Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200876
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200876.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:

C. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Pakistanská islamská republika, zastúpeného: Centrum
právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad
hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie
cudzineckejpolíciePolicajnéhozboruBratislava,Hrobákova44,Bratislava,oopravnomprostriedkuproti
rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA6-105-008/2016-AV zo dňa 30.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-105-008/2016-AV zo dňa 30.04.2016 p
o t v r d z u j e.

Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 24.05.2016 právnym zástupcom navrhovateľa
podaný opravný prostriedok zo dňa 10.05.2016 proti jeho rozhodnutiu PPZ-HCP-BA6-105-008/2016-
AV vydanému dňa 30.04.2016, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods.1
písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 30.04.2016 a následne bol umiestnený
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby
zaistenia do 29.10.2016. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil

svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.

Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené
rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) Zákona
o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa

stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o
medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti
v jednom z členských štátov.

Vodôvodnenípreskúmavanéhorozhodnutiasauvádza,žedňa29.04.2016bolnavrhovateľkontrolovaný
hliadkou Policajného zboru na ulici Kopčianska v Bratislave smerom na Rakúsko a nevedel predložiť
doklad totožnosti. Následne bol predvedený v čase o 11.00 hod. na Oddelenie Policajného zboru v

Bratislave. Správny orgán oznámil štátnemu orgánu Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky dôvod na začatie konania podľa medzinárodného právneho predpisu,
ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie
žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnejpríslušnosti v jednom z členských štátov a požiadal o preskúmanie splnenia podmienok na začatie
konania podľa nariadenia. Z uvedeného dôvodu začal dňa 29.04.2016 konanie vo veci zaistenia
navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu, že existuje značné riziko

jeho úteku.

Poukázal na to, že v prípade navrhovateľa je potrebné preskúmanie žiadosti o medzinárodnú ochranu,
ktorú navrhovateľ na území schengenského priestoru žiada na území Maďarska. Na preskúmanie
jeho žiadosti je príslušné Maďarsko. V prípade zistenia dôvodov na udelenie medzinárodnej ochrany

navrhovateľa, je potrebné navrhovateľovi takúto ochranu bezodkladne udeliť a tým mu umožniť
zdržiavaťsanaúzemíMaďarska,prípadneinýchúzemíschengenskéhopriestoruvsúladesovšeobecne
záväznými právnymi predpismi.

Uviedol, že navrhovateľ bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie z územia Maďarska, cez územie
Slovenskej republiky na územie Rakúskej republiky. Navrhovateľ neoprávnene opustil Maďarsko. V

prípade navrhovateľa existuje riziko úteku, navrhovateľ sa chce dostať do Rakúska a nechce sa vrátiť
do Maďarska.

Odporca skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený
zabezpečiť prípravu a výkon prevozu navrhovateľa v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(EÚ) č. 604/2013 z o dňa 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského
štátuzodpovednéhozaposúdeniežiadostiomedzinárodnúochranupodanejštátnympríslušníkomtretej
krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a konštatoval, že navrhovateľ
nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) ,b) zákona
o pobyte cudzincov z dôvodu, že prípadným uložením uvedenej povinnosti by mohlo dôjsť k zmareniu

sledovaného cieľa, t.j. návratu do Maďarska, nakoľko Slovenská republika je v prípade navrhovateľa iba
tranzitnou krajinou, na ktorej území nechce zotrvať.

Ďalej uviedol, že dĺžku doby zaistenia stanovil do 29.10.2016, vzhľadom na to, že do tejto doby vykoná
všetky úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do Maďarska.

V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f)
Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci,
vec nesprávne právne posúdil, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné.

Podľa jeho názoru odporca v napadnutom rozhodnutí sa k existencii značného rizika úteku síce vyjadril,

ale ho odôvodnil nedostatočne, teda nebola reálne preskúmaná. Taktiež odporca nezvážil aplikáciu
Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a
postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene
zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“), ktorá tiež stanovuje povinnosť skúmať riziko
úteku. Mal za to, že odporca nezvážil uplatnenie menej prísnych donucovacích opatrení.

Namietal, že odporca stanovil dĺžku doby zaistenia navrhovateľa do 29.10.2016, ktorá je neprimerane
dlhá. Uvedenú dĺžku doby zaistenia neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a skutkovými
okolnosťami prejednávanej veci. Odporca nezvážil možnosť aplikácie menej prísnych donucovacích
prostriedkov ako je zaistenie, ale stanovil maximálnu dĺžku doby zistenia.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a reagoval na všetky vznesené námietky navrhovateľom,
pričom uviedol, že navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu v Maďarsku.

K riziku úteku navrhovateľa uviedol, že zo samotného vyjadrenia navrhovateľa je preukázané, že

navrhovateľ nechce zotrvať na území Slovenskej republiky a v prípade prepustenia by pokračoval vo
svojej ceste do Rakúska, čím by znemožnil reálne vykonať jeho prevoz na územie Maďarska. Uvedenú
skutočnosť uvádza v opravnom prostriedku aj právny zástupca navrhovateľa.Námietka vzťahujúca sa k aplikácii miernejších foriem odsunu navrhovateľa, je bezpredmetná, nakoľko
z ustanovenia § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že tieto môžu byť použité
ako alternatíva len v prípade administratívneho vyhostenia, t.j. ak je navrhovateľ zaistený podľa § 88

ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

Poukázal na to, že dĺžka doby zaistenia sa bude priamo odvíjať od postupu štátnych orgánov Maďarska,
kammábyťnavrhovateľvrátený.Sohľadomnapretrvávajúcitrendnelegálnejmigrácieprávecezúzemie
Maďarska, táto doba sa predlžuje a odporca jej dĺžku nie je reálne schopný ovplyvniť. Uviedol, že reálne

dochádza ku skráteniu doby zaistenia aj o niekoľko mesiacov.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie
odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 2.6.2016, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané

rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Rozhodnutiamisprávnychorgánovsarozumejúrozhodnutiavydanénimisprávnomkonaní,akoajďalšie
rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických

osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych

orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka

tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak
existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený
na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených
v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že

preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené
v jeho opravnom prostriedku neobstoja.

K námietke navrhovateľa, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne
právne posúdil, a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, súd uvádza, že odporca riadne zistil
skutkový stav veci, v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa dopustil priestupku podľa § 118 ods. 1
písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
Nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, na územie Slovenskej republiky vstúpil neoprávnene.
Zdržiaval sa na území Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, víza alebo povolenia na pobyt. V

zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 29.04.2016 navrhovateľ uviedol, že do Maďarska prišiel približne
pred 2 mesiacmi, presne si nepamätá. Po príchode do Maďarska ho chytili policajti a dali do tábora. V
Maďarsku požiadal o azyl, zobrali mu odtlačky. Za každú cenu sa chce dostať do Rakúska. V prípade, ak
by ho polícia pustila na slobodu, ušiel by do Rakúska, do Maďarska sa v žiadnom prípade nechce vrátiť.
Taktiež uviedol, že je žiadateľom o azyl v Maďarskej republike. Navrhovateľ uviedol, že nemá finančné

prostriedky na vycestovanie z územia Slovenskej republiky. Na otázku, či vie preukázať zabezpečenie
ubytovania na území Slovenskej republiky, uviedol, že nie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ
nemal opustiť územie štátu, kde požiadal o udelenie azylu. Pobyt navrhovateľa v Maďarsku je na
základe podanej žiadosti o azyl, a preto bolo povinnosťou navrhovateľa zdržiavať sa v Maďarsku až do
právoplatnéhorozhodnutiaožiadostioazyl.Navrhovateľpočaskonaniaoudeleníazyluniejeoprávnený

pohybovať sa v iných krajinách Únie.

K námietke, že odporca nedostatočne odôvodnil v rozhodnutí značné riziko úteku navrhovateľa,
je potrebné uviesť, že existencia značného rizika úteku je preukázaná z jeho vyjadrení, ako aj
samotného konania spočívajúceho v svojvoľnom odchode z Maďarska, jeho nelegálnom vstupe na

územie Slovenskej republiky, z dôvodu, že nemá udelený pobyt. Z uvedených dôvodov je predpoklad,
že ujde alebo sa bude skrývať. Nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti do krajiny, ktorá je
príslušná v jeho konaní, ale bude sa pokúšať o útek do iných krajín Únie, bude sa vyhýbať azylovému
konaniu. Z uvedeného vyplýva riziko úteku navrhovateľa a preto bolo potrebné navrhovateľa zaistiť a
za účasti štátu zabezpečiť jeho návrat do štátu, kde požiadal o udelenie azylu. V zmysle Nariadenia

Rady (ES) č. 604/2013 je nutné odovzdanie navrhovateľa a nie návrat do Maďarska vykonať po
prepustení zo zaistenia.

Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu
dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v

súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav
veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré
navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.

K námietke navrhovateľa ohľadom zaistenia je potrebné uviesť, že dĺžku doby zaistenia odporca stanovil

od 30.04.2016 do 29.10.2016 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná na
vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k inému štátu Únie, čo trvá určitú dobu ( t.j. zaslanie
žiadosti, čakanie na odpoveď, zrealizovanie odovzdania). Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená.
Navrhovateľ sa nachádza na území Slovenskej republiky bez povolenia na pobyt, odovzdanie žiadateľa
alebo inej osoby zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční

e medzi dotknutými členskými štátmi, ako náhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov
od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo
konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní (čl. 29 ods. 1 Dublinského nariadenia). Podľa § 88
ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne
potrebný, najviac na šesť mesiacov. V prípade navrhovateľa je možné konštatovať, že samotná dĺžka

zaistenia sa bude priamo odvíjať od postupu štátnych orgánov Maďarska, kde má byť navrhovateľ
vrátený. Doba zaistenia je reálne tak dlhá ako to vyžaduje konkrétny prípad.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,
ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32

ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky
zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a
taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( §

250q ods.2 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu
trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie

treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).