Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/148/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614214182
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614214182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v právnej veci žalobkyne: L. T. F., zastúpená riaditeľom
pobočky Spišská Nová Ves so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Elektrárenská č. 10, proti žalovanej K. U.,
W.. XX.X.XXXX, bývajúcej v N., F. Č.. XX, o zaplatenie 77,40 eura, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.1.2015, č.k. 11C/205/2014-50 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 45,02 Eur v mesačných splátkach po 2 eura

splatných vždy k 20-tému dňu v mesiaci počnúc od právoplatnosti rozsudku, pričom pri nezaplatení čo
i len jednej zo splátok, stane sa splatným celý dlh. Konanie čiastočne čo do sumy 32,38 eura zastavil
a o trovách účastníkov rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 77,40 eura z titulu
sumy, ktorá bola vyplatená na nemocenské dávky poškodenej C. E.. Právoplatným rozkazom o uložení

sankcie za priestupok bola totiž žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa táto dopustila
tým, že fyzicky napadla poškodenú. Vyplatením dávok vzniklo právo žalobkyni na náhradu škody voči
žalovanej. Žalovaná nesúhlasila so žalobou a uviedla, že síce bola v priestupkovom konaní uznaná za
vinnú z priestupku tak, že poškodenú udrela po tvári, čím je spôsobila pomliaždenie tváre vľavo ľahkého
stupňa s lekárskym ošetrením, avšak bez práceneschopnosti. Správny orgán to konštatoval vo svojom
rozhodnutí a keďže nespôsobila poškodenej práceneschopnosť, nie je ochotná žalovaná sumu uhradiť.

Zároveň vzniesla námietku premlčania nároku žalobkyne.

Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že rozkazom o uložení sankcie za priestupok vydaným
Obvodným úradom Poprad zo dňa 10.1. 2012 č. PR.2011/1702-2AV, právoplatným dňa 1.2.2012 bola
žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že 8.11.2010 fyzicky napadla
poškodenú C. E. a spôsobila jej pomliaždenie tváre ľahkého stupňa s lekárskym ošetrením s dobou

liečenia 5 dní bez práceneschopnosti. Za tento priestupok jej bola uložená sankcia a to pokarhanie. V
odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované a zároveň priložená lekárska správa vystavená Y.. C. L.,
chirurgom NsP Levoča, podľa ktorej bol poškodenej spôsobený ľahký úraz s dobou liečenia dva dni
bez práceneschopnosti. Z potvrdenia o výške vyplatených dávok súd zistil, že žalobkyňa následkomúrazu vyplatila poškodenej dávky PN za obdobie od 9.11.2010 do 24.11.2010 v celkovej výške 77,40
eura. Zo stanoviska k žiadosti o potvrdení dĺžky trvania dočasnej práceneschopnosti zo dňa 8.1.2015
vyhotoveného Y.. E.F. T., posudkovou lekárkou súd zistil, že táto po posúdení neurologického vyšetrenia

zo dňa 9.11.2010 a chirurgických vyšetrení zo dňa 8.,9.,10.18. a 24.11. 2010 zistila, že opodstatnenosť
trvania dočasnej práceneschopnosti poškodenej C. E. vzhľadom na profesiu poisťovacej agentky
bola dôvodná od 9.11. do 18.11.2010, vrátane. Následkom úrazu ako vyplýva z potvrdenia o výške
vyplatených dávok vyplatil žalobca žalovanej dávky za obdobie 9.11.2010 do 18.11.2010, vrátane vo
výške 45,02 eura.

Vzhľadom k tomu, že v časti o zaplatenie 32,38 eura zobral žalobca svoju žalobu späť, súd prvého
stupňa v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. za súhlasu žalovanej v tejto časti konanie zastavil.

Po právnom posúdení veci podľa § 238 ods. 1,5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov súd zaviazal žalovanú uhradiť žalovanú sumu 45,02 eura s tým, že nie je dôvodná

jej námietku premlčania, ktorú v konaní vzniesla. Žalobca sa totiž relevantne dozvedel o tom, kto za vznik
škody, ktorá mu vznikla vyplatením dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby
zodpovedáažzRozkazuouloženísankciezapriestupokprávoplatnýmdňa1.2.2012.Odtohtomomentu
začína plynúť 3-ročná premlčacia lehota a keďže žaloba bola podaná 11.8.2014, bolo tak učinené pred
jej uplynutím. Súd ďalej poukázal na to, že v zmysle § 135 ods. 1 je súd viazaný rozhodnutím príslušných

orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných predpisov, kto ich spáchal a keďže žalovaná bola právoplatne uznaná vinnou za spáchanie
priestupku, súd sa potom už len zameral (vzhľadom na námietky žalovanej) na preskúmanie dôvodnosti
dĺžky práceneschopnosti. Poukazujúc na správu posudkovej lekárky Y.. E. T.V. konštatoval, že žalobcovi
skutočne vznikol nárok na regres zaplatených dávok za obdobie od 8.11.2010 do 18.11.2010. O trovách

konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.
S poukazom na príjmovú a sociálnu situáciu žalovanej, podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil jej plnenie v
splátkach. V zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra konštatoval, že toto konanie je od súdnych poplatkov oslobodené.

V zákonnej lehote podala proti uvedenému rozsudku, ako vyplýva z obsahu odvolania proti výroku,
ktorým bola zaviazaná uhradiť 45,02 eura odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p.. Tvrdila, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj keď bola žalovaná uznaná z priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, poškodená utrpela len ľahké zranenia, ktoré si nevyžadovalo
práceneschopnosť poškodenej, čo jasne vyplynulo z lekárskej správy Y.. C. L.. Pokiaľ teda poškodená

bola práceneschopná, nebolo to vôbec v dôsledku ľahkého zranenia, ktoré jej spôsobila žalovaná, ale
v dôsledku iných skutočností a okolností alebo úmyslu poškodenej. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Výrok o čiastočnom zastavení konania
nebol napadnutý odvolaním.

Žalobkyňa nepodala vyjadrenie k podanému odvolaniu.

Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania. Preskúmal napadnutý výrok rozsudku a konanie, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej

nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle ust. § 156 ods. 1 O.s.p. riadne oznámené.

Nesprávnym posúdením veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., ktorý žalovaná uplatnila ako odvolací
dôvod, treba rozumieť omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému
dochádza, ak súd aplikoval na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis alebo ak síce použil

správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku v intenciách podaného
odvolania dospel k záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní a ani jeho rozhodnutiu nemožno
vytknúť pochybenia, zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa totiž nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to,
že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli
aaninevyšlizakonanianajavo,žebyopomenulniektorérozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanými
dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledokzhodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z dokazovania vyšli najavo
a vyplynuli, prihliadal na všetky tieto skutočnosti a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad
uvedených v § 132 O.s.p. Podrobné a zodpovedajúce zákonu sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

S námietkami žalovanej v odvolaní sa súd prvého stupňa vyporiadal už v rozsudku a ani v odvolacom
konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého výroku
rozsudku.

Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný
priestupok, nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, keď je odškodniteľná ujma pojmovým znakom

takéhoto činu. Medzi výškou škody uplatniteľnou v adhéznom konaní a výškou škody rozhodujúcou pre
posúdenie trestnej stránky veci môže byť rozdiel. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný v
zmysle § 135 ods. 1, pokiaľ ide o výšku škody. Súd prvého stupňa sa preto s výškou škody vo svojom
rozsudku vyporiadal do dôsledkov a k jeho dôvodom nie je potrebné uvádzať ďalšie dôvody odvolacím
súdom.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov odvolacieho
konania nepatrí a úspešná žalobkyňa nepodala návrh na priznanie trov odvolacieho konania, a preto
odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.