca. Navrhovateľ ako člen družstva musel vedieť, že s jeho investíciou je spojené aj
riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obchodník s cennými papiermi porušil svoje

povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo družstvo
vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi a
družstvom, v ktorom by sa družstvo domáhalo svojich nárokov voči obchodníkovi s cennými papiermi,
neprebiehalo a ani neprebieha. Družstvo sa aspoň takýmto spôsobom mohlo snažiť ochrániť vklady
svojich členov, čo však neurobilo. Družstvo je podnikateľským subjektom zriadeným za účelom
vykonávania podnikateľskej činnosti v oblasti a v rozsahu predmetu podnikania, najmä na poskytovanie

služieb členom družstva a za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od svojich členov
predovšetkým formou členských vkladov a vykonávania činnosti na uspokojenie potrieb svojich členov
spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov na peňažnom a kapitálovom
trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 2 stanov družstva). Prípadnú stratu v hospodárení družstva
a zodpovednosť za ňu nemožno bez ďalšieho prenášať na iný subjekt (napríklad štát). Škoda,

ktorá navrhovateľovi vznikla, z dôvodu nevyplatenia jeho členského vkladu a vyrovnacieho podielu,
je výsledkom hospodárskej činnosti družstva, za ktorú nesie zodpovednosť výlučne družstvo, resp.
jeho predstavenstvo a kontrolná komisia. Družstvo sa môže domáhať náhrady škody voči členom
predstavenstva, ktorí zanedbali svoje povinnosti a nekonali s odbornou starostlivosťou, podľa §
243a ods. 2 ObZ. Priama príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla, vyplýva z

nedbanlivostného konania družstva a obchodníka s cennými papiermi, teda iného subjektu ako je
odporca.
Medzi konaním odporcu a škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla, preto nemôže existovať ani priama
príčinná súvislosť. Na základe uvedeného neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 3 ods. 1
písm. d/ a § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 151 ods. 1 OSP a úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nežiadal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací

súd zmenil odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa a to tak, že ukladá odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody v sume 37.397,02 eur s prísl., ako aj nahradiť mu trovy konania
alebo aby napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Navrhovateľ namietal, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s
princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota
subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k
nim postupovať v súlade s Ústavou a platnými právnymi predpismi t. j., že ich postup bude zo strany
subjektov práva predvídateľný. V tejto súvislosti poukázal na niektoré citáty z rozhodnutí súdov a to

na Nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07, Nález Ústavného súdu I. ÚS 243/07, ako aj Nález
Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 21/96.
V prvom rade navrhovateľ namietal, že odporcov argument o tom, že upozornil družstvo, že odporca
vykonáva dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je

úplne irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. V tejto
súvislosti navrhovateľ poukázal na zákon č. 566/2001 Z.z., ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“
a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ustanovenie §
135 ods. 1 tohto zákona č. 566/2001 Z.z. ani v čase, keď odporca schválil projekt Investície (2002) a
Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Mala

za to, že predmet dohľadu nebol menený a navrhovateľ sa dôvodne spoliehal, že v rámci dohľadu bude
odporca dohliadať na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa zákona č. 566/2001
Z.z., preto navrhovateľ mal za to, že existuje príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľa a porušením
zákonných povinností odporcom, spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušenýzákon č. 566/2001 Z.z. Za nepochopiteľné preto považoval konštatovanie súdu prvého stupňa, že
navrhovateľ sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“. Navrhovateľ
nemal zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorým

by mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o CP tým, že došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa aj z
dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany odporcu
nedošlo,súdodobrilvýkladzákonač.566/2001Z.z.,ktorýúplnepopierazmyselprávnejúpravydohľadu.

Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZCP je a bolo

zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 ZCP, ktorý platí v tomto znení
už od 01.05.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník,
patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS hoci odporca tvrdil celý čas v konaní
opak. Podľa § 135 ods. 2 ZCP mal odporca zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní,
resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi. Zároveň NBS má
podľa § 135 ods. 2 ZCP zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z

povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty v rámci
nich aj družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov
dokonca klientov dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade samotného navrhovateľa. Poukázal na
skutkovo a právne totožné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 a
na výpoveď svedka A.. B. E. M.., tak isto i na ďalší dôkaz a to zápis zo stretnutia NBS v roku 2007,

ktorý taktiež tvorí súčasť vyššie citovaného súdneho spisu s inšpektorom NBS A.. O., pričom poukázal,
že v konaní 7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS po zistení o rizikovosti portfólia družstva sa uspokojila
s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto
jednej do troch zmeniek a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITYs.r.o.
a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými dcérskymi

spoločnosťami CI HOLDING, a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bolo navyše či už členom
predstavenstva, alebo konateľom A.. Z. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Teda NBS aj
naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov
z CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie
voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti pre svojich klientov a v rámci

v nich aj výslovne pre družstvo porušil ZCP vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto
rozhodnutia NBS, okrem bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000,- eur, rovnako ani po zisteniach k
samotnému družstvu z roku 2007 NBS nevyužila svoje kompetencie v zmysle za ZCP existujúce už
od roku 2007 a neprijala žiadne následné kontrolné, alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa ZCP
ako i zákona 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom mala a stále má. Týmto podcenením

situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva, aj obchodíka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti
navrhovateľom vložených prostriedkov do družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným
prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že navrhovateľka už skôr nemohla rozpoznať
riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej
možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, pod číslom S.-XXXXX-XXXXX, ktorý

bol vydaný v rámci výkonu dohľadu nad družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt
(ďalej len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa
zmeniliskutočnostivňomuvedené.Navrhovateľuviedol,žezvýpočtuuvedenýchnedostatkovprospektu
družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospech bol neaktuálny, pričom
samotná NBS samotná NBS uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať

verejnú ponuku majetkových hodnôt. Navrhovateľ zároveň uviedol, že údaje zahrnuté do prospektu boli
v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom roku 2010 a táto neaktuálnosť siahala až k 31.12.2006,
kedy došlo v sídle NBS dňa 27.08.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva A.. B.
E. C. A.. H. J. za účelom prerokovania problémov činnosti družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu.
I na základe takéhoto prerokovania nedostatkov vyplynulo, že družstvo svojím konaním porušovalo

ustanovenie § 129 ods. 3, v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ustanovenie § 125 c)
ods. 1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona o CP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu
zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti zakázala činnosť.

Navrhovateľ uviedol, že NBS sama vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti, t.j. rozhodnutia NBS zo dňa

30.05.2011,podč.S.-XXXXX-X/XXXXpotvrdila,ževočiDružstvubolapovinnázakročiťužštyrirokypred
vydaním tohto rozhodnutia a zamedziť situácii, v ktorej Družstvo napriek neaktuálnemu a neúplnému
a tým aj neplatnému prospektu pokračovalo vo svojom podnikaní a neoprávnene zhromažďovalo
finančné prostriedky od tretích osôb (členov družstva), vrátane navrhovateľa a uvádzalo ich do omyluo absolútne rozhodujúcich skutočnostiach, preinvestovanie doň alebo zotrvanie so svojou investíciou
v ňom. Navrhovateľ zdôraznil, že konanie NBS o dohľade nad Družstvom z dôvodu neaktuálneho
prospektu písomne iniciovalo samotné Družstvo podnetom z 15.04.2010. Navrhovateľ k predčasnosti

žalobného návrhu uviedol, že podľa rozsudku NS ČR 29 Cdo 4968/2009, z 11.04.2012, ktorý je plne
aplikovateľný aj na slovenské právne pomery a ktorý judikoval, že existujúce konkurzné konanie samo
osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu
o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou, pretože súd má v konaní o náhradu škody
povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia

žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd
dokonca nemá čakať až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr.
správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Dodal, že žiadna právna
úprava neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby.

Zák. č. 514/2003 Z.z. neustanovuje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie

súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú
ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť
s formálnym ukončením konkurzného konania, tak ako to tvrdí odporca. Ak by sa pripustil názor, že
prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej činnej žaloby o náhradu škody,
potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii suspendoval občiansky zákonník a súčasne by to

znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je
subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze, tento záver je celkom neprijateľný
a scestný. V skutkovo právne totožnom konaní vedenom na OS BA I pod sp. zn. 7C/194/2011 bol
navrhnutý výsluch práve E.. H. Z., ktorý je ustanoveným správcom konkurznej podstaty Družstva, aby
objasnil stav konkurzu, ktorého výsluch bol nariadený na 21.01.2013. Navyše navrhovateľ uviedol, že

jeho pohľadávka bola správcom popretá a vedie o ňu proti správcovi incidenčné žaloby, t.j. v danom
konkurze ani viac ako dva roky od jeho vyhlásenia nie sú zistené ani len pohľadávky, pričom správca
sa opakovane vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze Družstva v 100 % rozsahu,
resp. že šance na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne
vylučuje možnosť navrhovateľa ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3K/95/2010.

Navrhovateľ namietal, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že listinné
dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p., v zápisniciach nie je uvedené, že
boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6M Cdo 11/2010, ak v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité

presne označené listiny, tieto nemôžu byť pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci
o základe uplatneného nároku.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Odporca mal za to, že prvostupňový súd

v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a
správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej
veci. Uviedol, že podstatou na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie
zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľom
uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania,

pretože pojednávania skutkovo a právne identických veciach sa konali už od 02.07.2012. Naopak
tvrdenia navrhovateľa nasvedčujú, že tento sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne
irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom navrhovateľ nevyužil všetky možnosti
na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žiaden návrh proti členom predstavenstva ani členom
kontrolnej komisie družstva, ktorí by boli zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie

a nakladanie s majetkom družstva PDSI. K námietke navrhovateľa, že odporca nepostupoval v súlade s
princípomprávnehoštátu,odporcamalzato,žejehokompetenciesúdanéplatnýmiprávnymipredpismi,
vrátane Ústavy SR a mal za to, že postupoval v súlade s ústavou, nebol nečinný a ani nespôsobil
žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči družstvu PDSI, ale aj obchodníkovi, CI, dodržiaval
zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a ZoCP. Zároveň odporca uviedol, že od účinnosti

novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o Cenných papieroch (zákon č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách v platnom znení) (ďalej len Zocp), teda až od 01.06.2010
boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavaťschválený prospekt investície. Až od vtedy mohol odporca dohliadať, či družstvo dodržiava schválený
prospekt investície. Pri prospekte investície nešlo o také rozhodnutie odporcu, ktorým by odporca
určil, alebo stanovil vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by

vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125 c) ods. 1,
v spojení s § 127 ods. 4 ZoCp bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 ZoCP v znení zákona č.
558/2008 Z.z. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť

a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1, písm. h), ZoCP. Uviedol, že žiaden
zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani družstvu PDSI - žiadne
povinnosti v oblasti obmedzenia rozloženia rizík ani krytia rizík na rozdiel od iných dohliadaných
subjektov napr. Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie a niektorých ďalších dohliadaných
subjektov a preto údajné (reálne neexistujúce povinnosti) družstva nemohol odporca kontrolovať. Za
činnosť družstva PDSI celkovo zodpovedá a v mene družstva PDSI koná predstavenstvo družstva ako

štatutárny a výkonný orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva, rozhoduje o všetkých záležitostiach,
pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva,
t.j. za dodržiavaniu prospektu investície družstva PDSI, bolo aj voči členom družstva zodpovedné
predstavenstvo PDSI ako štatutárny orgán na to, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt táto povinnosť bola, alebo nebola osobitne uložená v zákone o cenných papieroch. Odporca

nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, ktoré malo široký predmet činnosti. Odporca
mohol kontrolovať len to, či si družstvo plní informačné povinnosti podľa bývalých ustanovení § 126
až § 130 zákona o cenných papieroch, a to či informácie zverejňované družstvom obsahujú náležitosti
predpísané bývalým ustanovením § 129 zákona o cenných papieroch a či družstvo zverejňuje finančné
správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 zákona o cenných papieroch. Odporca nebol a ani nie je

príslušný potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009 zo dňa 11.04.2012 a tvrdí, že existujúce
konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky
do konkurzu, návrh o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou mal za to, že toto tvrdenie
navrhovateľa je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti, keď predmetný rozsudok primárne rieši

problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Najvyšší súd Českej republiky výslovne judikoval, že
akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods.
2 zákona o konkurze a vyrovnaní (Českého zákona č. 328/1991 Sb. O konkursu a vyrovnání ve znení

pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa navrhovatelia
domáhali proti členom štatutárneho orgánu príslušnej obchodnej spoločnosti a teda nie proti štátu preto,
lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody je v prípade týchto subjektov,
t. j. členov štatutárneho orgánu zodpovednosti za škodu úplne odlišné, ako posúdenie otázky vzniku

škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. Skutočná existencia
pohľadávok navrhovateľa a ich výška voči družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych
konaní. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu,
až vtedy môže navrhovateľovi vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky,
ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa teda

navrhovateľa voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľ si teda zmiešava ujmu, ktorá
muakoveriteľovibolaspôsobenádoterajšímneplnenímzáväzkovjehodlžníkomsujmou,ktorájejednou
z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Navrhovateľovi teda zatiaľ nevznikla žiadna škoda,
pretože navrhovateľ (ako veriteľ) má vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu družstvu, ako dlžníkovi a
jeho žaloba je jednoznačne predčasná, čo objektívne a správne skonštatoval aj prvostupňový súd.

Odporca zároveň poukázal i na písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva PDSI, ktorý
uviedol, že účtovníctvo úpadcu (PDSI) je v katastrofálnom stave, bolo vedené len do júla 2010 a po tomto
dátume sa v účtovníctve nenachádzajúce žiadne účtovné záznamy, účtovné doklady sú v neporiadku,
resp.mnohéznichchýbajúanavyševeľkáčasťfinančnýchoperáciíúpadcubolarealizovanávhotovosti,

opäť bez riadneho zaznamenania v účtovníctve a/alebo absencie relevantných dokladov... pohľadávky
neboli popreté z dôvodu, že by neboli nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku veľmi podozrivého
hospodárenia úpadcu v období pred konkurznom, zlého stavu účtovníctva a tým spojenej nemožnosti
jednoznačne preveriť skutočnú existenciu uplatnených pohľadávok. Pokiaľ sa navrhovateľ vyjadril, žesprávca konkurznej podstaty sa údajne mal vyjadriť, že šance na uspokojenie pohľadávok veriteľov sú
minimálne, toto tvrdenie je zavádzajúce a práve naopak správca konkurznej podstaty Družstva PDSI
vo svojom vyjadrení o stave konkurzu uviedol, že hlavné zdroje príjmov, ktoré by mal získať správca

konkurznej podstaty spočívajú v uplatnených nárokoch súdnou cestou a v záujme úpadcu - Družstva
PDSI vedie približne 200 súdnych konaní, o ktorých nebolo právoplatne rozhodnuté. Zároveň odporca
uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že mu vznikla škoda spôsobená štátom - odporcom, pretože
navrhovateľ ako veriteľ má vymáhateľnú pohľadávku voči Družstvu PDSI ako aj voči orgánom Družstva
PDSI a jeho žaloba je jednoznačne predčasná.

K odvolaniu navrhovateľa, že listinné dôkazy údajne neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v
ut. § 129, odporca uviedol, že zo zápisnice prvostupňového súdu z pojednávania jasne vyplýva, že súd
oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní jednotlivých
dôkazov presne špecifikoval o aké jednotlivé doklady išlo a aký je ich obsah. Navyše súd na pojednávaní
oboznámil jednotlivé dôkazy tak súdu aj právnemu zástupcovi navrhovateľa, ako aj odporcovi bol obsah

týchto listín dôverne známy z inej súdnej činnosti prvostupňového súdu, pretože na súde prvého stupňa
je podaných cca 800 žalôb na rovnakom skutkovom a právnom základe a od 02.07.2012 sa uskutočnili
stovky pojednávaní v skutkovo a právne identických veciach s totožnými listinnými dôkazmi. Navyše
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obo 283/2006, z 27.02.2008 netreba dokazovať skutočnosti všeobecne
známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Zároveň ak navrhovateľ poukazuje na judikatúru NS SR

6 M Cdo 11/2010, zavádzajúco poukazuje na tú časť predmetnej judikatúry NS SR, podľa ktorej je
nedostatkom, pokiaľ v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo
ich presne označené časti. Tendenčne zamlčiava však tú časť predmetnej judikatúry NS SR, podľa
ktorej nevyhnutných predpokladom pre nedostatok je aj to, že ani z nich nevyplýva, že sudca oznámil
ich obsah. Pritom zo zápisníc prvostupňového súdu jasne vyplýva, že súd oboznámil jednotlivé listinné

dôkazy, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.

KrajskýsúdvBratislave,akosúdodvolací (§10ods.1O.s.p.),viazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§
212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V
tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Je nesporným, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného
ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001 Z.z. vykonávaná zákonom
č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom

uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 01.06.2010 mohla NBS
dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať v prospech
investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe
novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z.,

vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových
hodnôtzodpovedalinvestoromzapravdivosťaúplnosťúdajovvprospekteinvestícieštatutárnyzástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.,
pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od

iných dohliadaných subjektov, (napr. Správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto
neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi družstva. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či družstvo plní
informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázaťna to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší,
alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b) zákona
č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.07.2013, § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené

novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak si týchto skutočností
navrhovateľ nebol vedomý, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady,
podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa,
že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemal vedomosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle §
9zákonač.514/2003Z.z.,ktorýmjenesprávnypostupštátu,zastúpenéhoNárodnoubankouSlovenska.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009 na ktorý v odvolaní
poukazoval navrhovateľ, odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobnú argumentáciu odporcu, s

ktorou sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že miera možného uspokojenia
veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom
schváleníkonečnejsprávy,akznejbudezrejmé,žedosiahnutývýťažokspeňaženiakonkurznejpodstaty
nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení
veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. Teda z rozsudku Najvyššieho súdu ČR

nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného
konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného
v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, a to v akej výške
vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu,
alebopriprávoplatnomschváleníkonečnejsprávy.Vpredmetnejvecivkonkurznomkonaní,vyhlásenom

na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty
doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo
dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená (nie je
zrejmé, že v rámci konkurzného konania navrhovateľ nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť
ani výšku škody.

Správne súd prvého stupňa uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zistenia právnej istoty podlieha
zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady pre jeho uplatnenie podľa čl. 46 ods. 3, ods. 4 a čl.
51 ods. 1 Ústavy SR. Tiež správne konštatoval, že pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zák. č.

514/2003 Z.z. je nevyhnutné kumulatívne splnenie zákonných podmienok a to nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, škoda, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci a škodou. Správne konštatoval, že NBS nezanedbala svoje povinnosti
a dohľad nad dohliadanými subjektmi - Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vykonávala
v zákonnom rozsahu ako dohľad nad plnením povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôtavsúladesust.§125až128zák.č.566/2001Z.z.vzneníúčinnomvčasevykonávaniadohľadu.
Navrhovateľ nepreukázal v konaní, že odporca sa dopustil nesprávneho úradného postupu, poukazoval
v konaní len na skutočnosť, že odporca bol nečinný, spôsoboval prieťahy, neskoro zistil nedostatky v
činnosti obchodníka s cennými papiermi a nerobil riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených
nedostatkov. Záver súdu prvého stupňa, že v danej veci nebola naplnená prvá základná podmienka pre

vyvodeniezodpovednostivočištátuatoexistencianesprávnehoúradnéhopostupuorgánuverejnejmoci
pri výkone verejnej moci podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. bola správna. Obchodník s cennými papiermi
porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré
malo Družstvo vo svojom portfóliu. A práve Družstvo malo a mohlo mať vedomosť o nehospodárnom
konaní obchodníka s cennými papiermi. Medzi konaním odporcu a škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla,

nemôže existovať ani priama príčinná súvislosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti,
ktorou bol zamietnutý návrh o náhradu škody považuje za vecne správny a preto ho v tejto časti s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. aj potvrdil.

Napadnutým uznesením zo dňa 14.08.2014, č. k. 11C/188/2011 -678 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za podané
odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniuv zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastavil. Navrhovateľ
uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, účinného k 01.10.2012,

nie je povinný takýto poplatok zaplatiť. Uviedol, že uloženie je povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie vzhľadom k tomu, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na náhradu škody
proti Slovenskej republike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska sa takéto konanie začalo do 30.
septembra 2012 a na takéto konanie sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho
poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch.

Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do

sadzobníka vložená novelou zákona č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z. , ktorý
nadobudol účinnosť 01.10.2012. Súčasne bol touto novelou do zákona č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca,
podľa ktorého z úkonov navrhnutých, alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nebolo do 30.09.2012 uvedené v sadzobníku súdnych

poplatkov. Napriek tomu je navrhovateľ povinný zaplatiť poplatok za odvolanie. Totiž podľa § 6 ods. 2
prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku stanovená za konanie, rozumie sa tým konanie
na jednom stupni. To znamená, že navrhovateľ by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie iba
v prípade, ak by odvolanie podal pred 30. septembrom 2012. Odvolanie však podal dňa 05.08.2014
Odvolacie konanie sa teda začalo za účinnosti zákona č. 71/1992 Zb., v znení zákona č.

286/2012 Z.z. a preto je navrhovateľka povinná zaplatiť poplatok za odvolanie v zmysle položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 20,- eur. Zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo zo zákona č. 71/1992
Zb. vypustené ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k), podľa ktorého bolo konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmoci,alebojehonesprávnymúradnýmpostupom
oslobodené od súdnych poplatkov. Znamená to, že toto konanie nie je od 01.10.2012 oslobodené od

súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie s poukazom na ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.